Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11Co/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200892 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415200892.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, J. nad I., zastúpenej JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom A. Dubčeka 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému 1/: P.. C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.-I., V. I. XXX a žalovanej 2/: M.. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/X, XXX XX L., obaja zastúpení PROVENTUS | advokáti s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 145 126, o určenie, že záložné právo viažuce sa k nehnuteľnosti neexistuje, o odvolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19C/34/2015-711 zo dňa 30.10.2017, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zastavil konanie (prvý výrok) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100% (druhý výrok). Zrušil predbežné opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19C/34/2015-14 zo dňa 22.05.2015 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/446/2015-106 zo dňa 21.07.2015 (tretí výrok). 1.1. Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 02.02.2015, domáhala určenia, že záložné právo zapísané na LV č. XXX pre k.ú. K. I. na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ o veľkosti 1/2 z nehnuteľnosti, zriadené v prospech žalovanej 2/ neexistuje, resp. alternatívne, že záložná zmluva, uzavretá dňa 01.10.2012 v znení jej dodatku zo dňa 06.05.2013 medzi žalovanými 1/ a 2/ je neplatná. V žalobe uviedla, že predmetné nehnuteľnosti, na ktorých v súčasnej dobe viazne záložné právo, zriadené žalovaným 1/ v prospech žalovanej 2/, nadobudla spolu so žalovaným 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2007 za kúpnu cenu 1.000.000,- Sk. Vzhľadom na to, že nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, podala žalobu o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré konanie bolo vedené na okresnom súde pod sp.zn. 4C/71/2012. Po skončení predmetného konania zistila, že na liste vlastníctva v časti C: ťarchy je zapísané záložné právo na podiel žalovaného 1/ v prospech žalovanej 2/ M.. M. G.. V žalobe poukázala na to, že zriadenie záložného práva bolo zrealizované účelovo, aby sa znemožnil výkon rozhodnutia, ktorým bol nariadený predaj nehnuteľnosti. Podľa žalobkyne došlo medzi žalovanými k uzavretiu fiktívnej zmluvy o pôžičke, pričom nikdy nedošlo k faktickému poskytnutiu finančných prostriedkov. Žalovaní 1/ a 2/ spolu žijú v spoločnej domácnosti, pričom žalovaná 2/, podľa názoru žalobkyne, nikdy nedisponovala väčšou finančnou hotovosťou, ktorú by mohla poskytnúť v prospech žalovaného 1/. Právne úkony neboli zrealizované 01.10.2012, ako je uvedené na liste vlastníctva, ale až po znaleckom dokazovaní počas konania sp.zn. 4C/71/2012 so spätným dátumom. Keďže neexistuje zmluva o pôžičke, nemôže existovať ani záložné právo na nehnuteľnosti. 1.2. Právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 22.05.2017 oznámila, že žalovaný 1/ vyplatil pôžičku, ktorú mal poskytnutú od žalovanej 2/ v celom rozsahu, a preto daný záväzkový vzťah medzi nimi zanikol jeho splnením a súčasne došlo aj k zániku záložného práva. 1.3. Na základe uvedeného oznámenia žalovaných 1/ a 2/ žalobkyňa zobrala žalobu v priebehu konania písomným podaním zo dňa 15.06.2017 späť a žiadala, aby okresný súd konanie zastavil, keďže žalovaný nárok sa stal bezpredmetným; zároveň požiadala o priznanie plnej náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ svojím konaním zapríčinili zastavenie konania. 1.4. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom právnej zástupkyne súhlasili so späťvzatím žaloby a so zastavením konania. Navrhli, aby im okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania, pretože spor procesne zavinila žalobkyňa. 1.5. Súd prvej inštancie v súlade s § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a § 146 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil. 1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vzhľadom na spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu. Žaloba žalobkyne bola dôvodná. Súd prvej inštancie na poslednom pojednávaní dňa 04.05.2017 oboznámil strany sporu v súlade s § 181 ods. 2 C.s.p. so svojím predbežným právnym posúdením veci. Na žiadosť žalovaných 1/, 2/ o poskytnutie možnosti oboznámiť sa so závermi protistrany súd prvej inštancie pojednávanie odročil na neurčito. Následne písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 22.05.2017, žalovaní 1/, 2/ súdu oznámili, že na základe súdom vysloveného predbežného právneho názoru na poslednom pojednávaní žalovaná 2/ v obave o zabezpečenie svojej pohľadávky dôrazne vyzvala žalovaného 1/ na predčasné vrátenie pôžičky. Z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ svoju pôžičku voči žalovanej 2/ v celosti dňa 12.05.2017 riadne vrátil. Zánikom zabezpečenej pohľadávky tak zaniklo aj záložné právo, ktorého neexistencia, či neplatnosť je predmetom tohto sporu. Na základe toho žalobkyňa vzala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. K zastaveniu konania nedošlo na základe okolností, ktoré by v priebehu konania spôsobila žalobkyňa, ale konaním žalovaných 1/, 2/ zanikla opodstatnenosť žalovaného nároku žalobkyne. Vedenie sporu zapríčinili žalovaní 1/, 2/ svojim konaním, keďže z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že títo medzi sebou vykonali fiktívne právne úkony, bez existencie ktorých by následne nedošlo ani k tomuto súdnemu konaniu, ktoré iniciovala žalobkyňa. 1.7. Súd prvej inštancie súčasne so zastavením konania v súlade s § 335 ods.1 C.s.p. zrušil uznesenie č.k. 19C 34/2015-14 zo dňa 22.5.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/446/2015-106 zo dňa 21.07.2015 (predbežné opatrenie), keďže došlo ku zastaveniu konania vo veci samej. 2. Proti druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/ podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) C.s.p.. Súd prvej inštancie v bode 9. citoval ustanovenie § 256 ods. 2 C.s.p., čo však nekorešponduje s ďalšími časťami odôvodnenia uznesenia, pretože odkazuje na § 256 ods. 1 C.s.p., ktoré však v predchádzajúcej časti necitoval. Tým nesprávne vymedzil právnu normu, na základe ktorej rozhodoval. Nezákonné sú aj body 11. a 12. uznesenia, v ktorých súd prvej inštancie prednáša svoje skutkové závery, právne hodnotenia merita veci a dokonca vyhodnocuje vykonané dokazovanie vo veci samej. Súd prvej inštancie si uznesenie o zastavení konania po späťvzatí žaloby jednoznačne zamieňa s rozsudkom vo veci samej, čo je neprípustné. Bod 12. uznesenia nepatrí do odôvodnenia uznesenia o zastavení konania po späťvzatí žaloby, keďže ide o odsek, ktorý by svojím obsahom zodpovedal jedine odôvodneniu rozsudku vo veci samej. Pri zastavení konania po späťvzatí žaloby aplikoval zásadu úspechu vo veci, čím neprípustne rozhodnutím o náhrade trov konania prejudikoval svoje rozhodnutie vo veci samej, ktoré ani nebolo za daného procesného stavu možné urobiť vzhľadom na procesný úkon žalobkyne - späťvzatie žaloby. Pokiaľ dôjde k späťvzatiu žaloby pred meritórnym rozhodnutím, súd nemôže judikovať vo veci samej. Tým došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie prekročil svoje právomoci, keď rozhodoval v merite veci po späťvzatí žaloby. Záložné právo, ktoré žalobkyňa považovala za neexistujúce, zaniklo v dôsledku úhrady dlhu, ktorý zabezpečovalo, a to až v roku 2017. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý druhý výrok uznesenia tak, že žalovaným 1/, 2/ prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, alternatívne, aby napadnutý druhý výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného 1/ a 2/ nevyjadrila. 4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhého výroku podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 5. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ a 2/ vo veci nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi. 7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 02.02.2015 domáhala určenia, že záložné právo, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. K. I. na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ o veľkosti 1/2 z nehnuteľnosti, zriadené v prospech žalovanej 2/ neexistuje, alternatívne rozhodnutia, že záložná zmluva, uzavretá dňa 01.10.2012 v znení jej dodatku zo dňa 06.05.2013 medzi žalovanými 1/ a 2/ je neplatná. V žalobe poukázala na to, že zriadenie záložného práva bolo zrealizované účelovo, aby sa znemožnil výkon rozhodnutia, ktorým bol nariadený predaj nehnuteľnosti. Podľa žalobkyne došlo medzi žalovanými k uzavretiu fiktívnej zmluvy o pôžičke, pričom nikdy nedošlo k faktickému poskytnutiu finančných prostriedkov. Dané právne úkony neboli zrealizované 01.10.2012, ale boli vyhotovené až po znaleckom dokazovaní počas konania sp.zn. 4C/71/2012 so spätným dátumom. Keďže neexistuje zmluva o pôžičke, nemôže existovať ani záložné právo na nehnuteľnosti. Po oboznámení o predbežnom právnom posúdení okresným súdom žalovaní oznámili vyplatenie pôžičky žalovaným 1/ žalovanej 2/, čím medzi nimi záväzkový vzťah zanikol jeho splnením, a súčasne došlo k zániku záložného práva. Žalobkyňa následne zobrala žalobu späť a žiadala priznať náhradu trov konania. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100% a zrušil predbežné opatrenie. 8. V zmysle platnej právnej úpravy, zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v § 256 C.s.p. znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Prvkom zavinenia môže byť aj odpadnutie predmetu sporu, ktoré nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. 9. Záver okresného súdu o tom, že v prejednávanom spore zavinili zastavenie konania žalovaní 1/ a 2/, považuje odvolací súd za správny. Na základe okresným súdom vysloveného predbežného právneho názoru na poslednom pojednávaní žalovaná 2/ v obave o zabezpečenie svojej pohľadávky vyzvala žalovaného 1/ na predčasné vrátenie pôžičky, ktorý jej svoju pôžičku v celosti vrátil dňa 12.05.2017, čím došlo k zániku zabezpečenej pohľadávky, a teda aj k zániku záložného práva, ktorého neexistencia, či neplatnosť bola predmetom tohto sporu. Návrh na výmaz ťarchy z katastra nehnuteľností bol podaný dňa 07.06.2017. Až na podklade tohto úkonu žalovaných, zobrala žalobkyňa svoj žalobný návrh späť a žiadala konanie zastaviť, keďže odpadol predmet sporu. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že konaním žalovaných 1/ a 2/ zanikla opodstatnenosť žalovaného nároku žalobkyne. 10. Odvolanie nie je dôvodné. 10.1. Skutočnosť, že súd prvej inštancie v bode 9. uznesenia citoval ustanovenie § 256 ods. 2 C.s.p. a v odôvodnení uznesenia poukázal na § 256 ods. 1 C.s.p. nespôsobuje nesprávnosť napadnutého uznesenia, pretože z odôvodnenia uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. 10.2. Ani námietka žalovaných 1/ a 2/ o tom, že súd prvej inštancie v bodoch 11. a 12. uznesenia prednášal svoje skutkové závery, právne hodnotenia merita veci vyhodnocoval vykonané dokazovanie vo veci samej, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie z dôvodu posúdenia zavinenia zastavenia konania určil, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami považuje za sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, v dôsledku čoho dospel k presvedčeniu, že tvrdenia žalobkyne sú pravdivé, a preto vyjadril svoj predbežný právny názor, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Na základe tohto predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie následne žalovaný 1/ svoju pôžičku voči žalovanej 2/ v celosti vrátil, čím zaniklo záložné právo, teda konaním žalovaných 1/ a 2/ odpadol predmet sporu. Okresný súd následne správne konštatoval zavinenie strán sporu na zastavení konania pri rozhodovaní o trovách konania. 11. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhého výroku podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej vznikol proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalobkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).