Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/193/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200535 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200535.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: R. R. - ALUSTAV, IČO: 37 042 441, s miestom podnikania K. XXXX/XX, XXX XX K. - L. J., právne zast: Mgr. Monika Dubská, advokátka, so sídlom Šoltésovej 307/13, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/3324, O-127/2019 zo dňa 05. júna 2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal v dňoch 24.05., 05.06., 11.06., 19.06., 02.07., 13.07. a 09.08.2018 u žalobcu ako zamestnávateľa vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu zamestnanca U. E., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému došlo dňa 30.04.2018 na stavbe „K.". Následne bol vypracovaný protokol o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu č.: IBB-15-25-2.2/P-J2-2018/4474 zo dňa 09.08.2018, ktorý bol prerokovaný s A.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia, podnikajúcim pod obchodným menom R. R. - ALUSTAV, s miestom podnikania K. XXXX/XX, XXX XX K. - L. J., IČO: 37 042 441. S vyjadrením žalobcu k protokolu sa inšpektor práce vysporiadal v Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 22.08.2018, a to bez zmeny konštatovaného nedostatku. Inšpektor práce určil príčinu pracovného úrazu ako nezabezpečenie nebezpečného otvoru v podlahe druhého nadzemného podlažia stavby proti pádu do hĺbky. 2. Na základe výsledkov vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu bolo začaté správne konanie pred orgánom verejnej správy prvého stupňa vo veci uloženia pokuty za správny delikt. Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 13.12.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 17.12.2018. 3. Inšpektorát práce Banská Bystrica, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodol vo veci rozhodnutím č. k.: 302/18-1.0/pok/r., IPBB-KHIP/KON/2018/5278 zo dňa 12.02.2019, ktorým na základe § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce" alebo „zákon č. 125/2006 Z. z.") za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 33.000 Eur za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP" alebo „zákon č. 124/2006 Z. z.") v nadväznosti na § 14 ods. 3 a článok 1.1. písm. a) a článok 2.1. prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 147/2013 Z. z.") v tom, že žalobca ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nesplnil povinnosť zabezpečiť dňa 30.04.2018 pracovisko tak, aby neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov, pretože na 2. NP v mieste pri okenných konštrukciách na stavbe K. nevykonal opatrenia na zabránenie pádu zamestnanca, poškodeného U. E. do stavebného otvoru v podlahe zhotovením kolektívneho zabezpečenia - bezpečného a únosného prekrytia a v dôsledku toho došlo k jeho pádu z výšky 3 m na betónovú podlahu 1. NP stavby, pričom pádom utrpel pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, stratu alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti. 4. Proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že bolo povinnosťou objednávateľa zabezpečiť pracovisko na bezpečný výkon prác, čím sa správny orgán nezaoberal, pretože aj z vyjadrení jeho konateľa vyplynulo, že osoby realizujúce práce v mene žalobcu neinformoval o otvore v podlahe. Tvrdil, že práve spoločnosť objednávateľa ENERGIA projekt design s. r. o. Banská Bystrica porušila svoju povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. Žalobca vybavil svojich zamestnancov prostriedkami kolektívneho zabezpečenia, keď nad sekčnou bránou na prízemí bolo postavené lešenie, avšak o existencii otvoru v podlahe nemal nikto vedomosť. Konateľ objednávateľa uviedol, že otvor býval zakrytý a jeho odkrytie bolo vykonané pre zameranie montáže výťahu. V odvolaní tiež namietal, že nebola posudzovaná zodpovednosť samotného poškodeného zamestnanca. Namietal, že prvostupňový orgán si protirečí, keď uvádza, že vedúcim zamestnancom bol J. R. R. a zároveň konštatoval, že zamestnávateľ nemal na pracovisku žiadneho vedúceho zamestnanca. Tvrdenie, že na pracovisku nebol žiadny vedúci zamestnanec účastníka konania nie je zlučiteľné so zisteniami a skutočnosťou. Nesúhlasil s konštatovaním o nedodržaní § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. Poškodený bol riadne a preukázateľne oboznámený s predpismi na zaistenie BOZP a zamestnávateľ ich znalosť sústavne overoval. Zamestnanec bol vybavený osobnými ochranným pracovnými prostriedkami. Príčinou úrazu bolo porušenie povinností stavebníka a nedbanlivosť a nepozornosť zamestnanca, ktorý vedel o otvore a napriek tomu nepostupoval s náležitou opatrnosťou. Majiteľ budovy bol prítomný na pracovisku a neinformoval poškodeného a svedkov úrazu o otvore na poschodí, k čomu odvolateľ pripojil ich čestné vyhlásenia. 5. Národný inšpektorát práce, ako odvolací orgán (ďalej aj len „žalovaný") rozhodnutím č.: PO/ BEZ/2019/3324, O-127/2019 zo dňa 05.06.2019 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica potvrdil. 6. Žalovaný v zhode s prvostupňovým orgánom verejnej správy mal za preukázané, že účastník konania porušil vo vymedzenom čase, pri výkone konkrétne vymedzenej činnosti, popísaným spôsobom svoje povinnosti, ktoré boli príčinou vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví tak, ako sú popísané vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 7. V rámci popisu zisteného skutkového stavu uviedol, že traja zamestnanci účastníka konania (U. E. - poškodený, E. E. - syn poškodeného, J. R. H.) spolu s jedným živnostníkom (J. R. R.) realizovali práce v súvislosti s objednávkou medzi žalobcom a stavebníkom - spoločnosťou ENERGIA projekt design s. r. o., Banská Bystrica. Považoval za preukázané, že konateľ tejto spoločnosti A.. E. H. neposkytol zamestnancom žalobcu informáciu o otvore v podlahe, ktorý nebol zabezpečený proti pádu do hĺbky a napriek tomu im umožnil výkon práce na tomto pracovisku. Pochybenie spoločnosti bolo vytknuté v inom protokole z výkonu inšpekcie práce. 8. Podľa žalovaného k pracovnému úrazu dňa 30.04.2018 došlo v dôsledku pádu cez nezabezpečený otvor v podlahe. Tým, že nebol zabezpečený otvor, si účastník konania ako zamestnávateľ nesplnil povinnosť zabezpečiť v tento deň pracovisko, kam vyslal svojich zamestnancov vykonávať prácu tak, aby neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov, pretože nevykonal opatrenia na zabránenie pádu poškodeného do stavebného otvoru v podlahe zhotovením kolektívneho zabezpečenia, bezpečného a únosného prekrytia. 9. K uvedenému záveru dospel na základe vyjadrení vypočutých osôb, podľa ktorých práce na pracovisku riadil živnostník J. R. R., s ktorým montáž okien preberal konateľ stavebníka A.. E. H.. Pracovisko im nebolo stavebníkom odovzdané a J. F. iba na základe fotografií upozornil J. R. R. na nutnosť použitia lešenia pri montáži nad sekčnou bránou. Iné pokyny od stavebníka nedostali. Z vyjadrení zamestnancov a živnostníka J. R. R. vyplynulo, že títo sami zistili nezakrytý otvor v podlahe až po začatí prác, z čoho je zrejmé, že žalobca nezisťoval stav bezpečnosti na pracovisku a nezaistil bezpečnosť a ochranu zdravia pre zamestnancov na tomto pracovisku. 10. Jednotlivé odvolacie námietky žalovaný nepovažoval za dôvodné. Porušenie povinností v súvislosti s nezabezpečením pracoviska nebolo možné vytknúť podnikateľovi J. R. R., resp. podnikateľovi J. F., pretože ich oprávnenia na riadenie práce zamestnancov a zabezpečenie povinností účastníka konania, ako aj rozsah ich oprávnení nevyplývali zo žiadnych dôkazov. To, že riadil prácu vyplýva iba z ich vyjadrení v zápisniciach. Neakceptoval tvrdenie o protirečení si správneho orgánu, ak inšpektorát práce uvádzal obsah týchto vyjadrení v rámci popisu zisteného stavu veci. Inšpektor práce dodržal svoje povinnosti pri vypracovaní zápisnice o ohliadke miesta udalosti. Ani inšpekcia práce, ani vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu sa nevykonávajú podľa Správneho poriadku. Inšpektor práce sa v Dodatku č. 1 k protokolu vysporiadal s vyjadrením účastníka konania k protokolu, preto neakceptoval žalovaný odvolacie námietky, že sa správny orgán nevysporiadal s nesúhlasom s obsahom protokolu. 11. Za irelevantnú označil námietku, že práve objednávateľ porušil svoje povinnosti zabezpečiť pracovisko na bezpečný výkon práce. Inšpektori vytkli spoločnosti ENERGIA projekt design s. r. o. porušenie povinností v osobitnom protokole, nie však v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. 12. Inšpektori skúmali aj zodpovednosť poškodeného zamestnanca. Nezistili porušenie predpisov na zaistenie BOZP z jeho strany. Žalovaný poukázal na § 195 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196. V predmetnej veci účastník konania nedodržal povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov na zaistenie BOZP, preto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za vznik predmetného pracovného úrazu. Poukázal na príslušné ustanovenia Zákonníka práce, v zmysle ktorých sa zamestnávateľ môže zbaviť zodpovednosti celkom alebo sčasti a konštatoval, že v danom prípade inšpektori nezistili, že by jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že by postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vyšetrovaní príčin vzniku udalosti nebolo zistené, že by poškodený bol pod vplyvom alkoholu, či návykovej látky. Neprichádza do úvahy ani čiastočné zbavenie sa zodpovednosti, pretože nebolo preukázané ani ľahkomyseľné konanie zo strany poškodeného, za ktoré nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. 13. K predloženým čestným vyhláseniam poškodeného a svedkov odvolací orgán konštatoval, že nie je sporné, že majiteľ budovy bol prítomný na pracovisku a neinformoval prítomné osoby o otvore na poschodí. Nesplnenie si povinnosti stavebníkom bolo vysporiadané v rámci inšpekcie práce. Z čestných vyhlásení nevyplývali také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre doplnenie dokazovania a zmenu zisteného stavu veci a jeho právneho posúdenia, ktorý označil odvolací orgán za presne a úplne zistený prvostupňovým orgánom, ktorý sa vysporiadal s relevantnými námietkami účastníka konania. Ťažká ujma na zdraví zamestnanca je v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu ako zamestnávateľa, čo zakladá správny delikt, za ktorý bol sankcionovaný. Konštatoval, že inšpektorát práce výšku uloženej pokuty riadne odôvodnil s prihliadnutím na zákonné kritériá stanovené v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Pokuta bola uložená v minimálnej možnej výške. 14. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom správnom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol zrušiť ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktoré mu predchádzalo. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. 15. Žalobca tvrdil, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu, keď prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku rozhodnutia uviedol, že zamestnávateľ porušil svoju zákonnú povinnosť a nevykonal opatrenia na zabránenie pádu zamestnanca zhotovením kolektívneho zabezpečenia - bezpečného a únosného prekrytia stavebného otvoru. Podľa žalobcu zamestnávateľ ale vybavil svojich zamestnancov kolektívnymi zabezpečovacími prostriedkami, nakoľko lešenie bolo postavené nad sekčnou bránou na prízemí. O existencii otvoru v podlahe však vedomosť nemal nikto. 16. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné z dôvodu nevysporiadania sa so všetkými okolnosťami, najmä s námietkou v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. ohľadom spolupráce zamestnávateľov. Po príchode na pracovisko konateľ spoločnosti ENERGIA projekt design s. r. o. neinformoval o tom, že otvor na budúci výťah bol odkrytý. Keď zamestnanci žalobcu zistili, že v podlahe sa nachádza otvor, prekryli ho doskami značky G.. Tieto boli z otvoru odstránené kvôli tomu, aby sa pri rezaní líšt, ktoré bolo potrebné osadiť okolo okien, neznehodnotila betónová podlaha, a to na prianie konateľa spoločnosti ENERGIA projekt design s. r. o. Z opisu miesta pracovného úrazu vyplýva, že otvor v čase úrazu nebol nijakým spôsobom zabezpečený. 17. Bolo povinnosťou spoločnosti ENERGIA projekt design s. r. o. zabezpečiť pracovisko na bezpečný výkon práce, nakoľko to vyplývalo aj z článku VI. bod 5 Všeobecných obchodných podmienok (VOP) žalobcu, v zmysle ktorých mal z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci opatrenia zaistiť na stanovisku odberateľ. Zmluva o dielo vznikla v súlade so VOP-ami doručením a akceptáciou objednávky. Podľa žalobcu spoločnosť ENERGIA projekt design s. r. o. - odberateľ svojim konaním porušila povinnosť v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. 18. Rozhodnutie inšpektorátu práce je nepreskúmateľné pre porušenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku, nakoľko absentuje vyjadrenie správneho orgánu, že ktoré skutočnosti má dokazovaním jednoznačne preukázané. Nestačí len uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ale musí byť aj uvedené vyhodnotenie týchto dôkazov, čo v rozhodnutí chýba. Správny orgán sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, ani s námietkou nesúhlasu žalobcu s obsahom protokolu. 19. Podľa žalobcu došlo k porušeniu viacerých zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, a to správnymi orgánmi oboch stupňov. Porušená bola zásada práva na spravodlivý proces, keď došlo k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia a nevysporiadaniu sa so všetkými námietkami a navrhovanými dôkazmi. Ďalej tvrdil porušenie zásady kontradiktórnosti, keď správny orgán vykonával dôkazy sám a žalovaný nevyhodnotil pripojené čestné vyhlásenia k odvolaniu; zásady zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností, porušenie vyhľadávacej zásady, porušenie zásady oficiality v dôsledku absencie protokolu z ohliadky miesta úrazu, účastníkom konania bolo upreté právo zúčastniť sa miestnej ohliadky a nebola im poskytnutá možnosť vyjadriť sa k predmetu ohliadky. Ďalej žalobca namietol porušenie zásady legality v dôsledku skutočnosti, že orgán verejnej správy nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne aplikoval právnu normu ak tvrdí, že zamestnanec utrpel pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. V danom prípade sa jedná o zákonom definovaný registrovaný pracovný úraz s dobou práceneschopnosti viac ako 3 dni. Po ukončení liečenia zamestnanec nastúpil späť do zamestnania. Správny orgán si protirečí, keď na jednej strane uvádza, že vedúcim zamestnancom bol J. R. R. a zároveň konštatuje, že zamestnávateľ nemal na pracovisku žiadneho vedúceho zamestnanca. Formulár Dohody o výkone BOZP na spoločnom pracovisku bol žalobcom predložený v rámci konania. Došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny, nakoľko za jednoznačnú príčinu úrazu správny orgán vyhodnotil porušenie povinností na strane žalobcu a za príčinu úrazu určil chýbajúce ochranné zariadenia a zabezpečenie. Zamestnanec však bol vybavený ochrannými pracovnými prostriedkami. Správny orgán sa ani nezaoberal námietkou o riadnom a preukázateľnom oboznámení s bezpečnostnými a inými právnymi predpismi v oblasti BOZP u zamestnancov a sústavnom vyžadovaní ich znalosti. 20. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne určil príčinu úrazu, pretože príčinou úrazu je porušenie povinností zo strany objednávateľa - stavebníka a nedbanlivosť a nepozornosť zamestnanca. Samotný poškodený uviedol, že o otvore v podlahe vedel, ale nepostupoval s náležitou opatrnosťou. Konateľ stavebníka uviedol, že bol prítomný na stavenisku a neinformoval zamestnancov žalobcu o otvore. Zamestnanci žalobcu mali k dispozícii lešenie, ktoré mohli použiť aj na práce nad stavebným otvorom, to by však na stavenisku nesmeli byť vozidlá - autá, ktoré tam v čase vzniku udalosti boli. Pokiaľ by bola vyhotovená zápisnica z ohliadky miesta, vozidlá by určite spomenuté boli. Preto skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v zabezpečených podkladoch. 21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení rozhodnutia ohľadom popisu skutkového deja pri vzniku pracovného úrazu u zamestnanca žalobcu. Nesúhlasil so žalobnými námietkami a konštatoval, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu sú jednoznačne uvedené podklady, z ktorých vychádzal, správny orgán sa nimi zaoberal a popísal svoju správnu úvahu. Žalovaný zobral na vedomie pripojené čestné vyhlásenia a vysporiadal sa s nimi vo svojom rozhodnutí konštatujúc, že z nich nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre doplnenie dokazovania a zmenu zisteného stavu veci a jeho právneho posúdenia. Protokol bol prerokovaný s A.. R. R. a na jeho požiadanie mu inšpektorát poskytol lehotu na vyjadrenie do 5 dní od prevzatia protokolu. Dňa 15.08.2018 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie k protokolu, ku ktorému sa vyjadril inšpektor práce v Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 22.08.2018, a to aj napriek skutočnosti, že vyjadrenie k protokolu bolo podané právnym zástupcom žalobcu bez pripojeného splnomocnenia na zastupovanie. Zo žaloby nie je zrejmé, aká námietka žalobcu zostala nevysporiadaná. Žalobca síce predložil inšpektorátu práce dňa 15.08.2018 Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti, ktoré má zverejnené na svojej webovej stránke, avšak nepreukázal súhlas objednávateľa s jeho obchodnými podmienkami, ani oboznámenie sa objednávateľa s nimi. Námietku o nemožnosti vyjadriť sa k ohliadke žalovaný považoval za nedôvodnú, pretože z ohliadky miesta udalosti vykonanej dňa 24.05.2018 bola vyhotovená zápisnica, ktorá spolu s fotodokumentáciou je obsahom administratívneho spisu. V zápisnici je popísaný skutkový stav veci v deň ohliadky. Ohliadka bola vykonaná a zápisnica spísaná inšpektorom práce v prvý deň začatia vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu. Na procesný postup sa nevzťahuje Správny poriadok v zmysle § 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce. Klasifikáciu pracovného úrazu vykonal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý ho hodnotil ako pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví (strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti). Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku o nesprávnom určení príčiny úrazu a zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutie označil za správne, pričom zachováva zásady správneho konania a trestania. Žalovaný nevidí žiadny dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie, ani prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré boli preukázané na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov. Žalovaný správne právne posúdil stav veci, popísal aj skutkový stav vo vzťahu k porušeniu povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia sankcie. Výška pokuty bola dôsledne zvážená a odôvodnená v rozhodnutí o uložení pokuty. 22. Žalobca nevyužil možnosť podať repliku. 23. Žalobca zároveň s podaním žaloby podal aj návrh priznať žalobe odkladný účinok. Správny súd uznesením č. k. 23S/193/2019-52 zo dňa 10.12.2019 tento návrh zamietol, pretože žalobca v návrhu neosvedčil jeho tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, resp. iných zákonom predpokladaných následkov v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, a to aplikujúc ustanovenie § 188 SSP. 24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, t. j. irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ani sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadiska niektorého z dôvodov vymedzených v § 195 SSP, na čo by správny súd musel prihliadnuť ex offo. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 25. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, preto postupoval podľa § 107 ods. 2 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.05.2020, rešpektujúc postup podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o VVR bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 06.05.2020. 26. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 27. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré mu predchádza, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 33.000 eur za iný správny delikt (§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.) pre porušenie povinností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 14 ods. 3 a čl. 1.1. písm. a) prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. 28. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.; inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. 29. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z.; pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 30. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.; inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 31. Podľa § 19 ods. 7 zákona č. 125/2006 Z. z.; uložením pokuty vedúcemu zamestnancovi nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa za to isté porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona a osobitných predpisov. 32. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. 33. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 147/2013 Z. z.; podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sú uvedené v prílohe č. 6. 34. Podľa bodu 1.1. prílohy č. 6 Vyhlášky č. 147/2013 Z. z. (Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou); pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sa na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoba vykonávajúca stavebné práce zabezpečuje proti pádu podľa tejto prílohy v súlade s § 5 ods. 2 písm. d) zákona kolektívnym zabezpečením alebo osobným ochranným pracovným prostriedkom proti pádu a) od výšky 1,5 m, b) do voľnej hĺbky, kde hrozí utopenie, zapadnutie v jamách a nádržiach s vodou, vápnom, maltou, zasypanie materiálom alebo iné nebezpečenstvo poškodenia zdravia. 35. Z administratívneho spisu vyplýva, že pracovný úraz bol oznámený zamestnávateľom elektronickou poštou dňa 22.05.2018. Dňa 24.05.2018 bola inšpektormi práce vykonaná ohliadka miesta úrazu, o čom bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplynulo, že miesto úrazu nebolo z bezpečnostných dôvodov ponechané v pôvodnom stave, a to na základe pokynu A.. E. H., aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stavebný otvor v podlahe druhého nadzemného podlažia bol v čase ohliadky prekrytý krytom, ktorý bol zhotovený z drevených dosiek a hranolov. Súčasťou administratívneho spisu je aj fotodokumentácia z miesta úrazu vyhotovená Inšpektorátom práce Banská Bystrica pri ohliadke. 36. V rámci vyšetrovania príčin závažného pracovného úrazu bol vypočutý konateľ investora - stavebníka ENERGIA projekt design s. r. o. Banská Bystrica A.. E. H., J. F., živnostník, konštruktér vykonávajúci práce pre žalobcu Ďalej boli vypočutí zamestnanci žalobcu E. E., nar. XX.XX.XXXX, U. E., nar. XX.XX.XXXX - poškodený, J. R., nar. XX.XX.XXXX a živnostník J. R., nar. XX.XX.XXXX, vykonávajúci práce pre žalobcu, ktorí boli prítomní na pracovisku v čase, keď došlo dňa 30.04.2018 k závažnému pracovnému úrazu zamestnanca žalobcu U. E.. Súčasťou administratívneho spisu sú zápisnice o podaní informácií z vypočutia menovaných osôb, z ktorých vyplynulo, že všetci zamestnanci zamestnávateľa R. R. - ALUSTAV zhodne uvádzali, že otvor v podlahe nebol prekrytý, ani označený, nebol vôbec zabezpečený, avšak zamestnanci žalobcu o ňom vedeli. Každý z nich vedel čo má v uvedený deň robiť, ktoré úkony vykonávať. Z ich výpovedí vyplynulo, že o otvore ich osobitne neinformoval ani investor. Nehovoril o ňom ani J. R. R. ako vedúci partie zabezpečujúcej montáž okien. Zhodne uviedli na rovnakú otázku, že príčinou závažného pracovného úrazu bol nezabezpečený otvor proti pádu. Z vyjadrenia A.. E. H., konateľa stavebníka vyplynulo, že otvor proti pádu nebol zabezpečený pri príchode zamestnancov žalobcu na pracovisko, potvrdil túto skutočnosť, a uviedol, že zabezpečenie si vždy robili sami zamestnanci dodávateľov. Dodávateľmi stavebníka ENERGIA projekt design s. r. o. Banská Bystrica boli najmä spoločnosť Kovo-Sklo s. r. o. Banská Bystrica, ktorá dodávala najmä stavebné práce pre stavebníka a dodávateľom okien a dverí bol žalobca, pre ktorého ich zhotovoval živnostník J. F. a ich montáž poskytovala firma R. R. - ALUSTAV prostredníctvom zamestnancov a živnostníka J. R. R., ktorého vypočuté osoby označovali za vedúceho partie, ktorá sa zúčastňovala aj na prácach dňa 30.04.2018, kedy zamestnanci žalobcu vykonávali olištovanie okien. 37. Nebolo spornou skutočnosťou, že k pracovnému úrazu došlo v príčinnej súvislosti s nezabezpečeným otvorom v podlahe, ktorý nebol prekrytý, označený. Z vyjadrení zamestnancov žalobcu vyplynulo, že o tomto otvore vedeli, samotný poškodený uviedol, že otvor nebol zabezpečený, nepamätal si, že by ich niekto upozornil na otvor v podlahe, pričom keď chodil po podlaží, vedel o ňom. Na začiatku prác im majiteľ stavby vysvetlil čo majú robiť. Práce riadil J. R. R., pričom v partii vedeli čo majú robiť. Podľa poškodeného príčinou jeho pracovného úrazu bol nezabezpečený otvor, o ktorom vedel, ale naň zabudol. 38. Na základe požiadavky inšpektorátu práce o klasifikáciu pracovného úrazu poškodeného U. E., oznámil dňa 12.06.2018 poskytovateľ zdravotnej starostlivosti Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica - (H.. H. E., úrazový chirurg) v zmysle § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z., že ide o závažný pracovný úraz v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) citovaného zákona, t. j. pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví podľa § 3 písm. l) bod 2 zákona č. 124/2006 Z. z., v zmysle ktorého je ťažkou ujmou na zdraví vážna porucha zdravia, a to strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti. Rozsah zranenia uviedol E.. 39. Súčasťou administratívneho spisu je Pracovná zmluva zo dňa 01.08.2003 a Dohoda o zmene tejto pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2018, v zmysle ktorých je U. E., nar. XX.XX.XXXX. zamestnancom žalobcu od 01.08.2003 ako zámočník - zhotoviteľ a montážnik hliníkových konštrukcií. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy došlo k zmene miesta výkonu práce zamestnanca. 40. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy sa dôsledne riadili vyššie citovanou právnou úpravou, ktorú aplikovali na zistený skutkový stav, keď vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy vyhodnotili, úvaha pri ich hodnotení je zrejmá, rovnako pri aplikácii použitých právnych predpisov, pričom správne identifikovali žalobcom porušenú povinnosť ako povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v spojení s ustanovením § 14 ods. 3 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. a bodu 1.1. prílohy č. 6 Vyhlášky č. 147/2013 Z. z., v ktorom sa upravujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou. 41. Ustanovenie § 3 písm. a) bod 1. vymedzuje pojem zamestnávateľa na účely zákona č. 124/2006 Z. z., ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci nerobí žiadne výnimky medzi zamestnávateľom fyzickou osobu a právnickou osobu, preto aj na žalobcu ako zamestnávateľa sa vzťahujú povinnosti zamestnávateľa, okrem iných aj upravené v § 6 ods. 1 písm. d) tohto zákona. 42. Je zrejmé, že žalobca podniká na základe živnostenského oprávnenia, t. j. jedná sa o fyzickú osobu, ktorá koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Je v záujme živnostníkov primerane sa chrániť a zodpovedne zabezpečiť svoje pracovisko, aby bolo bezpečné a spĺňalo podmienky na ochranu života a zdravia, ak však živnostník zoberie do pracovného pomeru ďalšie osoby, stáva sa jej zamestnávanom, a teda plní aj príslušné ustanovenia predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a to najmä všeobecné povinnosti zamestnávateľa uvedené v § 6 zákona č. 124/2006 Z. z. Právna úprava navyše vyžaduje sústavné oboznamovanie a informovanie zamestnancov s legislatívou v oblasti BOZP, sústavné kontrolovanie a vyžadovanie dodržiavania tejto legislatívy. 43. K pracovnému úrazu zamestnanca žalobcu U. E. došlo na spoločnom pracovisku, na stavenisku. Bolo úlohou zamestnávateľa overiť, či pracovisko je náležite zabezpečené a vybavené a k plneniu zákazky - k montáži okien (olištovávaniu) - pristúpiť až vtedy, keď by tomu tak bolo. Z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. jednoznačne vyplýva povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať, aby pracoviská neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na tento účel zabezpečovať ich potrebnú údržbu a opravy. Bolo úlohou žalobcu ako zamestnávateľa preveriť, či pracovisko kam vyslal svojich zamestnancov dňa 30.04.2018, kedy došlo k úrazu zamestnanca U. E. zodpovedalo kritériám pracoviska neohrozujúceho bezpečnosť a zdravie zamestnancov. S tým súvisí aj dodržiavanie povinnosti užívania pracoviska - stavby a jej súčasti, pracovných priestorov len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci - až po vykonaní ich prehliadky, kontroly, pretože len tak sa môže zamestnávateľ ubezpečiť, že nevysiela svojich zamestnancov vykonávať prácu na také pracovisko, ktoré môže ohrozovať ich bezpečnosť a zdravie. Pokiaľ by si túto povinnosť žalobca splnil, dozvedel by sa o vadách na pracovisku, potom nemal umožniť zamestnancom tam pracovať a nemuselo by dôjsť ani k pracovnému úrazu. Ak o otvore vedel, konal ľahkovážne, s vedomím, že porušuje § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP. Zamestnanci zhodne vypovedali, ako aj živnostník J. R. R., že o nezakrytom otvore v podlahe sa dozvedeli sami po príchode na pracovisko, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca nezisťoval stav bezpečnosti na pracovisku a nezabezpečil bezpečnosť pracoviska. 44. V zhode so stanoviskom žalovaného správny súd konštatuje, že k pádu zamestnanca cez nezabezpečený otvor v podlahe došlo v dôsledku toho, že žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil povinnosť zabezpečiť v deň úrazu pracovisko, kam vyslal svojich zamestnancov tak, aby neohrozovalo ich bezpečnosť a zdravie. 45. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nedostatočného vysporiadania sa so všetkými relevantnými okolnosťami, najmä s námietkou v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. 46. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z.; ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Dohoda určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. 47. Spoločným pracoviskom je priestor, na ktorom plní pracovné činnosti viacero subjektov - či už ide o zamestnancov iných zamestnávateľov alebo o živnostníkov. Je zrejmé, že výkon ich odlišných prác sa môže navzájom ovplyvňovať z hľadiska BOZP. Z praktického hľadiska je preto vhodná písomná dohoda osôb vykonávajúcich práce na spoločných pracoviskách, ktorej obsahom by mala byť dohodnutá spolupráca pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie BOZP, koordinácia pracovných činností a vzájomná informovanosť. Dohoda tiež určuje rozsah zodpovednosti zúčastnených strán na vytváraní podmienok na zaistenie BOZP. Stavenisko je definované v zákone č. 50/1976 Zb. 48. Správny súd k predmetnej námietke uvádza, že žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s tvrdeniami žalobcu v odvolaní k § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z, a to v žalobou napadnutom rozhodnutí na strane 7. Žalovaný konštatoval, že preukázateľne výkon práce na predmetnom pracovisku dňa 30.04.2018 spĺňal podmienky citovaného ustanovenia, avšak medzi žalobcom a živnostníkom J. R. R. nebolo písomne dohodnuté, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie BOZP a v akom rozsahu. Navyše žalobca ako zamestnávateľ nepredložil žiaden doklad, ktorým by poveril riadením prác J. R. R. Počas výkonu inšpekcie práce žalobca predložil nedostatočne vyplnený formulár dohody o výkone BOZP na spoločnom pracovisku. 49. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že bolo povinnosťou spoločnosti ENERGIA projekt design s. r. o. zabezpečiť pracovisko na bezpečný výkon práce v súlade s článkom VI. bod 5 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, v zmysle ktorých mal opatrenia zaistiť na stavenisku odberateľ, správne žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal súhlas objednávateľa s jeho obchodnými podmienkami, preto ich podľa súdu nemožno považovať za dohodu ako dvojstranný právny úkon medzi objednávateľom a dodávateľom (žalobcom). Navyše, je irelevantné pre toto konanie poukazovať na porušenie iných povinností inej spoločnosti pri zabezpečení pracoviska na bezpečný výkon práce. Jedná sa o popri sebe stojace povinnosti viacerých subjektov, keď nesplnenie povinnosti jedného z nich neznamená upustenie od vyžadovania splnenia povinnosti druhého subjektu, inak povedané ani preukázanie nesplnenia povinnosti objednávateľa nezbavuje plnenia povinnosti zamestnávateľa, ktoré má explicitne uložené v ustanoveniach § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. 50. Je inou otázkou otázka zodpovednosti objednávateľa za stav na pracovisku, hoci aj spoločnom, majúcom povahu staveniska. Rovnako je inou otázkou aj otázka zodpovednosti poškodeného zamestnanca za vzniknutý pracovný úraz, t. j. posudzovanie prípadnej miery zavinenia samotného poškodeného z hľadiska pracovnoprávnych predpisov. Významné v predmetnej veci je to, či žalobca porušil ako zamestnávateľ predpisy na úseku BOZP a či mu bola uložená dôvodne sankcia pri následku porušenia - pracovnom úraze zamestnanca s ťažkou ujmou na zdraví, ak bol sankcionovaný uložením pokuty vo výške 33 000 Eur. 51. Zo skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. vyplýva oprávnenie inšpektorátu práce uložiť zamestnávateľovi pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, k čomu preukázateľne došlo porušením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. Sankcionovanie za porušenie povinností žalobcu, pri zohľadnení kritérií pri ukladaní výšky pokuty podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. môže byť až vo výške 100 000 Eur (minimálna suma nie je určená, t. j. viac ako 0 Eur až 100 000 Eur). Len v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, pokuta musí byť uložená minimálne vo výške 33 000 Eur. 52. K poukazovaniu žalobcu, že zodpovedným za pracovný úraz je iný subjekt v dôsledku porušenia jeho povinností, eventuálne samotný poškodený, správny súd uvádza, že je pravdou, že stavebník je povinný ustanoviť koordinátora bezpečnosti, čo sa odporúča v písomnej forme. Pre konkrétne stavenisko má byť vypracovaný plán BOZP, ktorý zabezpečí koordinátor. Stavebník musí odovzdať stavenisko zhotoviteľovi, musí preukázateľne odovzdať plán BOZP zhotoviteľovi s uvedením presného dátumu a času. V konaní nie je sporné, že medzi stavebníkom a zhotoviteľom je obchodný vzťah na základe objednávky na výrobu a montáž hliníkových okien. Všetky tieto otázky ohľadom porušenia povinností stavebníka sú riešené, ako to vyplynulo z vyjadrení žalovaného, v rámci samostatného konania inšpektorátu práce. Pokiaľ žalovaný a inšpektorát práce na tieto okolnosti neprihliadol, postupoval správne, pretože žalobca ako zamestnávateľ poškodeného bol povinný plniť povinnosti zamestnávateľa na úseku BOZP vrátane povinnosti stanovenej v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. a za nesplnenie tejto povinnosti mu bola uložená pokuta. Evidentne pracovisko, na ktorom pracoval jeho zamestnanec, nebolo zabezpečené tak, aby zodpovedalo požiadavkám BOZP a za tento stav zodpovedá zamestnávateľ. 53. V konaní bolo preukázané porušenie povinností žalobcu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na jeho zavinenie, t. j. k subjektívnym predpokladom za správny delikt v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. nepatrí zavinenie. Jej predpokladom je len preukázanie porušenia právnej povinnosti (protiprávneho konania alebo protiprávneho stavu). V danom prípade sa jedná o zodpovednosť za správny delikt, ktorá má objektívny charakter, ale nie absolútny. Objektívna zodpovednosť je obmedzená tým, že vždy je v príčinnej súvislosti s plnením nejakej zákonom uloženej povinnosti, nejde teda o zodpovednosť za zavinenie, ale ani o zodpovednosť za výsledok. Boli naplnené obligatórne znaky správneho deliktu u žalobcu, za spáchanie ktorého bol sankcionovaný. 54. Pokiaľ žalobca namietal, že k pracovnému úrazu došlo v dôsledku nedbanlivosti a nepozornosti zamestnanca, k uvedenému správny súd poznamenáva, že pri preskúmavaní rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. je irelevantné poukazovanie na správanie sa poškodeného. Správny súd neprihliada na námietky žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz s odkazom na ustanovenie § 196 Zákonníka práce, ako to vyplýva aj z právnej vety judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/130/2008 zo dňa 01.07.2010. 55. K porušeniu povinností zo strany objednávateľa - stavebníka správny súd poukazuje na to, že je osobitným posudzovaním ako dbal nad dodržiavaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci všetkých osôb, ktoré sa na predmetnej stavbe nachádzali bez ohľadu na to, či boli alebo neboli jeho priamymi zamestnancami. Uvedené však presahuje rámec tohto konania, v ktorom sa posudzuje len otázka porušenia povinností zamestnávateľa v spojení s pracovným úrazom zamestnanca. 56. K námietke ohľadom nesprávnej klasifikácie pracovného úrazu, správny súd konštatuje, že žalobca nevyvrátil preukázanú skutočnosť, že sa jedná o ťažkú ujmu na zdraví na základe zákonného postupu inšpektorátu, ktorý vyžiadal klasifikáciu pracovného úrazu od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a z oznámenia tohto (zo dňa 12.06.2018) vychádzal pri rozhodovaní (§ 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z.) Tak správny súd, ako ani žalovaný nemal dôvod pochybovať o správnosti údajov oznámených poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, keď tento záver žalobca ničím (žiadnym dôkazom) vážne nespochybnil. Jedná sa o odbornú medicínsku otázku, ktorá presahuje rámec posúdenia orgánom verejnej správy, resp. súdu. 57. Ani ďalšie žalobné námietky nepovažuje správny súd za relevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Ani poukazovanie na protirečivosť v odôvodnení rozhodnutia nie je významná z hľadiska posúdenia vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. V zmysle § 19 ods. 7 zákona č. 125/2006 Z. z. uložením pokuty vedúcemu zamestnancovi nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa za to isté porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona a osobitných predpisov. Námietka, čo do nevysporiadania sa s vyjadrením žalobcu k protokolu nie je dostatočne konkrétna. Navyše neprináleží súdu posudzovať zákonnosť protokolu s odkazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože tento ako opatrenie je spôsobilým predmetom samostatného súdneho prieskumu. 58. Námietky čo do zápisnice z ohliadky považuje správny súd za irelevantné. To, že v čase úrazu bol otvor na podlahe nezabezpečený proti pádu do hĺbky, nebolo sporné. Rovnako ani skutočnosť, že v čase úrazu sa nachádzali na pracovisku autá, ktoré podľa žalobcu mali brániť v použití lešenia. Obranu v tomto smere považuje správny súd navyše za účelovú, pretože poškodený, ani zamestnanci žalobcu nemienili lešenie použiť, neboli usmernení, aby toto lešenie použili pre výkon práce, pri ktorej došlo k úrazu poškodeného. Pre rozhodnutie v predmetnej veci považoval súd za bezvýznamné aj to, či zamestnanci boli pravidelne oboznamovaní s predpismi v oblasti BOZP. Žalovaný v tomto smere žalobcovi žiadne nedostatky nevytkol a ani za ich eventuálne porušenie nebol sankcionovaný. 59. K predloženým čestným vyhláseniam správny súd konštatuje, že ich obsahom sú skutočnosti známe, navyše nespochybňujúce záver k akému dospeli orgány verejnej správy. Ak žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že nie sú dôvodom pre doplnenie dokazovania, zmenu skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, správny súd sa s tým stotožňuje. 60. Ani poukazovanie na stav na stavenisku a nemožnosť použitia kolektívneho zabezpečenia - lešenia v dôsledku nachádzajúcich sa vozidiel na stavenisku, nie je relevantnou argumentáciou zvrátiť záver žalovaného o porušení povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa zabezpečiť svojim zamestnancom pracovisko zodpovedajúce podmienkam BOZP. Ako už bolo vyššie konštatované, existencia lešenia na pracovisku nebola spochybnená, avšak lešenie nebolo určené na práce nad stavebným otvorom v podlahe. Na pracovisku sa nachádzalo výlučne pre práce nad sekčnou bránou, čo potvrdil vo vyjadrení J. F.. Pracovisko malo byť zabezpečené tak, aby ani v prípade nepozornosti a ľahkovážneho konania zamestnancov nemohlo dôjsť k ich úrazu. Ak napriek tomu k tomu došlo, môže to byť významné len z hľadiska pracovnoprávneho pre eventuálne čiastočné zbavenie sa objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutý pracovný úraz a nie pri uložení sankcie za nesplnenie si povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť pracovisko tak, aby zodpovedalo požiadavkám BOZP, keďže bolo preukázané, že tieto požiadavky nespĺňalo. 61. Správny súd konštatuje, že žiadne žalobcom uvedené žalobné body nie sú relevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. 62. Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c) SSP. Nebolo tvrdené žalobcom a ani súdom zistené, že by žalobcovi za to isté porušenie právnych predpisov bola už uložená pokuta, alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov, čo je neprípustné v zmysle § 19 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce. Pokuta bola uložená v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 19 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce. Pri určovaní výšky pokuty boli zohľadnené kritériá uvedené v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Napokon pokuta bola uložená v najnižšej možnej výške v rozsahu 33 000 Eur vzhľadom na to, že v súvislosti s porušením povinností žalobcu došlo k pracovnému úrazu s ťažkou ujmou na zdraví. 63. Ústava SR osobitne neupravuje požiadavky na trestanie za správne delikty. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno odvodiť od všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, ako aj z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. 64. Významným dokumentom je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách, ktoré je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné správne súdy, slúži k výkladu zákonov týkajúcich sa správneho trestania a vymedzuje zásady ako minimálne spoločné štandardy ochrany jednotlivca v rámci správneho trestania. Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: 1. zásadu zákonnosti (modifikácie princípu nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege), 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. zásady osobitné - právo byť informovaný o obvinení, právo na primeraný čas na obhajobu, právo na informácie o dôkazoch, právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia, 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie orgán verejnej správy, 8. zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia. 65. Správny súd má za to, že žiadna zo zásad uvedených v Odporúčaní nebola porušená. Žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, rozhodli v súlade s článkom 2 ods. 2, s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 49 Ústavy SR, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. V rozhodnutí bol dostatočne vymedzený skutok, naplnil požiadavku špecifikácie skutku tak, aby nebol zameniteľný a zároveň tvoril prekážku rozhodnutej veci. Vec bola správne právne posúdená a dostatočne bola odôvodnená aj výška uloženej sankcie na dolnej hranici sadzby, pričom orgány verejnej správy oboch stupňov odôvodnili svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným spôsobom. 66. Súd poznamenáva, že nebolo možné využiť ani inštitút sankčnej moderácie, jednak z dôvodu absencie návrhu žalobcu, ale najmä z dôvodu jej neprípustnosti v zmysle § 198 ods. 2 SSP, keďže správny súd môže rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy. 67. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd nevyhovel žalobe, žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 68. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. 69. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.