Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/70/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6701899425 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6701899425.6 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu UNIOS s. r. o., so sídlom Jesenského 3630, 960 01 Zvolen, IČO: 36 042 731, proti žalovanému X. M., nar. XX. W. XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX E., zastúpený advokátkou JUDr. Ľubicou Blažejovou, so sídlom Krivánska 4, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 9 958,18 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/249/2001-705 zo 6. decembra 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/249/2001-694 z 23. októbra 2017 zrušuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvoinštančný súd návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 281 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) zamietol ako nedôvodný z dôvodu, že žalobca nepreukázal konajúcemu súdu, že v deň pojednávania 23. októbra 2017 mal skutočne poruchu na motorovom vozidle, ktoré použil na prepravu do sídla súdu ani to, či vôbec použil na prepravu na pojednávanie motorové vozidlo, aký typ, či išlo o jeho vozidlo alebo vozidlo inej osoby, prípadne taxislužby alebo iného prepravcu. Bol toho názoru, že dôkaz o poruche dopravného prostriedku, ktorá bránila žalobcovi zúčastniť sa nariadeného pojednávania mal žalobca predložiť súdu spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalobcovi vytýkal, že v 21. storočí, kedy je bežné masové používanie elektronických telekomunikačných prostriedkov, neoznámil konajúcemu súdu v deň pojednávania, že mu bráni prekážka zúčastniť sa tohto pojednávania. Ak žalobca nepreukázal existenciu vzniknutej poruchy na motorovom vozidle a nepredložil ani iný dôkaz svedčiaci o tom, že využil všetky možné prostriedky, aby vzniknutú situáciu oznámil konajúcemu sudcovi, skutočnosti uvádzané v jeho podaní z 20. 11. 2017 zostali pre súd len v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal. Vyjadril pochopenie pre postup súdu, ktorý rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, keď v zmysle platných právnych predpisov musel súd rozsudok pre zmeškanie na pojednávaní dňa 23. 10. 2017 na žiadosť právnej zástupkyne žalovaného vyhlásiť z dôvodu neúčasti žalobcu na pojednávaní bez ospravedlnenia. Tvrdil však, že spor netrvá dlho pre nezáujem žalobcu skončiť ho, prekážkou v postupe konania bol predovšetkým žalovaný, ktorý sa opakovane nezúčastňoval pojednávania a neumožnil vykonať znalecký dôkaz, ktorý mal byť kľúčovým dôkazom v predmete sporu. Žalovaný si v roku 2015 tesne pred pojednávaním zvolil nového právneho zástupcu, ktorý nebol pripravený na toto pojednávanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie označil za absurdné za situácie, keď súdny spor trval 16 rokov a žalobca sa aktívne konania zúčastňoval. 2.1 K dôvodu, pre ktorý sa domáha zrušenia rozsudku pre zmeškanie uviedol, že je konateľom spoločnosti, ktorá je stavebnou spoločnosťou. Vykonáva aj funkciu stavbyvedúceho, v dôsledku čoho dennodenne rozdeľuje úlohy pracovníkom na práve prebiehajúcich stavbách a rieši stavebné postupy a problémy, ktoré nie sú riešené projektovou dokumentáciou. Táto funkcia vyžaduje jeho účasť na stavbách. Pracovný deň stavbárov začína už o 7.00 hod. V rozhodný deň 23. 10. 2017 musel rozdeliť úlohy pracovníkom na stavbe „P. M., N. N.“ na vodárenskom diele v obci M.. Svoje úlohy si splnil a približne o 7.20 hod. s dostatočnou časovou rezervou odchádzal do E. na pojednávanie. V úseku medzi obcami M. a Y. si všimol, že za sebou zanechal na ceste tmavý pás a po vystúpení z auta zistil, že mu asi z poškodenej nádrže vyteká benzín, preto musel auto odstaviť. V danom úseku bol slabý mobilný signál a po 10 až 15 minútach prechádzalo okolo auto vodiča, ktorého požiadal, aby po príchode do obce Y. zavolal do spoločnosti, aby žalobcu prišli odtiahnuť a priviesť mu náhradné vozidlo. Poruchu na motorovom vozidle nevedel oznámiť konajúcemu súdu, pretože na predvolaní, ktoré u seba mal neboli uvedené žiadne telefónne čísla. Na súd sa dostavil najrýchlejšie ako mohol, informoval sa o stave konania a na podateľni okresného súdu dodatočne svoju neúčasť ospravedlnil. Motorové vozidlo Hyundai i 30, EV: E. P. bolo dané ako nepojazdné do servisu a v čase doručenia rozsudku a spisovania návrhu na zrušeniu rozsudku pre zmeškanie nebolo vozidlo opravené a nemal doklad o jeho oprave. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil situáciu, ktorá nastala v deň pojednávania na strane žalobcu a svojim postupom, keď 16 rokov trvajúci spor rozhodol rozsudkom pre zmeškanie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a uložil Okresnému súdu Zvolen vyhovieť návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. 3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 4. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti procesnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie nebolo potrebné vykonať žiadne dôkazy ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci a postupu súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. 5. Spor medzi stranami začal 13. septembra 2001 podaním žaloby na Okresný súd Zvolen. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok a v § 470 ods. 1 ustanovené, že sa nový procesnoprávny predpis použije aj na prebiehajúce súdne konania. Súd prvej inštancie konal vo veci podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a v predvolaní na pojednávanie na deň 23. 10. 2017 na Okresný súd Zvolen poučil strany sporu o ich procesných právach a povinnostiach, vrátane následkov neúčasti na pojednávaní bez ospravedlnenia v podobe rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 a § 278 C. s. p.. 6. Podľa § 278 C. s. p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 7. Predvolanie na pojednávanie prevzal žalobca s dostatočným časovým predstihom 21. septembra 2017. Podľa zápisnice o pojednávaní z 23. 10. 2017, ktoré začalo o 8.30 hod. žalobca nebol prítomný a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd prvej inštancie rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu. Právna zástupkyňa žalovaného s poukazom na ustanovenie § 278 Civilného sporového poriadku navrhla na tomto pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Návrhu žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu súd prvej inštancie vyhovel. Na č. l. 693 spisu je založený úradný záznam spísaný dňa 23. 10. 2017 o tom, že o 9.45 min. sa dostavil do informačného centra Okresného súdu Zvolen R.. R. V., konateľ žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že mal technickú poruchu na vozidle. 8. Žalobca odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie nepodal. V odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvádza, že chápe konanie súdu, ktorý musel podľa § 278 vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie pre neprítomnosť žalobcu na pojednávaní bez ospravedlnenia. Odvolací súd sa nestotožňuje s takýmto výkladom ustanovenia § 278 Civilného sporového poriadku v tom, že súd musí vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie, ak sú splnené podmienky vymedzené v § 278 C. s. p., že sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol na naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávaní bol žalobca poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi, k čomu musí samozrejme pristúpiť návrh žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, pretože každé ustanovenie Civilného sporového poriadku musí súd v zmysle článku 3 C. s. p. vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale aj zmyslu a účelu toho ktorého ustanovenia. Podľa článku 2 ods. 1 C. s. p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Spravodlivej ochrane práv nezodpovedá taký postup súdu prvej inštancie, ktorý 16 ročný spor rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, najmä keď žalobca bol v priebehu celého konania aktívny a súdu poskytol všetku súčinnosť na to, aby vec bola v primeranom čase ukončená. I keď podľa textu ustanovenia § 278 C. s. p. môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na ktoromkoľvek pojednávaní, nielen na prvom pojednávaní, musí nad textom zákona prevládnuť vyšší princíp spravodlivej ochrany práv strany sporu a sudca dodržujúci tento princíp nemusí návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť. Rovnako to podľa názoru odvolacieho súdu platí pre rozsudok pre zmeškanie žalobcu alebo žalovaného. V tomto smere poukazuje odvolací súd na závery nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 3143/15 z 23. 02. 2016, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Po posúdení všetkých okolností prejednávaného prípadu je nutné konštatovať, že konajúci súd postupoval v duchu opačnom, než mu ukladajú zásady civilného procesu vyjadrené v § 1, 3 a 6 O. s. p. Vydal rozsudok pre zmeškanie v situácii, kedy síce formálne podmienky pre jeho vydanie splnené boli, hľadisko vhodnosti a nevyhnutnosti jeho použitia, ako ho vymedzuje judikatúra Ústavného sudu, však neskúmal. Z ponúkaných postupov, ako s konaním naložiť, zvolil ten, ktorým rezignoval na požiadavku ochrany procesných práv sťažovateľky a zvolil postup procesne najpohodlnejší, nie však s ohľadom na okolnosti prípadu najvhodnejší, pričom uvedený postup nemožno považovať za zlučiteľný so základnými zásadami civilného procesu. Hoci vecnému prejednaniu žaloby bez prítomnosti sťažovateľky či jej zástupcu nič nebránilo a konajúci súd mohol rozhodnúť i "bežným" rozsudkom, vydal rozsudok kontumačný, teda rozhodnutie, ktorým výrazne obmedzil následné procesné možnosti sťažovateľky v odvolacom konaní. Za týchto okolností považuje Ústavný súd postup konajúceho súdu za nezlučiteľný s ústavne zaručeným právom na spravodlivý proces.“ 9. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že nepredložil súdu dôkaz o tom, že nastala situácia, ktorá mu bránila použiť mobilné telekomunikačné zariadenie, aby svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a že nepreukázal tvrdenú poruchu na motorovom vozidle v deň pojednávania. 10. Podľa § 281 C. s. p., ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 11. Z ustanovenia § 281 C. s. p. nevyplýva pre žalobcu povinnosť dokazovať súdu existenciu ním tvrdenej prekážky, pre ktorú sa nezúčastnil pojednávania. Žalobca v návrhu podanom v lehote 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel musí uviesť dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie a súd posúdi, či je tento dôvod ospravedlniteľný alebo nie. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedol žalobca rovnaké skutočnosti ako v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa pojednávania dňa 23. 10. 2017 nezúčastnil pre poruchu na motorovom vozidle, ktorá mu zabránila včasnému príchodu na vytýčené pojednávanie a ihneď ako to bolo možné, sa do budovy súdu dostavil, avšak pojednávanie už bolo ukončené. Žalobca nemohol predpokladať, že súd prvej inštancie jeho tvrdeniam neuverí. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o existencii dôvodu pre zmeškanie pojednávania, mohol žalobcu pred rozhodnutím o jeho návrhu vyzvať na preukázanie svojich tvrdení a predloženie dôkazov. Podľa výkladu ustanovenia § 281 C. s. p. odvolacím súdom pre posúdenie dôvodnosti návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je nerozhodná aj skutočnosť, či dôvod neúčasti na pojednávaní mohol žalobca uplatniť už v ospravedlnení svojej neúčasti. Sankciou za neospravedlnenú neúčasť strany sporu na pojednávaní, resp. oneskorené ospravedlnenie neúčasti je za splnenia ďalších zákonných kritérií samotný rozsudok pre zmeškanie. Žalobca odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nepodal, len v zákonnej lehote požiadal o jeho zrušenie. Ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie pojednávania musí strana sporu uviesť v 15 dňovej lehote na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, čo žalobca urobil. Žalobca k odvolaniu priložil listinné dôkazy potvrdzujúce existenciu dôvodu, pre ktorý zmeškal pojednávanie na Okresnom súde vo Zvolene dňa 23. 10. 2017. Včasnému návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie už aj v kontexte vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré považuje odvolací súd vydanie rozsudku pre zmeškanie v 16 ročnom spore, ktorého sa žalobca aktívne zúčastňoval, len posledné pojednávanie zmeškal, za porušenie práva na spravodlivý proces zmenil odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovel. 12. Novou skutočnosťou zistenou v priebehu odvolacieho konania je, že na majetok dlžníka X. M., nar. XX. W. XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX E. bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/65/2018 z 31. 01. 2018 vyhlásený konkurz podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súd oddlžil dlžníka tak, že zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Dôsledkom vyhlásenia konkurzu podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. je, že súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Ustanovenie § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. nebránilo odvolaciemu súdu rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie z dôvodu, že krajský súd nekonal o žalobe na plnenie, iba o odvolaní proti procesnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dôsledkom zmeny uznesenia súdu prvej inštancie a zrušenia rozsudku pre zmeškanie, ktorým bola žaloba zamietnutá je, že sa spor medzi stranami dostal opäť do štádia, kedy je potrebné o žalobe žalobcu rozhodnúť, z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 391 ods. 3 C. s. p. inštruuje súd prvej inštancie, že musí skúmať z hľadiska ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z., či môže v konaní pokračovať alebo je dôvod na zastavenie konania podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodne analogicky podľa § 396 ods. 3 C. s. p. súd prvej inštancie z dôvodu, že dôsledkom zmeny uznesenia súdu prvej inštancie je vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).