Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/20/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201180 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:1018201180.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: T. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, Y. XXX, XXX XX C., S. M. W. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/ SOC/2018/7678/C. zo dňa 15.06.2018 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Bratislava č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7678/C. zo dňa 15. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Žiadosťou podanou na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy") dňa 21.02.2018 požiadala žalobkyňa o príspevok pri narodení dieťaťa: C. B. a T. B. podľa zák. č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zák.č. 383/2013 Z.z."). Prílohu žiadosti tvorili rodné listy maloletých detí T. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX vystavené Matričným úradom mestskej časti U. X, N., ako aj rodné listy vystavené osobitnou matrikou Ministerstva vnútra SR. Maloleté deti sú narodené v N. D. (ďalej „N."). Prílohu žiadosti tvorilo aj Potvrdenie ošetrujúceho lekára detí na účely posúdenia nároku na príspevok pri narodení dieťaťa vystaveného L.. K. R., C. XX, U. X, N. dňa 30.01.2018. Z predmetného potvrdenia vyplýva, že maloletým deťom je poskytovaná lekárska starostlivosť na základe uzatvorenej dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti (bez uvedenia dátumu uzatvorenia dohody). Zároveň žalobkyňa (žiadateľka) predložila Čestné vyhlásenie k žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa zo dňa 15.02.2018, v ktorom vyhlásila, že deti, na ktoré si uplatňuje nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, neboli zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a že pred uplatnením nároku na príspevok pri narodení dieťaťa nedala súhlas s osvojením dieťaťa/detí, na ktoré si uplatňuje nárok na príspevok pri narodení dieťaťa. V prílohe k žiadosti zároveň uviedla, že nemá nárok na vyplatenie obdobnej dávky v zahraničí a vyhlásila, že má trvalý pobyt, ako aj bydlisko na území Slovenskej republiky (ďalej „SR"). V súvislosti s bydliskom poukázala na skutočnosť, že v čase podania žiadosti je jej riadne vyplácané materské a trvá jej aj výkon podnikateľskej činnosti na území SR. Zároveň uviedla, že nedošlo ani k jednej zo skutočností definovaných v § 3 ods. 3 a 4 zák. č. 383/2013 Z.z. Výzvou z 13.03.2018 prvostupňový orgán verejnej správy žiadateľku (žalobkyňu) vyzval na predloženie vyplneného Vyhlásenia o bydlisku (s doplnenými chýbajúcimi údajmi a podpisom žiadateľa), dokladu o verejnom zdravotnom poistení maloletých detí C. a T. B. v SR a uzatvorenej dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti s ošetrujúcim lekárom maloletých detí na území SR. Žalobkyňa na základe predmetnej výzvy predložila prvostupňovému orgánu verejnej správy tlačivo Vyhlásenie o bydlisku, z ktorého vyplýva, že žiadateľka má trvalý pobyt v SR, v SR vykonáva zárobkovú činnosť ako SZČO - poskytovanie J. P., je povinne verejne zdravotne poistená v SR, kde sa jej poskytuje zdravotná starostlivosť. Ďalej uviedla, že otec detí nemá trvalý pobyt v SR, jeho bydlisko je v inom štáte - v N. na adrese B. XX, XXX XX U. X (trvalý pobyt), pričom zároveň v N. vykonáva zárobkovú činnosť (U. L. K. D. s.r.o. U. X). Vo vzťahu k údajom o deťoch T. a C. B. uviedla, že deti majú pobyt v C., Y. XXX, t.j. na území SR a v inom členskom štáte zatiaľ nemajú evidovaný žiadny trvalý ani prechodný pobyt. Od narodenia je ich ošetrujúcim lekárom L.. K. R., C. XX, U. X. Žiadateľka zároveň k požadovanému dokladu o verejnom zdravotnom poistení maloletých detí uviedla, že deti majú verejné zdravotné poistenie v N., a to na základe poistenia otca, o čom predložila kópie európskych preukazov zdravotného poistenia. Ďalej uviedla, že zákon neukladá povinnosť mať uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti s lekárom na území SR, a preto takúto dohodu nepredložila. Deti majú uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti s ošetrujúcim lekárom na území N., čo dokladovala potvrdením tohto lekára. Zdôraznila, že ako matka detí v čase pôrodu mala bydlisko na území SR (ekonomická činnosť, trvalý pobyt, zdravotné poistenie, platenie daní a odvodov, poberanie materskej) a nemala ani nemá žiadny evidovaný pobyt v inom štáte. Požiadavku uzatvorenia dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti považovala za naplnenú uzatvorením dohody s detským lekárom L.. K. R. a výzvu na preukázanie dohody s lekárom na území SR považovala za nedôvodnú. 2. Prvostupňový orgán dňa 23.03.2018 vykonal šetrenie v mieste trvalého pobytu žiadateľky ako oprávnenej osoby na ul. Y. XXX, C., z ktorého vyhotovil Záznam z výkonu sociálnej práce v rodinnom prostredí č. 218/49123 zo dňa 23.03.2018. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. 3. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. BS4/ÚSVaR/SOC/2018/27842-5 zo dňa 17.04.2018 (ďalej aj „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy") rozhodol o žiadosti žalobkyne tak, že žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa zo dňa 21.02.2018 podanej oprávnenou osobou T. B. F. na deti C. B., nar. XX.XX.XXXX a T. B., nar. XX.XX.XXXX nevyhovel, pretože jej nevznikol nárok na tento príspevok, pretože podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z. oprávnená osoba nesplnila uvedenú podmienku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa požiadala žiadosťou doručenou 21.02.2018 o príspevok pri narodení dieťaťa (T. B. a C. B., nar. XX.XX.XXXX), poukázal na prílohy, ktoré predložila k predmetnej žiadosti. Ďalej poukázal na výsledky vykonaného šetrenia v mieste trvalého pobytu oprávnenej osoby zo dňa 23.03.2018, z ktorej prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že oprávnená osoba uviedla, že sa spolu s manželom a maloletými deťmi zdržiava na území N. (U.) a na Slovensko chodieva na návštevy k rodičom (na adresu trvalého pobytu), že maloleté deti majú zdravotné poistenie a dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti uzatvorené v N. (detský lekár L.. K. R.) a oprávnená osoba je verejne zdravotne poistená v SR, kde má svojho ošetrujúceho lekára. Následne prvostupňový orgán verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí odcitoval ust. § 2 ods. 1, § 2 ods. 4, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 3 ods. 3 písm. a/, ako aj § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 383/2013 Z.z., pričom poukázal aj na ust. § 12 ods. 1 a 7 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 576/2004 Z.z.). Následne skonštatoval, že na základe predloženej žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa a šetrenia v rodinnom prostredí bolo zistené, že oprávnená osoba p. T. B. F. nemá bydlisko na území SR, t.j. nespĺňa jednu z podmienok nároku podľa § 3 ods. 1 zákona, neuzatvorila dohody o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre maloleté deti T. B. a C. B. v SR, a preto jej nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevznikol. Rozhodnutie žalovaného 4. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala, že prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí neuviedol, ako dospel k záveru, že nemá bydlisko na území SR a v tejto časti považovala rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy za nepreskúmateľné a názor o neexistencii bydliska na území SR považovala za skutkovo nesprávny. Trvala na tom, že ku dňu pôrodu mala bydlisko na území SR, v žiadnom inom štáte nemala trvalý pobyt, bydlisko, ani nárok na akúkoľvek obdobnú dávku, nikdy nebola zárobkovo činná v inom štáte. Pripustila, že po narodení detí z dôvodu spoločnej starostlivosti o ne so svojím manželom trávi väčšinu času v N., avšak táto následná zmena nemá podľa nej vplyv na posúdenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa. Pokiaľ prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že zo šetrení zistil, že na územie SR chodieva len na návštevy, skutočnosti rozhodné pre vznik nároku na príspevok neposúdil riadne a úplne. Zákon nevyžaduje podľa nej podmienku bydliska dieťaťa na území SR, ale bydlisko na území SR matky. Vo vzťahu k nesplneniu podmienky podľa § 3 ods. 3 písm. a/ (ošetrujúci lekár na území SR) uviedla, že zákon nevyžaduje uzatvorenie dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti s lekárom na území SR, pričom deti majú uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti s ošetrujúcim lekárom na území N., čo dokladovala potvrdením ošetrujúceho lekára. Namietala, že prvostupňový orgán verejnej správy nedostatočne zistil skutkový stav, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie je nepreskúmateľné. 5. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7678/ C. zo dňa 15.06.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania a na podklady rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Ďalej poukázal na obsah odvolania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní postupoval v zmysle platnej právnej úpravy, a preto nebol dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia odcitoval ustanovenia zák. č. 383/2013 Z.z. (§ 2 ods. 1 písm. a/, § 2 ods. 4, § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. a/, § 12 ods. 1, § 7 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 písm. c/), ako aj ust. § 12 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z.z., ktorý je osobitným predpisom pre účely zák. č. 383/2013 Z.z., § 3 ods. 3 písm. a/). Ďalej uviedol, že v rámci odvolacieho konania platiteľ na žiadosť odvolacieho orgánu preveril trvalý pobyt maloletých detí a prostredníctvom Registra fyzických osôb dňa 15.06.2018 zistil, že maloleté deti C. B. a T. B. nemajú trvalý pobyt na území SR. Žalovaný ďalej prostredníctvom Registra N. zistil, že oprávnená osoba vykonáva zárobkovú činnosť v N.: J. B. L.. T. B. F., I.: XX XXX XXX so sídlom B. XXX/ XX, XXX XX U. X, dátum vzniku 24.07.2013 s dátumom ukončenia činnosti až dňa 01.06.2018. V tejto súvislosti uviedol, že oprávnená osoba túto skutočnosť vo vyhlásení neuviedla a v odvolaní nepravdivo uvádza, že nikdy nebola zárobkovo činná v inom štáte, pričom v čase odvolania výkon zárobkovej činnosti oprávnenej osoby v N. trval. Ďalej konštatoval, že oprávnená osoba pri uplatnení nároku na príspevok pri narodení dvoch súčasne narodených detí a tiež v čase konania a rozhodovania uviedla rozporuplné, neúplné, nepravdivé a pre platiteľa a odvolací orgán zavádzajúce informácie týkajúce sa výkonu zárobkovej činnosti oprávnenej osoby, bydliska oprávnenej osoby a detí. Ďalej žalovaný uviedol, že prostredníctvom dávkového systému úradov zistil, že oprávnená osoba si u platiteľa neuplatnila nárok na rodičovský príspevok a prídavok na maloleté deti. Následne konštatoval, že v zmysle koordinačných predpisov Európskej únie je jediným kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok N.. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že preskúmaním predloženej spisovej dokumentácie mal preukázané, že oprávnená osoba má najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií ustanovených zákonom o príspevku pri narodení sústredené v N.. Oprávnenej osobe ani nevzniká nárok na príspevok pri narodení dieťaťa preto, že pre deti neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu na území SR, pričom maloleté deti nie sú povinne verejne zdravotne poistené v SR. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že na základe preukázaného skutkového a právneho stavu v čase konania a rozhodovania platiteľa (prvostupňového orgánu verejnej správy) zistil, že tento postupoval v zmysle platných právnych predpisov, keď podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z. rozhodol, že žiadosti oprávnenej osoby o príspevok pri dvoch súčasne narodených deťoch C. B. a T. B. sa nevyhovuje z dôvodu nesplnenia podmienky nároku ustanovenej v § 3 ods. 1 cit. zákona a tou je trvalý pobyt a bydlisko oprávnenej osoby a detí (§ 2 ods. 4) na území SR a nesplnenie podmienky nároku ustanovenej v § 3 ods. 3 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z., pretože pre deti neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (zák. č. 576/2004 Z.z.). K námietkam oprávnenej osoby uvedeným v odvolaní žalovaný uviedol, že zákon v ust. § 3 ods. 1 a 2 explicitne ustanovuje, kedy oprávnená osoba má nárok na príspevok pri narodení a zároveň v § 3 ods. 3 písm. a/ až písm. f/ a tiež v ods. 4 písm. a/ a písm. b/ presne uvádza, kedy oprávnenej osobe nárok na príspevok pri narodení nevzniká. V zmysle § 3 ods. 1 zákona musí oprávnená osoba súčasne spĺňať podmienku trvalého pobytu a bydliska na území SR, pričom cit. zákon v § 2 ods. 4 explicitne vymedzuje situácie, ktoré pre účely tohto zákona charakterizujú pojem bydliska. Bydlisko pre účely tohto zákona je miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a bývanie s rodinou. Ust. § 11 ods. 1 písm. c/ zákona zároveň ukladá úradu povinnosť zisťovať bydlisko oprávnenej osoby a dieťaťa. Na základe vyššie uvedených skutočností sú podľa žalovaného najdôležitejšie záujmy oprávnenej osoby na základe objektívnych kritérií ustanovených cit. zákonom sústredené v N., a preto oprávnená osoba nespĺňa podľa žalovaného podmienky na vznik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa. Evidencia trvalého pobytu oprávnenej osoby na území SR neznamená súčasne aj bydlisko oprávnenej osoby na území SR v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 383/2013 Z.z. Žalovaný ďalej konštatoval, že oprávnenej osobe ani nevzniká nárok na príspevok pri narodení dieťaťa v zmysle § 3 ods. 3 písm. a/ cit. zákona, pretože pre deti neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu na Slovensku. Osobitným predpisom pre účely tohto zákona je zák. č. 576/2004 Z.z. (§ 12 ods. 1 a 7). Dohoda o zdravotnej starostlivosti, ktorú oprávnená osoba pre deti uzatvorila v N., nie je uzatvorená v zmysle platných právnych predpisov SR pre účely uplatnenia nároku na príspevok pri narodení dieťaťa. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy mal z listinných dôkazov, ako aj zo šetrenia v rodinnom prostredí v mieste trvalého pobytu dňa 23.03.2018 jednoznačne preukázané, že oprávnená osoba a deti nemajú bydlisko v SR. Poukázal na to, že oprávnená osoba sama uviedla, že sa s deťmi zdržiava v N. a na Slovensko prichádza do miesta trvalého pobytu za rodičmi. Žalovaný mal za to, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je jasne a zrozumiteľne uvedené, ako platiteľ dospel k záveru, že oprávnená osoba nemá bydlisko na území SR. Ostatné námietky oprávnenej osoby sú podľa žalovaného v konaní pre účely posúdenia nároku na príspevok pri narodení dieťaťa irelevantné a nemajú vplyv na merito rozhodnutia. Žalovaný napokon uviedol, že na oprávnenú osobu sa z dôvodu výkonu zamestnania v N. vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci únie. V zmysle čl. 7 bod 2 uvedeného nariadenia požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako N. zamestnanci a má nárok po splnení podmienok N. legislatívy na „pôrodné", čo je obdobná dávka ako slovenský príspevok pri narodení dieťaťa. Žaloba 6. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu 21.08.2018 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Poukázala na priebeh administratívneho konania, dôvody prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, dôvody svojho odvolania a na dôvody rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. Tvrdila, že závery žalovaného sú skutkovo nesprávne a právne irelevantné, a preto žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je podľa žalobkyne v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Pokiaľ žalovaný založil svoje rozhodnutie na tom, že vlastným šetrením zistil, že žalobkyňa ako oprávnená osoba vykonávala zárobkovú činnosť v N. ako J. a v čase konania preto svojimi tvrdeniami, že zárobkovú činnosť vykonávala výlučne na území SR, uviedla rozporuplné, neúplné, nepravdivé a pre platiteľa a odvolací orgán zavádzajúce informácie týkajúce sa výkonu zárobkovej činnosti oprávnenej osoby, bydliska oprávnenej osoby a detí, žalobkyňa považovala tieto tvrdenia za nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný podľa žalobkyne nedostatočne skúmal otázku zárobkovej činnosti, pričom skutočnosť, že žalobkyňa bola ako J. zapísaná v N. J. B., neznamená okamžite výkon zárobkovej činnosti. Žalobkyňa nikdy nevykonávala zárobkovú činnosti, nikdy nemala žiadny príjem z výkonu advokácie na území N., čo si mohol odvolací orgán (žalovaný) preveriť. Žalobkyňa argumentovala, že ako J. z titulu hlavného zamerania svojej profesie (K. a J. U.) pôsobila výlučne ako občasný neformálny spolupracovník neziskovej organizácie, ktorá poskytovala bezplatné právne poradenstvo osobám v zaistení a žiadateľom o J., prípadne zastupovala záujmy slovenského klienta na súde v N.. Zo svojej činnosti nemala žiadny príjem v N., nebola ani platiteľom daní či odvodov na území N.. Z dôvodu výkonu zamestnania sa jej preto netýka Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 492/2011, ako to konštatuje žalovaný. Žalobkyňa nevykonávala zamestnanie, ani inú zárobkovú činnosť na území N. a príjmy mala výlučne zo SR. Žalovaný preto nedostatočne zistil skutkový stav, na základe čoho nesprávne konštatuje, že sa na žalobkyňu vzťahujú právne predpisy iného štátu. Žalobkyňa nemala nárok na poskytnutie obdobnej dávky v N.. Žalobkyňa k tvrdeniu žalovaného, že si neuplatnila nárok na rodičovský príspevok a prídavok na maloleté deti uviedla, že nie je zrejmé, ako táto skutočnosť ovplyvňuje závery žalovaného ohľadom uplatneného príspevku pri narodení dieťaťa. Žalobkyňa si uvedené ďalšie príspevky neuplatnila, nakoľko je v uvedených prípadoch nutné zohľadniť aj bydlisko detí a je otázne, či by na uvedené príspevky mala žalobkyňa nárok. Navyše nie je povinnosťou žiadnej osoby žiadať o štátne príspevky, je to len jej právo. Pre posúdenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa sa však posudzuje výlučne bydlisko matky, odôvodnenie zamietavého rozhodnutia žalovaného touto skutočnosťou je podľa žalobkyne zmätočné, nepochopiteľné, a teda nepreskúmateľné. Pokiaľ žalovaný ako jeden z dôvodov odmietnutia nároku žalobkyne uviedol skutočnosť, že žalobkyňa neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre maloleté deti na území SR, k tomu sa žalobkyňa vyjadrila v odvolaní, žalovaný však na uvedené odvolacie námietky nereagoval. Žalobkyňa tvrdila, že nikde v zákone nie je uvedená požiadavka uzatvorenia dohody o všeobecnej starostlivosti so slovenským lekárom. Požiadavka uzatvorenia dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti je naplnená uzatvorením dohody s detským lekárom L.. K. R., o čom bolo riadne doložené potvrdenie k žiadosti. Požiadavku na preukázanie dohody s lekárom na území SR nepovažuje žalobkyňa za dôvodnú a takáto požiadavka predstavuje neprípustný extenzívny výklad ust. § 3 ods. 3 písm. a/ zákona, značne obmedzujúci všetky oprávnené osoby, ktoré chcú zabezpečiť svojím deťom často krát lepšiu zdravotnú starostlivosť v zahraničí. V tejto súvislosti poukázala na dôvodovú správu k § 3, ktorá konštatuje len potrebu uzatvorenia dohody o všeobecnej ambulantnej starostlivosti, nevyžaduje však, aby táto bola uzatvorená s lekárom na území SR. Žalovaný podľa žalobkyne preto vec nesprávne právne posúdil a súčasne rozhodol v rozpore s administratívnym spisom, v ktorom sa nachádza potvrdenie o skutočnosti, že maloleté deti sú v starostlivosti pediatra, s ktorým je uzatvorená dohoda o všeobecnej ambulantnej starostlivosti a to v rozsahu, v akom to vyžadujú právne predpisy. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v rozhodnutí uvádza, že oprávnená osoba má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území SR a dieťa sa narodilo. Zdôraznila však, že požiadavka bydliska smeruje na oprávnenú osobu, nie na deti. Preto, ak v ďalšom žalovaný správny orgán operoval bydliskom detí pre posúdenie nároku na príspevok, podľa žalobkyne tak konal v rozpore so zákonom. Bydlisko detí je nepochybne rozhodným kritériom pre posúdenie nároku na ostatné príspevky upravené rovnakým zákonom, avšak nemožno ho zohľadňovať pre posúdenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, nakoľko ako sa výslovne uvádza v § 3 ods. 1 zákona, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa má oprávnená osoba, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území SR a dieťa sa narodilo. Ďalej namietala, že pokiaľ žalovaný argumentoval ust. § 11 ods. 1 písm. c/ a toto ustanovenie využíva na odôvodnenie posúdenia bydliska dieťaťa, poukázala na to, že § 11 hovorí o pôsobnosti úradu, nie však o rozsahu posúdenia nároku na príspevok pri narodení dieťaťa. Rozsah posudzovania ustanovujú konkrétne paragrafy pri jednotlivých príspevkoch upravených predmetným zákonom č. 383/2013 Z.z., pričom v prípade príspevku pri narodení dieťaťa je to podľa § 3 ods. 1 bydlisko oprávnenej osoby a skutočnosť, že sa dieťa narodilo. Žalobkyňa považovala z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie žalovaného za nezákonné a žiadala jeho zrušenie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na priebeh administratívneho konania, na dôvody, pre ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. Odcitoval ustanovenia zák. č. 383/2013 Z.z. upravujúce poskytovanie príspevku pri narodení dieťaťa a vyjadril sa k námietkam uvedeným v žalobe. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletým deťom v N. a k námietkam, že požiadavka uzatvorenia dohody s lekárom na území SR predstavuje neprípustný extenzívny výklad ust. § 3 ods. 3 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z., žalovaný uviedol, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. a/ cit. zákona nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevzniká oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1, ak pre dieťa neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom pre účely tohto zákona je zák. č. 576/2004 Z.z. S poukazom na § 12 ods. 1 a § 7 cit. zák. č. 576/2004 Z.z. uviedol, že maloleté deti žalobkyne T. B. a C. B. nemajú v SR uzatvorené povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť za podmienok ustanovených v zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Maloleté deti sú poistencami N., kde majú aj trvalý pobyt, pričom zák. č. 576/2004 Z.z. je platný len na území SR, v N. sa neuplatňuje. Potvrdenie ošetrujúceho lekára maloletých detí L.. K. R. iba potvrdzuje, že maloletým deťom T. a C. B. je od narodenia poskytovaná zdravotná starostlivosť v N.. V zmysle § 3 ods. 3 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z. uvedený dokument nie je možné považovať za dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti uzatvorenú v zmysle právnych predpisov SR pre účely uplatnenia a posúdenia nároku na príspevok pri narodení dvoch súčasne narodených detí. K námietke žalobkyne, že žalovaný sa nevyjadril k námietke neoprávnenosti požiadavky uzatvorenia zmluvy so všeobecným ambulantným lekárom na území SR, žalovaný uviedol, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia zhodnotil všetky zistené skutočnosti, posúdil ich právny význam a zdôvodnil použitie právnej normy citovaný vo výroku rozhodnutia a reagoval na námietky žalobkyne. K námietke žalobkyne týkajúcej sa trvalého pobytu žalobkyne na území SR a bydliska žalobkyne a maloletých detí v N., žalovaný uviedol, že v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 383/2013 Z.z. musí oprávnená osoba súčasne spĺňať podmienku trvalého pobytu a bydliska na území SR. Zákon č. 383/2013 Z.z. v ust. § 2 ods. 4 explicitne vymedzuje situácie, ktoré pre účely tohto zákona charakterizujú pojem bydliska. Bydlisko pre účely tohto zákona je miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a bývanie s rodinou. Evidencia trvalého pobytu (ako štatistický údaj na účely evidencie obyvateľstva) oprávnenej osoby na území SR neznamená súčasne aj bydlisko oprávnenej osoby na území SR v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona. Žalovaný poukázal na to, že ust. § 11 ods. 1 písm. c/ cit. zákona ukladá úradu povinnosť zisťovať bydlisko oprávnenej osoby a dieťaťa. Žalovaný poukázal na to, že z predloženej spisovej dokumentácie prvostupňového orgánu verejnej správy mal z listinných dôkazov, ako aj zo šetrenia v rodinnom prostredí v mieste trvalého pobytu 23.03.2018 jednoznačne preukázané, že žalobkyňa a deti nemajú bydlisko v SR. Maloleté deti C. B. a T. B. sa v Registri fyzických osôb SR nenachádzajú, trvalý pobyt majú v N., v mieste trvalého pobytu druhého rodiča maloletých detí U. B., B. XX, U. X, N.. Žalovaný poukázal aj na to, že na uvedenej adrese v čase konania a rozhodovania sídlila aj spoločnosť žalobkyne L.. T. B. F., J. B. založená 24.07.2013 v N.. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňa do úradného záznamu dňa 23.03.2018 sama uviedla, že sa s deťmi zdržiava v N. a na Slovensko prichádza do miesta trvalého pobytu za rodičmi, maloleté deti sú povinne verejne poistené v N. a v N. majú ošetrujúceho lekára. Samotná žalobkyňa v žalobe uvádza, že sa po narodení detí zdržiava v N., kde spolu s manželom zabezpečujú spoločnú starostlivosť o deti. Ďalšie v žalobe uvedené námietky týkajúce sa daňovej rezidentúry v SR, materskej a vlastníctva nehnuteľností sú podľa žalovaného v konaní pre účely posúdenia nároku na príspevok pri narodení dieťaťa irelevantné. K námietke žalobkyne ohľadne nedostačujúceho zistenia skutkového stavu žalovaný uviedol, že podľa § 13 zák. č. 383/2013 Z.z. oprávnená osoba je povinná preukázať splnenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa. Orgán verejnej správy posudzuje žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa komplexne, na základe žiadosti a ďalších dokumentov, pričom nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom v § 7 ods. 1 a ods. 2 cit. zákona). Žalovaný uzavrel, že pri posudzovaní nároku žalobkyne dostatočne a správne posúdil skutkový stav veci, pretože orgány verejnej správy mali v čase konania rozhodovania z vyhlásenia oprávnenej osoby a ďalších listinných dôkazov jednoznačne preukázané, že žalobkyňa a deti majú bydlisko v N. a žalobkyňa pre deti neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu na Slovensku. Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. Replika žalobkyne 8. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedla, že žalovaný nevyvrátil skutočnosti uvádzané v správnej žalobe. K otázke oprávnenej osoby a jej bydlisku žalobkyňa poukázala na podmienky stanovené v § 3 ods. 1 zák. č. 383/2013 Z.z., na vznik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, ktorým je trvalý pobyt a bydlisko oprávnenej osoby na území SR a narodenie dieťaťa. Príslušné ustanovenie si podľa žalobkyne žalovaný vykladá v rozpore s textom zákona, z ktorého je zrejmé, že trvalý pobyt a bydlisko sa viaže na oprávnenú osobu, teda matku. Argumentácia žalovaného pri prijatí záveru nesplnenia nároku na príspevok, že deti nemajú na území SR pobyt a zdržiavajú sa v N., však vo vzťahu k vzniku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa je irelevantná, pretože pobyt dieťaťa nijako neovplyvňuje vznik nároku na príspevok. Žalobkyňa vyslovila názor, že pokiaľ žalovaný uvádza ust. § 2 ods. 4, ktorý pre posúdenie bydliska odkazuje o.i. aj na miesto oprávnených záujmov dieťaťa, jedná sa však o definíciu určenú pre celý zákon, ktorý upravuje aj nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí, kde sa výslovne vyžaduje aj splnenie podmienky bydliska detí (§ 5 cit. zákona). Vyžadovať pre vznik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa splnenie podmienok pre vznik nároku na úplne iný príspevok, ktoré sú upravené zákonom výslovne odlišne, nemôže byť podľa žalobkyne v súlade so zákonom. Žalovaný mohol skúmať iba splnenie podmienky bydliska a pobytu oprávnenej osoby, teda matky a to v čase pôrodu. Žalobkyňa v čase pôrodu mala trvalý pobyt aj bydlisko na území SR. Pri osobitnom šetrení rodinného prostredia v mieste trvalého bydliska žalobkyne, ktoré sa udialo 5 mesiacov po narodení detí zamestnankyne prvostupňového orgánu verejnej správy nezisťovali pobyt oprávnenej osoby - žalobkyne v čase pôrodu, všetky otázky smerovali k aktuálnemu pobytu, prípadne bydlisku detí ku dňu vykonania šetrenia. Tieto zistenia preto podľa žalobkyne nemôžu nijako ovplyvňovať posudzovanie splnenia podmienky bydliska v čase pôrodu. K požiadavke stanovenej v § 3 ods. 3 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z. vo vzťahu k uzatvoreniu dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti žalobkyňa uviedla, že cieľom zákonodarcu nebolo viazať tento zmluvný vzťah na slovenského lekára, ale cieľom bolo podmieniť poskytnutie príspevku riadnou starostlivosťou o dieťa. Uvedená požiadavka uzatvorenia dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti je podľa žalobkyne naplnená uzatvorením dohody s detským lekárom L.. R. v N.. Požiadavka uzatvorenia dohody s lekárom na území SR predstavuje podľa žalobkyne neprípustný extenzívny výklad cit. ustanovenia zákona. Žalobkyňa uviedla, že splnila zákonné podmienky na priznanie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a zotrvala na žalobných bodoch s návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Duplika žalovaného 9. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobkyňa v replike dospela k nesprávnym záverom. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe vyjadroval k námietkam žalobkyne týkajúcim sa trvalého pobytu žalobkyne na území SR a bydliska žalobkyne a maloletých detí v N.. Žalovaný s poukazom na § 3 ods. 1 zák. č. 383/2013 Z.z. uviedol, že oprávnená osoba musí súčasne spĺňať podmienku trvalého pobytu a bydliska na území SR, pričom zákon v § 2 ods. 4 explicitne vymedzuje situácie, ktoré pre účely tohto zákona charakterizujú pojem bydliska. Bydlisko pre účely tohto zákona je miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií stanovených v cit. ustanovení zákona. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na jednotlivé dôkazy, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa a jej deti nemajú bydlisko v SR. Žalovaný s cieľom ustálenia bydliska žalobkyne zisťoval aj bydlisko jej detí, pričom z tohto zistenia je zrejmé, že žalobkyňa nesplnila jednu zo základných podmienok na priznanie príspevku pri narodení dieťaťa podľa § 3 ods. 1 cit. zákona a to, že nemala bydlisko na území SR. Žalovaný teda vo vyjadrení k žalobe nepoukazoval na bydlisko detí žalobkyne v N. z dôvodu, že žalobkyni preto nepatrí príspevok, ale z dôvodu, že poukázal na skutočnosť, že aj na základe bydliska detí je zrejmé, že žalobkyňa nemala v čase rozhodnom bydlisko v SR tak, ako to predpokladá zákon. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobkyne, že jej nebol priznaný príspevok z dôvodu, že jej deti nemajú bydlisko v SR. K argumentácii žalobkyne, že zákonné podmienky pri priznanie príspevku stanovené v § 3 ods. 3 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z. sú splnené, aj keď jej deti majú zabezpečenú zdravotnú starostlivosť u poskytovateľa v N. u L.. R., žalovaný uviedol, že zák. č. 383/2013 Z.z. bol prijatý Národnou radou SR, priestorovou pôsobnosťou tejto právnej normy sa rozumie teritórium SR a účinky zákona sa uplatňujú len v rámci SR. Žalobkyňa na to, aby splnila zákonné podmienky v rámci SR, mala by uzatvoriť dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej dohody v rámci SR. Nie je možné akceptovať právny názor žalobkyne, že dohodu o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť kdekoľvek v rámci EÚ, teda aj v N.. Aby žalobkyňa splnila túto zákonnú podmienku, bola povinná túto dohodu uzatvoriť v rámci SR. Žalovaný poukázal na § 3 ods. 3 písm. a/ cit. zákona, podľa ktorého nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevznikne oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1 ak po a/ pre dieťa neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (§ 12 ods. 1 a 7 zák. č. 576/2004 Z.z.). Zo zák. č. 576/2004 Z.z. z ust. § 2 ods. 22 je zrejmé, že zdravotný obvod je administratívne určenie časti územia SR poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast, poskytovateľovi špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľovi špecializovanej zubno-lekárskej starostlivosti vo rozsahu minimálnej siete. Podľa § 2 ods. 23 cit. zákona zdravotný obvod určí poskytovateľovi ambulantnej starostlivosti podľa ods. 22 orgán príslušný na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Aj z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že všeobecná ambulantná starostlivosť sa poskytuje na území SR. Závery žalobkyne o tom, že dohoda o všeobecnej zdravotnej starostlivosti sa môže uzatvoriť s poskytovateľom v N., je podľa žalovaného neprijateľný, dohoda sa musí uzatvoriť s poskytovateľom zo SR. Žalovaný zotrval na názore, že žalobkyňa nesplnila zákonnú podmienku týkajúcu sa bydliska na území SR v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona, pričom bydlisko sa určuje v spojení s § 2 ods. 4 cit. zákona. Trvalý pobyt a bydlisko sú kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne a nesplnenie čo len jednej z nich má za následok nesplnenie zákonných podmienok na poskytnutie príspevku pri narodení dieťaťa. Ďalšou podmienkou, ktorú žalobkyňa nesplnila je podmienka uzatvorenia dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti v SR, pričom samotná žalobkyňa potvrdila, že jej deti nemajú a ani nemali v SR uzatvorenú takúto dohodu. Žalobkyňou uvádzané dôvody žaloby žalovaný považoval za účelové a zavádzajúce a trval na zamietnutí žaloby. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP po zistení, že nebol naplnený žiaden z dôvodov na nariadenie pojednávania ustanovený v § 107 ods. 1 SSP, rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 13.11.2019 s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.12.2019 postupom podľa § 137 ods. 3 SSP. 11. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 383/2013 Z.z. (1) Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku pri narodení dieťaťa a poskytovanie príspevku na viac súčasne narodených detí. (2) Príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. 12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z. oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa je matka dieťaťa. 13. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 383/2013 Z.z. bydlisko na účely tohto zákona je miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bývanie s rodinou, návšteva predškolského zariadenia, plnenie povinnej školskej dochádzky. 14. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z. (1) Oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky a dieťa sa narodilo. (3) Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevzniká oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1, ak pre dieťa neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 7) 15. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 383/2013 Z.z. (1) Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a na nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí. (2) Nárok na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa a nárok na výplatu príspevku na viac súčasne narodených detí vzniká splnením podmienok na vznik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a na vznik nároku na príspevok na viac súčasne narodených detí a uplatnením nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a nároku na príspevok na viac súčasne narodených detí. 16. Podľa § 12 zák. č. 383/2013 Z.z. na konanie vo veciach príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v § 8 ods. 1 nie je ustanovené inak. 17. Podľa § 13 zák. č. 383/2013 Z.z. oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, a oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí, sú povinné preukázať splnenie podmienok nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a splnenie podmienok nároku na príspevok na viac súčasne narodených detí; to neplatí na preukazovanie skutočností, ktoré sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu alebo ktoré môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy. 18. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 19. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 20. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 21. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa § 134 ods. 1, ods. 2 písm. d/ SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 23. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 24. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý nevyhovel žiadosti žalobkyne ako oprávnenej osoby o príspevok pri narodení dieťaťa na deti C. B. a T. B., nar. XX.XX.XXXX s odôvodnením, že jej nárok na tento príspevok nevznikol, keďže nesplnila podmienky stanovené v § 3 ods. 1, 2 a 3 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, vrátane rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby (§ 134 ods. 2 SSP). Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). 25. Príspevok pri narodení dieťaťa je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca (§ 1 ods. 2 zák. č. 383/2013 Z.z.). Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona, účelom tejto dávky je prispieť rodičovi na pokrytie výdavkov súvisiacich so zabezpečením výbavičky novorodenca. Zákonodarca zároveň stanovil podmienky, pri splnení ktorých vznikne oprávnenej osobe (v tomto prípade matke) nárok na priznanie uvedeného príspevku. Cieľom zákonodarcu bola podpora zodpovedného rodičovstva, starostlivosti o zdravie matky počas tehotenstva a zamedzenie zneužitia tejto sociálnej dávky. V predmetnej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa splnila všetky zákonné podmienky pre priznanie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa (ďalej aj „príspevok"). Žalobkyňa je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z. Deti žalobkyne sa narodili XX.XX.XXXX v U., N.. Žalobkyňa má na území SR trvalý pobyt a preukázala, že nenaplnila ust. § 3 ods. 4 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z., keď od X. mesiaca tehotenstva až do pôrodu sa raz mesačne zúčastňovala na prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, čo v konaní nebolo sporné. Sporným vo veci bolo predovšetkým posúdenie, či žalobkyňa splnila kumulatívne aj ďalšiu zákonnú podmienku potrebnú na priznanie nároku na príspevok, a to bydlisko na území SR. 26. Z cit. ust. § 3 ods. 1 zák. č. 383/2013 Z.z. explicitne vyplýva, že oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a/ (v tomto prípade matka detí - žalobkyňa) má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území SR a dieťa (deti) sa narodilo (narodili). Uvedené podmienky stanovené zákonom musia byť splnené kumulatívne. V preskúmavanom prípade nie je sporné, že žalobkyňa (ako oprávnená osoba) má trvalý pobyt na území SR (Y. XXX, XXX XX C., S. M. W.). Pre posúdenie vzniku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa musí orgán verejnej správy zistiť, či boli splnené všetky predpoklady pre jej poskytnutie v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona, a teda bol povinný skúmať, či bola splnená aj druhá podmienka stanovená v § 3 ods. 1 cit. zákona a to, či žalobkyňa ako oprávnená osoba má súčasne bydlisko na území SR (skutočnosť, že deti sa narodili nebola sporná). Žalobkyňa v žalobe i v replike k vyjadreniu žalovaného namietala, že požiadavka bydliska na území SR smeruje na oprávnenú osobu (t.j. matku), nie na deti argumentujúc, že bydlisko detí je rozhodným kritériom pre posúdenie nároku na ostatné príspevky upravené týmto zákonom, nie však na príspevok pri narodení dieťaťa. Žalobkyňa teda namietala nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k splneniu podmienok pre nárok na uplatnený príspevok pri narodení dieťaťa (detí) v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona. Zákonodarca v zák. č. 383/2013 Z.z. bydlisko pre účely tohto zákona explicitne upravil v § 2 ods. 4 cit. zákona, v zmysle ktorého bydlisko na účely tohto zákona je miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bývanie s rodinou, návšteva predškolského zariadenia, plnenie povinnej školskej dochádzky. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca v cit. ust. § 2 ods. 4 stanovil definíciu pojmu „bydlisko" pre účely tohto zákona (zák. č. 383/2013 Z.z.) bez toho, aby rozlišoval jednotlivé príspevky upravené týmto zákonom, resp. nestanovil definíciu tohto pojmu „bydlisko" len pre posúdenie splnenia podmienok pre nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí (upravený v § 5 cit. zákona), ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Pri definovaní tohto pojmu „bydlisko" v § 2 ods. 4 teda zákonodarca nepostupoval obdobne, ako pri stanovení definície „oprávnenej osoby", kedy oprávnenú osobu definoval pre účely uplatnenia jednotlivých nárokov - príspevkov odlišne (v § 2 ods. 1 pre účely uplatnenia nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a v § 2 ods. 2 pre účely uplatnenia nároku na príspevok na viac súčasne narodených detí). Uvedenú námietku žalobkyne správny súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že námietka nesprávneho právneho posúdenia veci (vo vzťahu výkladu pojmu bydliska v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona) žalobkyne pre účel priznania a výplaty príspevku pri narodení dieťaťa je priamo podmienená zistením skutočností rozhodných pre prijatie záveru o tom, kde mala žalobkyňa v čase podania žiadosti o príspevok svoje bydlisko. Zákon o príspevku v § 2 ods. 4 vykladá pojem bydliska ako miesta so sústredením najdôležitejších záujmov oprávnenej osoby a jej dieťaťa (detí) a zároveň príkladmo vymenúva kritériá na určenie najdôležitejších záujmov. Žalobkyňa v žalobe namietala, že rozhodnutie orgánu verejnej správy (tak rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci. Tak, ako bolo vyššie uvedené, žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) pri posúdení žiadosti žalobkyne posudzovali otázku bydliska žalobkyne podľa správneho zákonného ustanovenia (§ 3 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 4 zák. č. 383/2013 Z.z., pričom v rozhodnutí uviedli skutočnosti, ktoré zistili zo žalobkyňou predložených dokladov, zo šetrenia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí len konštatoval, že na základe objektívnych kritérií ustanovených zákonom sú najdôležitejšie záujmy žalobkyne sústredené v N.. Svoj prijatý záver o tejto otázke, t.j. prečo podľa žalovaného žalobkyňa ako oprávnená osoba a jej deti nemajú bydlisko v SR, resp. že majú svoje bydlisko v N., v rozhodnutí nijako bližšie nekonkretizoval. Bolo potrebné, aby žalovaný svoje zistenia ohľadom miesta sústredenia najdôležitejších záujmov žalobkyne a jej dcér v rozhodnutí riadne odôvodnil. Nestačí, aby uviedol v zákone vymedzené kritériá pre určenie najdôležitejších záujmov posudzovaných osôb (príkladmo uvedený v § 2 ods. 4 cit. zákona), ale mal povinnosť vysvetliť, prečo má za to, že žalobkyňa a jej maloleté dcéry majú najdôležitejšie záujmy v N., v dôsledku čoho potom ich bydlisko nie je na území SR. Bolo povinnosťou orgánu verejnej správy (tak žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy) svoje zistenia vyplývajúce z predložených dokladov, resp. zistení orgánov verejnej správy ohľadom dĺžky pobytu žalobkyne v N., resp. SR, jej zamestnania, resp. vykonávania zárobkovej činnosti, rodinných vzťahov, ako aj iných rozhodných skutočností definovaných v cit. § 2 ods. 4 zák. č. 383/2013 Z.z., ktoré by mohli ozrejmiť miesto sústredenia najdôležitejších záujmov žalobkyne, náležite vyhodnotiť a svoj záver riadne odôvodniť. V prípade, ak by na základe doposiaľ získaných dôkazov a z nich vyplývajúceho skutkového stavu veci nebolo celkom zrejmé a ani možné zodpovedne posúdiť otázku miesta sústredenia najdôležitejších záujmov žalobkyne a jej dcér (N. resp. SR) je potrebné, aby orgány verejnej správy doplnili dokazovanie o zistenie rozhodných skutočností pre takéto určenie. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej sa vyjadroval k odvolacej námietke žalobkyne, uviedol, že závery zo šetrenia vykonaného 23.03.2018 v mieste trvalého pobytu žalobkyne jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa a deti nemajú bydlisko na území SR (konštatujúc, že sa žalobkyňa po pôrode zdržiava v N. a na SR prichádza za rodičmi do miesta trvalého pobytu), bolo podľa názoru správneho súdu takéto konštatovania samé o sebe nepostačujúce na záver, že žalobkyňa a jej deti majú bydlisko v N. bez vyhodnotenia ostatných v zákone (§ 2 ods. 4) stanovených objektívnych kritérií rozhodujúcich pre určenie miesta, kde má žalobkyňa ako oprávnená osoba a jej deti sústredené najdôležitejšie záujmy. Nezodpovedá zároveň obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy konštatovanie žalovaného (reagujúc na námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy ohľadne tejto otázky), že v rozhodnutí je jasne a zrozumiteľne uvedené, ako dospel prvostupňový orgán verejnej správy k záveru, že žalobkyňa ako oprávnená osoba nemá bydlisko na území SR, pretože odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy neobsahuje uvedenú úvahu, a teda nezodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok"). Toto prvostupňové rozhodnutie neuvádza ani, akými úvahami bol prvostupňový orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Námietka žalobkyne, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, je podľa správneho súdu dôvodná. 27. Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu na vyvodenie záveru, že žalobkyňa vykonáva zárobkovú činnosť v N. a tvrdila, že v N. zárobkovú činnosť nevykonávala a nemala žiadne príjmy z advokátskej činnosti vykonávanej v N., z ktorého dôvodu sa jej netýka Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci únie, pričom zároveň tvrdila, že príjmy mala výlučne na území SR, správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako dôvodnú. Samotné zistenie žalovaného, že žalobkyňa bola v rozhodnom čase zapísaná v Obchodnom registri N., resp. v S. J. vedenom N. J. B. sama o sebe bez zistenia ďalších rozhodných skutočností (najmä či skutočne vykonávala zárobkovú činnosť v N.) neodôvodňuje záver, že žalobkyňa vykonávala zárobkovú činnosť v N.. Uvedená skutočnosť je relevantná pre zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie otázky, kde žalobkyňa má bydlisko v zmysle § 2 ods. 4 zák. č. 383/2013 Z.z., t.j. kde má ako oprávnená osoba sústredené najdôležitejšie záujmy. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že tvrdenia žalovaného, že pri podaní žiadosti i v konaní pred orgánmi verejnej správy uviedla rozporuplné, neúplné, nepravdivé a zavádzajúce informácie, správny súd uvádza, že uvedená námietka nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože je len vyslovením nesúhlasu s hodnotením poskytnutých informácií žalovaným. 28. Žalobkyňa v žalobe namietala, že rozhodnutie žalovaného je odôvodnené skutočnosťou, že žalobkyňa si neuplatnila nárok na rodičovský príspevok a prídavok na maloleté deti, ktorá skutočnosť podľa nej spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nepriznaní nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, ani napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie sú založené na tom, že žalobkyňa si neuplatnila iné dávky, a pokiaľ túto skutočnosť žalovaný v napadnutom rozhodnutí v odôvodnení uviedol, táto skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z rozhodnutia žalovaného je nepochybné, že dôvodom nevyhovenia žiadosti žalobkyne o príspevok pri narodení dieťaťa je nesplnenie podmienok stanovených v § 3 ods. 1 a § 3 ods. 3 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z. 29. Žalobkyňa napokon namietala, že orgány verejnej správy odmietli priznanie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa z dôvodu, že žalobkyňa neuzavrela dohodu o poskytovaní ambulantnej starostlivosti pre maloleté deti na území SR, v dôsledku čoho považovala rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že takýto záver je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a z dôvodu, že žalovaný sa nevyjadril k odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa uvedenej skutočnosti. Predmetnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z ust. § 3 ods. 3 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z. vyplýva, že nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevzniká oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1 (t.j. osobe, ktorá má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území SR a dieťa sa narodilo), ak pre dieťa neuzatvorila dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom v zmysle cit. ust. § 3 ods. 3 písm. a/ zák. č. 383/2013 Z.z. je podľa odkazu 7) ust. § 12 ods. 1 a 2 zák. č. 576/2004 Z.z. Je nesporné, že územná pôsobnosť zák. č. 576/2004 Z.z. je na území SR. Žalobkyňa v konaní nepreukázala a ani netvrdila, že uzatvorila podľa § 12 ods. 1 a 7 zák. č. 576/2004 Z.z. dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti podľa osobitného predpisu pre svoje deti T. a C. B.. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobkyňa navyše nepredložila ani dohodu o poskytovaní ambulantnej starostlivosti pre svoje deti uzatvorenú podľa predpisov platných v N. a ani v potvrdení ošetrujúceho lekára nie je uvedené, kedy takúto dohodu uzatvorila. Nie je dôvodná ani námietka žalobkyne, v ktorej namietala, že žalovaný sa k predmetnej odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa povinnosti uzatvoriť dohodu o poskytovaní ambulantnej starostlivosti pre deti na území SR, resp. N. nevyjadril. Žalovaný sa k uvedenej odvolacej námietke žalobkyne vyjadril a nesúhlas s vyjadrením žalovaného nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne preskúma prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy v celom rozsahu (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku), vyhodnotí všetky predložené a získané dôkazy (v prípade potreby doplní dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu týkajúceho sa bydliska žalobkyne a jej detí), opätovne vo veci rozhodne, pričom rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku. 31. Pre úplnosť správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy rovnako nezodpovedá požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy (je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov), nerozhodol však o jeho zrušení, pretože správny súd v zmysle § 191 ods. 3 písm. a/ SSP v prípade, ak zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, môže zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, len v prípade, ak to žalobca navrhne. Žalobkyňa v žalobe takýto návrh na zrušenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nepodala. 32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).