Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/258/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215200540 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215200540.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: V. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/44/2015-81 zo dňa 26. 01. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/44/2015-81 zo dňa 26. 01. 2016 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere č. 6030940 zo dňa 04. 03. 2009 uzatvorená medzi účastníkmi konania je neplatná (prvý výrok). Navrhovateľovi (ďalej len žalovanému) priznal náhrada trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie jeho práv proti odporcovi (ďalej len žalovanému) vo výške 100 %. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že zmluva o úvere č. 6030940 zo dňa 04. 03. 2009 uzatvorená medzi účastníkmi je neplatná. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o úvere mu žalovaný poskytol úver vo výške 800 €. Úver sa zaviazal zaplatiť s príslušným poplatkom vo výške 772 € v 12 mesačných splátkach. So žalovaným uzatvoril aj dohodu o zrážkach zo mzdy a podpísal na rad žalovaného aj zmenku so zmenkovou sumou 1 599,08 € a zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 03. 07. 2009. Žalovanému uhradil celú pohľadávku z titulu úveru vo výške 1 572 €, žalovaný však voči nemu eviduje dlh ešte vo výške 1 516,17 € a v zmysle zmenky žiada od neho z tejto sumy aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a zákonný úrok vo výške 6 % ročne. Poukázal na neprijateľnosť zmluvných podmienok v čl. 4. a 6. 3. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobcovi poskytol úver na účely zamestnania. Existuje prekážka rozhodnutej veci, nakoľko už bolo vo veci rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, preto nie je daný ani naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti úverovej zmluvy. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu posúdil návrh v súlade s § 80 písm. c) OSP, ust. § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. e), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. 5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že účastníci uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, žalobca pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. 6. Súd dospel k záveru, že neexistuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania z dôvodu, že bolo vo veci právoplatne rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka uvedená v čl. 18 Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 04. 03. 2009, nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, nebola výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy (doložky) považoval rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú, vyhodnotil ju ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a teda jeho nezáväznosť. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, ktorý odvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a z právneho hľadiska je považovaný za neexistujúci (NS SR sp. zn. 6Cdo/3/2013). Preto prekážka res iudicata v danom prípade nie je daná a námietka žalovaného v tomto smere nie je dôvodná. 7. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu súd prvej inštancie skúmal so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 224/2008). Podľa názoru súdu žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o úvere č. č. 6030940 z 04. 03. 2009, pretože ako spotrebiteľ má špecifické postavenie slabšej strany v spore. Potrebuje mať vyriešenú najmä otázku, aký je jeho skutočný dlh voči veriteľovi v prípade zistenia neplatnosti zmluvy o úvere, resp. čiastočnej neplatnosti zmluvy v časti odplaty, úrokov, poplatkov. Rozhodnutím súdu sa postavenie žalobcu stane istejšie, ak nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ak by bolo zistené, že táto je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 8. Z obsahu zmluvy o úvere súd prvej inštancie zistil, že predmetom bolo poskytnutie úverových prostriedkov vo výške 800 €. Žalobca sa v zmluve zaviazal zaplatiť žalovanému celkový dlh vo výške 1 572 €, z čoho suma 800 € predstavovala poskytnuté úverové prostriedky žalovaným a suma 772 € poplatok za poskytnutie úveru. 9. Podľa článku 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, jedna tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny zahŕňajú náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V danej veci potom úrok na 12 mesiacov činil 257,30 Eur a poplatok 514,70 Eur. Úrok vo výške 257,30 Eur na 12 mesiacov z úveru vo výške 800,- Eur predstavuje mesačne sumu 21,44 Eur a činí 32,17 % ročne. Ročná sadzba úroku dohodnutého v zmluve o úvere medzi účastníkmi konania viac ako 5-násobne prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. V danej veci okresný súd zistil, že prevýšenie dohodnutých úrokov je o viac ako 500 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami. Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Za týchto okolností je potrebné považovať dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 10. Z internetovej stránky Ministerstva financií SR vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- Eur bez zabezpečenia pri zmluvnej splatnosti od 6 do 12 mesiacov v I. štvrťroku 2009 predstavovala 54,28 %. V zmysle predmetnej zmluvy o úvere, náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavujú 514,70 Eur, čo činí až 64,34 % z poskytnutých úverových prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že ani prípadná RPMN nedosahuje výšku nákladov, ktoré v zmluve o úvere žiada žalovaný od žalobcu. Poplatok, ktorý žalovaný požaduje v zmluve od žalobcu za spracovanie úveru príp. vypracovanie zmluvy predstavuje viac ako polovicu hodnoty poskytnutých úverových prostriedkov. Poplatok v takejto výške predstavuje neprimeranosť odplaty a je neprijateľnou podmienku spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu, že žalovaný ako dodávateľ vyžaduje od žalobcu ako spotrebiteľa finančný záväzok za plnenie, ktoré mu z materiálnej stránky vôbec nie je dodané. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neúnosné zaťaženie spotrebiteľa, nakoľko je mu účtovný poplatok bez toho, aby mu bolo poskytované aj reálne protiplnenie. Preto potom súd považoval celú odplatu za poskytnutý úver za neprimeranú a neplatnú so zreteľom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Odplata za úver je totiž rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie. Preto okresný súd návrh žalobcu o určenie neplatnosť úverovej zmluvy č. 6030940 z 04. 03. 2009 uzatvorenej medzi účastníkmi konania považoval za dôvodný a v celom rozsahu mu vyhovel. 11. O náhrade trov konania účastníkov okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, na základe zásady úspechu. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie jeho práv proti žalovanému vo výške 100 %, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 OSP. 12. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 13. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný. 14. Proti rozsudku podal v súlade s § 204 zák. č.99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) odvolanie žalovaný v celom rozsahu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd návrh zamietne, prípadne rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. Odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia z dôvodu, že v predmetnom prípade nemožno žiadať neplatnosť právneho úkonu ako takého, keďže podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, teda neplatná je len tá časť odplaty, ktorá by podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a žalovaný by mal nárok na ostávajúcu primeranú odplatu. Celkovú neplatnosť zmluvy nemožno vyvodiť ani z komunitárneho práva a ani prípadná nekalá obchodná praktika nemôže byť v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ dôvodom neplatnosti celej zmluvy. Základným princípom výkladu zmluvy je priorita takého výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 14. 04. 2005 sp. zn. I. ÚS 625/03). Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-453/2010, podľa ktorého Súdny dvor akceptoval princíp zachovania platnosti (zvyšku) spotrebiteľskej zmluvy a uviedol, že nekalá obchodná praktika nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti zmluvy o úvere. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ č. C-26/13 z 30. 04. 2014 čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 konštatovanie nekalosti obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušný súd môže podľa čl. 4 ods. 1 smernice Rady 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi, takéto konštatovanie však nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13. 16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. S tvrdením žalovaného o čiastočnej neplatnosti úverovej zmluvy nesúhlasil, pretože ak je dojednaná v zmluve o úvere odplata, ktorej výška je rozporná s dobrými mravmi, stráca zmluva o úvere ako celok svoje opodstatnenie. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/211/2013 zo dňa 21. 08. 2014. Žalobca uviedol, že zmluva obsahuje neprimerané sankcie, bola zabezpečená zmenkou v rozpore so zákonom, obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, zaväzuje žalobcu na poplatky bez primeraného protiplnenia, je pre žalobcu klamlivá, najmä čo sa týka výšky odplaty za poskytnutý úver, nie je potom udržateľná ako celok. 17. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje so svojim odvolaním. Ďalej poukázal, že žalobca na určení neplatnosti zmluvy nemá naliehavý záujem, z dôvodu, že CSP na rozdiel od predchádzajúcej úpravy vôbec nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti zmluvy. 18. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. 19. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 21. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil uviedol v odôvodnení rozsudku. 22. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. 23. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval. 24. Odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia zo strany súdu prvej inštancie a za správny považuje aj právny názor o neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy v celom rozsahu. Na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd udáva: 25. Nie je sporné, že ide o úverový právny vzťah a teda absolútny obchod a že na vec z tohto dôvodu dopadajú aj ustanovenia Obchodného zákonníka. Rovnako nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobca nesledoval použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Z obsahu spisu možno urobiť záver, že ide o typovú zmluvu. 26. Neboli potom zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky boli individuálne vyjednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). 27. V súlade s § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolateľ do uplynutia lehoty na odvolanie nenamietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacom petite. 28. Žalobca sa návrhom domáhal, aby súd určil, neplatnosť zmluvy o úvere, z dôvodu, že žalovaný mu poskytol úver vo výške 800 €, so žalovaným uzatvoril aj dohodu o zrážkach zo mzdy a podpísal na rad žalovaného aj zmenku so zmenkovou sumou 1 599,08 € a zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 03. 07. 2009. Žalovanému žalobca uhradil celú pohľadávku z titulu úveru vo výške 1 572 €, žalovaný však voči nemu eviduje dlh ešte vo výške 1 516,17 € a v zmysle zmenky žiada od neho z tejto sumy aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a zákonný úrok vo výške 6 % ročne. Žalobca poukázal aj na neprijateľnosť zmluvných podmienok v čl. 4. a 6. Okresný súd zistil, že prevýšenie dohodnutých úrokov je o viac ako 500 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami. Tiež poplatok, ktorý žalovaný požaduje v zmluve od žalobcu za spracovanie úveru príp. vypracovanie zmluvy predstavuje viac ako polovicu hodnoty poskytnutých úverových prostriedkov, pričom žalovaný ako dodávateľ vyžaduje od žalobcu ako spotrebiteľa finančný záväzok za plnenie, ktoré mu z materiálnej stránky vôbec nie je dodané. Okresný súd mal za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje neúnosné zaťaženie spotrebiteľa, nakoľko je mu účtovný poplatok bez toho, aby mu bolo poskytované aj reálne protiplnenie. Preto potom okresný súd považoval celú odplatu za poskytnutý úver za neprimeranú a neplatnú so zreteľom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ uvedené skutkové zistenia a závery súdu prvej inštancie nenamietal. 29. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy, ktorý spotrebiteľ má z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu, keď žalovaný sa domáha plnenia zo zmluvy. Podľa § 80 písm. c) OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, obdobne § 137 pís. c CSP), bolo možné žalobou (návrhom na začatie konania) uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak bol na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti žaloby na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie (určovacie žaloby) je naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Ten je daný najmä vtedy, keď bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak, a jednak v prípadoch, keď určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom sa dá dosiahnuť úprava, tvoriaca určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Ak zostáva nárok sporným, nemá žalobca naliehavý právny záujem (Najvyšší súd ČR z 27. 3. 1997 sp. zn. 3 Cdo 1338/96). Súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobca, ako spotrebiteľ má špecifické postavenie slabšej strany v spore, potrebuje mať vyriešenú najmä otázku, aký je jeho skutočný dlh voči veriteľovi (žalovanému). Rozhodnutím súdu sa postavenie žalobcu stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ak v konaní bude zistené, že odplata je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 30. Žalovaný si uplatňuje voči žalobcovi pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy aj keď žalobca mu uhradil na úver poskytnutý vo výške 800 Eur sumu 1572 Eur, žalovaný eviduje dlh voči žalobcovi ešte vo výške 1572 Eur, a tak na požadovanom určení rozsahu neplatnosti zmluvy existuje naliehavý právny záujem. Žaloba je plne v súlade aj s ustanovením § 3 ods. 5 ZoSU, podľa ktorého, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. 31. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa Obchodného zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. 32. Žalovaný podľa obsahu odvolania napádal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom mal za to, že súd prvej inštancie mal vysloviť len čiastočnú neplatnosť zmluvy o úvere. Odvolateľ mal za to, že neplatná by bola len tá časť odplaty, ktorá by podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a žalovaný by mal naďalej nárok na ostávajúcu primeranú odplatu. 33. Odvolací súd nie je zástancom teórie zneplatňovania celého právneho úkonu - celej zmluvy, ale naopak teórie zachovania platnosti zmlúv v súlade s § 41 OZ, v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor contractus“). Napriek tejto zásade však odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, musí konštatovať neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu. 34. Odvolací súd považoval za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jej častí ako celok ešte udržateľná. Neprihliadalo sa pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných častí. V rámci interpretačného pravidla sa vychádza z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka). 35. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že dojednanie v zmluve v čl. 20 VP, že všetky vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, nie je možné na daný právny vzťah aplikovať, zmluva tiež neobsahuje obligatórne náležitosti ustanovené najmä v § 4 ods.2 pís. g/,h/, i/, j/, k/ zák. č. 258/2001 Z.z. Podľa zmluvy žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 800 Eur a dlžník sa zaviazal veriteľovi zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772 Eur v 12 mesačných splátkach. Zmluva neobsahuje výšku ročnej úrokovej sadzby. 36. V rámci delenia právnych úkonov podľa kritéria odplatnosti je úver odplatným právnym úkonom. Odplatu za hlavný predmet plnenia predstavujú úroky Tiež sa im zvykne hovoriť cena úveru, alebo odplata. Ak preto žalovaný naformuloval zmluvu tak, že žalobca má zaplatiť príslušný poplatok za úver, ktorý podľa VP zahŕňa úrok a náklady, nie je jasné, čo je tou odplatou. 37. Zmluva je sama o sebe dôkazom neplatnosti zmluvy v časti odplata. Žalovaný v odvolaní ani nenamietal záver súdu prvej inštancie o tom, že odplata za poskytnutý úver je neprimeraná, v rozpore s dobrými mravmi, a preto v súlade s § 39 OZ neplatná, avšak mal za to, že je neplatná len tá časť odplaty, ktorá by podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, sám odvolateľ nič konkrétnejšie neuviedol (neuviedol ani v akej výške dojednal odplatu, v akej výške je primeraná), nerozporoval ani záver súdu prvej inštancie, že odplata je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie, ako celok je potom neplatná. Odplata, ktorú žalovaný nejasne naformuloval je v evidentnom rozpore s administratívnym zákonným stropom. Ak tak konal žalovaný aj voči ostatným spotrebiteľom, porušil v značnom rozsahu svoje povinnosti na finančnom trhu a poškodil spotrebiteľov. Odplata je preto v rozpore s ratio legis administratívneho zákonného stropu a je tiež nejasná v otázke, čo je vlastne odplata a čo úroky, aby si spotrebiteľ mohol preveriť súlad zmluvy so zákonom. Nejasná formulácia zmluvy v časti odplata odôvodňuje súdnu kontrolu spotrebiteľskej zmluvy aj v časti ceny úveru (uznesenie Súdneho dvora C-76/10). V danom prípade okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 53 ods. 6 OZ pokiaľ ide o posúdenie výšky odplaty, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu (podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch), nie je možné aplikovať ustanovenie § 502 ObZ. 38. Odvolací súd sa tiež podporne pridržiava zmyslu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-618/10, podľa ktorej nemožno neprijateľnú zmluvnú podmienku modifikovať, pretože by nič neodradzovalo nečestného dodávateľa od nekalých obchodných praktik, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax. Aj pokiaľ ide o cenu úveru, aj tejto zložky sa dotýka vadnosť právneho úkonu. Neprijateľnú cenu úveru súd v zmysle rozsudku C-618/10 Banco Espanol neupravoval do prijateľnej výšky. 39. Ako už odvolací súd uviedol, neplatnosť zmluvy by mala byť len akási posledná možnosť riešenia vadnosti právneho úkonu. Predmetná zmluva však vykazuje závažné vady aj čo do podstaných náležitostí. Je mimoriadne nebezpečná pre spotrebiteľov a za žiadnych okolnosti v spoločnosti udržateľná. Predmetná zmluva umožňuje zbavovať spotrebiteľov ich majetku s využitím inštitútu zakázaných neprijateľných zmluvných podmienok. Plošné používanie takejto zmluvy, ako štandardnej typovej, evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná (§7 ods. 1 zákona č. 250/2007). 40. Vzhľadom na povahu právneho úkonu, t. j. jeho obsah, je typickou vlastnosťou daného právneho vzťahu a sledovaným cieľom pre žalovaného získať odplatu za požičané finančné prostriedky a pre žalobcu bola podstatná cena, za ktorú mu budú finančné prostriedky požičané. Potom by odčlenením časti právneho úkonu, ktorým bola dohodnutá odplata, stratil právny úkon svoje opodstatnenie. Ide o podstatnú náležitosť uvedeného zmluvného vzťahu, kedy aj zmluvné strany dojednanie o cene za poskytnuté finančné prostriedky považovali za podstatné. Čiže dôvod neplatnosti sa vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka podstatnej zložky daného právneho úkonu, a teda je právny úkon neplatný v celom rozsahu). Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Pri posudzovaní otázky, či časť právneho úkonu postihnutá dôvodom neplatnosti možno oddeliť od ostatného obsahu tohto úkonu, je potrebné rešpektovať vôľu účastníkov právneho úkonu s prihliadnutím na účel, ktorého dosiahnutie účastníci sledovali. Ak je potom záver súdu prvej inštancie, že zmluvné dojednanie o odplate sa prieči dobrým mravom, založený na neplatnosti v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, možno ho posúdiť z hľadiska súladu alebo rozporu s dobrými mravmi len ako platné a neplatné (t. zn. bez možnosti vysloviť ho neplatným len čo do výšky, ktorá presahuje rámec dobrých mravom), (obdobne 32 Cdo/1008/2009 Najvyšší súd ČR). Správne súd prvej inštancie potom vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neplatnú v celom rozsahu. Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie, preto bolo dôvodné žalobe o neplatnosť úverovej zmluvy vyhovieť (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/211/2013 zo dňa 21. 08. 2014 a Krajského súdu v Trnave sp. z. 24Co/625/2014). 41. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania potvrdil aj rozhodnutie okresného súdu o trovách konania ako vecne správne. Okresný súd vzhľadom na výsledok rozhodnutia vo veci samej správne rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP, podľa miery úspechu vo veci, žalovaný nenamietal nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania v tom, že by súd rozhodol podľa nesprávneho ustanovenia zákona. 42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto mu vzniklo proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. 43. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).