Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/320/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213287 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615213287.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu L.. U. I., advokáta, so sídlom Ul. M. XX, G., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Máriou Krahulcovou - advokátkou so sídlom Ul. Komenského 17, Lučenec proti žalovanému U. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. G. XXXX/XX, G., o zaplatenie sumy 88,56 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/328/2015-70 zo dňa 29.02.2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 88,56 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 88,56 Eur od 19. 12. 2014 do zaplatenia, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. m e n í tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 47,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 47,06 Eur od 19.12.2014 do zaplatenia (výrok I.), návrh žalobcu na zaplatenie sumy 41,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 41,50 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia zamietol (výrok II.), návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol (výrok III.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.). Súd prvej inštancie mal za nepochybné a v konaní za preukázané, že žalobca ako advokát na základe plnomocenstva v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka zastupoval žalovaného v súdnom konaní proti Y. X., o zaplatenie sumy 165,97 Eur s príslušenstvom a následne aj v exekučnom konaní až do výpovede plnej moci advokátom dňa 05.12.2015. Právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu posúdil ako zmluvu príkaznú, ktorej pojmovým znakom je odplatnosť s poukazom na ust. § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., podľa ktorého advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Základ nároku žalobcu, t. j. zaplatenie odmeny za poskytnutú právnu pomoc žalovanému v súdnych konaniach bol preukázaný listinnými dôkazmi v súdnom spise, ale aj v spisoch Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2Ro/2424/2005 a sp. zn. 13Er/1455/2005. Pokiaľ žalovaný v odpore tvrdil, že žalobca od neho uplatňuje trovy v rozpore s ich dohodou, toto svoje účelové tvrdenie v konaní ničím nepreukázal. Poukázal na to, že pokiaľ súd v konaní sp. zn. 2Ro/2424/2005 v platobnom rozkaze zo dňa 21.09.2005 priznal súd trovy právneho zastúpenia vo výške 1 950,- Sk právnemu zástupcovi navrhovateľa, postupoval v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Povinnosť však nezakladá advokátovi žiadnu procesnú alebo vecnú legitimáciu, a to aj napriek tomu, že časť týchto trov predstavuje sumy vynaložené na trovy právnej pomoci (odmenu a náhradu hotových výdavkov advokáta). Nárok na náhradu trov je procesným nárokom, hoci hmotnej povahy a do jeho obsahu sa nepremietajú právne vzťahy založené zmluvou o právnej pomoci, ktorá sa uzavrela medzi účastníkom, ktorý má právo na náhradu trov konania a jeho advokátom. Uzavretím zmluvy o poskytnutí právnej pomoci medzi klientom a advokátom sa zakladá právny vzťah, v ktorom sa v medziach určených vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti. Uzavretím zmluvy o právnej pomoci zakladá nielen povinnosť advokáta poskytnúť klientovi právne služby, ale aj právo advokáta na poskytnutie odmeny od klienta za vykonanú právnu pomoc bez ohľadu na to, či odmenu prizná príslušný orgán klientovi alebo neprizná, pretože advokát má nárok na odmenu za zastupovanie klienta v konaní. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za zistené, že žalobca vyúčtoval odmenu správne, dospel k záveru, že jeho návrh je sčasti dôvodný, a to pokiaľ sa týka sumy 47,06 Eur za úkony právnej služby, ktoré vykonal v exekučnom konaní vo veci sp. zn. 13Er/1455/2005, a to 25.11.2005 prevzatie, príprava a prvá konzultácia, dňa 12.12.2005 návrh oprávneného na uskutočnenie exekúcie, 2x režijný paušál k týmto úkonom a 16.05.2011 návrh na zmenu súdneho exekútora a k tomuto úkonu režijný paušál. Pokiaľ sa týka nároku v časti sumy 41,50 Eur, t. j. odmeny za úkony právnej služby uskutočnené v konaní na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 2Er/2424/2005 (správne má byť uvedená sp. zn. 2Ro/2424/2005), súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh žalobcu v tejto časti nie je dôvodný poukazujúc na to, že exekúcia ešte stále prebieha a v nej budú trovy žalobcu vymáhané. Z týchto dôvodov preto priznal žalobcovi zaplatenie sumy 47,06 Eur s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania s 5,05% ročne z dlžnej sumy od 09.12.2014 (správne má byť uvedené v odôvodnení rozhodnutia od 19.12.2014) z dôvodov, že vyúčtovanie odmeny prevzal žalovaný dňa 11.12.2014, odmenu mal uhradiť do 7 dní od doručenia, t. j. do 18.12.2014 a odo dňa nasledujúceho sa dostal do omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) a keďže každý účastník mal vo veci len čiastočný úspech, súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď súd nezistil dôvody pre pomerné rozdelenie náhrady trov. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu a rozhodnutia čo do trov konania. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 88,56 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 19.12.2014 do zaplatenia a trovy konania, alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Namietal právny názor súdu prvej inštancie, keď súd zamietol návrh na zaplatenie sumy 41,50 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že ide o odmenu advokáta na zastupovanie v prvostupňovom konaní, nakoľko tieto trovy sú vymáhané v exekučnom konaní, ktoré do dnešného dňa prebieha. S týmto právnym názorom súdu nesúhlasí. Je síce pravdou, že medzi ním a žalovaným bolo dohodnuté, že odmena advokáta bude uhradená až po ukončení exekučného konania, avšak nakoľko došlo k ukončenia právneho zastupovania žalovaného, vznikol advokátovi nárok na uhradenie odmeny advokáta ku dňu jej vyúčtovania. V exekučnom konaní je vymáhaná náhrada trov konania, vrátane odmeny advokáta, táto je však príjmom mandanta ako náhrada za ním vynaložené trovy v súvislosti s týmto konaním, a teda táto nie je príjmom advokáta. Advokát je len platobným miestom, avšak následne je povinný tieto prostriedky vydať mandantovi. Keďže žalobca už žalovaného v danom exekučnom konaní nezastupuje, pokiaľ by aj boli vymožené v exekučnom konaní nejaké prostriedky, resp. ak by bolo toto konanie ukončené, žalobca nemá možnosť sa o týchto skutočnostiach dozvedieť, nakoľko prostriedky budú zasielané priamo žalovanému ako oprávnenému v tomto konaní, prípadne jeho novému právnemu zástupcovi. Žalobca v žiadnom prípade nie je príjemcom prostriedkov vymožených v exekučnom konaní, je len platobným miestom, kam exekútor poukáže vymožené prostriedky a následne ich poukáže oprávnenému. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo/205/2009, ako aj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 43Cob/98/2012, podľa názoru ktorých, aj keď nie sú exekučné konania, v ktorých žalovaný vymáha náhradu trov konania voči povinnému ešte skončené, táto skutočnosť nemá na uplatnenie nároku žalobcu žiaden vplyv, a to napriek tomu, že stále existuje možnosť, že povinná strana v spore trovy nahradí na účet právneho zástupcu alebo na účet exekútora. Z tohto dôvodu nie je možné žalobcom podaný návrh považovať za podaný predčasne. Žalobca má názor, že mu vznikol nárok na úhradu odmeny za zastupovanie v prvostupňovom, ako aj v exekučnom konaní na základe vyúčtovania zo dňa 31.10.2014, ktoré žalovaný prevzal dňa 11.12.2014. Má za to, že žalobca má nárok na náhradu trov konania, keďže jeho nárok je v celosti dôvodný. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru sa súd vysporiadal so všetkými dôležitými skutočnosťami pre svoje rozhodnutie a na základe vykonaného dokazovania správne rozhodol. S tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní nesúhlasí, žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Lučenci potvrdil ako vecne správny. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď podľa § 219 ods. 3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu Banská Bystrica v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, pričom vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku, keďže preskúmaním veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 8. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v súdenej veci síce správne zistil skutkový stav veci, použil správny právny predpis, ale tento predpis nesprávne interpretoval. Je nepochybné, že súd posúdil uplatnený nárok v časti o zaplatenie sumy 41,50 Eur s príslušenstvom, t. j. odmeny za úkony právnej služby uskutočnené v konaní na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 2Ro/2424/2005 ako nedôvodný s odôvodnením, že exekúcia stále prebieha a v nej budú trovy žalobcu vymáhané s poukazom na ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Takéto právne posúdenie na zistený skutkový stav odvolací súd považuje za nesprávne. Odvolací súd poukazuje na to, že osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť len strana sporu (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku len účastník konania). Ust. § 149 ods. 1 O.s.p. upravuje tzv. platobné miesto a v konečnom dôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet. Je však nepochybné, že zo zákona advokát nemá žiadne právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na základe dohody s klientom, pričom je povinný vykonať vyúčtovanie. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že advokát má právo na odmenu. Toto právo advokátovi však patrí len vo vzťahu voči jeho klientovi. Advokát nemá žiadne právo na odmenu voči tretej osobe, či už ďalším účastníkom konania, osobám zúčastneným na konaní alebo voči súdu v podobe náhrady trov konania. Toto právo na náhradu trov konania má len účastník konania, v súčasnosti strana sporu. Keďže Občiansky súdny poriadok, zákon o advokácii a ani žiaden iný predpis, rovnako ani Civilný sporový poriadok nezakotvuje právo advokáta na náhradu trov konania, ktoré vznikli jeho klientovi v konaní pred súdom, nie je právne významná skutočnosť, že sa vedie exekučné konanie pred Okresným súdom Lučenec sp. zn. 13Er/1455/2005, v ktorom sú vymáhané aj trovy konania, pretože oprávneným v exekučnom konaní nie je právny zástupca žalovaného z konania 2Ro/2424/2005, ale oprávneným voči povinnému je len žalovaný. Teda je právne bezvýznamné, že táto exekúcia stále prebieha a budú v nej trovy konania vzniknuté v konaní 2Ro/2424/2005 vymáhané. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že sú to trovy žalobcu a že trovy žalobcu budú vymáhané, keďže tak, ako už odvolací súd objasnil vyššie, nejedná sa o trovy žalobcu, ale jedná sa o trovy žalovaného. S prihliadnutím na takéto právne posúdenie bolo potrebné pristúpiť k zmene rozsudku súdu prvej inštancie a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok ako odmenu za poskytovanie právnych služieb v konaní vedenom u Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2Ro/2424/2005 a v konaní 13Er/1455/2005. Keďže tak, ako už ustálil súd prvej inštancie, medzi stranami sporu bolo nepochybné a v konaní preukázané, že žalobca ako advokát na základe plnomocenstva zastupoval žalovaného v týchto konaniach a žalobca mal právo na zaplatenie odmeny v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. tak, ako to v odôvodnení rozhodnutia konštatoval aj súd prvej inštancie, s prihliadnutím už na hore uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 388 CSP zmenil. 9. Rovnako odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku IV., ktorým súd rozhodoval o trovách konania pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže úspešnou stranou sporu bol žalobca, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 aplikujúc ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalobca, preto odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 11. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).