Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/132/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206550 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414206550.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX T., zastúpená Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 524,81 € s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 8899/14, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/376/2014 - 26 zo dňa 24. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/376/2014-26 zo dňa 24. novembra 2015 v II. výroku z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) Uznesením č. k. 5Er/376/2014-26 zo dňa 24. novembra 2015 zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie (I. výrok) aj návrh povinnej na zastavenie exekúcie (II. výrok). V odôvodnení napadnutého uznesenia exekučný súd uviedol, že v prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 05.09.2011. Z obsahu samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou zmluvy o úvere vyplynulo, že medzi oprávneným a povinnou ako zmluvnými stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Ďalej exekučný súd uviedol, že napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú údaje, bola uzavretá individuálne. Dospel k záveru, že uzavretá rozhodcovská zmluva nebránila povinnej ako spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi, ako aj veriteľovi, právo podať žalobu nielen na rozhodcovský súd, ale aj na všeobecný súd. Uviedol, že možnosť výberu súdu v zmysle článku II. rozhodcovskej zmluvy preukazuje, že dojednanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky v zmluve a povinná v článku III. rozhodcovskej zmluvy vyhlásila, že s jej uzavretím súhlasí. Exekučný súd tak súhrnne dospel k záveru, že s ohľadom na formu, obsah a ostatné podmienky zmluvy o úvere, ako aj s ohľadom na znenie ustanovení rozhodcovskej zmluvy, povinná ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd preto napadnutým uznesením návrh povinnej na odklad exekúcie a rovnako aj návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. 2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie povinná prostredníctvom splnomocneného zástupcu a žiadala napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám spočívajúcim v tom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nejednoznačne zistil skutkový stav. Postup súdu prvej inštancie označila za formalistický, keď súd prvej inštancie za kvalifikačné kritérium, na základe ktorého považoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, považoval fakt, že bola vyhotovená na samostatnom tlačive. Povinná tiež uviedla, že rozhodcovská zmluva, ktorá je celkom zrejme vopred predtlačená a obsahuje iba polia na doplnenie údajov spotrebiteľa s určitosťou nie je individuálne vyjednaná. Vzhľadom na formu rozhodcovskej zmluvy povinná ako spotrebiteľ nemala žiadnu faktickú možnosť ovplyvniť jej obsah alebo si vybrať rozhodcovský súd, ktorý bude vec rozhodovať. V tejto súvislosti poukázala aj na závery rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/175/2012, z ktorých vyplýva, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj alternatívna nevýhradná rozhodcovská doložka, ktorej dôsledkom je, že ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Odvolateľka si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia. 3. Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie žiada potvrdiť. K námietke povinnej týkajúcej sa povahy rozhodcovskej zmluvy uviedol, že v rozhodcovskej zmluve ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a uzavretie zmluvy o úvere s povinnou nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, nakoľko rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. V prípade sporu zo zmluvy o úvere má každá zo zmluvných strán možnosť voľby medzi rozhodcovským konaním a súdnym konaním vzhľadom, a to na tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku. 4. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, povinná vo svojom vyjadrení reagujúcom na vyjadrenie oprávneného zotrvala na svojej argumentácií uvedenej v podanom odvolaní. 5. Dňom 1. júla 2017 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle ust. § 473 zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. 7. Odvolací súd z obsahu predloženého spisu zistil, že oprávnený sa v exekučnom konaní začatom na podklade jeho návrhu na začatie exekúcie spísaného do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 24.02.2014 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 524,81 € s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 02.06.2014 vydal poverenie č. 5613 0079396, ktorým súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie. Podkladom pre vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku) vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 03745/12 zo dňa 21.08.2012. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2016 a vykonateľným sa stal dňa 04.10.2012. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinná (ako žalovaná) zaviazaná zaplatiť oprávnenému (ako žalobcovi) sumu 524,81 €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 524,81 € od 29.02.2012 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 524,81 € od 18.04.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 184,84 €. Povinnej ako žalovanej bola uložená povinnosť prisúdenú pohľadávku zaplatiť v mesačných splátkach po 80 € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i jednej splátky riadne a včas. Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli dňa 05.09.2011 Zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 200 €, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi vo výške 196 €, spolu v sume 396 €. V totožný deň oprávnený a povinná na samostatnej listine uzavreli rozhodcovskú zmluvu. V článku I. tejto zmluvy s označením „Základné ustanovenia“ v bode 1 bolo uvedené, že rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, pričom podľa bodu 2 predmetného článku, rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred príslušným Stálym rozhodcovským súdom podľa článku I. bod 1 tejto zmluvy. Podľa článku II. predmetnej zmluvy „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 05.09.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z vyššie uvedených právnych vzťahov, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto zmluvy, ustanovenia tejto vety sa nepoužijú v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútroštátnymi predpismi rozhodcovskému súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“ Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že dňa 27.11.2014 doručila povinná súdnemu exekútorovi návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pričom zároveň žiadala povoliť odklad exekúcie. Podanie povinnej exekučný súd posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie. 8. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 9. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 10. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 13. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 14. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 15. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva o úvere, ktorú dňa 05.09.2011 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžníčka a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200 €, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Dlžník (povinná) sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžníčka je v postavení spotrebiteľa podľa čl. 52 ods. 1 a § 52 ods. 4 OZ. Medzi účastníkmi konania napokon ani nebolo sporné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že rozhodcovská zmluva, ktorá bola v prejednávanom prípade uzavretá medzi oprávneným a povinnou na samostatnej listine, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere, bola individuálne dojednaná, a preto na ňu nie je možné aplikovať ust.§ 54 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť. Argumentoval, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah , a teda ktoré sú vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných podmienok poskytnutie úveru. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine a teda s každým spotrebiteľom prejednané individuálne, čo podľa súdu prvej inštancie v tomto prípade vyplýva z čl. III. Rozhodcovskej zmluvy. Ďalej argumentoval, že z toho, že spotrebiteľská zmluva (zmluva o úvere) bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive a spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným vopred pripravená na samostatnej listine, do ktorej sa dopĺňajú požadované údaje, z rozhodcovskej zmluvy podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že neuzavretie rozhodcovskej zmluvy nemá vplyv na uzavretie zmluvy o úvere. S takouto argumentáciou nie je možné súhlasiť. Odvolací súd k tomu uvádza, že dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu má charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky vtedy, ak oprávnený predloží povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný má možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému sú poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ako aj to, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou poskytnutia úveru. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Skutočnosť, že v tomto prípade dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy na samostatnej listine v ten istý deň ako Zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere, ktorej text bol vopred pripravený a predtlačený a obsahuje len políčka na doplnenie identifikačných údajov o spotrebiteľovi a zmluvy o úvere. Z uvedeného nesporne vyplýva, že povinná nemala žiadnu faktickú možnosť ovplyvniť obsah takto vyhotovenej formulárovej rozhodcovskej zmluvy, ani si nemala možnosť vybrať osobu rozhodcu, resp. rozhodcovský súd, ktorý bude oprávnený rozhodovať spory vyplývajúce z predmetnej Zmluvy o úvere, ktorú s oprávneným uzatvorila v ten istý deň. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinná mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporu v rozhodcovskom konaní. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva, aj napriek tomu, že bola uzavretá na samostatnej listine, spôsobuje podľa názoru odvolacieho súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle § 53 ods.5 OZ neplatná. 18. Z Exekučného poriadku vyplýva, že súd má povinnosť skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd prvej inštancie je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve (doložke). Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený riadny exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Najvyšší súd SR v Uznesení z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. 19. V danom prípade mal exekučný súd skúmať, či z návrhu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Ak rozhodcovská zmluva spôsobuje zvýšenie nerovnováhy vo vzťahoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom tým, že dodávateľ sám rozhodne vo vopred pripravenom formulári, ktorého obsah spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, o tom, že spory zo spotrebiteľskej zmluvy sa budú riešiť prostredníctvom navrhovanej osoby alebo navrhovaného rozhodcovského súdu, ktorú aj sám vybral, vnucuje tým spotrebiteľovi spôsob riešenia sporov prostredníctvom rozhodcovského konania ako aj osobu, ktorá bude rozhodcom. Navyše z textu predmetnej rozhodcovskej zmluvy ani nevyplýva, že by mala povinná možnosť od takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. 20. Rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom exekučného konania len v prípade, ak ide o formálne i materiálne vykonateľné rozhodnutie, vrátane splnenia tej podmienky, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená riadne uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou, čo v danom prípade znamená, že oprávnený akceptoval návrh povinného. Ak nebolo preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu, nemožno na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie, pretože nie je možné dospieť k záveru, že exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným. 21. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v jeho II. výroku podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 odsek 1 a 3 CSP na ďalšie konanie. 22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi otázku prípustnosti vedenia exekúcie. 23. Pokiaľ ide o I. výrok napadnutého uznesenia, v tejto časti odvolací súd vrátil vec (osobitným listom) súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o odvolaní s tým, že vo veci opätovne rozhodne sudca. 24. Vzhľadom na to, že odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku II. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, o náhrade trov odvolacieho konania uplatnených odvolateľkou rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods.3 CSP). 25. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 odsek 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 odsek 2 CSP).