Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/904/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109220947 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6109220947.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H. H., I. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Denisou Precákovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Nám. SNP 17, proti žalovanej J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H. H., T.. Ľ. D. XX, právne zastúpenej JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Pestovateľská 2682/18, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/176/2009-438 zo dňa 08.09.2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdzuje. II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v celosti parcely C-KN č. XXXX/X trvale trávnatý porast o výmere 233 m2 katastrálne územie M., obec H. H., ktorá je vymedzená geometrickým plánom č. 43604625-11/2009, vyhotoveným V.. S. K. dňa 15.06.2009 a overeného Správou katastra H. H. dňa 24.06.2009 (prvý výrok), a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške súdneho poplatku 99,50 €, hotové výdavky 13,32 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.214,70 € na účet jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (druhý výrok). Okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobkyňu považoval napriek námietkam žalovanej za aktívne legitimovanú stranu v spore, keďže je právnou nástupkyňou po právnej predchodkyni I. X., ktorá vlastníctvo k pozemnoknižnej parcele č. XXXX/X získala titulom Prídelovej listiny č.d. 639/1932 katastrálne územie M., zapísané v pozemkovej knihe PK č. XX. Z Prídelovej listiny vyplýva aj, že jej predmetná parcela bola pridelená, bolo vložené jej vlastnícke právo a že bývala na Y. č. 2. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by uvedenú parcelu užívali právni predchodcovia žalovanej, pretože títo užívali, ako to vyplýva jednak z Prídelovej listiny, pozemnoknižnej zápisnice i z osvedčenia o vydržaní, parcelu č. XXXX/X. Právne nástupníctvo po právnej predchodkyni žalobkyne je preukázané; právnou nástupkyňou po I. X. nie je žalovaná, pretože nebolo preukázané, že išlo o I. X., rod. T.. Súd na základe vyhotoveného geometrického plánu č. 43604625-11/2009, vyhotoveného V.. S. K. určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v celosti parcely C-KN č. XXXX/X trvale trávnaté porasty o výmere 233 m2, pričom uvedený geometrický plán je súčasťou rozsudku okresného súdu. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/179/2009-444 bolo určené, že výlučnými vlastníkmi v podiele každý k 1/2 parcely C-KN č. XXXX/X trvale trávnaté porasty o výmere 314 m2 sú H. H. a N. C., k parcele, ktorá bola vymedzená geometrickým plánom, vyhotoveným V.. K. dňa 15.06.2009 č. 4360462-25/2009 i s poukazom na znalecké dokazovanie, vykonané V.. C. Y.. V uvedenom konaní sa strany sporu dohodli a bolo uznané vlastnícke právo žalobcov. Žalobkyňa bola v konaní úspešná a uplatnila si náhradu trov konania. Nesúhlasila so žiadosťou žalovanej, aby súd rozhodol o trovách konania v zmysle §150 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), pretože z dokazovania vyplýva, že si bránila svoje vlastnícke právo, do ktorého bolo zasiahnuté a bola to práve žalovaná, ktorá navrhla a opakovane navrhuje znalecké dokazovanie, ako aj namieta aktívnu legitimáciu žalobkyne. Je potrebné vždy zhodnotiť aj postoj druhej strany, i to, že dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu uplatniť len vtedy, ak ich účastník sám nezavinil; poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/11/2011. Žalobkyňa nemôže byť sankcionovaná za to, že v konaní bránila svoje vlastnícke právo, do ktorého bolo zasiahnuté z dôvodu zle vyhotoveného geometrického plánu. Žalovaná sa môže voči geodetovi domáhať náhrady škody, ktorá jej týmto bola spôsobená; zároveň však žalovaná svojim konaní sa snažila spôsobovať ďalšie trovy konania. Aj z iných konaní, vedených na súde prvej inštancie vyplynulo, že ide o nesprávny geometrický plán, vypracovaný Ing. Čupkom, ktorým bolo zasiahnuté do vlastníckeho práva viacerých vlastníkov, o čom žalovaná musela mať vedomosť; geometrický plán nezodpovedá reálnemu užívaniu na mieste samom. Súd nepovažoval za preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §150 O.s.p. na strane žalovanej. Žalobkyňa bola nútená podať žalobu, keďže konaním zo strany žalovanej bolo zasiahnuté do jej vlastníckeho práva a uvedený stav bolo možné odstrániť jedine súdnym konaním a to určovacím výrokom. O trovách konania preto rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal trovy vo výške zaplateného súdneho poplatku 99,50 €, hotové výdavky vo výške 13,32 €, pozostávajúce z poplatku 3,- € za vyhotovenie fotokópie Štátnym archívom Banská Bystrica, zaplateným dňa 20.08.2015, vo výške 5 € za originál rodného listu I. X., zaplateným dňa 20.05.2015, vo výške 0,32 € za fotokópiu Štátneho archívu Banská Bystrica, zaplateným dňa 11.06.2015 a správny poplatok 5,- € za vyhotovenie originálu úmrtného listu I. X., zaplateným dňa 20.05.2015, ktoré výdavky doložila, pričom ide o výdavky, ktoré žalobkyňa vynaložila v súvislosti s prebiehajúcim konaním z dôvodu, že žalovaná vzniesla námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne, pričom preukazovala svoje právne nástupníctvo po I. X., ktorá bola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Súd priznal žalobkyni trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby v zmysle výpočtu základnej tarify za úkon podľa §11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál v súlade s §16 ods. 3 vyhlášky a to za úkony právnej služby v roku 2009, tarifná odmena za úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu pre rok 2009 vo výške 53,49 € a režijný paušál 6,95 € za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady a podanie návrhu zo dňa 20.10.2009, za rok 2010 tarifná odmena 55,49 €, režijný paušál 7,21 € za úkon, priznané úkony právnej služby, podanie zo dňa 20.01.2010 a podanie zo dňa 10.12.2010, úkony právnej služby v roku 2011 tarifná odmena za úkon 57,- €, režijný paušál 7,41 €, úkony za účasť na pojednávaní zo dňa 19.07.2011 a podanie s vyjadrením zo dňa 22.08.2011, úkony za rok 2012 tarifná odmena 58,69 €, režijný paušál za úkon 7,63 €, priznané úkony za účasť na pojednávaní dňa 07.06.2012, podanie vo veci s návrhom na dokazovanie zo dňa 12.06.2012, úkony za rok 2013 tarifná odmena za úkon 60,07 €, režijný paušál 7,81 €, úkony za účasť na pojednávaní dňa 10.01.2013, vyjadrenie zo dňa 30.01.2013, účasť na ohliadke dňa 11.11.2013, úkony za rok 2014 tarifná odmena za úkon 61,85 €, režijný paušál 8,04 €, úkony príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 15.01.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 28.01.2014, podanie vo veci dňa 20.02.2014 a 16.12.2014 a úkony v roku 2015 tarifná odmena 64,53 €, režijný paušál 8,39 €, priznané úkony právnej služby za účasť na pojednávaní dňa 30.04.2015, podanie vo veci s listinnými dôkazmi zo dňa 21.08.2015, účasť na pojednávaní dňa 08.09.2015, spolu trovy právneho zastúpenia 1 214,70 €, ktoré súd v konaní považoval za úkony súvisiace s konaním a úkony účelne vynaložené. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote do výroku o trovách konania odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd v zmysle §150 ods. 1 O.s.p. žalobkyni trovy konania nepriznal. Žalovanej bolo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/176/2009-354 zo dňa 04.08.2014 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu z dôvodu jej majetkových, sociálnych a rodinných pomerov. Je invalidnou dôchodkyňou s invalidným dôchodkom v roku 2014 vo výške 189,- € mesačne, prekonala viac operácií bedrových kĺbov, opatrovala svoju dcéru J. U., ktorá bola od troch rokov ťažko zdravotne postihnutá. Žalovaná je rozvedená, otec invalidnej dcére neprispieval na výživu a ani na lieky. Vzhľadom na starostlivosť o invalidnú dcéru ako i z dôvodu sťaženia jej pracovného uplatnenia nebola zamestnaná. Okrem invalidného dôchodku poberala za opatrovanie dcéry peňažný príspevok v roku 2014 vo výške 209,- € mesačne, pričom jej dcéra poberala invalidný dôchodok do 22.04.2015, kedy zomrela. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov má žalovaná viacero záväzkov voči finančným inštitúciám a bolo nevyhnutné brať úvery na preklenutie mimoriadnych záväzkov ako aj z dôvodu, že splácať dlhy za bývalého manžela, ktoré spôsobil počas trvania ich manželstva. Výraznou položkou v jej výdavkoch sú najmä lieky. Žalovaná býva v prenajatom byte na ul. N. XX v H. H., ktorý je vo vlastníctve jej sestry I. M.. Mesačné náklady na bývanie, nájom a inkaso sú 320,- €. Od 01.10.2015 sa zamestnala vo Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta v lekárni ako pomocný pracovník v zdravotníctve s hrubým mesačným príjmom 430,- €. V rámci konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo preukázané, že v dôsledku nesprávneho geometrického plánu V.. Q. č. 14420767-004/2001 zo dňa 05.01.2001, autorizačne overeným V.. U. H. a úradne overeným Správou katastra H. H. dňa 06.03.2001 pod č. 220/01, vyhotoveného na obnovu hraníc pôvodnej parcely č. XXXX/X došlo ku chybnému stavu v KNC a k duplicite vlastníctva. Prvostupňový súd v rámci dokazovania nariadil vyhotovenie znaleckého posudku, zo záverov ktorého vyplynulo, že geometrický plán V.. K. je správne vyhotovený z dôvodov, že síce vychádzal aj z grafického podkladu ROEP, ktorý nie je záväzným podkladom na obnovenie vlastníckych práv, tak ako z ROEP-u vychádzal aj geometrický plán V.. Q., ktoré podklady pre ROEP boli spravované podľa geometrického plánu z roku 1924, avšak V.. K. geometrický plán z roku 1924 transformovala v teréne a v mape bývalého katastra, čím dosiahla presnejšiu lokalizáciu. Preto podľa záverov znalca jediným správnym podkladom pre obnovenie hraníc pôvodnej parcely č. XXXX/X je situačný nákres z roku 1924 ako mapový podklad a geometrický plán z roku 1924 ako technický podklad. Žalovaná sa nestotožňuje s dôvodmi, uvedenými v rozsudku okresného súdu ohľadom náhrady trov konania. Zotrvala na tom, aby súd rozhodol o trovách konania podľa §150 ods. 1 O.s.p.. Hoci bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná a mala by jej v zmysle §142 ods. 1 O.s.p. patriť náhrada účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu, žalovaná má za to, že prvostupňový súd mal prihliadnuť na zvláštnosti prejednávanej veci, okolnosti, ktoré predchádzali vzniku súdneho sporu, keď žalovaná vznik duplicitného vlastníctva pozemkov nezavinila, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania a záverov znalca V.. C. Y. v znaleckom posudku č. 33/2014, vypracovaním geometrického plánu V.. S. K. č. 43604625-11/2009 došlo k oprave chybného stavu v KNC a zároveň k duplicite vlastníctva a nehnuteľnosť užívala dobromyseľne s tým, že je v jej vlastníctve. Až vykonané dokazovanie a nariadené znalecké dokazovanie preukázali omyl žalovanej, čo sama uznala a stotožnená so závermi znaleckého posudku opravný prostriedok - odvolanie voči rozsudku vo veci samej, ktorý je v jej neprospech, nepodala. Žalovaná je invalidná dôchodkyňa, rozvedená, v čase podania žiadosti o priznanie oslobodenia od poplatkovej povinnosti starajúca sa o plne invalidnú dcéru, ktorá jej v priebehu konania zomrela, bývajúca v byte vo vlastníctve jej sestry. V súčasnosti má žalovaná plánovanú ďalšiu operáciu. Poukázala na to, že právny ani skutkový stav, ktorý bol podkladom na podanie žalobného návrhu nijakým spôsobom nezapríčinila. V týchto skutočnostiach videla dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v okolnostiach, ktoré predchádzali a viedli ku vzniku sporu, ako aj spočívajúce v jej majetkových pomeroch. 3. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti - v druhom výroku - potvrdiť a zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. Pri aplikácii §150 O.s.p. je vždy potrebné zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu a to nielen na strane toho, v prospech koho má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní plný úspech. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4MCdo/11/2011 zo dňa 25.10.2012, ako aj na ďalšie uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 3MCdo/5/2006, 4MCdo/2/2008. Stotožnila sa so záverom prvostupňového súdu o tom, že v danom prípade nejde o výnimočný prípad, pretože skutočnosť, že žalovaná nedala podnet na podanie žaloby, nemôže byť okolnosťou hodnou osobitného zreteľa. Žalobkyňa nemala inú možnosť, len sa v konaní domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola v jej vlastníctve. Poukázala na to, že pred podaním žaloby sa v advokátskej kancelárii I.. Z. U., v tom čase právnej zástupkyne žalobkyne so sídlom v H. H. T.. G. XX uskutočnilo stretnutie, kde bol žalovanej vysvetlený skutkový stav ako aj skutočnosť, že pri vyhotovení geometrického plánu V.. Q. došlo k zásahu do vlastníckych práv viacerých vlastníkov susediacich pozemkov; žalobkyňa sa zároveň pokúsila o mimosúdne vyriešenie tejto situácie, avšak bezvýsledne. Žalobkyňa nemala teda inú možnosť, ako domáhať sa určenia vlastníckeho práva k tej časti nehnuteľnosti, do ktorej jej bola zasiahnuté vyhotovením geometrického plánu V.. Q., ktorý vychádzal z nesprávnych podkladov. V dôsledku pochybenia geodeta bolo zasiahnuté aj do vlastníckych práv k susediacim pozemkom, pričom na Okresnom súde Banská Bystrica boli podané viaceré žaloby o určenie vlastníckeho práva. Žalobkyňa nikdy nespochybňovala vlastnícke právo žalovanej k parcele, ktorá mala byť predmetom osvedčenia o vydržaní N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX zo dňa 21.05.2011, avšak tvrdila, že nesprávnym zameraním pôvodnej parcele EKN č. XXXX/X, z ktorej vznikla parcela CKN č. XXXX/X, došlo k posunutiu týchto hraníc a k zasiahnutiu do parcely EKN č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne, čím došlo k vzniku duplicitného vlastníctva v rozsahu 233 m2. Na Okresnom súde Banská Bystrica prebiehalo aj súdne konanie sp.zn. 13C/179/2009, v rámci ktorého bolo nariadené znalecké dokazovanie a bol vyhotovený znalecký posudok Ing. C. Y. č. 52/2010, z ktorého záverov bolo zrejmé, že geometrický plán, vypracovaný V.. Q., je nesprávny a nevychádza z presných podkladov a teda nezodpovedá reálnemu stavu na mieste samom. Uvedené bolo preukázané aj v konaní sp.zn. 20C/176/2009 a to ohliadkou na mieste samom dňa 11.11.2013, kde samotná žalovaná potvrdila skutočnosť, že hranica pozemku, vytýčená geometrickým plánom, vyhotoveným V.. Q. zo dňa 05.01.2001, nie je v súlade s reálnou držbou a užívaním pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. Napriek tejto skutočnosti žalovaná naďalej trvala na znaleckom dokazovaní, pričom na základe jej návrhu súd znalecké dokazovanie nariadil a podľa záverov znaleckého posudku č. 33/2014, vypracovanom V.. C. Y., boli potvrdené skutočnosti zistené aj na ohliadke na mieste samom a teda, že reálny stav nezodpovedá zápisu v katastri nehnuteľnosti. Medzitým bol v konaní sp.zn. 13C/179/2009 vyhotovený ďalší znalecký posudok č. 7/2005, ktorým bolo nepochybne preukázané, že nie je možné použiť geometrický plán, vypracovaný V.. D. Q., pretože tento nie je správny a vychádza z podkladov, ktoré nie sú tak matematicky presné, ako bol geometrický plán z roku 1924, ktorý pri vyhotovení geometrického plánu V.. D. Q. nepoužil. Napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu na pojednávaní konanom dňa 30.04.2015 žalovaná vzniesla námietku aktívnej legitimácie a zároveň uviedla, že sporná parcela EKN č. XXXX/ X katastrálne územie M. s poukazom na Prídelovú listinu ČD 639/32 nikdy nepatrila I. X., rod. X., ale patrila I. X., rod. T., čo je tretí prastarý rodič žalovanej z otcovej strany, lebo B. X. a I. X., rod. T. mali syna N. X. a teda vzhľadom na genézu tejto rodiny uviedla, že vlastníkom parcely EKN č. XXXX/X katastrálne územie M. je žalovaná J. U. a jej rodina. K týmto svojim tvrdeniam však nepredložila žiaden relevantný dôkaz, nesvedčili o tom ani listiny predložené v konaní, ako ani samotná Prídelová listina č.d. 639/32. Žalobkyňa tak musela opätovne preukázať svoju aktívnu legitimáciu, ktorá nebola počas celého konania spochybnená, až na pojednávaní dňa 30.04.2015. Musela zaobstarať listinné dôkazy, ktoré preukazovali totožnosť I. X., ako aj že práve táto I. X., ktorej bola pridelená parcela EKN č. XXXX/ X, je právnou predchodkyňou žalobkyne. S týmto preukazovaním vznikli žalobkyni ďalšie trovy konania, ktoré sama nezavinila, ale musela ich vynaložiť za účelom bránenia svojho vlastníckeho práva, na ktoré dala podnet práve žalovaná. Ani po preukázaní listinných dôkazov, preukazujúcich aktívnu legitimáciu žalobkyne, ani po vykonanom znaleckom dokazovaní žalovaná nebola stotožnená so skutkovým stavom a závermi dokazovania, pričom namietala aj samotný znalecký posudok a spochybňovala správnosť jeho záverov napriek tomu, že mala vedomosť už o skončenom súdnom konaní, vedenom pod sp. zn. 13C/179/2009 a o výsledkoch znaleckého dokazovania v tomto konaní. Je nepochybné, že trovy konania, ktoré boli žalobkyni riadne priznané, by neboli vznikli, nebyť žalovanej, ktorá svojím správaním dala príčinu na ich vznik. Prvostupňový súd preto pri rozhodovaní o trovách konania a vyhodnotení použitia ustanovenia §150 ods. 1 O.s.p. musel prihliadať aj na samotné správanie sa a postoj žalovanej počas celého konania, nielen na jej správanie sa po vyhlásení rozsudku, kedy žalovaná v konečnom dôsledku prijala závery znaleckého dokazovania a nepodala odvolanie voči rozhodnutiu vo veci samej. Jej konanie je síce v záujme zachovania hospodárnosti konania a zbytočného nenavyšovania trov konania, avšak tento postoj žalovanej nemôže byť chápaný ako okolnosť hodná osobitného zreteľa. Pokiaľ žalovaná uvádza, že je poberateľkou invalidného dôchodku, poukázala žalobkyňa na to, že aj ona je dôchodkyňa, pričom trovy konania a náklady s tým spojené, ktoré musela vynaložiť na účelné bránenie svojho vlastníckeho práva, pre ňu znamenali značný zásah do jej majetkových pomerov. Žalovaná zároveň uviedla, že od 01.10.2015 je zamestnaná a teda bude mať okrem priznaného invalidného dôchodku aj pravidelný mesačný príjem, z ktorého by mohla uhrádzať aj náhradu súdom priznaných trov konania. Ak by o týchto skutočnostiach mal súd v čase rozhodovania vedomosť, mohol s poukazom na §160 ods. 1 O.s.p. zaviazať žalovanú na plneniu v splátkach pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Žalobkyňa mala za to, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania riadne vyhodnotil nielen skutkový stav, ale zohľadnil aj samotné správanie sa účastníkov konania, ich majetkové pomery a dospel k záveru, že nie je dôvod na uplatnenie §150 ods. 1 O.s.p., pretože neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v takej intenzite, aby nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi. Navyše rozhodnutím o nepriznaní nároku na náhradu trov konania by sa nedocielila spravodlivá ochrana práv účastníkov konania, keďže majetková sféra žalobkyne, ktorá v konaní účelne bránila svoje vlastnícke právo, bola znížená v dôsledku konania a správania sa žalovanej v priebehu celého konania. 4. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu zotrvala na svojom odvolaní v plnom rozsahu, ako aj na dôvodoch, v ňom uvedených. 5. Žaloba bola podaná pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“); v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 7. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd, v zmysle §380 C.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pri posudzovaní veci preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej, ako aj procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj dostatočne a riadne právne odôvodnil. 9. Odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa nemala inú možnosť, ako sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, t.j. určenia svojho vlastníckeho práva výlučne súdnou cestou vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nebola ochotná v rámci predsúdneho konania vyriešiť spor mediáciou, resp. zmierčou cestou. Všetky skutočnosti ohľadom dôvodnosti žaloby okresný súd podrobne rozviedol v odôvodnení svojho rozsudku. Riadne, podrobne a zrozumiteľne uviedol aj, prečo nevyhovel žiadosti žalovanej rozhodnúť o náhrade trov konania za použitia ustanovenia §150 ods. 1 O.s.p.. Ani odvolací súd v prejednávanej veci nevidel príčinu na použitie zákonných ustanovení o dôvodoch hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania (trov právneho zastúpenia). Preto, považujúc rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku o trovách konania za správny v plnom rozsahu, ho v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 10. Žalobkyňa bola úspešná aj v odvolacom konaní. Uplatnila si trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu žalovanej. O trovách konania pred odvolacím súdom potom krajský súd rozhodol tak, že v zmysle §255 ods. 2, §262 ods. 1 C.s.p. má žalobkyňa nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie. 11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).