Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/8/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717201660 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:1717201660.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: P. Z., nar. XX. C. XXXX, XXX XX, Y. XX, zastúpená AK PG s.r.o., advokátska kancelária, 821 04 Bratislava, Vápenná 7, proti žalovanému: 1) EURO CASH s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, ČSA 24, IČO: 36 637 301, zastúpenému: JUDr. Ondrej Sochor, advokát, 974 01 Banská Bystrica, Prof. Sáru 44 2) LICITOR group, a.s., 010 01 Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 36 421 561, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 3. novembra 2017, č. k.: 10C/62/2017 - 149, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu v prvom výroku o povinnosti žalovaného 1/ zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam p o t v r d z u j e. II. Výrok o trovách konania z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „Žalovaný 1) j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., obec Y., Okres J., zapísaných na liste vlastníctva č. XX ako - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 440 m2, zastavané plochy a nádvoria, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 184 m2, zastavané plochy a nádvoria, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 31 m2, zastavané plochy a nádvoria, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 193 m2, zastavané plochy a nádvoria, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 877 m2, záhrady, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 261 m2, záhrady, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 818 m2, orná pôda, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 210 m2, orná pôda a - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcelách č. XX/X a XX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 30C/43/2017. Žalovaný 2) j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., obec Y., Okres J., zapísaných na liste vlastníctva č. XX ako - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 440 m2, zastavané plochy a nádvoria, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 184 m2, zastavané plochy a nádvoria, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 31 m2, zastavané plochy a nádvoria, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 193 m2, zastavané plochy a nádvoria, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 877 m2, záhrady, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 261 m2, záhrady, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 818 m2, orná pôda, - pozemok, parcela reg. „C“ č. XX/X, o výmere 210 m2, orná pôda a - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcelách č. XX/X a XX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 30C/43/2017. Vo zvyšku súd návrh na neodkladné opatrenie z a m i e t a . Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa návrhom doručeným dňa 8. marca 2017 Okresnému súdu Pezinok nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému 1) zdržať sa zaťaženia, scudzenia, nakladania a výkonu záložného práva a žalovanému 2) zdržať sa výkonu záložného práva. t. j. výkonu dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. Návrh odôvodnila tým, že so žalobcom 1) uzavrela dňa 27. októbra 2015 zmluvu o podnikateľskom úvere na sumu 15.000 Eur, pričom do postavenia podnikateľa sa dostala len na naliehanie konateľa žalovaného 1), hoci peňažné prostriedky si brala za účelom údržby a opravy jej domu. Za účelom získania úveru požiadala o podnikateľské oprávnenie, ktoré v krátkom čase zrušila. Žalobkyňa vystupuje v zmluvnom vzťahu v značne zhoršenom postavení najmä pokiaľ ide o dohodnuté úroky a sankcie, pričom bola zneužitá jej finančná tieseň. Podľa jej názoru v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. Úverová zmluva bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. Pre nesplácanie žalobca 1) úver mimoriadne zosplatnil a domáha sa výkonu svojho záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorú má vykonať žalovaný 2). Podľa nej úverová ako aj záložná zmluva sú neplatné pre nezhodu prejavenej a skutočnej vôle žalobkyne, pričom vyslovenia ich neplatnosti sa mieni domáhať vo veci samej. Taktiež namietala cenu nehnuteľností stanovenú správou spoločnosti S-Fin Group s.r.o. na 60.000 Eur, pretože len trhová cena pozemkov je 50.000 Eur. Potrebu bezodkladne upraviť pomery videla v tom, že žalovaní 1) a 2) vykonávajú kroky smerujúce k speňaženiu jej majetku, čím je ohrozené jej vlastnícke právo. 3. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. 39C/14/2017-33 zo dňa 13. marca 2017 návrhu žalobkyne vyhovel. Na základe odvolania žalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie zrušil z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Pezinok, keďže podľa jeho názoru nejde o žiadny prípad osobitnej miestnej príslušnosti a prikázal vec postúpiť na rozhodnutie Okresnému súdu Banská Bystrica. Dňa 16. októbra 2017 postúpil Okresný súd Pezinok vec Okresnému súdu Banská Bystrica. 4. Z predložených dôkazov mal osvedčené, že medzi žalobkyňou a žalovaným 1) došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere ako aj to, že táto zmluva je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne uvedenými vo výroku rozhodnutia. Z výpisu z katastra nehnuteľností vyplynulo, že žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva. Z výzvy na poskytnutie súčinnosti zistil, že žalovaný 2) vykonáva kroky k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalovaná medzičasom podala žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva na Okresnom súde Malacky, pričom konanie je vedené pod sp. zn. 30C/43/2017. 5. Žalobkyňa argumentovala, že vzťah medzi ňou a žalovaným 1/ je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, nie ako podnikateľský. Vyriešenie tejto otázky je rozhodujúce pre určenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere a následne aj súvisiacej zmluvy o zriadení záložného práva. Súd konštatoval, že otázku charakteru vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ je potrebné vyriešiť v konaní vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania v zmysle ustanovení CSP. Rozhodujúcou skutočnosťou bude, či žalobkyňa konala alebo nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako to predpokladá ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré definuje pojem spotrebiteľ. Okresný súd v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení, ktoré má dočasný charakter a má ním byť poskytnutá okamžitá ochrana, nemôže posúdiť vec samu, teda či má poskytnutý úver skutočne spadá pod režim spotrebiteľských zmlúv. Posudzovanie je nateraz obmedzené výhradne na skutočnosť, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Pre tento účel postačí, aby existovala možnosť, že predmetná zmluva môže byť súdom vo veci samej vyhodnotená ako spotrebiteľská. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa túto možnosť osvedčila, a to opísaním okolností uzatvárania zmluvy, podľa ktorých mala byť do postavenia podnikateľa dotlačená zo strany žalovaného 1/, čo podporuje predložený výpis zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o úvere (27. októbra 2015) došlo len 5 dní po udelení oprávnenia na podnikanie žalobkyni (22. októbra 2015), pričom táto si živnosť pár mesiacov po uzavretí zmluvy (12. apríla 2016) zrušila. Tieto okolnosti nasvedčujú, že jediným účelom založenia živnosti žalovanou mohlo byť uzavretie úverovej zmluvy so žalovaným 1/. 6. Na základe osvedčených skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa môže byť vo veci samej vedenej Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 30C/43/2017 úspešná, teda výsledkom konania môže byť dosiahnutie určenia neplatnosti zmluvy o úvere, čo by zároveň automaticky spôsobilo aj neplatnosť záložnej zmluvy ako zmluvy akcesorickej. Nestotožnil sa s názorom žalovaného 1/, že aj v prípade neplatnosti zmluvy o úvere by záložná zmluva ostala naďalej platná a zabezpečovala by jeho prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože záložná zmluva je viazaná na zmluvu o úvere vo vzťahu akcesorického práva, čo je vyjadrené v ustanovení § 151md ods. 1 psím. a) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniká aj záložné právo. 7. Pri posudzovaní nutnosti úpravy pomerov medzi stranami zobral do úvahy na jednej strane právo žalobkyne na obydlie (v rámci nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného práva) zakotvené v čl. 21 Ústavy, proti ktorému stojí právo žalovaného 1/ vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy) spočívajúci v uspokojení jeho pohľadávky výkonom záložného práva (nie právo podnikať ako to uvádza žalovaný 1/, keďže v samotnom výkone podnikateľskej činnosti obmedzovaný nie je). Pokiaľ by došlo k okamžitému výkonu záložného práva, žalobkyňa by prišla o svoje obydlie, čím by došlo k úplnej nihilizácii jej práva. Neakceptoval obranu žalovaného 1/, že prípadné nedostatky by sa dali zhojiť rozhodnutím súdu v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, čím by sa obnovil predošlý stav, pretože v medziobdobí, teda v čase od výkonu záložného práva do rozhodnutia súdu, by žalobkyňa ostala bez svojho obydlia, čo by pre ňu spôsobilo nenapraviteľnú ujmu jednak v dôsledku nutnosti vyhľadania nového obydlia a s tým spojenými výdavkami, ako aj v dôsledku utrpenia inej nemajetkovej ujmy spočívajúcej práve v samotnej strate obydlia, ktoré predstavuje samostatnú peniazmi nevyčísliteľnú hodnotu. Vydaním neodkladného opatrenia rovnako závažná ujma žalovanému 1/ nevznikne, keďže tento nepríde o svoju pohľadávku ani jej zabezpečenie, len dôjde k dočasnému oddialeniu jeho uspokojenia. V prípade neúspechu žalobkyne v konaní vo veci samej môže žalovaný 1/ opätovne k výkonu záložného práva pristúpiť. dospel preto k záveru, že je potrebné pomery strán bezodkladne upraviť. 8. Nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného 1/ ohľadom právomoci rozhodcovského súdu, pretože posúdenie tejto otázky závisí práve na vyhodnotení charakteru vzťahu medzi stranami, ktorý vyhodnotí súd vo veci samej. Nič nebráni tomu, aby Okresný súd Malacky po vyhodnotení, že nejde o spotrebiteľský vzťah konanie vo veci samej pre nedostatok právomoci zastavil, čím zároveň dôjde k zrušeniu tohto neodkladného opatrenia, keďže ho súd viazal na skončenie konania vo veci samej. V danej situácii, keď je skúmanie tejto otázky ťažiskovou otázkou vo veci samej, by bolo predčasné konanie o neodkladnom opatrení zastaviť. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. 9. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 1/ v zákonnej lehote odvolanie. Namieta, že ku dňu rozhodnutiu súdu neexistuje potreba upraviť pomery, pretože ešte pred nariadením neodkladného opatrenia došlo k upusteniu od vykonania dražby, a to oznámením o upustení od dražby, ktoré bolo preukázateľne dňa 5. apríla 2017 zverejnené v Obchodnom vestníku 67/2017. Preto žalovaný 1/ je toho názoru, že žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy nehrozí. Z tohto dôvodu považuje návrh žalobkyne za nedôvodný, pretože k dátumu 5. apríla 2017 žalovaný 1/ nerealizuje žiadne kroky smerujúce k vykonaniu záložného práva. V tejto súvislosti uviedol, že pre vydanie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Žalovaný 1/ namietal automatickú neplatnosť záložnej zmluvy ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že výsledkom konania vo veci samej môže byť určenie neplatnosti zmluvy o úvere, čo by zároveň automaticky spôsobilo neplatnosť záložnej zmluvy, ako zmluvy akcesorickej, nakoľko uvedené je v priamom rozpore so znením zmluvy o zriadení záložného práva, v zmysle ktorej (čl. 1.3) sú záložnou zmluvou zabezpečené všetky pohľadávky, ktoré vznikli na základe a v súvislosti so zmluvou o úvere vrátane pohľadávok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tzn., že aj prípady, ak by bola úverová zmluva ako celok neplatná, toto nespôsobuje a ani nemôže spôsobiť automatickú neplatnosť záložnej zmluvy vzhľadom na citované ustanovenie zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré jednoznačne zabezpečuje nielen konkrétne nároky z titulu úverovej zmluvy, ale pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenie, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti s úverovou zmluvou. 11. Aj v prípade, ak by bola úverová zmluva neplatná ako celok, tak aj za tejto situácie by záložná zmluva zabezpečovala nárok žalovaného 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnosti úverovej zmluvy. Z toho je zrejmé, že nie sú dané okolnosti, ktoré by preukazovali nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, respektíve potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Aj keby bola úverová zmluva ako celok neplatná, je takto nariadeným neodkladným opatrením žalovanému 1/ znemožnené domáhať sa svojho nároku v rámci výkonu záložného práva v časti pohľadávky, rovnajúci sa poskytnutému úveru, ktorý bude musieť žalobkyňa vrátiť. Preto minimálne v časti, ktorým bol žalovanému 1/ uložený zákaz domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v časti poskytnutého úveru, je takéto rozhodnutie neoprávneným zásahom do práva vlastniť majetok, respektíve podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. 12. Taktiež sa nestotožňuje s názorom súdu, že podľa § 151md ods. 1 písm. a) OZ neplatnosť úverovej zmluvy automaticky spôsobuje neplatnosť záložnej zmluvy. Toto ustanovenie upravuje situáciu, kedy zanikne pohľadávka zabezpečená záložným právom. Neplatnosťou úverovej zmluvy pohľadávka veriteľa nezaniká, táto trvá i naďalej ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia. Až úhradou takéhoto nároku z bezdôvodného obohatenia zaniká pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom. 13. Žalovaný 1/ taktiež namieta, že žalobkyňa považovala úverovú zmluvu sa platnú v čase, keď bol úver poskytnutý, avšak považuje ju za neplatnú od okamihu, kedy sa omeškala s úhradou splátok. Vyjadril názor, že z hľadiska proporcionality v prípade, ak by bolo nariadené neodkladné opatrenie, malo by to byť pod podmienkou, že žalobkyňa bude naďalej uhrádzať splátky úveru, a to do výšky poskytnutej istiny. 14. Poukázal na závery okresného súdu, že k tomu, aby bolo potrebné upraviť bezodkladne pomery medzi stranami postačuje, aby existovala možnosť, že predmetná úverová zmluva môže byť súdom vo veci samej vyhodnotená ako zmluva spotrebiteľská. S týmto názorom sa nestotožnil, pretože samotná skutočnosť, že žalobkyňa má alebo nemá postavenie spotrebiteľa, nemá žiadny vplyv na možnosť vykonať záložné právo, ani na platnosť záložnej zmluvy. Bez ohľadu na charakter úverovej zmluvy je daná povinnosť vrátiť finančné prostriedky žalovanému 1/, a preto samotná skutočnosť, či žalobkyňa má alebo nemá postavenie spotrebiteľa, nemôže zakladať potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. 15. Vyslovil názor, že ani rozhodnutie vo veci samej definitívne neukončí údajnú právnu neistotu žalobkyne, pretože všetky námietky týkajúce sa výšky pohľadávky, platnosti akýchkoľvek právnych úkonov, ako aj ohodnotenie nehnuteľnosti, stanovenie minimálneho podania, môžu byť vyriešené v konaní na to určenom, t. j. v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V prípade určenia neplatnosti dražby sa zo zákona automaticky obnovuje pôvodný právny vzťah, t. j. do katastra nehnuteľností sa vyznačí právny vzťah tak, ako bol evidovaný pred uskutočnením dobrovoľnej dražby. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že aj v prípade, že by boli akékoľvek práva žalobkyne porušené, a táto by ich v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby úspešne namietala, tak sa obnoví pôvodné vlastníctvo, čoho následok je to, že zo zákona dôjde k náprave vzniknutého vzťahu. Preto sa nemožno stotožniť s právnym názorom okresného súdu, že vykonaním dražby by došlo k úplnej nihilizácii práv žalobkyne, že práve konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby slúži na to, aby sa vlastnícke právo žalobkyne vrátilo späť prípade, ak v konaní o neplatnosť dražby bude konštatované porušenie práv žalobkyne. 16. Ďalej argumentoval, že namietol nedostatok právomoci konajúceho súdu rozhodnúť o neodkladnom opatrení z dôvodu platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu nie je daná právomoc konajúceho súdu rozhodnúť o návrhu žalobkyne. 17. V ďalšej časti odvolania poukázal na právnu povahu vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, ktorý vyplýva zo zmluvy o úvere, pričom ide výlučne o nespotrebiteľský charakter, nakoľko ide o vzťah medzi dvoma podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Poprel všetky skutkové tvrdenia žalobkyne, ktorá prezentuje predovšetkým, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľky. Taktiež popiera tvrdenie, že by bol kontaktovaný žalobkyňou za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu a že odmietol mimosúdnu dohodu. 18. K nepomeru medzi hodnotou pohľadávky a hodnotu zabezpečenia uviedol, že sa s tvrdením žalobkyne nestotožňuje s poukazom na znalecký posudok vypracovaný pre účely dražby súdnym znalcom Ing.X. Y., podľa ktorého znalcom určená hodnota nehnuteľnosti predstavuje 38.900 EUR. Úver bol poskytnutý vo výške 15.000 EUR. Neexistuje žiaden hrubý nepomer medzi hodnotou nehnuteľnosti a výškou úveru. Aj keby existoval nepomer medzi hodnotou nehnuteľnosti a výškou úveru, uvedené samo osebe nemôže predstavovať dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Povinnosťou žalobkyne bolo odôvodniť naliehavý právny záujem na požadovanom určení vo veci samej. Nakoľko naliehavý právny záujem žiadnym spôsobom neodôvodnila a ani netvrdila, že takýto naliehavý právny záujem môže byť vo veci samej daný, vyslovil názor, že uvedené by malo byť dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že z predmetu konania vo veci samej možno jednoznačne konštatovať nedostatok súvislosti navrhovaného predbežného opatrenia s konaním vo veci samej. Súd prvého stupňa sa dôsledne nezaoberal otázkou osvedčenia v konaní o veci samej uplatneného nároku z pohľadu naplnenia podmienok ustanovenie § 80 písm. c) O. s. p. Z tohto dôvodu tvrdí, že medzi požadovaným neodkladným opatrením a konaním vo veci samej o určenie neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy je daný nedostatok súvislosti, čoho následkom by malo byť zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úplne absentuje zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vo veci samej. 20. V prípade, ak odvolací súd potvrdí výrok číslo I odvolaním napadnutého uznesenia, žalovaný 1/ má za to, že vo vzťahu k otázke trov konania by mala by žalovanému 1/ priznaná náhrada trov konania vo výške 50 %. 21. Z týchto dôvodov žiadal, aby konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci konajúceho súdu, alternatívne, aby bolo odvolaním napadnuté uznesenie odvolaním napadnutej časti - výrok číslo I zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. Zároveň žiadal, aby výrok číslo IV odvolaním napadnutého uznesenia o náhrade trov konania bol zmenený tak, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %. V prípade, aj výrok číslo I bude zmenený tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý, alternatívne, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 50 % (v prípade, aj výrok číslo I bude v celom rozsahu potvrdený). 22. K odvolaniu žalovaného 1/ sa písomne vyjadrila žalobkyňa. K námietkam vo vzťahu k upusteniu od dražby uviedla, že jeho argumentáciu nemožno akceptovať. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ už takúto iniciatívu preukázal, hrozí dôvodná obava, že sa uvedené zopakuje. Je pravda, že žalovaný 1/ upustil od dražby, no konal tak až po vydanom uznesení o neodkladnom opatrení Okresným súdom Pezinok sp. zn. 39 C/14/2017 zo dňa 13. 3. 2017, teda upustenie od dražby nebolo priateľským gestom, ale žalovanému 1/ súdom uložená povinnosť. 23. Pokiaľ ide o dôvodnosť potreby vydania neodkladného opatrenia, tak potreba existovala aj v čase vydania uznesenia dňa 3. 11. 2017. Žalovaný 1/ zavádza, pokiaľ uvádza, že táto potreba neexistovala. Aj napriek tomu, že nevyvíja kroky smerujúce k výkonu záložného práva, táto obava bez vydaného neodkladného opatrenia by bola realitou zo strany žalovaného 1/, čo žalovaný 1/ potvrdzuje aj v ďalšom texte svojho podania, v ktorom poukazuje už na konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, čím logicky poukazuje na ďalší jeho postup v prípade nevydaného uznesenia o neodkladnom opatrení, resp. nepotvrdenia rozhodnutia súdom druhej inštancie. V tom istom podaní, v ktorom namieta dôvodnosť a potrebu dočasnej úpravy, preukazuje jej opodstatnenosť. Ďalej prakticky uvádza, že nie je potrebné upravovať pomery dočasne formou neodkladného opatrenia, nakoľko právny poriadok poskytuje osobe dotknutej dobrovoľnou dražbou možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti dražby. Žalovaný 1/ však nespomenul v súvislosti s konaním zbytočné náklady trov právneho zastúpenia a trov konania, za obdobie, počas ktorého sa musí žalobkyňa domáhať určenia neplatnosti dražby a prípadná škoda súvisiaca s núteným vysťahovaním alebo znehodnotením nehnuteľnosti novým vlastníkom počas obdobia trvania sporu o neplatnosť dražby, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010. 24. Pri takto závažnom kroku je potrebné dôkladne a starostlivo preskúmať opodstatnenosť a právny základ dobrovoľnej dražby, nakoľko následky môžu byť pre žalobkyňu nenávratné a fatálne, a to aj napriek existencii inštitútu určovacie žaloby v právnom poriadku. Toto považuje že základný dôvod, pre ktorý je nevyhnutné upraviť pomery v zmysle vydaného neodkladné opatrenia. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. 4. 2014, sp. zn. 12 Co/315/2014, na ktoré žalovaný 1/ poukázal, je nestotožniteľné s prejednávanou vecou, pretože ide o prípad skutkovo odlišný. V tejto súvislosti poukázal na adekvátnejšie rozhodnutie, v zmysle ktorého účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom ich nariadenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. 7. 2016, sp. zn. 9 Co/ 344/2016). 25. Žalovaný 1/ obšírne uvádza, že ma právo na vrátenie finančných prostriedkov a že na tento účel využije záložné právo. Ide tak o ďalší dôvod, pre ktorý je potrebné upraviť pomery medzi sporovými stranami vzhľadom na zjavný zámer žalovaného 1/ využiť inštitút dobrovoľnej dražby, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa nikdy neprejavila záujem poskytnuté finančné prostriedky nevrátiť, čo preukazuje aj žalobný návrh o určenie neplatnosti zmluvy, v ktorej navrhuje žalobkyňa vrátiť zostávajúcu istinu vo výške 10.463,40 EUR žalovanému 1/. Žalobkyňa kontaktovala konateľa žalovaného 1/, ktorý návrh žalobkyne uhradiť jednorázovo 20.000 EUR naraz o zamietol. Žalovaný tvrdí, že túto vedomosť nemal, avšak po predošlom podaní žalobkyne už tento poznatok nadobudol a napriek tejto skutočnosti vyjadril svoje stanovisko, že je otvorený konštruktívnej mimosúdnej dohode, t. j. opakovane a tentoraz v celkovej znalosti odmietol 20.000 EUR zo strany žalobkyne, čo taktiež preukazuje zámer žalovaného speňažiť žalobkyňou založenú nehnuteľnosť prostredníctvom dobrovoľnej dražby. 26. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, je potrebné skonštatovať, že neexistuje titul, na základe ktorého by bolo priznané, a teda nie je možné vykonať záložné právo ani z tohto titulu. Pokiaľ žalovaný namieta neoprávnený zásah do práva vlastniť majetok, podnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosť, nemožno nespomenúť aj ochranu obydlia žalobkyne, ktorá sa rozhodne nesnaží o znemožnenie výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného 1/, ale ochrany svojich ústavou garantovaných práv. 27. Preto žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 % žalobkyni. 28. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 30. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaného 1/ a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné, pričom odvolací súd neakceptoval argumenty žalovaného, ktoré smerovali aj vo vzťahu k rozhodovaniu vo veci samej a práve v tomto smere vytýkal okresnému súdu, že neodôvodnil svoje rozhodnutie. Okresný súd svoje rozhodnutie zameral vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, nemal dôvod zaoberať sa posudzovaním veci samej ani odôvodňovať rozhodnutie v širších súvislostiach vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, ktoré prebieha na Okresnom súde Malacky. 31. Pokiaľ žalovaný 1/ namieta, že z napadnutého uznesenia nevyplývajú právne úvahy vo vzťahu k osvedčeniu danosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. potreba upraviť bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, odvolací súd jeho námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil osvedčenie a bezprostredne hroziacu ujmu nielen v jednotlivých konkrétnych argumentoch, ale aj v celom kontexte odôvodnenia rozhodnutia, predovšetkým v bode 11, 13 odôvodnenia. 32. K námietkam žalovaného, konkretizovaných v bode 9 tohto rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že nie sú dôvodné, pretože podceňujú zmysel a účel neodkladných opatrení. To, že žalovaný 1/ upustil od vykonania dražby neznamená, že kedykoľvek by k nej nemohol znova pristúpiť. Toto žiadnym spôsobom neodstraňuje pochybnosti žalobkyne, že môže dôjsť k porušeniu jej ústavných práv. 33. S argumentami uvedenými v bodoch 10, 11, 12, 18 sa odvolací súd taktiež nie v celom rozsahu stotožňuje, a to predovšetkým z dôvodu, že posúdenie týchto skutočností patrí do konania vo veci samej a presahuje rámec neodkladného opatrenia. Na doplnenie treba uviesť, že záložné právo zaniká predovšetkým v dôsledku zániku pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Záložným právom v danom prípade bola založená pohľadávka žalovaného 1/, ktorou poskytol žalobkyni finančné prostriedky. Nezáleží na tom, akým spôsobom došlo k zániku pohľadávky. K zániku pohľadávky dôjde najmä v zmysle § 559 a nasl. OZ, § 324 a nasl OBZ, ale prípadne aj iné právnych predpisov, na základe ktorých zabezpečovaná pohľadávka vznikla. Záložné právo predpokladá existenciu platnej pohľadávky. Môže nastať situácia, že následne môže dôjsť k neplatnosti právneho úkonu, z ktorého pohľadávka vznikla. Toto je však predmetom konania vo veci samej. Z toho vyplýva, že pohľadávka by mohla zaniknúť aj v dôsledku toho, že je neplatná. Z neplatnej pohľadávky by však pre veriteľa zostalo zachované právo na plnenie z neplatnej zmluvy. To však nebráni tomu, aby si zmluvné strany v zmluve o zabezpečení pohľadávky dojednali také ustanovenie, podľa ktorého záložné právo trvá aj v prípade, ak sa pohľadávka v dôsledku následnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého vznikla a ktorým si veriteľ zároveň zabezpečí aj plnenie, stala neplatnou, a teda pohľadávku voči dlžníkovi vyplývajúcu z neplatného právneho úkonu. Išlo by o zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti. Je na posúdení súdu konajúceho vo veci samej, ako sa vysporiada s bodom 1.3. záložnej zmluvy. V súvislosti s tým treba dodať, že záver okresného súdu v bode 12 jeho odôvodnenia nie je celkom presný a správny, pretože opomenul možnosť vyššie uvedeného dojednania, pretože c citované ustanovenie § 151 md ods. 1. písm. a) hovorí o zániku zabezpečenej pohľadávky, pričom nie je vylúčené, že počas vzťahu medzi účastníkmi zmluvy pohľadávka môže mať rôzne podoby, či už ako právo žalovaného 1/ na splácanie splátok poskytnutého úveru, prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia. Stále je však sporná výška, v akom rozsahu si môže dobrovoľnou dražbou žalovaný 1/ uspokojovať svoju pohľadávku, či ide o spotrebiteľský vzťah alebo nie, pretože tieto skutočnosti namieta, že by uzavrel zmluvu spotrebiteľskú. Je pravdou, že pokiaľ aj zmluva bude neplatná, žalobkyňa bude musieť plniť v rozsahu minimálne bezdôvodného obohatenia, čoho si musí byť vedomá, a to bez ohľadu na to, či úver prevzala ako spotrebiteľka alebo podnikateľka, v obidvoch prípadoch platí, že musí plniť minimálne v rozsahu bezdôvodného obohatenia, teda to, čo dostala. 34. Námietka uvedená v bode 13 tohto rozhodnutia nie je relevantná pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. 35. K námietkam uvedeným v bode 14 odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že žalobkyňa bude musieť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, sporné však je, v akom rozsahu, pričom vzhľadom na zistené skutočnosti sú spochybnené tvrdenia žalovaného 1/, že úver bol poskytnutý žalobkyni ako podnikateľke, pričom treba brať zreteľ na skutočnosť, že spotrebiteľovi, úverovému dlžníkovi, ktorý sa zaručil vlastnou nehnuteľnosťou slúžiacou mu na bývanie, je zákonom poskytovaná zvýšená ochrana. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov nevyplýva len zo skutočnosti, či žalobkyňa je spotrebiteľ alebo nie, ale zo skutočnosti, že majú byť dražené nehnuteľnosti slúžiace jej na bývanie, pričom spochybňuje výšku nároku žalovaného 1/, teda sumu, ktorú bude môcť prípadne získať z vydraženej nehnuteľnosti, pričom nie je vylúčená možnosť, že žalobkyňa po ustálení sumy, ktorú má vrátiť, túto dobrovoľne žalovanému 1/ zaplatí, ako to uvádza vo vyjadrení k odvolaniu. V tejto súvislosti by sa dalo skonštatovať, že na základe tvrdení strán sporu odpadne vôbec spotreba dražby z dôvodu plnenia žalobkyne. Nateraz, keď je aj sporná výška pohľadávky žalovaného 1/ ako aj z dôvodu, že tento pristúpil, alebo kedykoľvek môže pristúpiť k dobrovoľnej dražbe, je potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu nevyhnutná tak, ako to zdôvodnil súd prvej inštancie, pričom prihliadal na proporcionalitu práv strán sporu. 36. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami žalovaného 1/ uvedenými v bode 15, 18. Žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností, ktoré majú byť dražené, osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v predaji jej majetku, pričom okresný súd správne poukázal na čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa správne poukazuje na možné následky a nezvratný stav v prípade, že by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, keď nie je vylúčené, že žalobkyňa môže byť vo veci samej úspešná. Týmto spôsobom by došlo k neprimeranému zásahu do práv žalobkyne, ktoré predstavujú ústavou garantované základné právo na obydlie. Ústavný súd sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následné nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. 37. Ústavný súd taktiež konštatoval, že v dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najvyššiu cenu, respektíve na tom, aby nebola vec prejedaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (pozri aj nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 2. júna 2011 a uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013), a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec). Preto uviedol, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva (II. ÚS 237/2011). V tejto súvislosti však odvolací súd konštatuje, že spotrebiteľské právo, ktoré sa v poslednom čase v právnom poriadku Slovenskej republiky výrazným spôsobom naklonilo v prospech spotrebiteľa, ani v súčasnej právnej úprave nevylučuje možnosť dobrovoľnej dražby v zmysle záložného práva ako legálneho prostriedku na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. 38. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Stanková versus Slovenská republika, ako aj rozhodnutím Paulič verzus Chorvátsko, kde súdy potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Zásah do vlastníctva vykonáva súkromný subjekt - dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla ochranu týmto právam žalobkyne. 39. Realizácia dražby je skutočnosťou, ktorá bezprostredne ohrozuje ústavou garantované právo žalobkyne vlastniť majetok ako aj právo na obydlie. Keďže žalobkyňa napáda platnosť úverovej zmluvy, spochybňuje tak aj právo žalovaného domáhať sa práva realizovať dobrovoľnú dražbu. V súvislosti s dražbou odvolací súd poukazuje na uznesenie PL ÚS 23/2014, z ktorého okrem iného vyplýva, že sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Informatívna poznámka nevyrieši problematickosti multiplikácie práva alebo zaťažením vydraženej nehnuteľnosti právami 3. osôb a pre prípad vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vyvolávajú iba ťažko riešiteľný stav reštitúcie pomerov do pôvodného stavu s množstvom poškodených osôb na majetkových právach (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 9. 2014, sp. zn.: 5Cdo/190/2014). 40. Námietky žalovaného 1/ uvedené v bode 17 a 19 sa týkajú taktiež veci samej, nie sú relevantné pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nariaďujú si toto opatrenie neskúma predpoklady, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, teda ani naliehavý právny záujem, ktorý sa vzťahuje na konečné rozhodnutie. 41. Námietku uvedenú v bode 16 odvolací súd taktiež neakceptoval, pričom v tomto zmysle súd prvej inštancie zrozumiteľne v odôvodnení svojho rozhodnutia bode 2 - 5 uviedol, prečo musel vo veci rozhodnúť. Okresný súd Banská Bystrica inú možnosť nemal, ako vo veci meritórne rozhodnúť. 42. Odvolací súd zrušil výrok o trovách konania, nakoľko aplikácia § 255 ods. 2 CSP je súdom prvej inštancie nie správna. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne súd vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z daného plavidla prestavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne konanie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom súd podľa § 336 ods. 1 CSP neuložil navrhovateľovi žalobnú povinnosť. V tomto prípade prebieha konanie vo veci samej, v ktorom súd rozhodne aj o trovách neodkladného opatrenia podľa úspechu v konaní vo veci samej. 43. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).