Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sa/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200510 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200510.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: D. R., nar. X. T. XXXX, Q. D. I./., XXX XX C., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júna 2017, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júna 2017 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške náhrady trov konania, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2017 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. (ďalej len „ZoSP“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 19. januára 2017 o starobný dôchodok. 2. Žiadosť žalobcu bola zamietnutá, pretože žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, keď v zmysle § 65 ods. 1 ZoSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistení najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Žalobca dôchodkový vek 62 rokov dosiahol X. T. XXXX. Sociálna poisťovňa mu k tomuto dňu hodnotila ako dobu dôchodkového poistenia len obdobie 6 rokov a 5 dní (2195 dní), a to s poukazom na § 255 ods. 5 ZoSP, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa žalobcovi obdobie výkonu služby od 1. októbra 1973 do 27.septembra 1975 a od 1. septembra 1976 do 31.decembra 2004 pre dôchodkové účely nehodnotila, nakoľko toto obdobie bolo zhodnotené pre výsluhový dôchodok. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla v rozpore s právnymi predpismi, judikatúrou Najvyššieho súdu SR a článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. 4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júna 2017 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 5. Žalovaný poukázal na to, že žalobca je podľa rozhodnutia bývalého Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, útvaru sociálneho zabezpečenia zn. 1412/2005-1462-2 zo dňa 13. januára 2005 poberateľom výsluhového dôchodku od 1. januára 2005 priznaného podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 3. októbra 2013 zamestnanie - funkcia colníka nebolo zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bolo zaradené do III. pracovnej kategórie. 6. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bolo žalobcovi zhodnotené obdobie doby výkonu základnej vojenskej služby (od 1. októbra 1973 do 27. septembra 1975) a doba služobného pomeru od (1. septembra 1976 do 31. decembra 2004), spolu bola celkom zohľadnená doba v rozsahu 30 rokov a 119 dní a nakoľko žalobca bez predmetnej doby služby nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, jeho žiadosť bola podľa žalovaného správne zamietnutá. 7. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru NS SR, v zmysle ktorej nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 ZoSP zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. V danom prípade však účastník konania nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií (nie sú splnené ani podmienky na zníženie dôchodkového veku), a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. 8. Žalovaný uviedol, že nepostupoval podľa rozsudku NS SR sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, tvrdiac, že z tohto rozsudku vyplýva, že predchádzajúca judikatúra sa vzťahuje aj na tých výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení v I. a II. kategórii funkcií. Žalovaný nepostupoval podľa tohto rozsudku majúc za to, že právny názor uvedený v predmetnom rozsudku dosiaľ nebol zovšeobecnený, nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach a zohľadnil aj právny názor Ústavného súdu SR vyplývajúci z uznesenia IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10. novembra 2011. 9. Žalovaný uzavrel, že nakoľko bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu uvedená doba služby nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, pri jej hodnotení nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a článku 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas nej, nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. 10. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie navrhoval zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 11. Žalobca v žalobe tvrdil, že postupom orgánu verejnej správy a napadnutým rozhodnutím boli porušené jeho práva tým, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, pretože splnil obidve zákonné podmienky, a to dosiahnutie dôchodkového veku 62 rokov a dobu poistenia viac ako 15 rokov. 12. Podľa žalobcu žalovaný, aj prvostupňový orgán konali v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, z ktorej vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť, a nie ho nepriznať vôbec. 13. Namietal, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Postup Sociálnej poisťovne považuje za diskriminujúci, ak u výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do I. alebo II. kategórie postupuje tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava, hoci u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im už bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. 14. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 65, § 65a a § 274 ZoSP. Tvrdil, že dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 7. júna 2015 a jeho celková doba poistenia je 36 rokov a 124 dní (6 rokov a 5 dní + 30 rokov a 119 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku), a nie ako uvádza Sociálna poisťovňa 6 rokov a 5 dní. 15. Všetci výsluhoví dôchodcovia bez ohľadu na kategóriu činností, boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. dôchodkovo poistení v Sociálnej poisťovni. 16. Žalobca poukázal na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011, 10So/59/2014, ktoré vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom závery týchto rozsudkov plne rešpektujú článok 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne prepisy v súlade nielen s týmto Dohovorom ale aj Ústavou SR. Žalobca tvrdil, že z postupu žalovaného (aj prvostupňového orgánu verejnej správy) vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. 17. Žalobca dal do pozornosti súdu ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovaného, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, a preto nejde o rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie, konkrétne označil ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/127/2014 z 30. novembra 2015, 10So/18/2015 z 30. marca 2016, 9So/187/2014 z 30. marca 2016, 1So/15/2015 z 18. novembra 2016, 9So/136/2014 z 30. novembra 2016, 9So/46/2015 z 25. januára 2017, 7So/58/2015 z 23. februára 2017 a 9So/154/2015 z 28. júna 2017. 18. Vymenoval desiatky rozsudkov krajských súdov SR, ktoré sa podľa neho týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí, a ktoré rovnako ako NS SR vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe NS, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128. 19. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie (aj prvostupňové) arbitrárne, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, rovnako, ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe, ide o odklon od ustálenej judikatúry. Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej veci sa dospeje k iným právnym záverom bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia. 20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že poukazovanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 7So/138/2011 nie je dôvodné, pretože v danom konaní išlo o inú skutkovú situáciu ako v konaní žalobcu. V uvedenom rozsudku rozhodol súd v prípade poistenca, ktorý získal dobu služby v osobitnom systéme zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku. Žalobca však nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, ale v III. pracovnej kategórii. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 ZoSP zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp., do kategórie funkcií nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku. 21. Žalovaný uviedol, že v právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale iba rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky, sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Právny názor uvedený v žalobcom uvádzaných rozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený, t.j. nebol uverejnený v tejto Zbierke. Žalovaný pri posudzovaní nároku mohol v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. S poukazom na § 60 ods. 2 ZoSP v znení zákona č. 334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 ZoSP nie je možné dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme, pretože žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu doba služby nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. 22. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov a Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradených do uvedených kategórií ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch. Podotkol, že ustanovenie § 274 ZoSP, o ktoré opiera žalovaný svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom, ktorých činnosť bola zaradená do I. alebo II. kategórie, zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, t.j., že na rozdiel od žalobcu neplatí pre nich všeobecná doba dôchodkového veku. Poukázal na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci, a to rozsudok sp. zn. So/16/2016 z 28. júna 2017 a 7So/19/2016 zo 4. júla 2017, ako aj na ďalšie právoplatné rozsudky krajských súdov, ktoré podľa žalobcu rozhodli v súlade s medzinárodným Dohovorom a judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal v žalobe. Žalovaný, na rozdiel od nich sa neriadi právnymi závermi uvedenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015. 23. Žalovaný k doručenej replike nepodal ďalšie vyjadrenie. 24. Na prejednanie veci správny súd s poukazom na § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil pojednávanie v zmysle požiadavky žalobcu uplatnenej v žalobe v súlade s ustanovením § 182 ods. 1 písm. g) SSP, ktorú zopakoval aj v replike. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci súd sám nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie. Bezprostredne pred pojednávaním právny zástupca žalobcu a samostatne aj žalobca, požiadali súd o ospravedlnenie ich neúčasti na pojednávaní. Právny zástupca žalobcu výslovne súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Súd o tejto skutočnosti upovedomil žalovaného, keďže žalovaný v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) SSP vo vyjadrení k žalobe nepožiadal súd, aby vo veci nariadil pojednávanie, keď navyše výslovne uviedol, že „nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie“. Napriek tomu sa poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávanie dostavila (proti čomu z procesného hľadiska nemožno nič namietať, ak pojednávanie nebolo zrušené), takže správny súd vec napokon prejednal na pojednávaní len za účasti poverenej zástupkyne žalovaného. 25. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhovala ako nedôvodnú zamietnuť, pričom odkázala na písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa musí konať v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR v súlade so zákonom, pričom zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 65 ods. 1 stanovil jednoznačnú podmienku ohľadom doby dôchodkového poistenia 15 rokov, ktorú žalobca nesplnil. Sociálna poisťovňa nemohla žalobcovi zohľadniť už raz zohľadnenú dobu , t. j. dobu služby colníka, ktorá mu bola zohľadnená pre účely výsluhového dôchodku, pričom mohla akceptovať len dobu poistenia 2195 dní, t. j. 6 rokov a 5 dní civilného zamestnania. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 30. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 31. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zároveň aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP. 32. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 19. januára 2017 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 7. júna 2015. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že do obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok Sociálna poisťovňa započítala obdobie od 1. septembra 1968 do 30. septembra 1973 a obdobie od 28. septembra 1975 do 31. augusta 1976, celkovo 2195 dní, t. j. 6 rokov a 5 dní. 33. Oznámením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 3. októbra 2013 doručeným Sociálnej poisťovni dňa 8. októbra 2013 bolo preukázané, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 1. januára 2005. Z oznámenia tiež vyplýva, že zamestnanie žalobcu - služba colníka nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. 34. Podľa rozhodnutia bývalého Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, útvar sociálneho zabezpečenia Bratislava, č. XXX XXX XXXX, Zn. : 1412/2005-1462-2 z 13. januára 2005 bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný od 1. januára 2005 výsluhový dôchodok, pričom celková doba výkonu štátnej služby podľa § 58 je 30 rokov a 119 dní. 35. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa nezapočítala dobu výkonu základnej vojenskej služby (1. októbra 1973 - 27. septembra 1975) a dobu služobného pomeru colníka (1. septembra 1976 - 31. decembra 2004). 36. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 37. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 38. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak. 39. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 40. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 41. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 42. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z.; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55) 44. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 45. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby - colníka v rozsahu 30 rokov a 11 dní pre účely výsluhového dôchodku, ktorého poberateľom je od 1. januára 2005. Rovnako nie je spornou skutočnosťou, že sa nejedná o službu zaradenú do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. 46. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia a zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. 47. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov v a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. 48. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. (Porovnaj napr. závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/47/2015 zo dňa 14. marca 2017.) 49. Obdobie služobného pomeru v trvaní 30 rokov a 119 dní bolo zhodnotené v osobitnom systéme pre výšku výsluhového dôchodku žalobcu, čo nesporne vyplýva aj z administratívneho spisu žalovaného. 50. Porovnajúc rozsah poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia s rozsahom dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia možno konštatovať, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 51. Z právnej vety judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. 52. Zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu. Žalobca pritom bol do prijatia zákona č. 328/2002 Z. z. dôchodkovo poistený vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, t.j. v Sociálnej poisťovni. 53. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho zabezpečenia malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky, dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 54. V zhode so stanoviskom žalobcu správny súd zastáva názor, že odkaz žalovaného na ustanovenie § 274 ZoSP nie je namieste, ako aj poukazovanie žalovaného na to, že vyššie citované rozsudky Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých bola zaradená služba do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení. 55. Správny súd považuje za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcu vylúčila obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal žalobca v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, teda žalobou napadnuté rozhodnutie (aj prvostupňové rozhodnutie) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 56. V ďalšom konaní orgán verejnej správy opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu X. T. XXXX, kedy dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a vypočíta teoretickú výšku jeho starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. 57. Správny súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 1 SSP). Aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci úspech celkom. Zároveň v záujme vykonateľnosti rozhodnutia, s prihliadnutím na skutočnosť, že vyšší súdny úradník môže rozhodovať len o výške priznaného nároku na náhradu trov konania, súd považoval za potrebné uložiť žalovanému aj povinnosť na plnenie (zaplatenie) týchto trov v prospech žalobcu. Lehotu na zaplatenie náhrady trov konania súd určil v súlade s § 175 ods. 3 SSP tak, že trovy budú zaplatené v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP). V súlade s § 176 ods. 1 SSP, súd uvedie v tomto uznesení (okrem výšky trov konania) aj prijímateľa náhrady trov konania priznaných žalobcovi, a to podľa aktuálneho stavu pri rozhodovaní. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).