Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/914/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215203604 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215203604.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobcu Finlegal services, s.r.o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 46 283 421, zastúpeného: JUDr. Silvia Hricová, advokátka, so sídlom Lieskovec 131, 067 45 Lieskovec, IČO: 42 226 279, adresa pre doručovanie: Gajova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému L. L., nar. XX. XX. E., trvale bytom P. O. V. XXX/XX, XXX XX P. W., v konaní o zaplatenie 40,40 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 10C/277/2015 - 22 zo dňa 10. 07. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) zamietol návrh žalobcu (prvý výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). 1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť TRILA Finance, s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 505 494 (ďalej ako „právny predchodca žalobcu“), uzavrel so žalovaným dňa 31. 12. 2013 zmluvu o pôžičke (ďalej ako „Zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť a zaplatiť spolu s istinou aj odplatu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu vystavil dňa 07. 01. 2014 predpis k úhrade. Celková suma k úhrade bola 64,90 € (výška pôžičky v sume 50,- a poplatok z pôžičky v sume 14,90 €) s dátumom splatnosti k 08. 07. 2014. Žalovaný celkovo uhradil sumu 60,- €. Dňa 02. 02. 2015 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanému v sume 40,40 € na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. V podanej žalobe žalobca okrem dlžnej sumy 40,40 € žiadal v zmysle § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ako „Obchodný zákonník“) aj úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- €. Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu ako spotrebiteľskú. Zmluva síce nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, avšak v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) je na ňu potrebné aplikovať ustanovenia tohto zákona. Prvoinštančný súd ďalej zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“) s poukazom na smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach a spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru súdu prvej inštancie predmetná Zmluva obsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané a je tu zrejmá existencia nekalej obchodnej praktiky žalobcu spočívajúce v používaní neprehľadného textu. Prvoinštančný súd ďalej zaujal názor, že predmetná Zmluva je rámcová a neobsahuje takmer žiadne náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä dobru trvania a konečnú splatnosť úveru, celkovú výšku úveru a údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej ako RPMN). Za absolútne neprijateľné považoval súd prvej inštancie odkaz vo všeobecných podmienkach na spôsob výpočtu RPMN. Z dôvodu absencie náležitostí Zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyhlásil prvoinštančný súd poskytnutý spotrebiteľský úver (pôžičku) za bezúročný a bez poplatkov. Z tvrdenia žalobcu bolo zrejmé, že žalovaný uhradil sumu 60,- €. Keďže výška poskytnutej pôžičky bola bez úrokov a bez poplatkov v sume 50,- €, konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný vrátil viac ako si požičal. Paušálnu náhradu vo výške 40,- € súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal, nakoľko na predmetný zmluvný vzťah neaplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, ale ustanovenia Občianskeho zákonníka. 1.2 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 24 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f), g), i), k), y) a § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej ako O. s. p.), podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech, prizná mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže si však žalovaný žiadne trovy neuplatňoval, prvoinštančný súd mu žiadne trovy nepriznal. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie v celom rozsahu, s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. e), f) O. s. p., a to z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu poskytoval pôžičky elektronicky, na diaľku. Zákazník (žalovaný), ktorý mal záujem o poskytnutie pôžičky si pomocou elektronickej žiadosti vybral výšku pôžičky a dobu splácania, na základe čoho mu bol vypočítaný poplatok za poskytnutie pôžičky. Pred uzavretím Zmluvy bol zákazník povinný sa oboznámiť so zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako „VOP“) a informačným hárkom, ku ktorým mal prístup prostredníctvom internetovej stránky právneho predchodcu žalobcu. Uzavretím Zmluvy zákazník vyhlásil, že si Zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel a na znak súhlasu a toho, že Zmluva zodpovedná jeho slobodnej a vážnej vôli, ju uzavrel. Žalobca pripomína, že Zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 266/2005“). Žalobca v odvolaní ďalej poukazuje na chybu v žalovanej sume. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný uhradil sumu 60,- €. Žalobca v odvolaní uvádza, že v skutočnosti uhradil žalovaný iba sumu 24,50 €, z čoho vyplýva, že neuhradený zvyšok z celkovej dlžnej sumy 64,90 € predstavuje sumu 40,40 €. Pri určovaní konečnej dlžnej sumy žalobca nezohľadnil úhrady žalovaného spočívajúce v úhradách súvisiacich s predĺžením termínu splatnosti pôžičky (5 x 12,50 €), úhradách, ktoré boli účtované za zaslané upomienky (3 x 5,50 €) a poplatok za kuriéra v sume 4,00 €. Na záver sa žalobca vyjadril, že sa vzdáva nároku na uplatnenie paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,00 €. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a to tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 40,40 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 40,40 € odo dňa 09. 07. 2014 až do zaplatenia a zároveň nahradiť žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. 3. Na súd prvej inštancie bolo dňa 09. 10. 2015 doručené odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, sp. zn. 10C/277/2015, v ktorom žiada žalovaný súd, aby ho oslobodil od zaplatenia dlžnej sumy v plnom rozsahu, nakoľko je nezamestnaný a je v hmotnej núdzi. Z dôvodu nejasnosti podaného odvolania bol žalovaný predvolaný na súd prvej inštancie. Zo zápisnice zo dňa 23. 11. 2015 je zrejmé, že žalovaný svoje podanie zo dňa 09. 10. 2015 označené ako „odvolanie“ mienil podať ako vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 14. 08. 2015. 3.1 Dňa 17. 02. 2016 bolo na odvolací súd doručené podanie žalovaného označené ako „doplňujúce - opravné vyjadrenie“, v ktorom žalovaný uvádza, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v ktorom žalobu žalobcu súd zamietol. 4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorý ďalej v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. len poukazuje. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný zaoberal sa pri posudzovaní veci iba tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, z hľadiska či (ne)došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 8. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či má žalobca nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky - nesplatenej istiny zo spotrebiteľského úveru (pôžičky) spolu s odplatou. Pokiaľ bola predmetná zmluva súdom prvej inštancie označená za bezúročnú a bez poplatkov správne, bolo úlohou odvolacieho súdu ďalej posúdiť, či dospel prvoinštančný súd k tomuto záveru na základe aplikácie správnych zákonných ustanovení. 9. Spotrebiteľským úverom v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 písm. f) veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur. 10. Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa podľa § 24 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. 11. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), i) a j) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k uzavretiu Zmluvy okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, a ročnú percentuálnu mieru nákladov. 12. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k uzavretiu Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 13. V zmysle § 12 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinnosťami dodávateľov a spotrebiteľov podľa tohto zákona pri poskytovaní finančných služieb na diaľku nie sú dotknuté povinnosti dodávateľov a spotrebiteľov podľa osobitných predpisov. 14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch správne posúdil Zmluvu medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú. Zhodne sa stavia odvolací súd aj k názoru prvoinštančného súdu, že predmetná Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, avšak podľa § 24 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch je možné na jej posúdenie aplikovať vybrané ustanovenia tohto zákona (§ 9 ods. 2, § 11). Predmetná Zmluva bola okrem citovaných zákonov uzatvorená aj v zmysle ustanovení zákona č. 266/2005 Z. z., na čo poukazuje aj žalobca v odvolaní. Odvolací súd posúdil rozhodnutie prvoinštančného súdu v súvislosti s ustanoveniami tohto zákona a poukazuje na ustanovenie § 12 zákona č. 266/2005 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy. Podľa znenia tohto ustanovenia nie sú povinnosti dodávateľov a spotrebiteľov podľa osobitných predpisov dotknuté povinnosťami dodávateľov a spotrebiteľov podľa osobitných predpisov. Medzi osobitnými predpismi, na ktoré dané ustanovenie odkazuje je aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý bol nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného vyplýva, že zákonom č. 266/2005 Z. z. nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce zo Zákona o spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré patria aj povinnosti v zmysle ustanovení § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ako prvoinštančný súd správne poukázal, v Zmluve absentujú alebo sú neurčito uvedené náležitosti v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j) a y) Zákona o spotrebiteľských úveroch (doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celková výška spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, RPMN a priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver). Neurčitosť niektorej z náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy. 14.1 Po preskúmaní spisu má aj odvolací súd za to, že v uvedenej Zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celková výška spotrebiteľského úveru a úroková sadzba spotrebiteľského úveru. Z obsahu Zmluvy je evidentné, že tieto náležitosti mali byť podľa bodov článku III Zmluvy uvedené vo VOP. Odvolací súd pripúšťa, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť uvedená v jednom dokumente, avšak je potrebné aby na iné dokumenty ktoré sú jej súčasťou odkazovala a spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi vopred oboznámiť (pozri rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej). Podľa názoru odvolacieho súdu citované náležitosti zmluvy nie sú obsiahnuté vo VOP. Konečná splatnosť úveru, ako aj celková výška úveru sú uvedené až v dokumente označenom ako „Predpis k úhrade č.: 1131200152“ zo dňa 07. 01. 2014. V čase podpisu Zmluvy však tieto náležitosti neboli žalovanému známe a navyše na Predpis o úhrade Zmluva ani priamo neodkazovala. V Zmluve tiež absentovali presne údaje o RPMN, Zmluva opakovane iba odkazovala na znenie VOP. Z obsahu VOP vyplýva, že dodávateľ neudáva presnú výšku RPMN, ale iba odkazuje na internetovú stránku kde sú informácie o RPMN uvedené v neprehľadných tabuľkách. Odvolací súd vyslovuje, že je výslovne v nesúlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predložil spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ nemal v zmluve presne určenú výšku RPMN a namiesto toho bol odkázaný na tabuľky uvedené na internetovej stránke, z ktorých bežnému spotrebiteľovi nemôže byť evidentné, ktorý údaj o RPMN sa týka práve jemu poskytnutého úveru. K dôležitosti uvedenia údajov o RPMN sa vyjadruje aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá poukazuje na to, že posudzovanie údajov o RPMN ovplyvňuje rozhodovanie spotrebiteľa pri rôznych ponukách úverov, ako aj pri rozsahu svojho budúceho záväzku (pozri rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, Pohotovosť s.r.o. proti Ivete Korčkovskej, C-42/15, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej). 14.2 Odvolací súd sa v závere zaoberal námietkami žalobcu týkajúcich sa výšky nároku. Ako žalobca sám uviedol v odvolaní, v žalobe je uvedený chybný výpočet sumy, ktorú žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil. Čiastka skutočne uhradená žalovaným bola v sume 24,50 € namiesto pôvodne uvedených 60,- €. Žalobca však ďalej v odvolaní uviedol aj to, že žalovaný okrem časti istiny v sume 24,50 € uhradil žalobcovi aj čiastku v sume 62,50 € (5 x 12,50 € poplatok za predĺženie termínu splatnosti pôžičky), v sume 16,50 € (3 x 5,50 € za upomienky) a v sume 4,- € za kuriéra. Žalobca teda zaplatil dokopy sumu 107,50 €. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že spotrebiteľský úver (pôžička) je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný v zmysle uvedeného zaplatil viac ako si požičal. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 40,- € z titulu uplatnenia paušálnej náhrady súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal. Žalobca túto časť rozhodnutia nenamietal a v odvolaní uviedol, že sa nároku na zaplatenie tejto sumy vzdáva. 15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie posúdil ako vecne správny a potvrdil ho v rozsahu napadnutých výrokov, vrátane výroku o trovách, v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p. Súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. podľa úspechu strán v konaní, a zaviazal neúspešného žalobcu nahradiť úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Keďže mu však žiadne trovy nevznikli, prvoinštančný súd mu žiadne trovy nepriznal. 16. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu ich náhradu nepriznáva. V zmysle uvedeného sa rozhodnutie o trovách konania podľa § 262 C. s. p. javí odvolaciemu súdu ako rozporné a nerešpektujúce zásadu, podľa ktorej z nemožného právo nevznikne (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 5/2017). 17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).