Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/975/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206782 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115206782.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobkyne S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. U. XX, XXX XX C. U., zastúpenej Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou, so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 546,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/164/2015-66 zo dňa 17.09.2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 546,- Eur s príslušenstvo. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodol tak na základe posúdenia uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu ako zmluvy spotrebiteľskej podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo súčasne neznamená, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), ktorý definuje spotrebiteľa odlišne od definície spotrebiteľa upravenej v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely Zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Keďže súd prvej inštancie nemal preukázané, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu zo dňa 22.09.2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nemohli sa na ňu vzťahovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. tak, ako na to poukazovala žalobkyňa v žalobe. Zo zmluvy doloženej do spisu potom súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobkyni bol žalovaným poskytnutý úver na výkon zamestnania. Aj napriek tomu, že žalobkyňa v konaní tvrdila, že uzatvorená zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zaťažovalo ju dôkazné bremeno preukázať túto skutočnosť súdu spôsobom známym pre sporové konanie. Zvlášť ju zaťažovalo toto dôkazné bremeno v situácii, ak predložená kópia zmluvy o úvere obsahuje v písomnej forme jej prehlásenie o tom, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon zamestnania. Keďže Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neobsahuje osobitné ustanovenia, ktoré by v prípade spotrebiteľských sporov prenášali dôkazné bremeno na dodávateľa, táto povinnosť bola na žalobkyni. Žalobkyňa nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu preukazujúceho, resp. spochybňujúceho poskytnutie finančných prostriedkov na iný účel, než na výkon zamestnania. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu ako zmluvu uzavretú nie podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a nezaoberal sa ďalej podstatnými náležitosťami zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ktorých neuvedenie má za následok poskytnutie úveru bez úrokov a bez poplatkov. Z týchto dôvodov žalobu zamietol a rozhodol aj o trovách konania. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na to, že okresný súd zamietnutie návrhu na zaplatenie žalovanej sumy odôvodnil skutočnosťou, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko je v nej vyznačené vo formulári, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. S týmto záverom nesúhlasila a poukazovala na bežnú prax žalovaného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv, kde je snaha žalovaného označiť spotrebiteľa ako podnikateľský subjekt, navyše poukazovala na to, že ako spotrebiteľka absolútne nemala a nemohla mať vedomosť, čo zaškrtnutie daného políčka znamená alebo má spôsobiť. Jednalo sa o formulárovú zmluvu, ktorú žalovaný bežne používa pri poskytovaní úverov a kde text zmluvy je predtlačený, pričom dlžník dopĺňa svoje údaje. Mala za to, že zaškrtnutie formulárového políčka ohľadne účelu zmluvy nepostačuje na odlíšenie zmluvného vzťahu spotrebiteľského a nespotrebiteľského. Domnievala sa, že vyznačením tohto účelu sa malo dosiahnuť obídenie zákona o spotrebiteľských úveroch a náležitosti zmluvy o úvere podľa tohto zákona aj naďalej zotrvávala na tom, že sa jedná o spotrebiteľský úver uzavretý v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. a z vyznačenia účelu na „zamestnanie“ by nemali byť žiadne pochybnosti o účele úveru. Obchodný zástupca sa podľa jej názoru dopustil nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačil spotrebiteľovi účel úveru. Navyše mala za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania zaťažovalo žalovaného a nie ju. Jednoznačne zo strany žalovaného malo ísť o nekalú obchodnú praktiku s účelom vylúčiť úverovú zmluvu z režimu ochrany spotrebiteľa. Keďže vystupuje ako slabšia strana zmluvy, nemala vedomosť, aké následky má takto označený účel úveru a ani čo sa rozumie spotrebiteľským úverom. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo strany žalovaného podané nebolo. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a tento podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 5. Krajský súd poznamenáva, že od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Do ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Vo veci bolo za účinnosti O.s.p. aj rozhodnuté a bol podaný proti rozsudku súdu prvej inštancie aj opravný prostriedok. Aj keď Civilný sporový poriadok sa má použiť na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda pred 01.07.2016, treba poukázať na to, že je možné použitie ustanovení CSP len primerane za použitia aj ustanovení O.s.p. z dôvodu, že procesné úkony súdu prvej inštancie, dokazovanie vo veci, vyhlásenie rozsudku, ako aj odvolacie konanie začali ešte za účinnosti O.s.p., a preto je na strane strán sporu legitímne očakávanie z hľadiska právnej istoty, že konanie bude posúdené aj vzhľadom na uvedený právny predpis, čo vyplýva aj z článku 2 ods. 1 a 2 a článku 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP. 7. Je nesporné, že strany sporu dostali poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku o tom, že sú povinné všetky dôkazy predložiť a označiť skôr, ako súd vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Uvedené poučenie bolo zopakované aj na pojednávaní dňa 17.09.2015, nielen v písomnom predvolaní na pojednávanie. Tohto pojednávania sa žalobkyňa nezúčastnila, osobne bola prítomná len právna zástupkyňa žalobkyne. Po poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, okrem vyžiadania si výpisu z účtu od žalovaného, z ktorého bude jednoznačne zrejmé, koľko a kedy uhradila žalobkyňa žalovanému, iný návrh na doplnenie dokazovania nemala. Navyše v rámci pojednávania pred súdom prvej inštancie bola žalobkyňa cestou právnej zástupkyne poučená podľa ust. § 100 ods. 1 posledná veta O.s.p., kde zákonný sudca na základe doteraz tvrdených a preukázaných skutočností predniesol právne posúdenie veci, kde uviedol „súdu sa javí vec tak, že uzatvorená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z..“ Následne na to právna zástupkyňa žalobkyne na výslovnú otázku ohľadne ďalších návrhov na dokazovanie uviedla, že žiada pripojiť výpis z účtu žalovaného, z ktorého bude jednoznačne zrejmé koľko a kedy žalobkyňa uhradila žalovanému. Vzhľadom na vyššie uvedené, vychádzal odvolací súd zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, pretože nezistil právny dôvod na opakovanie dôkazov, ktoré boli predložené v konaní pred súdom prvej inštancie, ani na doplnenie dokazovania, a to v súlade s ust. § 213 ods. 3 až 5 O.s.p., ale ani v súlade s ust. § 384 ods. 1 a 2 CSP, ktorý má porovnateľnú právnu úpravu. 8. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobkyne dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie v čase svojho vydania aj správne odôvodnil v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje. 10. Zo spisu nesporne vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere zo dňa 22.09.2010. Rovnako nie je sporné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ide tu o druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzatvorila. Žalovaný mal postavenie dodávateľa, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a teda koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti tak, ako to upravuje ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa je subjektom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli. Uvedenému záveru zodpovedá aj prehlásenie žalobkyne ako dlžníčky v zmluve o úvere o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej podľa ustanovení Občianskeho zákonníka neznamená súčasne aj jej posúdenie ako zmluvy spotrebiteľskej podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.. Zákon o spotrebiteľských úveroch definuje v § 2 písm. a), čo sa rozumie pre účely zákona spotrebiteľom s tým, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Je nepochybné, že v zmysle zmluvy o úvere bola vyznačená ako účel poskytnutia finančných prostriedkov kolónka na výkon zamestnania. Navyše k tomuto prehláseniu je pripojený samostatný podpis žalobkyne vzťahujúci sa k uvedenej skutočnosti o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon zamestnania. 11. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi s prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobkyne. Odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Čo sa týka preskúmania veci samej v rozsahu podaného odvolania, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobkyne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozsudok okresného súdu je vecne správny, skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodovania súdu a rozhodnutie má náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Správne súd prvej inštancie uviedol, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 22.09.2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. vzhľadom na znenie ust. § 2 písm. a) vyššie citovaného zákona. Podľa kópie zmluvy o úvere doloženého do spisu žalobkyňa prehlásila zaškrtnutím príslušného políčka formulára, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Navyše k tomuto prehláseniu pripojila samostatný podpis vzťahujúci sa k uvedenej skutočnosti o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon zamestnania. Z uvedeného potom súd prvej inštancie správne vyvodil záver, že žalobkyni bol poskytnutý úver na výkon zamestnania. Odvolací súd poukazuje na to, že neobstojí tvrdenie žalobkyne uvádzané v odvolaní, kde poukazuje na prenesenie dôkaznej povinnosti na žalovaného s tým, že práve žalovaný mal preukázať, že poskytnutý úver bol poskytnutý na výkon zamestnania. Súd prvej inštancie správne v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu v situácii, ak predložená kópia zmluvy o úvere obsahovala v písomnej forme zachytené jej prehlásenie ňou osobitne podpísané, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon zamestnania. V tom čase platný Občiansky súdny poriadok neobsahoval osobitné ustanovenia, ktoré by v prípade spotrebiteľských sporov prenášali dôkazné bremeno na dodávateľa. Je potrebné v tejto súvislosti podotknúť, že aj v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku je dokazovanie ovládané aj naďalej prejednacou zásadou. Rozdiel v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom je v tom, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj pri vykonávaní dôkazov. Je síce pravda, že priebeh dokazovania v civilnom procese sa odlišuje podľa toho, či ide o klasické sporové konanie alebo spory s ochranou slabšej strany, kde sú zaradené aj spotrebiteľské spory, avšak k ochrane slabšej strany napomáha rozsiahlejšia poučovacia povinnosť a menej prísne upravená aj koncentrácia konania. Súd pri vykonávaní nenavrhnutých dôkazov má vždy pamätať na rovnosť strán a v medziach tejto zásady chrániť slabšiu stranu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na postup súdu prvej inštancie, ktorý v rámci pojednávania s poukazom na v tom čase platné ust. § 100 ods. 1 O.s.p. právne posúdil vec, ktorá sa javila tak, že uzatvorená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Následne po prednesení svojho názoru vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne, aby navrhla vykonanie dôkazov s tým, že jediným navrhovaným dôkazom zo strany žalobkyne bol návrh smerujúci k doloženiu prehľadu úhrad za účelom vyčíslenia skutočne poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému zo strany žalobkyne. Návrh smerujúci k preukázaniu skutočného účelu poskytnutia finančných prostriedkov a tak vyvráteniu prehlásenia o tom, že finančné prostriedky boli žalobkyni poskytnuté na výkon zamestnania, uskutočnené neboli. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval krajský súd dôvody podaného odvolania za také, ktoré by podstatným spôsobom mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, a preto rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania a konštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný, a preto rozhodol odvolací súd tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia súdom prvej inštancie. 14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).