Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/66/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200154 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200154.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ W. U., S. XX, XXX XX D. D., 2/ K. C., H. XX, XXX XX D. D., 3/ K. D., T. I. XX, XXX XX D. D., 4/ OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BB-OSZP3-2018/005154-003 zo dňa 07.01.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Mesto Banská Bystrica, ako prvostupňový orgán verejnej správy na úseku ochrany prírody, rozhodnutím č.: OVZ ZP 126224/2018, zo dňa 11.09.2018 vyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 15.06.2018 a aplikujúc ustanovenie § 47 ods. 3, § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vydal pre žiadateľa súhlas na výrub drevín: 1 ks javor horský (obvod kmeňa 70 cm meraný vo výške 130 cm nad zemou), 2 ks vŕba rakytová (obvod kmeňov 180 cm a 280 cm merané vo výške 130 cm nad zemou) a 1 ks topoľ sivý (obvod kmeňa 140 cm meraný vo výške 130 cm nad zemou) rastúcich na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX, k.ú. D. D.; 1 ks čerešňa (obvod kmeňa 250 cm meraný vo výške 130 cm nad zemou), 1 ks smrek obyčajný (obvod kmeňa 110 cm meraný vo výške 130 cm nad zemou), 1 ks smrek obyčajný (obvod kmeňa 110 cm meraný vo výške 130 cm nad zemou) a 3 ks orech kráľovský (obvod kmeňov 120 cm, 120 cm a 150 cm merané vo výške 130 cm nad zemou) a 1 ks orech kráľovský (obvod kmeňa 176 cm meraný tesne pod jeho rozkonárením) rastúcich na pozemku parc. č. KN-C XXXX/X, k.ú. D. D. ; 1 ks borovica lesná (obvod kmeňa 105 cm meraný vo výške 130 cm na zemou) rastúcej na pozemku parc. č. KN-C XXXX/X, k.ú. D. D.. V súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil bližšie podmienky vykonania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny. Zároveň v súlade s § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. uložil žiadateľovi finančnú náhradu za náhradnú výsadbu vo výške 5 100 Eur, ktorú žiadateľ uskutoční na bankový účet v termíne pred započatím realizácie výrubu, najneskôr 31.03.2021. 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ požiadal mesto Banská Bystrica o súhlas na výrub drevín rastúcich na mestskom pozemku z dôvodu prekládky VN distribučného vedenia kvôli výstavbe rodinných domov. Miestnou ohliadkou vykonanou dňa 20.07.2018 za účasti zástupcov žiadateľa a zástupcu správcu zelene ZAaRES Banská Bystrica bolo zistené, že dreviny tvoria prekážku v plánovanej stavbe, korešpondujú s priloženou inventarizáciou v celkovej spoločenskej hodnote 15 316,57 Eur. Konštatoval, že vzhľadom na to, že nemožno uložiť náhradnú výsadbu, bola uložená primeraná finančná náhrada za náhradnú výsadbu. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal výšku určenej finančnej náhrady za náhradnú výsadbu, ktorá bola určená vo výške 33,3 % zo spoločenskej hodnoty drevín, čo podľa odvolateľa nemožno považovať za úmerné vzhľadom na to, že sa jedná len o nevyhnutný výrub z dôvodu uskutočnenia verejnoprospešnej stavby. Poukázal na to, že je poskytovateľom verejnej služby - distribúcie elektriny na vymedzenom území v zmysle rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ustanovenie § 139a ods. 10 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) priamo zaradil vedenie elektrického prúdu medzi verejné, dopravné a technické vybavenie územia. Predmetom stavby je vybudovanie novej podzemnej distribučnej siete, pričom súhlas k výrubu drevín odvolateľ žiadal v osi a v ochrannom pásme navrhovaného podzemného distribučného káblového vedenia. Uvádzal, že všetky dreviny, k výrubu ktorých im bol daný súhlas sú náletového charakteru, mesto nijakým spôsobom doposiaľ nezabezpečovalo starostlivosť o tieto dreviny a ani ich výsadbu. Nie sú významnej sadovníckej, krajinotvornej, historickej a ani kultúrnej hodnoty. Žiadaný výrub je len v nevyhnutnom rozsahu. Navrhoval, aby bolo vydané také rozhodnutie, ktoré zohľadní všetky aspekty citovanej stavby a výrubu, ktorým bude stanovená primeraná finančná odplata vo výške 2% - 10% zo spoločenskej hodnoty drevín, a nie 33,3 %. 4. Zároveň proti prvostupňovému rozhodnutiu podalo odvolanie OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa, ktoré žiadalo zvýšiť finančnú náhradu na min. 80 % - 90 % spoločenskej hodnoty. 5. Konštatoval, že dostatok zdravej zelene nie je dôvodom na neprimerané znižovanie výšky finančnej náhrady. V D. D. sa výška finančnej náhrady pohybuje v rozmedzí 30 % až 90 %, pričom závisí od činnosti, ktorá bude nasledovať po výrube, konkrétnych prírodných podmienkach a ich zmeny s ohľadom na záujmy ochrany prírody a krajiny. V prípade komerčnej činnosti je táto výška stanovená na úroveň okolo 60 %. Záujmy ochrany životného prostredia majú prioritu pred záujmami stavieb, tak ako je koncipovaný celý zákon 543/2002 Z. z., pričom znižovanie hodnoty finančnej náhrady, ktorá bola vypočítaná na dolnej úrovni obvyklých podmienok v meste nie je v záujme ochrany prírody a krajiny. Odvolací orgán ďalej zvážil, že zvýšenie kvality, spoľahlivosti a nepretržitosti distribuujúcej elektriny v záujme obyvateľov a pri určovaní výške 50 % vychádza z primeraných posúdení výšky náhradnej výstavby pri vydávaní súhlasov na výrub drevín na území D. D. a z faktu, že stavebníkom je akciová spoločnosť ako aj z predmetu stavby, ktorým sú verejné siete. 6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím mesta Banská Bystrica vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zároveň v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nesúhlasil so záverom žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie mesta Banská Bystrica, pretože finančnú náhradu za náhradnú výsadbu vo výške 50 % zo spoločenskej hodnoty drevín nemožno považovať za úmernú v prípade len nevyhnutného výrubu z dôvodu uskutočnenia verejnoprospešnej stavby. 7. Podľa žalobcu žalovaný zmätočne konštatuje, že stavba bude slúžiť občanom a na druhej strane, že jej zaradenie medzi verejnoprospešné stavby je len názorom žalobcu. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože v ustanovení § 3 zákon č. 543/2002 Z. z. upravuje základné práva a povinnosti pri ochrane prírody a krajiny, pričom povinnosti sú upravené v súvislosti s pojmami ako významný krajinný prvok, územný systém ekologickej stability a ekosystém, pričom v predmetnej veci sa nejedná o žiadny takýto pojem. Žalobca žiadal o výrub drevín a kroví len v nevyhnutnom rozsahu vyžadovanom zákonom. Žalovaný nepostupoval v súlade s § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., pretože v prvom rade sa mal zaoberať možnosťami uloženia primeranej náhradnej výsadby drevín, prípadne aj len čiastočnej, tak, aby bol naplnený účel ochrany drevín v zmysle zákona a až v druhom rade, keď by nebolo možné uložiť náhradnú výsadbu mohol uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín. Rozhodnutie označil za nepreskúmateľné, pretože chýba správna úvaha vo vzťahu k možnostiam náhradnej výsadby za výrub drevín a zároveň k odôvodneniu výšky uloženej finančnej náhrady, k tomu ako dodržal žalovaný zásadu primeranosti. Žalovaný striktne vychádzal len z určenej spoločenskej hodnoty drevín a nezaoberal sa posúdením ich skutočnej hodnoty. Nezobral do úvahy, že predmetné dreviny nemajú zvlášť významnú biologickú, ani kultúrnu hodnotu, že sa nejedná o ohrozené, ani inak vzácne dreviny. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu nie je v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), tiež neboli dodržané zásady v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku. V rozhodovaní skutkovo podobných veciach mesto Lučenec uložilo žalobcovi finančnú náhradu len vo výške 3% spoločenskej hodnoty drevín a mesto Bojnice len 13% spoločenskej hodnoty drevín. Rozhodnutie žalovaného o uložení finančnej náhrady vo výške 90% spoločenskej hodnoty drevín označil za neprimerané, priam šikanózne. Podľa žalobcu bola účelovo uložená neprimerane vysoká finančná náhrada, ktorá je príjmom mesta, pričom uviedol, že na rozhodovaní sa v druhom stupni podieľal zamestnanec Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý je zároveň poslancom Mestského zastupiteľstva mesta Banská Bystrica a tá istá osoba pôsobí zároveň ako člen Komisie pre životné prostredie Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici. Preto považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné aj z dôvodu porušenia ustanovení o vylúčení zamestnancov alebo členov správneho orgánu v zmysle § 9 a nasl. Správneho poriadku. 8. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe navrhol, aby správny súd žalobe nevyhovel. Trval na zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia mesta Banská Bystrica. Uviedol, že pri určení výšky finančnej náhrady vychádzalo mesto z výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, v ktorom boli aplikované prirážkové indexy podľa vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. Mesto rešpektovalo vypočítanú výšku spoločenskej hodnoty drevín 15 316,57 Eur pričom žalobca voči tejto nevzniesol námietky a to ani cestou splnomocneného zástupcu, ktorý bol účastný aj na miestnej obhliadke. Vo vydanom súhlase bola uložená náhrada 5 100 Eur, ktorá bola dohodnutá na ústnom pojednávaní za účasti zástupcu žiadateľa bez vznesenia pripomienok. Finančná náhrada bola v súlade s § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., keďže bola nižšia ako spoločenská hodnota drevín podľa vyčíslenia predloženého žiadateľom. 9. Pri určovaní výšky finančnej náhrady je orgán ochrany prírody limitovaný výškou spoločenskej hodnoty drevín odsúhlasených na výrub. Je povinný uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín s priamym odkazom na § 95 zákona č. 543/2002 Z. z. Právo na ochranu životného prostredia garantuje Ústava SR v článku 44. Záujmy ochrany prírody majú prednosť pred investičnou činnosťou, čo vydané rozhodnutie rešpektuje. V zmysle § 4 zákona č. 543/2002 Z. z., ak podnikateľ svojou činnosťou zasahuje do ekosystémov, je povinný na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce k predchádzaniu ich poškodenia a ničenia, pričom ekosystémom nie sú len stromy ale aj ďalšie zložky podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. 10. Mesto Banská Bystrica vyšlo v ústrety investorovi, aby bol súhlas orgánu ochrany prírody vydaný a akceptoval dohodu o uložení finančnej náhrady, a nie náhradnej výsadby, vrátane dohody o výške finančnej náhrady za náhradnú výsadbu, o ktorej rozhodoval v spojení s vydaným súhlasom. V zmysle § 103 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. môže byť vydané územné rozhodnutie až po tom, ako je stavebnému úradu doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu, t. j. zákon o ochrane prírody a krajiny dáva prednosť záujmom ochrany prírody pred inými konaniami. 11. Výška uloženej náhrady vyplýva zo spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub, pri stanovení ktorej boli použité prirážkové indexy podľa Vyhlášky č. 24/2003 Z. z. Uložená finančná náhrada nešla nad limit stanovený zákonom a predstavuje účelovo viazané prostriedky, ktoré môže obec v rámci vlastného hospodárenia použiť len na starostlivosť o zeleň alebo súvisiace aktivity, ktoré zákon č. 543/2002 Z. z. špecifikuje v § 48 ods. 1. Mesto akceptovalo výpočet spoločenskej hodnoty drevín vyčíslený tak, ako bol vyčíslený na mieste ohliadky. Žalobca nevyslovil k vypočítanej výške spoločenskej hodnoty drevín námietky. Podľa žalovaného nemožno vyčítať mestu, ak pri komerčných záujmoch firiem určuje finančnú náhradu vyššie ako iné mestá. K vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu žalovaný uviedol, že žalobca v konaní nepostupoval v zmysle § 10 Správneho poriadku. Zároveň vylúčil spochybňovanú predpojatosť zamestnanca správneho orgánu. Žalovaný uzavrel, že finančnú náhradu možno použiť len na podporu zelene v meste, že záujmy ochrany prírody majú prednosť pred záujmami stavby, že žalobca v konaní podpísal dohodnutú výšku finančnej náhrady pri miestnej ohliadke a následne ju spochybnil až v odvolaní, že výstavba je investičnou činnosťou a nie verejnoprospešnou, že investorom je akciová spoločnosť s predmetom záujmu tvorby zisku, a že budúce domy sú určené na predaj. 12. Žalobca v replike k dohodnutej výške určenej finančnej náhrady uviedol, že zástupca žalobcu, ktorý sa zúčastňoval zvolaného konania mestom dňa 20.07.2018. Žalobca nespochybnil vypočítanú výšku spoločenskej hodnoty drevín ale nesúhlasí s určenou výškou finančnej náhrady za náhradnú výsadbu. 13. Z dupliky žalovaného vyplýva, že podľa zápisnice zo dňa 20.07.2018 voľné plochy pre miesta náhradnej výsadby mal nájsť žalobca do dvoch mesiacov, keďže tak neurobil, Mesto Banská Bystrica ako prvostupňový orgán ochrany prírody postupovalo podľa predmetnej zápisnice a to tak, že ak sa vhodné plochy nenájdu bude uložená finančná náhrada. Podľa žalovaného aktivita mala byť na strane žiadateľa žalobcu. Zároveň uviedol, že tvrdenie, že žalovaný odvolaniu OZ vyhovel je nepresné, nakoľko tejto odvolacej námietke bolo vyhovené len čiastočne upravením výšky finančnej náhrady z 5 100 Eur čo je 33 % spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub na výšku 7 568 Eur, čo je 50 % zo spoločenskej hodnoty. Žalovaný hájil záujmy ochrany prírody a krajiny ako väčšie spoločenské dobro, než je výstavba domov. Keďže však územný plán výstavbu dovoľuje, nebolo by z jeho strany korektné jej realizovaniu brániť avšak bolo potrebné požadovať kompenzáciu záujmov udržania životného prostredia a to v intenciách zákonov 14. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Právny zástupca žalobcu, ako aj poverený zástupca žalovaného zotrvali na svojich stanoviskách. 15. Správny súd v rozsahu a z dôvodov žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) posúdil zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postup orgánu verejnej správy, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 16. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty. 17. Podľa § 36 ods. 1 Vyhlášky č. 24/2003 Z. z.; spoločenská hodnota drevín je uvedená podľa druhu drevín a ich veľkosti v prílohe č. 33. Spoločenská hodnota nižších taxonomických jednotiek druhov drevín (napríklad poddruhy, kultivary) je uvedená druhovým menom dreviny, od ktorej nižšia taxonomická jednotka pochádza. Ak taxonomické znaky neumožňujú zatriedenie konkrétneho jedinca k druhu (rodu) podľa prílohy č. 33, použije sa jeho zatriedenie podľa príbuzného druhu (rodu). 18. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.; v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. 19. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 21. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.; rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.; podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. 23. Podľa Článku 44 Ústavy SR; (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. (4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. (5) Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. (6) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon. 24. Podľa § 9 zákona č. 71/1967 Zb.; (1) Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. (2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. 25. Podľa § 10 zákona č. 71/1967 Zb.; účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. 26. V súlade s ustanovením § 2 ods. 1 SSP poskytuje správny súd v správnom súdnictve ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté, rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže domáhať ochrany na správnom súde. Žalobná legitimácia žalobcu je upravená v ustanovení § 178 ods. 1 SSP. 27. V predmetnej veci sa žalobca všeobecnou správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobcovi na základe jeho žiadosti vydaný súhlas na výrub drevín, uložené podmienky vykonania výrubu a uložená finančná náhrada za náhradnú výsadbu. 28. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nenamieta proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy o súhlase na výrub drevín, ani proti určeným podmienkam vykonania výrubu. Žalobca nesúhlasí len s výškou uloženej finančnej náhrady za náhradnú výsadbu. 29. V súlade s § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom na rozhodovanie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). 30. Žalobca namietal jednak samotnú formu určenej náhrady, t. j. finančnú náhradu za náhradnú výsadbu tvrdiac, že nebola primárne zohľadnená možnosť uložiť náhradnú výsadbu žiadateľovi vrátane kombinovanej náhrady, jednak výšku určenej finančnej náhrady. 31. Predmetnú žalobnú námietku čo do určenej formy náhrady, správny súd nepovažuje za dôvodnú. Z ustanovenia § 48 ods. 1 tretia veta zákona č. 543/2002 Z. z. vyplýva, že orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín (§ 95), ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu. Náhradnú výsadbu podľa ods. 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku (§ 48 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny). Súhlas pre žiadateľa na výrub drevín bol daný na dreviny rastúce na mestskom pozemku parc. č. KN-C-XXXX/XX,XXXX/X,XXXX/X, k. ú. D. D., t. j. na pozemku, ktorý je vo vlastníctve mesta Banská Bystrica. Predchádzajúci súhlas vlastníka dotknutého pozemku k náhradnej výsadbe nebol preukázaný. 32. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy rozhodoval na základe ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou zo dňa 20.07.2018 za účasti aj zástupkyne žalobcu. Na tomto konaní boli ohliadnuté dreviny, posúdené dôvody výrubu a prijaté závery a opatrenia, ktoré boli prenesené do prvostupňového rozhodnutia ako určené bližšie podmienky vykonania výrubu v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. Zo zápisnice tiež vyplýva záver a opatrenie pre žiadateľa uhradiť na špeciálny účet mesta finančnú náhradu za náhradnú výsadbu najneskôr tesne pred začatím výrubu (31.03.2021). Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy sa zaoberal formou určenej náhradnej výsadby. Z ničoho nevyplýva, že by žiadateľ prejavoval záujem o uskutočnenie primeranej náhradnej výsadby, naopak prejavil súhlas s prijatým záverom a opatrením, že žiadateľ uhradí finančnú náhradu vo výške 2 250 Eur na účet mesta. Preto neobstojí tvrdenie v žalobe o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, z ktorého nevyplýva úvaha, či sa orgán verejnej správy zaoberal možnosťou uloženia náhradnej výsadby predtým ako uložil finančnú náhradu za náhradnú výsadbu. 33. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal výšku určenej finančnej náhrady za náhradnú výsadbu a nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia určenej výšky finančnej náhrady, správny súd v prvom rade poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy - správneho uváženia. 34. Ustanovenie § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. umožňuje orgánu ochrany prírody uložiť žiadateľovi finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Medze určené zákonom boli dodržané, pokiaľ bola určená náhrada v rozsahu 30 % a neskôr 50 % výšky spoločenskej hodnoty drevín. Spoločenská hodnota drevín bola riadne určená a určenie ktorej žalobca nenamietal. 35. Správny súd poznamenáva, že zákon o ochrane prírody a krajiny nestanovuje pri určení výšky finančnej náhrady zohľadňovať osobitné hľadiská, jediným na čo musí orgán ochrany prírody prihliadať je výška spoločenskej hodnoty drevín, pričom uložiť finančnú náhradu za primeranú náhradnú výsadbu môže do výšky spoločenskej hodnoty drevín. Neobstojí žalobná námietka, že žalovaný vychádzal len z určenej spoločenskej hodnoty drevín a nezaoberal sa ďalšími okolnosťami, a to posúdením skutočnej hodnoty drevín, nezohľadnil, že predmetné dreviny nemajú zvlášť významnú biologickú, ani kultúrnu hodnotu, neprihliadol, že sa nejedná o ohrozené, ani inak vzácne dreviny. Zákon neukladá zohľadňovať tieto skutočnosti. Explicitne teda neupravuje hľadiská, ktoré by mal orgán pri určovaní výšky finančnej náhrady zohľadňovať. Zákon stanovil len medze určenej výšky, ktorá môže byť od minimálnej sumy viac ako nula po maximálnu sumu, ktorú predstavuje 100% zistenej výšky spoločenskej hodnoty drevín. Zákon ukladá orgánu ochrany prírody prihliadať na druh a zdravotný stav dreviny funkciu a význam dreviny pre životné prostredie, na to, aby sa výrub dreviny uskutočnil najmä v období vegetačného pokoja, na podmienky ochrany ustanovené vykonávacími predpismi vydanými na základe zákona (§ 17 ods. 12 vyhl. č. 24/2003 Z.z.), t.j. pri vydávaní súhlasu na výrub dreviny, a nie pri určovaní samotnej výšky finančnej náhrady za náhradnú výsadbu. Uvedené kritériá sú teda významné pre rozhodnutie, či vôbec súhlas na výrub drevín bude daný alebo nie. 36. Správne uváženie znamená autonómnu mieru vytvárania vlastného úsudku orgánom verejnej správy. Takéto rozhodnutie nesmie odporovať pravidlám logického myslenia a musí byť v súlade so základnými princípmi administratívneho konania. Vytváraniu správnej úvahy nesmú predchádzať procesné vady, ktoré by mohli spochybniť jej správnosť. Správnemu súdu neprináleží vstupovať do správnej úvahy orgánu verejnej správy. Preskúmaním veci má za to, že rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správna úvaha z rozhodnutia žalovaného ohľadom určenej výšky finančnej náhrady je z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne zrejmá a súdom akceptovateľná práve z dôvodu, že zákon neukladá povinnosť orgánu prihliadať na osobitné hľadiská, ktoré by bolo potrebné zohľadňovať pri určení výšky finančnej náhrady. Správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je súladné s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, spĺňa zákonnú podmienku preskúmateľnosti rozhodnutia v spojení s jeho odôvodnením, vrátane použitej správnej úvahy. 37. Pokiaľ žalobca namietal neprimeranosť výšky určenej finančnej náhrady s poukazom na to, že sa jedná o stavbu vo verejnom záujme, pričom o súhlas bolo žiadané len v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na veľkosť ochranného pásma, správny súd má za to, že uvedené je irelevantné. Niet pochýb o tom, že súhlas bol daný na základe žiadosti o výrub drevín v súvislosti s investičnou akciou - územným konaním pre stavbu, realizáciou ktorej je rekonštrukcia rozvodných sietí. O finančnej náhrade za náhradnú výstavu bolo rozhodované v spojení s rozhodnutím o súhlase k výrubu drevín, pričom pokiaľ žalobca poukazoval na oprávnenia vyplývajúce zo zákona o energetike jedná sa o iný právny režim, keď sa súhlas na výrub dreviny ani nevyžaduje (§ 47 ods. 4 písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike), ide o zabezpečovanie prevádzky už existujúcich energetických zariadení. 38. Keďže finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje a obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o zeleň a výsadbou zelene, rozhodnutie neodporuje ani článku 44 Ústavy SR. Najmä formulácia článku 44 ods. 3 vo vzťahu k životnému prostrediu rozširuje jeho ochranu tým, že zakazuje nie len poškodzovať životné prostredie, ale ho aj ohrozovať. Uvedené zákazy sú vyjadrením povinnosti chrániť a zveľaďovať životné prostredie, ktorá je ustanovená v článku 44 ods. 2 Ústavy. 39. Za podstatné považuje správny súd to, že rozhodnutie o výške finančnej náhrady bolo vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy a súd v rámci súdneho prieskumu posudzuje len to, či nedošlo pri rozhodovaní orgánom verejnej správy k vybočeniu z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zároveň nezistil také vady v konaní, ktoré by spôsobovali nezákonnosť rozhodnutia. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade nebol dôvod pre vylúčenie zamestnanca z rozhodovania z dôvodov, na ktoré poukázal žalobca v žalobe. Zároveň konštatuje, že žalobca nepostupoval v konaní v zmysle § 10 Správneho poriadku, keď neoznámil skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie v priebehu správneho konania, až do vydania rozhodnutia vo veci. 40. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu § 3 ods. 5 Správneho poriadku, najmä zásady, že správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, pričom poukázal na rozhodnutie mesta Lučenec a mesta Bojnice, kde bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť finančnú náhradu v podstatne nižšom rozsahu ( 3% a 13% zo spoločenskej hodnoty drevín), správny súd takéto poukazovanie na rozhodovaciu prax iných orgánov verejnej správy nepovažuje za primerané a ani relevantné konštatovať porušenie ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ktoré podľa názoru správneho súdu predpokladá, aby ten istý orgán verejnej správy v obdobných veciach postupoval a rozhodoval rovnako. Každé konanie vo veci súhlasu na výrub drevín a s tým spojené rozhodovanie o náhradnej výsadbe je individuálne, pričom v správnej úvahe toho- ktorého orgánu verejnej správy sa môžu vyskytnúť iné zohľadňované okolnosti v dôsledku rozdielnych regionálnych a miestnych pomerov. Predmetom súdneho prieskumu však nie je posúdenie zákonnosti rozhodnutí iných orgánov verejnej správy, na ktoré poukázal žalobca. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, v rozsahu žalobných bodov, v limite posúdenia zákonnosti v dôsledku správnej úvahy orgánu verejnej správy pri rozhodovaní, pričom správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s platnom právnou úpravou, výška finančnej náhrady za náhradnú výsadbu zodpovedá medziam zákona, rozhodnutie vrátane použitej správnej úvahy bolo dostatočne odôvodnené, správna úvaha zodpovedala zásadám logického myslenia, preto rozhodnutie napadnuté žalobou nie je arbitrárne a výška finančnej náhrady zodpovedajúca výške 50 % spoločenskej hodnoty drevín nie je neprimeraná, až šikanózna ako tvrdil žalobca v žalobe. Za šikanóznu výšku nemožno označiť výšku finančnej náhrady, ak je určená v rozsahu nižšom ako dovoľuje zákon, ktorý zároveň neukladá povinnosť rozhodujúcemu orgánu prihliadať na konkrétne kritériá/hľadiská. 41. Ustanovenie § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. je potrebné interpretovať pri jeho aplikácii v súlade s účelom zákona (§ 1 ods. 1, § 2 ods. 1), zároveň ústavnokonformne. Preto finančná náhrada za náhradnú výsadbu v zmysle právnej úpravy, ak má zodpovedať plne požiadavkám ochrany prírody a krajiny, pričom výrub drevín znamená definitívnu stratu drevín, by sa mala určovať v rozsahu zodpovedajúcom výške spoločenskej hodnoty drevín, čím by bolo plne garantované ústavné právo na priaznivé životné prostredie (nebolo by len ilozórnym právom), pričom len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, výnimočne by sa mala dochádzať k znižovaniu finančnej náhradu oproti výške objektívne stanovenej spoločenskej hodnote drevín, k výrubu ktorých bol daný súhlas, čo v prípade investičných akcií, by nemalo prichádzať do úvahy, pretože investor si môže tieto náklady započítať do tvorby ceny pri následnom predaji zrealizovanej stavby. 42. Z dôvodov vyššie uvedených súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 43. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. 44. Ďalším účastníkom konania správny nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP, pretože im nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré im uložil správny súd. 45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci