Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/66/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317207924 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6317207924.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu AB 2 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č. 572 79 667, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej R. F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. nad E. XX, XXX XX G. nad E., zastúpenej Združením na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252 151, v konaní o žalobe žalovanej na obnovu konania o zaplatenie 2 231,11 Eur s príslušenstvom vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4C/14/2015, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 2C/50/2017 - 16 zo dňa 11. januára 2018 ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania a v treťom výroku o trovách konania potvrdzuje. II. Odvolanie žalovanej proti druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/14/2015 - 59 zo dňa 07. 09. 2015 o d m i e t a. III. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu žalovanej na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4C/14/2015 odmietol (prvý výrok), návrh žalovanej na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/14/2015 - 59 zo dňa 07. 09. 2015 zamietol (druhý výrok) a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok). 2. Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaná sa domáhala obnovy konania s poukazom na § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Žalovaná za skutočnosti, ktoré nemohla použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní, označila predovšetkým to, že pôvodnému žalobcovi nesvedčila aktívna vecná legitimácia na uplatnenie nároku, čo odvodila od oznámenia o postúpení pohľadávky a napr. rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1C/22/2015 - 42 zo dňa 29. 07. 2015 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/3/2016 zo dňa 23. 05. 2017. Ďalej namietala to, že súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, teda neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle vtedy platného a účinného § 153b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku; zmluva o úvere, na základe ktorej bol rozsudkom nárok priznaný, nemá zákonom č. 129/2010 Z.z. vyžadované náležitosti, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tiež že žalobcovi bol priznaný nezákonný úrok z omeškania. Žalobu na obnovu konania podala žalovaná dňa 11. 12. 2017 tvrdiac, že o dôvode obnovy sa dozvedela od svojho právneho zástupcu dňa 04. 12. 2017, nakoľko skutočnosti, ktoré neboli v pôvodnom konaní uplatnené, namietať sama nevedela a aj z tohto dôvodu sa v konaní nebránila a nariadeného pojednávania sa nezúčastnila. Okrem toho existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ sa v konaní účinne nebráni napr. z dôvodu vzniku trov konania v pomere k výške dlhu alebo z dôvodu neznalosti svojich práv. Nevyhnutnosť odkladu vykonateľnosti pôvodného rozsudku videla žalovaná v tom, že sa na základe rozsudku ako exekučného titulu vedie exekúcia, kde exekučný súd dňa 21. 04. 2017 vydal poverenie na vykonanie exekúcie a žalovaná sa ocitla prechodne v takom postavení, že neodkladná vykonateľnosť exekučného titulu môže mať pre ňu a pre príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky a môže dochádzať k bezdôvodnému obohateniu nebankového schránkového zahraničného subjektu - žalobcu. 3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že v konaní, ktorého povolenie obnovy sa žalovaná žalobou domáha, bola rozsudkom pre zmeškanie Okresného súdu Brezno č. k. 4C/14/2015 - 59 zo dňa 07. 09. 2015 žalovanej uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosti AB 1 B.V. sumu 2 231,11 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 128,02 Eur, úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2 231,11 Eur od 21. 11. 2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania vo výške 133,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 238,39 Eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07. 10. 2015 a vykonateľnosť dňa 07. 11. 2015. Súd vo veci rozhodol na základe § 153b Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom pre zmeškanie, keď žalovaná, ktorej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 08. 06. 2015, sa napriek výzve súdu k nej nevyjadrila a nedostavila sa ani na nariadené pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná. Rozsudok bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 21. 09. 2015. Do spisu sp. zn. 4C/14/2015 právny predchodca žalobcu doložil ako listinné dôkazy oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu, oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 27. 10. 2014, úverovú zmluvu č. 4208123067 zo dňa 28. 08. 2012, úverové zmluvné podmienky spol. Home Credit Slovakia a.s. - hotovostný úver, výzvu k splateniu celého dlhu zo dňa 26. 02. 2014, výpis čerpania, splátok a úhrad a oznámenie o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4208123067 zo dňa 26. 02. 2014. Tieto dokumenty boli žalovanej doručené spolu so žalobou. 4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žaloba na obnovu konania bola uplatnená v objektívnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Brezno č. k. 4C/14/2015 - 59 zo dňa 07. 09. 2015 v zmysle § 403 ods. 2 C. s. p. Ohľadne toho, či bola podaná aj v subjektívnej trojmesačnej lehote, odkedy sa žalovaná mohla dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohla uplatniť, nezaujal súd prvej inštancie stanovisko. Konštatoval, že dôvodom obnovy konania podľa § 397 písm. a) C. s. p. sú len také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré existovali v čase pôvodného konania. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre navrhovateľa obnovy môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť uznať či predložiť tieto skutočnosti alebo dôkazy stranou sporu voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré strany sporu označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975). 5. Podľa názoru súdu prvej inštancie však žiadna zo skutočností namietaných žalovanou, nemá charakter takých dôkazov a skutočností, aké predpokladá ust. § 397 písm. a) C. s. p., keď nepreukázala objektívnu príčinu, v dôsledku ktorej nebolo na ne prihliadnuté. Len ohľadom námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie poukázal na to, že dotknuté oznámenie o postúpení pohľadávky bolo súčasťou spisu sp. zn. 4C/14/2015, keď ho predložil samotný žalobca, taktiež súčasťou spisu boli i obchodné podmienky, a teda tieto listinné dôkazy mohli byť a boli použité už v pôvodnom konaní a súd sa s nimi mal možnosť oboznámiť a pri rozhodnutí vo veci na ne prihliadnuť. Vo svojej podstate žalovaná poukazovala len na vecnú nesprávnosť rozsudku, čo však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy konania. Rozsudok, rovnako ako každé iné súdne rozhodnutie môže byť nesprávne, a to buď z dôvodu, že na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky, alebo v konaní neboli zohľadnené skutočnosti, ktoré z akéhokoľvek dôvodu neboli niektorou zo strán sporu uvedené, alebo tvrdené skutočnosti boli súdom nesprávne právne posúdené, teda na ne bolo nesprávne aplikované hmotné právo, čo viedlo k nesprávnemu záveru o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku. Na nápravu takýchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky a tieto nesprávnosti napadnutého rozsudku nemožno považovať za dôvody, pre ktoré by bolo možné povoliť obnovu konania, keďže pripustenie opačného záveru by viedlo k absurdnému výsledku, podľa ktorého by akékoľvek nesprávne súdne rozhodnutie, bolo napadnuteľné žalobou na obnovu konania. Takáto nesprávna konštrukcia je v rozpore so základnou podmienkou dôvodu na obnovu konania podľa 397 C. s. p. z ktorého vyplýva, že musí ísť o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 6. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie v zmysle § 413 ods. 1 písm. e) C. s. p. žalobu žalovanej na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4C/14/2015 ako zjavne nedôvodnú odmietol, nakoľko žalovaná v žalobe predovšetkým poukazovala na vecnú nesprávnosť rozsudku, čo však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy konania. 7. V nadväznosti na prijatý záver o nedôvodnosti podanej žaloby na obnovu konania súd prvej inštancie zamietol i návrh žalovanej na povolenie odkladu vykonateľnosti rozsudku vydaného v konaní, ktorého obnovy sa domáhala. 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 257 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý síce bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože prihliadol na okolnosti prejednávanej veci, a to najmä na to, že žalobca sa dosiaľ vo veci ani nevyjadroval, a teda mu zatiaľ žiadne trovy súvisiace s týmto konaním nevznikli. 9. Proti prvému a druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala podľa obsahu za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná uviedla, že skutočnosti, ktoré neboli v pôvodnom konaní uplatnené a môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci ako starobná dôchodkyňa v pôvodnom konaní namietať nevedela, nepoznala a nemohla ich predložiť súdu na svoju obhajobu. V pôvodnom konaní sa k žalobe nevyjadrila, vytýčeného pojednávania sa nezúčastnila a v konaní nebola zastúpená advokátom, pretože jej finančná situácia nedovoľovala dať sa zastúpiť advokátom. Následne v odvolaní v podstate zopakovala argumentáciu uvedenú v žalobe na obnovu konania ohľadne vecnej nesprávnosti rozsudku pre zmeškanie, ktorú podrobnejšie rozviedla a ohľadne dôvodov, pre ktoré je podľa nej nutné povoliť odklad vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie. 10. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a povolil obnovu konania, ako aj odklad vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zrušil právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Brezno č. k. 4C/14/2015 - 59 zo dňa 07. 09. 2015. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že je právnym nástupcom pôvodného žalobcu v konaní sp. zn. 4C/14/2015, nakoľko pôvodný žalobca - spoločnosť AB 1 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č. 560 07 043 zanikol zlúčením s terajším žalobcom ku dňu 18. 10. 2016, preto navrhol, aby súd rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti AB 1 B.V. K tomu odvolací súdu uvádza, že nebol daný dôvod na rozhodnutie podľa § 64 C. s. p., pretože právny predchodca žalobcu nezanikol počas konania začatého podaním žaloby na obnovu konania dňa 11. 12. 2017, ale skôr - dňa 18. 10. 2016. Žalovaná preto v žalobe na obnovu konania správne označila ako žalobcu právneho nástupcu spoločnosti AB 1 B. V. (žalobcu v pôvodnom konaní), t.j. spoločnosť AB 2 B.V. 12. K samotným argumentom žalovanej uvedeným v odvolaní ohľadne obnovy konania žalobca uviedol, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O. s. p., pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2011 zo dňa 11. 08. 2011 (poznámka odvolacieho súdu - ust. § 228 ods. 1 písm. O. s. p. obsahovo korešponduje so súčasným ustanovením § 397 písm. a) C. s. p.). Následne žalobca rozoberal procesné podmienky prípustnosti vydania platobného rozkazu, medzi ktoré patrí aj podmienka, že zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, videl zavinenie žalovanej v tom, že nepodala voči platobnému rozkazu odpor a nič nej nebránilo vyhľadať pomoc advokáta alebo občianskeho združenia založeného na ochranu práv spotrebiteľov už v čase plynutia lehoty na podanie odporu (poznámka odvolacieho súdu - žalobca zrejme nepostrehol, že vo veci sp. zn. 4C/14/2015 nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté platobným rozkazom, ale rozsudkom pre zmeškanie). Taktiež sa vyjadroval k platnosti postúpenia pohľadávky. Vyjadrenie žalobcu javí známky formulárového podania - vyjadrenia k žalobe na obnovu konania ešte v štádiu prvoinštančného konania v skutkovo a právne obdobných veciach, o čom svedčí aj skutočnosť, že na záver vyjadrenia žalobca žiada, aby súd žalobu na obnovu konania zamietol z dôvodu, že nie je daný dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a) C. s. p. 13. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu okrem opakovane zdôraznenej argumentácie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie právneho predchodcu žalobcu v pôvodnom konaní doplnila svoje vyjadrenie spísané dňa 03. 04. 2018 o ďalší dôvod obnovy uvedený v § 397 písm. e) C. s. p. - právoplatný rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 4C/14/2015 - 59 zo dňa 07. 09. 2015 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 (Océano Grupo Editorial SA a iní) zo dňa 27. 06. 2000, z ktorého vyplýva povinnosť súdu v štátoch, kde nie je povinné zastúpenie strany sporu advokátom zo zákona skúmať neprijateľné zmluvné podmienky. Od žalovanej nemožno vyžadovať, aby sledovala judikatúru Európskeho súdneho dvora a ešte aj posúdila so znalosťou veci, či určité rozhodnutie uverejnené v úradnom vestníku EÚ je pre povolenie obnovy konania významné alebo nie. 14. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/85/2015 zo dňa 23. 09. 2015, podľa ktorého: „Zásadný vplyv na posudzovanie návrhu na obnovu konania uplatneného podľa § 228 ods.1 písm. e) O. s. p. (poznámka odvolacieho súdu - ust. § 228 ods. 1 písm. e) O. s. p. obsahovo čiastočne korešponduje so súčasným ustanovením § 397 písm. a) C. s. p.) má rozsudok Súdneho dvora EÚ C-234/04 zo dňa 16. 3. 2006 (Rozmarie Capférer/Schlang & Schick GmbH), podľa ktorého vo všeobecnosti nie je vnútroštátny súd povinný znova preskúmavať a zrušiť právoplatné súdne rozhodnutie, aj keby sa ukázalo, že je v rozpore s právom Spoločenstva. Týmto rozhodnutím Súdny dvor ES pripomenul dôležitosť zásady res iudicata. Na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné prostriedky. Toto rozhodnutie vydal Súdny dvor ES dávno po tom, čo dňa 05. 04. 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.“ 15. Toto vyjadrenie žalobcu nebolo doručované žalovanej na vyjadrenie. 16. Podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 17. V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.). 18. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., len z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p., dospel odvolací súd k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v celosti je vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Pokiaľ ide o prvý výrok o odmietnutí žaloby na obnovu konania, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na toto v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu udáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 19. Výhrady žalovanej voči rozsudku pre zmeškanie týkajúce sa procesných podmienok pre jeho vydanie mohla žalovaná namietať v pôvodnom konaní v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, pričom túto možnosť nevyužila, zostala v konaní pasívna. Taktiež mohla v zmysle § 153c O. s. p. žiadať súd o zrušenie rozsudku pre zmeškania, ak z ospravedlniteľného dôvodu nebola prítomná na pojednávaní, čo taktiež neučinila. Neobstojí argument žalovanej, že je starobnou dôchodkyňou nevyznajúcou sa v právnych predpisoch a v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, nakoľko stačilo, aby či už v písomnom vyjadrení k žalobe, na ktoré ju súd vyzýval, alebo priamo na súdnom pojednávaní, na ktoré ju súd predvolal, uviedla skutočnosť, že je starobnou dôchodkyňou, že jej pomery nedovoľujú platenie advokáta a súd by ju v zmysle vtedy účinnej právnej úpravy v zmysle § 30 O. s. p. odkázal na Centrum právnej pomoci, ktoré za splnenia zákonných predpokladov (t.j. že by žalovaná bola osobou v materiálnej núdzi a bránenie proti uplatnenému nároku by nebolo zjavne bezúspešné) by jej poskytlo bezplatnú právnu pomoc a za tým účelom ustanovilo advokáta, resp. už v tom čase mohla vyhľadať združenie založené na ochranu práv spotrebiteľov. Ak by nebola v konaní pasívna, jej právny zástupca mohol v jej mene už v pôvodnom konaní vzniesť vecné argumenty proti žalobou uplatneným nárokom spočívajúce napr. v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pôvodného žalobcu, neprijateľnosti zmluvných podmienok, nezákonného úroku z omeškania požadovaného žalobou a pod., ktoré by aj bez znalostí prípadne aplikovateľných rozhodnutí Okresného súdu Brezno a Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré žalovaná v tejto súvislosti poukazuje, bolo možné vyvodiť z listinných dôkazov pripojených k žalobe a doručených žalovanej. Je len na škodu žalovanej, že odignorovala základné pôvodné konanie, bola v konaní pasívna a vyhľadala súčasného právneho zástupcu - Združenie na ochranu práv občana - AVES až v čase, keď jej na základe právoplatného rozsudku hrozí, resp. je realizovaná exekúcia na jej majetok. Aj odvolací súd je teda názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. a) C. s. p. okrem dôvodov uvedených súdom prvej inštancie aj z dôvodu, že svojou pasivitou v pôvodnom konaní žalovaná zavinila, že nemohla použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré by mohli pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Účelom žaloby na obnovu konania nie je nahrádzať iné procesné nástroje obrany v konaní ako sú vyjadrenie k žalobe, či opravné prostriedky - odvolanie a dovolanie. 20. Pokiaľ ide o dôvod obnovy konania uvedený žalovanou prostredníctvom jej právneho zástupcu až vo vyjadrení spísanom dňa 03. 04. 2018 - právoplatný rozsudok vydaný v pôvodnom konaní je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, k tomu odvolací súd uvádza, že nie je oprávnený sa ním zaoberať, pretože bol uplatnený neskoro. 21. Podľa § 408 C. s. p. dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. 22. Žalovaná sa podľa jej tvrdení o dôvodoch obnovy konania dozvedela od svojho právneho zástupcu dňa 04. 12. 2017. Žalobu na obnovu konania je potrebné podať nielen v objektívnej lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku, ale v rámci nej aj v subjektívnej trojmesačnej lehote, odkedy sa o dôvode obnovy mohla dozvedieť alebo ho mohla uplatniť. Právny zástupca žalovanej ako osoba znalá práva nemôže argumentovať tým, že o dôvode obnovy podľa § 397 písm. e) C. s. p. a rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie z roku 2000, na ktoré v tejto súvislosti poukazuje, sa nemohol dozvedieť alebo ho uplatniť pri žalovanej od počiatku v subjektívnej lehote na podanie žaloby na obnovu konania. Aj keby bolo pravdou, že žalovaná sa mohla o dôvodoch obnovy konania dozvedieť alebo ich uplatniť až dňa 04. 12. 2017, keďže koniec lehoty by pripadol na nedeľu 04. 03. 2018, posledným dňom lehoty na uplatnenie dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. e) C. s. p. by bol pondelok 05. 03. 2018 (§ 121 ods. 4 C. s. p.). Žalovaná dôvod obnovy podľa § 397 písm. e) C. s. p. uplatnila až vo vyjadrení spísanom dňa 03. 04. 2018, t.j. po uplynutí lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Preto sa odvolací súd nezaoberal argumentáciou strán sporu ohľadne danosti dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. e) C. s. p. a z tohto dôvodu nebolo pre zachovanie práva na spravodlivý proces potrebné doručiť žalovanej vyjadrenie žalobcu k jej vyjadreniu (viď § 374 ods. 3 druhá veta C. s. p.). 23. Súdu prvej inštancie možno vytknúť len to, že sa okrem posudzovania prípustnosti žaloby na obnovu konania z dôvodu podľa § 397 písm. a) C. s. p. a skúmania, či žaloba bola podaná v objektívnej lehote, mal zaoberať aj tým, či bola skutočne podaná aj v subjektívnej lehote stanovenej zákonom. Ak žaloba na obnovu konania nie je podaná v subjektívnej lehote, ktorá môže plynúť len v rámci objektívnej, nie je nutné skúmať či je daný dôvod obnovy konania podľa § 397 C. s. p. a žalobu by bolo možné uznesením odmietnuť už podľa § 413 ods. 1 písm. a) C. s. p. 24. Nemôže byť pre posudzovanie včasnosti podania žaloby na obnovu konania v subjektívnej lehote totiž rozhodujúce, kedy sa strana sporu rozhodne pod ťarchou exekúcie vyhľadať právnu pomoc, ak tak mohla učiniť už skôr. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré mohli žalovanej privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci sa táto mohla dozvedieť po ich doručení spolu so žalobou, ak by v základnom konaní postupovala vyššie uvedeným spôsobom. Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré podľa nej jej mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci - rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 1C/22/2015 - 42 zo dňa 29. 07. 2015 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/3/2016 zo dňa 23. 05. 2017, o týchto sa pri skoršom vyhľadaní právnej pomoci mohla dozvedieť od ich zverejnenia. Len predložením plnomocenstva pre svojho právneho zástupcu datovaného dňom 04. 12. 2017 žalovaná dostatočne nepreukázala, že sa o ňou uplatnených dôvodoch nemohla dozvedieť, alebo ich uplatniť skôr. 25. V časti, v ktorej žalovaná podala odvolanie aj proti druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/14/2015 - 59 zo dňa 07. 09. 2015, odvolací súd odvolanie ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné odmietol podľa § 386 písm. c) C. s. p., nakoľko v zmysle § 357 písm. j) C. s. p. je odvolanie prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, nie aj v prípade zamietnutia návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutie o návrhu na odklad vykonateľnosti napádaného rozhodnutia v zmysle § 412 ods. 1 C. s. p. pritom nie je v právnom slova zmysle závislým výrokom od rozhodnutia o žalobe na obnovu konania, pretože o žalobe na obnovu konania môže byť rozhodnuté aj neskôr (napr. rozsudkom v zmysle § 414 C. s. p.) a v prípade, že sa obnova konania povolí, odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nastáva zo zákona - v zmysle § 415 ods. 1 C. s. p. Návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia má teda zmysel len do právoplatnosti rozhodnutia o tom, či sa obnova konania povolí alebo žaloba na obnovu konania zamietne, prípadne odmietne. Nakoľko však bol v konaní podaný, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie o ňom rozhodnúť. V prípade, že súd považuje žalobu na obnovu konania za zjavne nedôvodnú (ako tomu bolo v tomto prípade), sa však javí ako neefektívne a nehospodárne najprv rozhodovať o návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku vydaného v pôvodnom konaní a až následne o žalobe na obnovu konania, pretože aj pri návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia súd predbežne vyhodnocuje, či sa žaloba na obnovu konania aspoň javí ako dôvodná. 26. K tretiemu závislému výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (§ 379 písm. a) C. s. p.), odvolací súd uvádza, že tento pre jeho vecnú správnosť taktiež potvrdil, aj keď sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý videl dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci výnimočne náhradu trov konania žalobcovi nepriznať v zmysle § 257 C. s. p. v tom, že žalobca sa v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie k žalobe žalovanej na obnovu konania nevyjadril. Okolnosť, že sa strana sporu k žalobe na obnovu konania nevyjadrí, tým skôr, že súd prvej inštancie využije zákonnú možnosť danú mu ust. § 413 ods. 2 C. s. p. nedoručiť ju strane sporu na vyjadrenie v prípade rozhodnutia podľa § 413 ods. 1 C. s. p., je okolnosťou, ktorá môže nastať v konaní bežne, nakoľko strana sa môže, ale nemusí (samozrejme s právnymi následkami z toho vyplývajúcimi) vyjadriť k podaniu (žalobe) protistrany. Takáto okolnosť nie je nijako výnimočnou, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. V takom prípade, aj keď je strana, ktorá sa nevyjadrila, plne úspešná v konaní a teda má nárok na náhradu trov konania podľa § 255 C. s. p., súd jej riadiac sa princípom procesnej ekonómie náhradu trov konania neprizná, pretože jej niet čo priznať, keďže jej trovy v konaní nevznikli a bolo by zbytočné a nehospodárne následne aplikovať postup podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ak sa výška trov konania rovná nule (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016). 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný a v odvolacom konaní žalobcovi zastúpenému advokátom trovy konania vznikli v súvislosti s vyjadrovaním sa k odvolaniu žalovanej a k jej vyjadreniu. O výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, z toho dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. 28. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že presahuje rámec odvolacieho konania proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby na obnovu konania, aby odvolací súd rozhodoval o návrhu žalovanej uvedenému v odvolaní, a to aby odvolací súd zrušil právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Brezno č. k. 4C/14/2015 - 59 zo dňa 07. 09. 2015. Jedným z charakteristických znakov obnovy konania je jej prejednanie v dvoch fázach. Podaním žaloby na obnovu konania sa iniciuje konanie o povolenie obnovy. V tejto prvej fáze (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova procesne prípustná, posúdi podanú žalobu a na základe záverov o splnení podmienok prípustnosti rozhodne o tom, či žalobu na obnovu konania pripustí alebo ju zamietne. Len v prípade, ak súd vysloví záver, že žaloba na obnovu konania je opodstatnená a povolí ju, konanie sa dostáva do druhej fázy (iudicium rescissorium), v ktorej už prebieha samotné opätovné prejednanie veci. Nepochybne odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa týka prvej fázy rozhodovania o obnove konania, pričom žaloba žalovanej na obnovu konania bola posudzovaná v rovine prípustnosti z hľadiska, či sa nejedná o žalobu zjavne nedôvodnú. Aj v prípade, že by bol odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a obnovu konania povolil, vec by sa bola vrátila súdu prvej inštancie ako príslušnému podľa § 410 C. s. p. na postup podľa § 416 a 417 C. s. p. - opätovné prejednanie pôvodnej veci. 29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).