Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213137 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715213137.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti žalovanej: A. Y., nar. XX. R. XXXX, M. nad U. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 395,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10C/21/2016-46 zo dňa 21. októbra 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (prvá výrokový veta) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na plnú náhradu trov konania (druhá výroková veta). 1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento zistil, že strany sporu uzavreli dňa 6. mája 2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 600,- Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť ju s odplatou 576,- Eur v 12 mesačných splátkach po 98,- Eur, počnúc dňom 7. júna 2010. Dňa 6. mája 2010 tiež žalovaná vystavila v prospech žalobcu zmenku na sumu 605,25 Eur na zabezpečenie pohľadávky z úveru, ktorú žalobca predložil na zaplatenie dňa 19. januára 2012. V bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola stanovená rozhodcovská doložka; žalobca podal na Stálom rozhodcovskom súde zriaďovateľa Združenie arbitráže a mediácie žalobu dňa 3. februára 2012, rozhodcovské konanie bolo zastavené dňa 16. júna 2015 ex lege v zmysle § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“) z dôvodu absencie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory. 1.2 Okresný súd konštatoval, že žalobca si uplatnil žalovanú sumu z titulu zmenky, v žalobe však opísal kauzu, na základe ktorej bola zmenka vystavená. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou považoval za spotrebiteľský. Ak zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd na tieto námietky prihliada ex offo (článok I. § 17 ods.1 a 2 zákona č. 191/1950 Sb.). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie skúmal ako jednu z možných kauzálnych námietok premlčanie v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.250/2007 Z.z.“). Na posúdenie premlčania aplikoval § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko splatnosť poslednej splátky mala uplynúť dňa 7. mája 2011, od tohto dňa, kedy mohol žalobca vykonať svoje právo prvýkrát, začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba uplynula dňa 7. mája 2014. Nakoľko žalobca podal žalobu až dňa 16. septembra 2015, podal ju po uplynutí premlčacej lehoty. Táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol. Poukázal pritom aj na ustanovenie článku I. § 70 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. a konštatoval, že zmenka bola predložená na platenie žalovanej dňa 19. januára 2012, stala sa týmto dňom zročnou a trojročná premlčacia doba zmenkových nárokov uplynula dňa 19. januára 2015, t.j. pred podaním žaloby. 1.3 Ak žalobca argumentoval, že premlčacia doba bola 3. februára 2012 prerušená, nakoľko v ten deň podal návrh na začatie rozhodcovského konania, okresný súd sa s týmto argumentom žalobcu nestotožnil, vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, rozhodcovská doložka je absolútne neplatná lebo obchádza ustanovenia zákona, sama predstavuje neprijateľnú podmienku a rozhodcovský súd preto nikdy nebol orgánom príslušným na rozhodnutie veci a podaním na tento súd nedošlo k prerušeniu premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. 1.4 O trovách konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalovanej, v konaní v plnom rozsahu úspešnej, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 389 C.s.p. zrušil. V odvolaní zdôraznil, že nepopiera, že uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č. 607700302 zo dňa 06.05.2010, zmluva nepredstavuje však spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v intenciách zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“), a preto ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Obsahuje základné náležitosti, ktoré vyžaduje Obchodný zákonník pri nepomenovanej zmluve. Poukázal na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa ktorých sa zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods.1 Obchodného zákonníka, že právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Poukázal tiež na ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že Obchodný zákonníka aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylúčil, ani komplexne neupravil osobitným spôsobom, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať. Pokiaľ ide o odplatu, zdôraznil, že zákon v čase uzavretia zmluvy nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku, odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov by sa malo prihliadať najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Poukázal pritom na skutočnosť, že na peňažnom trhu boli v čase uzatvorenia úveru stovky iných subjektov, ktoré vystupovali ako veritelia pri poskytovaní úveru. 2.1 Žalobca tvrdil, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď na daný prípad aplikoval § 17 zákona č. 191/1950 Zb. a ex offo prihliadal na námietky, ktoré má žalovaný zo zmenky. Poukázal pritom na ustanovenie § 372y O.s.p., podľa ktorého konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak však bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Žalobca považoval za nepochybné, že návrh na vydanie zmenkového a šekového rozkazu bol v tomto prípade doručený predo dňom účinnosti novely zákona. Ustanovenia aplikované súdom prvej inštancie na daný prípad vzťahovať nemožno. 2.2 Žalobca ďalej argumentoval, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, na ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo možné prihliadnuť z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. od 01.01.2011 do 30.04.2014. Jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Nachádzajúci súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadať iba na námietku dlžníka. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne vstupuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Takýto postup nemožno oprieť ani o extenzívny výklad a uplatnenie priameho nároku Smernice 93/13/ES, nakoľko v prípade zmenkového nároku nejde o zmluvnú podmienku. Doterajšia zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadnuť na prípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, žalobca tvrdil, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany sa totiž dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu pre riešenie sporov, prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania a je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Žalobca tiež tvrdil, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, v prípade konkrétnej rozhodcovskej zmluvy ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. 3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 4. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). 7. Žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 16. septembra 2015 si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na základe zmenky č. 607700302 vystavenej 6. mája 2010 zabezpečujúcej splnenie dlhu zo zmluvy o úvere č.07700302 zo dňa 6. mája 2010. Žalobca žiadal rozhodnúť vo veci platobným rozkazom, Okresný súd Banská Bystrica, ktorému bola vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená (ide o konanie vo veci týkajúcej sa zmenky) zmenkový platobný rozkaz nevydal. Žalobca si nesprávne alebo zavádzajúco vysvetlil ustanovenie § 372y ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, ak tvrdí, že súd prvej inštancie mal postupovať pri prejednávaní veci podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 23. 12. 2015 a neprihliadať ex offo na námietky, ktoré mal žalovaný zo zmenky z dôvodu, že podľa § 372y ods. 2 O.s.p. nebolo rozhodujúce, kedy doručil žalobca na súd návrh na vydanie (zmenkového a šekového) platobného rozkazu, ale kedy bol takýto rozkaz doručený, čo sa v tomto prípade vôbec nestalo. Súd prvej inštancie prejednal vec v súlade s procesným predpisom. 8. Žalobca síce dokladal k žalobe zmenku a navrhol vydať platobný rozkaz, ale z hľadiska skutkového odôvodnenia nároku je zrejmé, že sa od žalobcu domáhal zaplatenia nedoplatku úveru zo zmluvy o úvere č. 607700302, ktorú uzavrel žalobca so žalovanou ako fyzickou osobou dňa 6. mája 2010, o čom svedčí hneď prvá veta časti I. žaloby: „Žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba, žalobca podáva v zmysle zmluvy o úvere č. 607700302, návrh na vydanie platobného rozkazu“. Súd prvej inštancie správne v súlade so spoločným stanoviskom občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.10.2015 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod publikačným číslom 93 skúmal charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a dospel k správnemu názoru, že ide o vzťah spotrebiteľský, vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. i napriek dohode účastníkov zmluvy o úvere vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru o tom, že sa ich právne vzťahy budú riadiť a spravovať ustanovenia Obchodného zákonníka z dôvodu, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čím spĺňala definíciu spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2010 (ku dňu uzavretia zmluvy). Žalobca má v predmete podnikateľskej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, preto sa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka považuje za dodávateľa a zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. 8.1 Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo účinné ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Práve posledná veta ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na vzťah žalobcu a žalovaného. 8.2 Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 8.3 Návratnosť úveru v zmluve o úvere bola účastníkmi zmluvy dohodnutá tak, že úver vo výške 600,- Eur spolu s príslušným poplatkom vo výške 576,- Eur zaplatí žalovaná žalobcovi v 12 mesačných splátkach po 98,- Eur počnúc dňom 7.júna 2010 z čoho vyplýva, že posledná splátka bola splatná 07.mája 2011. Keďže však žalovaná úver nesplácala riadne, podľa žalobného tvrdenia neuhradila štyri po sebe nasledujúce splátky, čím sa mal stať splatným celý dlh. Najneskoršie sa mal celý dlh stať splatným dňom splatnosti poslednej splátky (7. mája 2011). Uvedeného dňa začala plynúť premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka Zo žaloby tiež vyplýva, že žalobca vyplnil zmenku podľa Dohody o vyplnení zmenky, a vyplnená zmenka bola žalovanej predložená na zaplatenie dňa 19. januára 2012. Dňom nasledujúcim po predložení zmenky žalovanému začala aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku voči žalovanému aj v zmysle § 70 ods.1 zákona č.191/1950 Sb. v rozsahu troch rokov. 8.4 Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 8.5 Pokiaľ súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie nároku aj bez námietky žalovaného a žalobu podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol z dôvodu, že trojročná premlčacia doba ustanovená v § 101 Občianskeho zákonníka márne uplynula, nakoľko žalobca podal žalobu až dňa 16. septembra 2015, nemožno tomuto jeho záveru nič vytknúť, žaloba bola na Okresný súd Zvolen po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Aplikácia ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. na právny vzťah sporových strán je v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/5/2015 z 30. mája 2016, 4MCdo/17/2014 z 26. novembra 2015, 8MCdo/3/2015 z 28. mája 2015). 8.6 Odvolaciemu súdu je známe, že Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna 7. februára 2018 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nasledovne: „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. To nič nemení na skutočnosti, že súd prvej inštancie aplikoval vtedy platné a účinné ustanovenie zákona č. 250/2007 Z.z.. Nález ústavného súdu nadobúda účinnosť jeho publikovaním z zbierke zákonov. Ani ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku (4.4.2018) nález ústavného súdu účinnosť nenadobudol a odvolací súd nemohol konštatovať, že by súd prvej inštancie postupoval podľa neúčinného (prípadne neplatného) ustanovenia právneho predpisu. 8.7 Pokiaľ ide o premlčanie neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania a nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalovaný tým podporil svoju argumentáciu týkajúcu sa prerušenia premlčacej doby dňom 3. februára 2012, nakoľko tento deň podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovská doložia je obsiahnutá v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a znie nasledovne: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie. Alebo aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č.3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konania bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu“. Takáto rozhodcovská doložia bola opakovane podrobená súdnej kontrole z hľadiska neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. S ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že táto podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou a teda neplatnou zmluvnou podmienkou, na základe takejto rozhodcovskej doložky nemali rozhodcovské súdy právomoc prejednávať veci, ktoré mali spotrebiteľský charakter a prípadné rozhodnutia rozhodcovských súdov mali charakter paaktu. Z uvedeného vyplýva, že podanie žaloby na rozhodcovský súd nemôže mať za následok prerušenie plynutia premlčacej doby, z nepráva (neplatnej rozhodcovskej doložky) právo (prerušenie plynutia premlčacej doby) vzniknúť nemôže. 9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnila. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).