KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica24. 1. 2018plný textcitované 4×

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/28/2017 z 24. 1. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. januára 2018, sp. zn. 20Sa/28/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200531.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/28/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200531
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200531.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou
Rúfusovou, v právnej veci žalobkyne: R.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX K., proti
žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813
63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (orgán verenej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 01.03.2017 rozhodla o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok tak, že jej žiadosť v zmysle
§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2017
(ďalej len Zákon o sociálnom poistení) zamietla.
2. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na podmienky vzniku nároku
na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že žalobkyňa bola
uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej v rozhodnutí konštatoval, že potrebný počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok u žalobkyne, ktorá je poistencom vo
veku nad 40 a do 45 rokov ku dňu vzniku invalidity, je najmenej 10 rokov a zisťuje sa z obdobia pred
vznikom invalidity, t. j. pred 26.12.2016. Žalobkyňa získala 3 224 dní obdobia dôchodkového poistenia
podľa rozpisu v osobnom liste dôchodkového poistenia, teda 8 rokov a 304 dní (podľa § 60 ods.
10 Zákona o sociálnom poistení sa rokom dôchodkového poistenia rozumie 365 dní dôchodkového
poistenia). Orgán verenej správy prvého stupňa tak dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
3. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal ešte na ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5
Zákona o sociálnom poistení, z ktorých vyplýva, že poistencovi, ktorý získal okrem dôchodkového
poistenia aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov (t. j. v rozsahu najmenej 15 rokov), alebo ktorému bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa uvedeného zákona, nie je možné hodnotiť
obdobie výkonu služby ako obdobie dôchodkového poistenia. Preto podľa orgánu verenej správy prvého
stupňa nebolo možné prihliadať na zaradenie doby výkonu služby do I. kategórie funkcií na účely určenia
zníženého dôchodkového veku podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení.
4. Orgán verenej správy prvého stupňa poukázal na potvrdenie Ministerstva vnútra SR č. SPOU-
OSZ-44287-6/2016-DZ zo dňa 07.12.2016, v zmysle ktorého služobný pomer žalobkyne trval v
období od 01.01.1991 do 30.06.2010 a poberateľkou výsluhového dôchodku je od 01.07.2010. Podľa



orgánu verenej správy prvého stupňa žalobkyňa získala obdobie výkonu služby policajta v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, preto nebolo možné pre účely nároku na invalidný
dôchodok hodnotiť dobu výkonu policajta v období od 01.01.1991 do 30.06.2010.
5. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný a rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2017 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie.
6. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa splnila medicínsku podmienku nároku na
invalidný dôchodok. Poukázal ale na to, že ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 26.12.2016 dovŕšila vek 45
rokov (správne má byť 44), preto v zmysle § 72 ods. 1 písm. f) a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení bol
potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej
10 rokov. Uvedené obdobie dôchodkového poistenia sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
7. Žalovaný dospel k rovnakému záveru, ako prvostupňový orgán verenej správy, a to, že žalobkyňa
ku dňu vzniku invalidity získala len 8 rokov a 304 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok.
8. Žalovaný poukázal taktiež na potvrdenie Ministerstva vnútra SR s tým, že na účely výsluhového
dôchodku bola žalobkyni zhodnotená doba služby od 01.01.1991 do 30.06.2010, t. j. 19 rokov a 186 dní.
Keďže žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nebolo
možné podľa žalovaného dobu služby od 01.01.1991 do 30.06.2010 započítať pre nárok na invalidný
dôchodok.
9. Odvolaciu námietku žalobkyne o tom, že jej nebola zhodnotená doba poberania rodičovského
príspevku z dôvodu starostlivosti o maloletú dcéru, konkrétne od 01.11.2010 do 12.11.2013, žalovaný
vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 15 ods. 1 písm. c) a § 22 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení so záverom, že žalobkyňa nepodala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu
starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku, preto nie je možné hodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok
obdobie, počas ktorého sa starala o maloleté dieťa.
10. Žalovaný v závere rozhodnutia uviedol, že obdobie dôchodkového poistenia uvedené v napadnutom
rozhodnutí bolo zhodnotené na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, z predložených
dokladov a údajov nachádzajúcich sa v evidencii Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa podľa žalovaného v
odvolacom konaní nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces.
11. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 23.08.2017, sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie. Poukázala
na to, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie. Ďalej poukázala na to, že rozhodnutím
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach č. Ke1/2010/18976/1 zo dňa 28.12.2010 jej bol
priznaný rodičovský príspevok od 01.01.2010 počas riadnej starostlivosti o maloletú dcéru, narodenú
12.11.2010. Podľa žalobkyne celé obdobie poberania rodičovského príspevku jej nebolo správne
zarátané do obdobia dôchodkového poistenia. Bolo jej započítané len obdobie, v ktorom počas
poberania rodičovského príspevku pracovala. V prípade, že by jej bolo započítané celé obdobie
poberania rodičovského príspevku do obdobia dôchodkového poistenia, vznikol by jej nárok na invalidný
dôchodok, pretože rodičovský príspevok jej bol vyplácaný do 12.11.2013. Na základe uvedeného
žalobkyňa žiadala, aby jej bolo započítané celé obdobie poberania rodičovského príspevku do obdobia
dôchodkového poistenia. Žalobkyňa ešte uviedla, že dňa 31.07.2017 podala na Sociálnej poisťovni,
pobočka Rimavská Sobota žiadosť na doplatenie poistného za obdobie, v ktorom poberala rodičovský
príspevok, ale nebola zamestnaná, a z tohto dôvodu nebola dôchodkovo poistená. K správnej žalobe
doložila registračný list a poukázala ešte na zlý zdravotný stav, ktorý jej nedovoľuje zamestnať sa.
12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol obdobné skutočnosti, ktoré boli obsiahnuté v jeho
rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Žiadal, aby správny súd žalobu zamietol.
13. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že súhlasí, aby správny súd rozhodol bez
pojednávania. Bližšie sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.
14. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, ktorý verejne
vyhlásil formou vyvesenia jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, nakoľko na
nariadenom verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní účastníci konania, ani žiadna verejnosť, a to
v súlade s ustanovením § 137 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len
SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil postupom v zmysle § 137 ods. 4 SSP.
Správny súd rozhodol bez pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov,
pre ktorý by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 SSP.



15. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a z dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP a
dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

16. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

18. V posudzovanom prípade medicínska otázka nároku na invalidný dôchodok - otázka invalidity nebola
medzi účastníkmi konania sporná. Žalobkyňa bola nepochybne k 26.12.2016 uznaná za invalidnú s
mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 %.

19. Žalobkyňa v čase vzniku invalidity dovŕšila 44 rokov veku.

20. Podľa § 72 ods. 1 písm. f) Zákona o sociálnom poistení; počet rokov dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov.

21. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení; počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

22. Z citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že pre vznik nároku na invalidný
dôchodok sa u žalobkyne vyžadovalo splnenie podmienky obdobia dôchodkového poistenia s trvaním
najmenej 10 rokov.

23. Správny súd po podrobnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru,
že postup žalovaného a aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bol pri vyhodnocovaní období
dôchodkového poistenia pre účely vzniku nároku na invalidný dôchodok správny.

24. Žalobkyňa je poberateľkou výsluhového dôchodku - ako bývalá príslušníčka PZ. Orgány verenej
správy sa preto správne vysporiadali s tým, že obdobie výkonu služby policajta bolo zhodnotené pre
účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok, preto nemôže byť zhodnotené pre vzniku nároku na
invalidný dôchodok.

25. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení; obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

27. Rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa nároku na výsluhový dôchodok, ako aj doby dôchodkového
poistenia, ktoré boli zohľadnené pre vznik nároku na výsluhový dôchodok, boli orgánom verenej správy
prvého stupňa dôsledne zistené na Ministerstve vnútra SR. Konkrétne orgány verenej správy oboch
stupňov vychádzali z oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a
osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia, č. SPOU-OSZ-44287-6/2016-VZ zo dňa 07.12.2016. Z
tohto potvrdenia vyplýva, že doba od 01.01.1991 do 31.12.1999 ako výkon služby v PZ v II. kategórii
funkcií a obdobie od 01.01.2000 do 30.06.2010 ako výkon služby v PZ III. kategórii funkcií, boli žalobkyni
zhodnotené pre účely nároku na výsluhový dôchodok. Uvedené obdobie preto nebolo možné zahrnúť do



obdobia dôchodkového poistenia potrebného pre účely vzniku nároku na invalidný dôchodok v zmysle
Zákona o sociálnom poistení.
28. Orgány verejnej správy správne započítali ostatné doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku
na invalidný dôchodok, a to dobu štúdia od 01.09.1986 do 02.07.1990, ďalej obdobie evidovanej
nezamestnanosti od 28.07.1990 do 31.12.1990 a ďalej doby zamestnania od 03.07.1990 do 27.07.1990,
od 22.03.2011 do 31.12.2011, od 01.01.2012 do 22.06.2012, od 27.02.2013 do 31.05.2013, od
05.09.2013 do 09.09.2013, od 17.09.2013 do 30.09.2013, od 21.10.2013 do 31.12.2013, od 01.01.2014
do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 25.12.2016. Správnosť započítania správny súd preveril porovnaním
osobného listu dôchodkového poistenia žalobkyne s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia
a v tomto smere žiadne pochybenia na strane orgánov verenej správy nezistil.

29. Žalovaný sa správne vysporiadal aj s odvolacou námietkou žalobkyne o nezapočítaní obdobia, počas
ktorého bola poberateľkou rodičovského príspevku z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa vo veku do
6 rokov.

30. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení; povinne dôchodkovo poistená je fyzická
osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do
šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená
podľa písmen a) alebo b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len "dôchodkový vek") a podala prihlášku
na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti.

31. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe
uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e) odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa
podania prihlášky na dôchodkové poistenie. Fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c), ktorá podala
prihlášku na dôchodkové poistenie do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa, vzniká povinné dôchodkové
poistenie odo dňa narodenia dieťaťa.

32. Skutočnosť, že žalobkyňa nesplnila podmienku prihlásenia sa na dôchodkové poistenie z dôvodu
starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku, vyplýva z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
č. 854-4/2017 zo dňa 24.04.2017, ako aj z ďalších lustrácii, ktoré boli orgánmi verejnej správy v
prejednávanej veci vykonané.

33. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že požiadala o doplatenie poistenia za obdobie, počas
ktorého bola poberateľkou rodičovského príspevku, správny súd ani túto jej námietku nepovažuje za
dôvodnú. Z ustanovenia § 135 SSP vyplýva, že prejednávaná vec je vecou takého charakteru, pri
ktorej je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy,
ktoré je predmetom prieskumu. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie žalovaného bolo
žalobkyni doručené dňa 03.07.2017 a z prezenčnej pečiatky na registračnom liste fyzickej osoby,
ktorý žalobkyňa doložila k správnej žalobe, je prezenčná pečiatka 31.07.2017. Podanie prihlášky
na doplatenie chýbajúceho obdobia dôchodkového poistenia po právoplatnosti preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného tak nič nemení na skutkovom stave, ktorý bol v čase rozhodovania žalovaného
a v čase právoplatnosti jeho rozhodnutia a na jeho právnom posúdení. Uvedená skutočnosť môže byť
zohľadnená len v prípade rozhodovania orgánu verenej správy prvého stupňa o novej žiadosti žalobkyne
o invalidný dôchodok.

34. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto jej správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).



O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).

Citované v ďalších rozhodnutiach