Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/700/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209322 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414209322.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej, ako členov senátu, v právnej veci žalobkyne I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, XXX XX L. J., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 216 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/126/2014-33 zo dňa 25. 05. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel v celom rozsahu žalobe o zaplatenie 216 € s 8,15 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 23. 07. 2014 až do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 18. 11. 2011, avšak táto zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa §-u 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, preto sa podľa §-u 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa nad požičanú sumu 500 € zaplatila žalovanému ďalších 216 €, ktoré predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniknuté podľa §-u 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnením bez právneho dôvodu. V zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbal údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie námietku žalovaného, že žalobkyňa nemala pri uzatváraní zmluvy postavenie spotrebiteľa s odôvodnením, že poskytnutie úveru na iný účel, ako osobnú spotrebu, nebolo v konaní preukázané. Žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie bezdôvodne namietal existenciu prekážky brániacej konať vo veci (litispendencia), keďže predmet konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9C/187/2013 bol iný - zrušenie rozhodcovského rozsudku. Za dôvodný považoval súd prvej inštancie aj uplatnený nárok na úroky z omeškania. O povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj ,,O. s. p.“). 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal dňa 21. 07. 2015 odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa §-u 205 ods. 2 písm. b), d), f) O. s. p. s tvrdením, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal tiež odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle §-u 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. tým, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím bráni žalovanému účinne sa brániť proti jeho rozhodnutiu. Za sporné označil, či žalobkyni bolo možné prisúdiť status spotrebiteľa a či súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonní a úver čerpala žalobkyňa za účelom výkonu povolania, presnejšie na nákup technického zariadenia. Aplikácia ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súdom prvej inštancie nebola možná a správna pre vyhlásenie žalobkyne, že úver čerpá za účelom výkonu povolania. Žalovanému vznikol nárok nielen na vrátenie poskytnutého úveru, ale aj príslušného poplatku, ktorý v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v 1/3-tine predstavoval dohodnutý úrok a vo zvyšných 2/3-tinách náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou. Úverová zmluva uzavretá stranami sporu predstavuje tzv. absolútny obchod v zmysle §-u 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a vzťahy medzi účastníkmi zmluvy nemohol súd prvej inštancie posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. 2.1. Pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej nebol dôvod rozhodovať o trovách konania z dôvodu, že nie je známa úspešná strana v spore. Ak žalobkyňa nedisponuje statusom spotrebiteľa, nebol dôvod oslobodiť ju od súdneho poplatku. 2.2. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne ako nedôvodnú, prípadne nech vec zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa s názorom žalovaného, že zmluva o úvere z 18. 11. 2011 nebola zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasila. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným ide o zmluvu o pôžičke podľa §-u 657 Občianskeho zákonníka. Požičaná suma bola žalobkyni odovzdaná priamo pri podpise zmluvy. Ak žalovaný len na základe označenia príslušnej časti predtlačenej zmluvy, že žalobkyňa čerpala úver za účelom výkonu povolania, tvrdí, že úver bol poskytnutý za účelom výkonu povolania, zo strany žalovaného ide len o snahu dosiahnuť, aby si súd nevšímal absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neposudzoval vzťah strán podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. 4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom dňa 25. 05. 2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ,,CSP“), ktorý ku dňu 01. 07. 2016 zrušil Občiansky súdny poriadok. Podľa §-u 470 ods. 1, 2 CSP, pokiaľ nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Žalovaný napadol odvolaním všetky tri výroky rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné ani sčasti. 6. Tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne a nezrozumiteľne v rozpore s ust. §-u 157 ods. 2 O. s. p. účinného v čase jeho rozhodovania odôvodnil svoje rozhodnutie, nezodpovedá skutočnosti. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, čoho a na základe akých skutkových a právnych dôvodov sa žalobkyňa domáha, ako sa vo veci vyjadril žalovaný. Stručne a jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré z námietok žalovaného a z akého dôvodu neuznal a ako vec právne posúdil. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zodpovedá obsahu spisu zistenie súdu prvej inštancie, že zmluva uzavretá dňa 18. 11. 2011 medzi žalobkyňou a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, i keď je v predtlačenom formulári zmluvy o úvere označená kolonka účelu poskytnutia úveru na výkon povolania. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 18. 11. 2011. Žalobkyňa sa narodila 07. 05. 1931 a v čase uzavretia zmluvy o úvere mala 80 rokov a už len samotný vek žalobkyne spochybňuje tvrdenie žalovaného, že úver čerpala žalobkyňa za účelom výkonu povolania. To, že mal byť úver poskytnutý na nákup technických prostriedkov, ako to tvrdí žalovaný v odvolaní, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Z úverovej zmluvy je zistiteľná výška poskytnutého úveru 500 €, aj výška sumy, o ktorú sa úver podľa zmluvy mal navýšiť. Úver spolu s poplatkom, ktorý sa má podľa tvrdenia žalovaného započítať v 1/3-tine na zmluvný úrok a v ostatnom na administratívne poplatky mala zaplatiť žalobkyňa žalovanému podľa zmluvy v 12 mesačných splátkach po 82 € počnúc dňom 20. 11. 2011 na účet žalovaného. 7. Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 11. 2011 v §-e 1 ods. 2 ustanovoval, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi a v ods. 3 toho istého zákonného ustanovenia vymedzil aj vzťahy, ktoré sa za spotrebiteľský úver nepovažujú. Vzťah založený zmluvou o úvere z 18. 11. 2011 aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne podlieha zákonu č. 129/2010 Z. z. z dôvodu, že jeho predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky a žiadna z negatívnych podmienok uvedených v §-e 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. sa na zmluvu o úvere z 18. 11. 2011 nevzťahuje. Aby sa žalovaný vyhol sankcii vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru (pôžičky) mal v zmluve o úvere uviesť náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. v §-e 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a v §-e 10 ods. 1. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti podľa §-u 9 ods. 2 písm. f), i), j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 11. 2011 je správny. V zmluve chýba doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru (iba v odvolaní žalovaný tvrdí, že časť dohodnutého poplatku 484 € sa v rozsahu 1/3-tiny mala použiť na zaplatenie zmluvného úroku) a chýba aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa §-u 9 ods. 2 písm. j) uvedeného zákona. Podľa §-u 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 11. 2011 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §-u 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §-u 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §-u 10 ods. 1. 8. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je správne. Na právny vzťah účastníkov aplikoval súd prvej inštancie správny zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v zmysle §-u 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj Občiansky zákonník po zistení, že ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ak žalobkyňa zaplatila žalovanému nad požičanú sumu 500 € ďalších 216 €, z jej strany v prospech žalovaného išlo o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je podľa §-u 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať. 9. Povinnosť žalovaného, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vznikla zo zákona podľa ust. §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania poplatku a z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 9.1. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila kópiu výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, adresovaného a doručeného žalovanému, v ktorej žiadala vydať bezdôvodné obohatenie najneskôr do 07. 07. 2014. Žalobkyňa v žalobe požaduje úrok z omeškania od neskoršieho dátumu, než nastalo omeškanie žalovaného, vo výške v súlade s vládnym nariadením č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o úrokoch z omeškania je v súlade so zákonom. 10. Nesprávny je názor žalovaného vyjadrený v odvolaní proti tej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania. Rozhodovanie o trovách konania podľa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016 nebolo naviazané na právoplatné skončenie veci. Naopak, podľa §-u 151 ods. 1 O. s. p. bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov konania medzi účastníkmi spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Len v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní mohol súd podľa §-u 151 ods. 3 O. s. p. rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie aplikoval správny právny predpis aj na rozhodnutie o trovách konania, ktorým bolo ust. §-u 142 ods. 1 O. s. p. o práve úspešného účastníka na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi. Výška priznaných trov nebola žalovaným v odvolaní namietaná. 11. Pri správnom závere súdu prvej inštancie, že žalobkyňa si v konaní uplatňovala nároky ako spotrebiteľka a z tohto dôvodu bola oslobodená od poplatku za návrh podľa §-u 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov bolo povinnosťou súdu prvej inštancie podľa §-u 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodnutím vo veci samej uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh, ktorý vyrubil v správnej výške podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. 12. Súčasťou spisu súdu prvej inštancie je aj kópia rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9C/187/2013 zo 04. 03. 2014, ktorým Okresný súd Žiar nad Hronom na návrh žalobkyne I. E., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 12. 11. 2013 sp. zn. SR 07219/13 viažuceho sa tiež k Zmluve o úvere z 18. 11. 2011 pod č. XXXXXXXXX. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že konanie vo veci 9C/187/2013, i keď sa týkalo tých istých účastníkov, ako konanie vedené pod sp. zn. 12C/126/2014, netvorilo v zmysle §-u 83 O. s. p. prekážku veci začatej z dôvodu, že sa nejednalo o tú istú vec. Rozdielnosť veci bola daná rozdielnosťou predmetu konania. 13. V súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2, CSP rozhodol odvolací súd aj o nároku žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej podľa §-u 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).