Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200080 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200080.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: Z.. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX Y. W., zast.: URBÁNI & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 646 181, Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, za ktorú koná JUDr. Juraj Remšík, konateľ a advokát, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. KRPZ-BB-KDI2-35-002/2016 zo dňa 16. decembra 2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a . III. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňový orgán verejnej správy, ako príslušný orgán podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, po prejednaní priestupku podľa § 74 zákona č. 372/1990 Zb., uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. b), § 4 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 2 písm. d) a § 66 ods. 2 písm. a), písm. d), písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. g), písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa § 22 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. žalobcovi uložil pokutu vo výške 600 EUR a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 30 mesiacov. 2. Žalovaný v odvolacom konaní zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia v časti opis skutku tak, že doplnil nacionále splnomocneného advokáta účastníka konania a rozhodol, že ostatné časti prvostupňového rozhodnutia ostávajú nedotknuté (túto časť rozhodnutia žalovaného napadol žalobca žalobou). Žalovaný de facto potvrdil správnosť a zákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu v časti týkajúcej sa uznania žalobcu vinným z priestupkového konania pripisujúceho sa mu za vinu. 3. Orgány verejnej správy oboch stupňov svoje rozhodnutie o priestupku a o uložení sankcie odôvodnili tým, že žalobca dňa 9. 7. 2016 v čase o 22:50 hodine viedol ako vodič motorové vozidlo po ulici Školskej v obci Y. W. kde zapríčinil dopravnú nehodu, a to tak, že pri odbočovaní doľava v smere jazdy na námestie SNP sa plne nevenoval vedeniu vozidla, následkom čoho pravou časťou vozidla vyšiel na obrubník vpravo a následne prešiel k ľavému okraju vozovky, kde narazil do tam zaparkovaného motorového vozidla. Žalobca ako vodič si po dopravnej nehode nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, pretože dopravnú nehodu neohlásil policajtovi a nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a na toto miesto sa bezodkladne nevrátil po privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody a nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel a z miesta dopravnej nehody s vozidlom odišiel do pohostinstva pri ihrisku v obci Y. W., kde bol následne vypátraný príslušníkmi Policajného zboru. 4. Pri dokumentovaní dopravnej nehody bol vodič vyzvaný k predloženiu dokladov potrebných na prevádzku a vedenie motorového vozidla, pričom tieto ku kontrole nepredložil a taktiež ku kontrole nepredložil vodičský preukaz. Následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške za účelom zistenia požitia alkoholu, a to prístrojom AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo: A409 655, ktorý mu po prefúknutí dňa 9. 7. 2016 v čase o 23:47 hodine nameral hodnotu 0,94 miligramu (mg) etanolu na liter vydýchnutého vzduchu, čo je pozitívny výsledok. Následne bol menovaný dňa 10. 7. 2016 v čase o 00:27 hodine do toho istého prístroja podrobený opakovanej dychovej skúške, ktorý nameral hodnotu 0,72 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu a v čase o 00:52 hodine toho istého dňa podrobený ďalšej dychovej skúške do toho istého prístroja, pri ktorej bola nameraná hodnota 0,70 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu, čo je taktiež pozitívny výsledok. 5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu vo veciach správneho trestania, ktorou sa domáhal, aby správny súd: A. zrušil rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a aby vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP (pretože žalobca sa nedopustil konania napĺňajúceho znaky priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. g) zákona o priestupkoch, avšak jeho konanie je nutné posúdiť ako škodovú udalosť a tá nie je v zmysle zákona o priestupkoch v rámci priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky upravená, resp. nemôže byť predmetom priestupkového konania), alternatívne B. časti, v ktorej bol žalobcovi uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 30 mesiacov podľa paragrafov 198 ods. 1 písm. a) SSP zrušil a uložil žalobcovi trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na spodnej hranici príslušnej trestnej sadzby. 6. Z obsahu žaloby (body 6 - 21) je zrejmé, že žalobca nerozporuje porušenie povinností z jeho strany, keď počas vedenia svojho motorového vozidla značky VW TOUAREG, evidenčné číslo U. XXX D., ktoré viedol on ako vodič, došlo k stretu tohto vozidla so zaparkovaným osobným motorovým vozidlom značky Renault Mégane Scénic, evidenčné číslo U. C., v dôsledku čoho porušil povinnosti uvedené v § 4 ods. 1 písm. b), § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. e) zákona o cestnej premávke, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch a § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. 7. Žalobca však nesúhlasí s porušením povinností uvedených v § 4 ods. 2 písm. d), § 66 ods. 2 písm. a), písm. d) písm. e) zákona o cestnej premávke a s tým spojeným vyslovením viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), písm. e) a písm. g) zákona o priestupkoch, od čoho je vo svojej podstate odvodená v značnej miere uložená sankcia. 8. Žalobca v žalobe namieta, že jediným faktom, o ktorý opreli svoju rozhodovaciu činnosť, či už prvostupňový alebo odvolací orgán verejnej správy, ohľadom záveru, že žalobca ako vodič počas vedenia vozidla požil alkohol alebo viedol vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia alkohol ešte nachádzal v jeho organizme, boli prvotné tvrdenia a výpovede žalobcu o množstve požitého alkoholu, ktoré učinil po takmer dvoch hodinách po údajnej dopravnej nehode, a od ktorých následne Z.. D. E. v odbornom vyjadrení č. 70/16 vyvodila svoje závery. Vytýkal orgánom verejnej správy, že závery vyvodili len zo skutočností uvedených žalobcom v daný deň, a pritom sa vôbec nezaoberali možnosťou dôkladnejšieho posúdenia a zistenia skutkového stavu. 9. Znalkyňa Z.. D. E., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia, pribratá do administratívneho konania, podala vo veci znalecký posudok č. 70/16 zo dňa 30. 7. 2016, pričom o výsledky tohto znaleckého posudku, ktorý vychádzal predovšetkým zo skutočností uvedených žalobcom dňa 09./10.07.2016 o množstve požitého alkoholu v pohostinstve v Y. W., ktoré uviedol príslušnému orgánu nesporne pod vplyvom a po požití týchto alkoholických nápojov, orgány verejnej správy opreli svoje rozhodnutie. Žalobca tieto tvrdenia uviedol v stave vylučujúcom spôsobilosť, a to vzhľadom na namerané množstvo alkoholu. 10. Žalobca predložil ním zabezpečený znalecký posudok č. 16/2016 vypracovaný znalkyňou Z.. J. Y., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia, ktorá bola dotazovaná za účelom posúdenia množstva hladiny alkoholu v krvi žalobcu dňa 9. 7. 2016 o 22: 30 hodine v čase predmetnej dopravnej nehody, t.j. či ku konzumácii alkoholu, ktorú preukazovali uskutočnené dychové skúšky, mohlo dôjsť až po predmetnej udalosti, za ktorú mu je vyvodzovaná zodpovednosť. 11. Namietal, že orgány verejnej správy sa výsledkami a skutočnosťami uvedenými v znaleckom posudku Z.. J. Y. vôbec nezaoberali a na ich obsah účelovo vôbec neprihliadali, čím došlo k porušeniu § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch. Znalkyňa Z.. Y. pritom vo svojom posudku konštatovala, že výsledok koncentrácie etanolu v krvi nemožno hodnoverne určiť na základe koncentrácie etanolu v dychu zisteného uskutočnenými dychovými skúškami, resp. pri výpočte údajnej koncentrácie etanolu v krvi v čase vedenia osobného motorového vozidla nemožno zásadne brať do úvahy výsledok meraní prvou dychovou skúškou, nakoľko výsledok tohto merania mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť množstvo zostatkového etanolu, ktoré sa nachádzalo v ústnej dutine bezprostredne po konzumácii alkoholu. 12. Nesúhlasil s konštatovaním odvolacieho orgánu o údajnej rozporuplnosti, účelovosti a neprijateľnosti tohto znaleckého posudku. Podľa žalobcu, ak mal orgán verejnej správy predložené dva znalecké posudky, ktoré sa v podstatných náležitostiach rozchádzali, mal pribrať iného znalca, resp. znalecký ústav za účelom zjednotenia týchto znaleckých posudkov, a nie poukazovať na údajnú účelovosť znaleckého skúmania predloženého obvineným. 13. Znaleckým posudkom znalkyne Z.. J. Y. boli vyvrátené závery orgánov verejnej správy, teda nie je možné žalobcovi pričítať porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 2 písm. d), § 66 ods. 2 písm. a), písm. d) a písm. e) zákona o cestnej premávke a tým kvalifikovať jeho konanie ako porušenie povinnosti viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa ešte môže nachádzať v jeho organizme, nakoľko tieto znaky neboli naplnené. 14. Žalobca poukázal na pozitívne vymedzenie dopravnej nehody v zmysle ustanovenia § 64 ods. 1 a § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke a zastával názor, že v zmysle § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke, ktorý znie "ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou", je potrebné uvedenú skutočnosť kvalifikovať ako konanie v rámci škodovej udalosti. Tvrdil, že žalobca si splnil všetky povinnosti, ktoré mu zákon o cestnej premávke v ustanovení § 66 ods. 6 ako účastníkovi škodovej udalosti ukladá. 15. Žalobca, po tom, čo došlo k stretu vozidiel, zastavil svoje vozidlo a neodišiel z miesta skutku. Kontaktoval majiteľa zaparkovaného vozidla, s ktorým sa dohodol na urovnaní, resp. na vyriešení vzniknutej situácie po jeho návrate z dovolenky, keďže škoda podľa neho neprevyšovala jeden a pol násobok väčšej škody podľa Trestného zákona a jednoznačne sa dohodli na zavinení z jeho strany. Preto nie je možné pričítať porušenie povinnosti spočívajúcej v odchode z miesta skutku. Bezprostredne po tejto udalosti nepožil alkoholické nápoje, čo by mohlo mať za ujmu zistenie, či viedol osobné motorové vozidlo v čase, keď sa alkohol po jeho požití ešte v jeho tele nachádzal. Žalobca potvrdil, že začal požívať v daný deň alkohol po predmetnej udalosti, avšak až následne po tom, čo sa skontaktoval s majiteľom zaparkovaného vozidla. 16. Žalobca počas ústneho prejednávania priestupku navrhol v rámci dokazovania vypočuť H. F., ktorý bol bezprostredne prítomný daného skutku a preto by mohol vyvrátiť alebo potvrdiť skutočnosti tvrdené zo strany žalobcu, že pred dopravnou nehodou nepožil alkoholické nápoje, že neodišiel z miesta skutku, čo však bolo zo strany príslušného správneho orgánu vylúčené. Nedošlo k vypočutiu ani ďalších osôb, čo žalobca počas kontaktu s príslušnými orgánmi navrhoval, a to K. T., R. T. (majitelia poškodeného vozidla), Z. X. (barmanky), J. X. (popíjal so žalobcom). 17. Žalobca v žalobe namietal, že skutkový stav je zjavne protiprávne upravovaný správnym orgánom, ktorý nepostupoval pri hodnotení dôkazov nestranne. V napadnutom rozhodnutí došlo k porušeniu zásady zákonnosti, zásady materiálnej pravdy, zásady súčinnosti, zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady rovnosti a primeranosti, čo má za následok: - nesprávne právne posúdenie veci žalovaným i prvostupňovým orgánom, - nedostatočne zistený skutkový stav veci, - podstatné porušenie ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo a malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 18. Namietal procesné pochybenie, keď orgány verejnej správy nesprávne, vzhľadom na predmetný skutkový stav, vyhodnotili žalobcov údajný skutok ako dopravnú nehodu, napriek tomu, že ten nenaplnil ani jedno z konaní, ktoré možno subsumovať pod konanie označujúce ako dopravnú nehodu, resp. z jeho strany nedošlo k dostatočnému vykonaniu všetkých potrebných úkonov v rámci zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Konanie žalobcu možno jednoznačne kvalifikovať ako škodovú udalosť, a preto ukladanie povinností vyplývajúcich z dopravnej nehody je nedôvodné. 19. Znakom priestupku je porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti, ktorý je pri priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky predstavovaný záujmom na ochrane bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Tvrdil, že konanie žalobcu v žiadnom prípade nenarušilo ani plynulosť ani bezpečnosť cestnej premávky a zároveň nedošlo ani k ohrozeniu tohto záujmu chráneného zákonom. 20. Orgán verejnej správy nebral do úvahy skutkové okolnosti prípadu, a to hlavne fakt, že žalobca ihneď po danej udalosti zastavil svoje osobné motorové vozidlo, skontaktoval sa s poškodenou osobou, dohodol sa s ňou na urovnaní a na jeho zavinení. Peňažný trest vo výške 600 EUR a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 30 mesiacov za tento skutok žalobca považuje za neprimerane prísny. Uviedol, že trest zákazu činnosti v takomto rozsahu sa ukladá, keď osoba dokonca naplní svojím konaním znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle Trestného zákona (§ 289). 21. Žalobca poznamenal, že sa nechce zbaviť zodpovednosti za konanie, ktorého sa dopustil a vyhnúť sa uloženiu trestu, avšak za konanie ktorého sa dopustil a hlavne, aby mu za jeho protiprávne konanie bol uložený primeraný trest. 22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie. Konštatoval, že žalovaný v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu. Výsledkom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie, keď doplnil nacionále splnomocneného advokáta účastníka konania a ostatné časti rozhodnutia ponechal nedotknuté. K jednotlivým žalobným bodom zaujal nasledovné stanovisko (body 23-32): 23. Žalobnú námietku, že orgány verejnej správy opreli svoju rozhodovaciu činnosť o prvotné výpovede žalobcu o množstve požitého alkoholu, ktoré sa stali tiež podkladom znaleckého posudku Z.. D. E. považoval za zavádzajúce. Poukázal na obsah výpovede žalobcu podľa záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 10.07.2016 a na obsah záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 22.07.2016 ohľadom množstva a času požitia alkoholu, pričom konštatoval, že zo znaleckého posudku je zrejmé, že Z.. D. E. pri jeho spracovaní vychádzala z výpovede žalobcu, v ktorej uviedol, že dňa 09.07.2016 v čase od 23.15 hod. vypil jedno až dve 0,5 litrové pivá, 2 poldeci vodky a 1 poldeci whisky, a teda je zrejmé, že sa jedná o výpoveď žalobcu zo dňa 22.07.2016. Žalovaný má za to, že žalobca vypovedal pod vplyvom alkoholu len dňa 10.07.2016, a nie dňa 22.07.2016, keď bol vypočutý dodatočne, pričom svoju výpoveď na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísal. Keďže žalobca bol vypočutý dňa 10.07.2016 pod vplyvom alkoholu, prvostupňový orgán verejnej správy na túto výpoveď neprihliadal a nereflektovala na ňu ani znalkyňa. Do úvahy bola zobratá výpoveď žalobcu zo dňa 22.07.2016 a vychádzala z nej aj znalkyňa, pričom žalovaný túto výpoveď považuje za smerodajnú a najvierohodnejšiu. 24. Nesúhlasil s konštatovaním žalobcu, že žalovaný bezdôvodne tvrdil, že žalobca v priebehu správneho konania účelovo menil obsah svojich výpovedí, pričom poukázal na odlišnosti vo výpovedi zo dňa 10.07.2016, zo dňa 22.07.2016, obsah odvolania, doplnenie výpovedí žalobcu zo dňa 28.08.2016, zápisnicu z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 05.10.2016. Žalovaný zastáva stanovisko, že z obsahu výpovedí žalobcu vyplývajú zjavné rozpory v podstatných faktoch predmetnej udalosti, a to v akom čase a v akom množstve požíval alkoholické nápoje. Zotrval na závere, že žalobca svoje výpovede tendenčne menil a prispôsoboval ich obsah obstaraným listinným dôkazom. Uvedené preukazuje fakt, že kým žalobca vo výpovedi zo dňa 22.07.2016 uviedol, že požíval alkohol od 23.15 hod. a vypil dve vodky s džúsom 0,5 dcl, jedno 0,5 dcl whisky a jedno alebo dve pollitrové pivá, tak po vypracovanom odbornom vyjadrení žalobca dňa 28.08.2016 a 05.10.2016 výpoveď už tendenčne doplnil o požitie ďalších pohárov tmavého alkoholu (presný počet nevie). Toto konštatovanie podporujú aj závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že koncentrácie etanolu získané bilančnými prepočtami, v ktorých sa mohol žalobca nachádzať v čase druhej a tretej dychovej skúšky sa nezhodujú (sú nižšie) s objektívne nameranými hodnotami koncentrácií etanolu získanými druhou a treťou dychovou skúškou, z čoho vyplýva, že žalobca musel požívať alkohol aj pred dopravnou nehodou, a teda viedol vozidlo, kedy sa etanol nachádzal v jeho organizme. 25. Žalovaný nebral do úvahy výpoveď žalobcu zo dňa 10.07.2016, nakoľko žalobca vypovedal pod vplyvom alkoholu a taktiež považoval výpovede žalobcu doplnené po vypracovaní odborného vyjadrenia č. 70/16 Z.. D. E. za neprijateľné, rozporuplné, s ktorými nemožno súhlasiť, a teda žalovaný považoval za hodnovernú a najdôveryhodnejšiu výpoveď žalobcu zo dňa 22.07.2016, nakoľko bola vykonaná v krátkom čase po inkriminovanej udalosti. 26. Žalovaný sa stotožnil s odbornými závermi Z.. D. E., ktorá pre objektívnosť bilančný prepočet koncentrácie etanolu v krvi vykonala na čas druhej a tretej dychovej skúšky, nakoľko pokles koncentrácie etanolu 0,46 g/kg medzi prvou a druhou dychovou skúškou za 40 minút nezodpovedá vo všeobecnosti poklesu koncentrácie etanolu v krvi za jednu hodinu, ktorý sa uvádza 0,12 až 0,20 g/kg, a preto hodnota koncentrácie etanolu získaná prvou dychovou skúškou bola ovplyvnená v smere plus (+) niektorým z faktorov: zostatkový alkohol v ústnej dutine, fajčenie, konzumácia nevhodných látok. 27. Žalovaný považuje znalecký posudok podaný znalkyňou Z.. J. Y. za účelový, neprijateľný a rozporuplný, pretože znalkyňa pri vypracovaní vychádzala aj z doplnenia a upresnenia výpovede žalobcu zo dňa 28.08.2016, ktorú žalobca podal účelovo, so značným časovým odstupom reagujúc na posudok vypracovaný Z.. D. E., keď účelovo zvyšoval množstvo požitého alkoholu po dopravnej nehode. Navyše znalkyňa Z.. J. Y. pripustila, že žalobca mohol požívať alkoholické nápoje aj pred dopravnou nehodou, keďže v posudku uviedla, že žalobca mohol požívať alkohol len po dopravnej nehode, resp. existuje pravdepodobná možnosť, ktorá sa nedá s istotou vylúčiť, že žalobca požil alkohol len po dopravnej nehode. Žalovaný preto vychádzal zo záverov znalkyne Z.. D. E., z ktorých vyplýva, že žalobca musel požívať alkohol aj pred dopravnou nehodou, a teda viedol vozidlo v čase, kedy sa etanol nachádzal v jeho organizme. 28. Tvrdenia žalobcu o tom, že správnemu orgánu neprináleží hodnotiť závery odborne spôsobilej osoby v rámci jej znalečnej činnosti, považuje žalovaný za zavádzajúce, nakoľko z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil výpovede žalobcu obstarané po vypracovaní odborného vyjadrenia za účelové, nakoľko došlo k ich úmyselnej zmene s cieľom prispôsobiť ich obsah záverom vypracovaného posudku Z.. D. E.. Z dôvodu, že znalkyňa Z.. J. Y. zohľadnila dodatočnú výpoveď žalobcu zo dňa 28.08.2016, ktorú podal účelovo, navyšoval množstvo vypitého alkoholu, resp. výpoveď staval do polohy, že na presné množstvo požitého alkoholu si nepamätá, pričom v predchádzajúcej výpovedi to jednoznačne uviedol, ako aj vzhľadom na nejednoznačný záver o vylúčení požitia alkoholu žalobcom pred dopravnou nehodou, žalovaný dospel k záveru, že znalecký posudok vypracovaný Z.. J. Y. považuje za tendenčný a neprijateľný. 29. K námietke žalobcu, že jeho konanie sa malo kvalifikovať ako konanie v rámci škodovej udalosti, resp. posúdenie konania z pohľadu dopravnej nehody nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, žalovaný poukázal na záznam o skutku na úseku cestnej dopravy zo dňa 09.07.2016, záznam dopravnej nehody zo dňa 10.07.2016, zápisy o dychových skúškach, vyjadrenia npor. J.. H. R. zo dňa 10.07.2016, R.. U.. J. T. zo dňa 10.07.2016, na zápisnicu z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 05.10.2016, odborné vyjadrenie č. 70/16 Z.. D. E. zo dňa 30.07.2016, odborné vyjadrenie č. 96/16 Z.. D. E. zo dňa 15.11.2016. Žalovaný uviedol, že považuje uvedené listinné dôkazy za hodnoverné a dôveryhodné, lebo boli získané zákonným spôsobom a námietky žalobcu o tom, že jeho konanie nemožno kvalifikovať ako dopravnú nehodu, pretože sa jedná o škodovú udalosť, označil za účelové a zavádzajúce v snahe vyhnúť sa postihu za svoje protiprávne konanie. Žalovaný zastáva stanovisko, že žalobca ako účastník dopravnej nehody bol ako vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu, a preto sa uvedená udalosť považuje za dopravnú nehodu. Podľa žalovaného v danom prípade je potrebné vyššie popísanú udalosť kvalifikovať ako dopravnú nehodu, a nie ako škodovú udalosť. Tento záver oprel o ustanovenie § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu. Žalovaný uzavrel, že z vykonaných prvotných neodkladných a neopakovateľných dôkazov ako aj zo záverov znaleckého dokazovania vypracovaného znalkyňou Z.. D. E. vyplýva, že za predpokladu, že žalobca požil alkohol aj po dopravnej nehode zložitým spätným prepočtom bola stanovená minimálna koncentrácia etanolu v krvi 0,38 - 0,56 g/kg, v ktorých sa mohol žalobca nachádzať v čase dopravnej nehody. Koncentrácie etanolu získané bilančnými prepočtami, v ktorých sa mohol žalobca nachádzať v čase druhej a tretej dychovej skúšky sa nezhodujú (sú nižšie) s objektívne nameranými hodnotami koncentrácií etanolu získanými druhou a treťou dychovou skúškou, z čoho vyplýva, že žalobca musel požívať alkohol aj pred dopravnou nehodou, a teda viedol vozidlo, kedy sa etanol nachádzal v jeho organizme. 30. Orgán verejnej správy nepovažoval za potrebné doplniť výpoveď osoby H. F., nakoľko dôkazné prostriedky získané pri dokazovaní predmetného skutku sú pre meritórne rozhodnutie v danej veci postačujúce. Orgán verejnej správy oprel svoje rozhodnutie o dostatočné množstvo použiteľných podkladov, na základe ktorých bolo možné objektívne a správne rozhodnúť. Preto nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vypočutie svedka pán F., resp. ďalších osôb. Z vykonaných dôkazov vyplynul jednoznačný záver o naplnení skutkovej podstaty priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalobcom v plnom rozsahu obvinenia, a preto žiadne ďalšie dôkazy nebolo potrebné vykonať. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z postavenia orgánu verejnej správy spojeného s jeho právomocou. 31. Tvrdenie žalobcu, že výpoveď svedka by mohla vyvrátiť preukázané skutočnosti, podľa žalovaného vyznieva účelovo, ak žalobca v priebehu celého prípravného konania takéhoto svedka ani len nespomenul a už vôbec nežiadal vypočuť. Je nelogické, aby nebol takýto kľúčový svedok identifikovaný už pri prvotných úkonoch. 32. Žalobnú námietku vo vzťahu k ďalším navrhovaným svedkom označil žalovaný za zavádzajúcu, pretože okrem pána F. žalobca na ústnom pojednávaní nenavrhol vypočuť žiadne ďalšie osoby. V danom prípade nie je namieste požiadavka žalobcu na obstarávanie ďalších dôkazov o jeho vine, pretože ani prvostupňový orgán verejnej správy, ani odvolací orgán o zistenom skutkovom stave nemajú žiadne pochybnosti. 33. K námietke ohľadom neprimeranosti uloženého trestu, žalovaný poukázal na to, že žalobcovi bola uložená sankcia - pokuta vo výške 600,- Eur, čo je v dolnej polovici za najprísnejšie postihnuteľný priestupok možnej sadzby a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 30 mesiacov, čo je v polovici za najprísnejšie postihnuteľný priestupok možnej sadzby. Prvostupňový orgán postupoval správne, ak prihliadol na to, že žalobca porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky závažným spôsobom, nakoľko ako vodič viedol motorové vozidlo po predchádzajúcom požití alkoholického nápoja, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia alkohol ešte nachádzal v jeho organizme a v súvislosti s vedením motorového vozidla zapríčinil dopravnú nehodu tým, že sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, ako aj tým, že viedol vozidlo po predchádzajúcom požití alkoholu, čo bolo určujúcim faktorom pri zapríčinení dopravnej nehody, po ktorej si následne nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody. Bolo prihliadnuté na miesto spáchania dopravného priestupku v zastavanej časti obce, zohľadnený bol čas dopravného priestupku, ku ktorému došlo v nočných hodinách, kedy možno predpokladať nižší počet ostatných motorových ako aj nemotorových účastníkov cestnej premávky. Prihliadnuté bolo aj na skutočnosť, že žalobca je držiteľom vodičského preukazu na skupinu oprávnenia „B“ od roku 1980, pričom v sledovanom období dvoch rokov bol právoplatne postihnutý za dva dopravné priestupky v blokovom konaní. Žalobca spáchal priestupok vedomým konaním, pretože vedel, že po predchádzajúcom požití alkoholu môže svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že žalobca sa už v minulosti dopustil viacerých priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré boli riešené v blokovom alebo v správnom konaní, a z ktorých sa žalobca nepoučil. Preto uložená sankcia pokuty v dolnej polovici vymedzeného rozsahu možnej sadzby bude mať dostatočný výchovný charakter, nakoľko skôr uložená sankcie nepôsobili na žalobcu dostatočne výchovne a preventívne. Uložený trest je sankcia ako i zákaz činnosti viesť motorové vozidlo sú v súlade s požiadavkou individuálnej prevencie ako aj s požiadavkou generálnej prevencie s prihliadnutím na spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania žalobcu. 34. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k žalobe namietol, že v danom prípade nebol dostatočne zistený skutočný stav veci a predložil uznesenie Generálneho prokurátora SR č. XVI/2PZ15/17/1000-8 zo dňa 03.03.2017, v ktorom Generálny prokurátor konštatoval, že podľa inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009 zo dňa 25.03.2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti je príslušným znalcom na prepočet alkoholu v krvi len znalec z odvetvia č. 48 15 00 súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) a zároveň znalec z odvetvia č. 48 21 00 toxikológia skúma pôsobenie cudzorodých látok a škodlivín na ľudský organizmus so zameraním na vyšetrovanie biologického materiálu u živých osôb a do jeho pôsobnosti nepatrí vykonávať úkony v rámci prepočtu alkoholu. Žalobca tvrdil, že znalkyňa Z.. D. E. nie je znalcom oprávneným uskutočňovať spätný prepočet alkoholu, preto pokiaľ orgány verejnej správy vychádzali pri rozhodovaní z jej posudku, nedošlo k náležitému zisteniu skutkového stavu, resp. k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia, o správnosti ktorého sú dôvodné pochybnosti, čím došlo k nesporne porušeniu zásady materiálnej pravdy. K replike pripojil uznesenie Generálneho prokurátora SR zo dňa 03.03.2017, z ktorého vyplýva, že Generálny prokurátor rozhodol, že právoplatným uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach bol poručený zákon v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a v konaní ktoré mu predchádzalo, v ustanoveniach § 2 ods. 10, § 142 ods. 1 Trestného poriadku a právoplatné uznesenie prokurátora zrušil z dôvodu, že v posudzovanom prípade bol príslušníkom PZ pribratý do konania znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia z odvetvia č. 48 21 00, ktorý nebol príslušným znalcom na uskutočnenie výpočtu množstva etanolu v krvi, nakoľko nie je znalcom z odvetvia č. 48 15 00 súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia), a teda nie je znalcom príslušným na posudzovanie vyššie zmienenej skutočnosti. 35. Žalovaný v duplike uviedol, že odvetvie č. 48 21 00 skúma pôsobenie cudzorodých látok a škodlivín na ľudský organizmus podobne ako toxikológia v rámci súdneho lekárstva. Medzi cudzorodé látky možno s určitosťou zaradiť aj alkohol a jeho požitie. Preto zastáva názor, že znalkyňa Z.. D. E. bola oprávnená na vypracovanie odborného vyjadrenia vo veci. V jej činnosti ohľadne prepočtov alkoholu nebola nikým a ani ničím pozastavená. Akt, ktorým bola znalkyňa pribratá k vypracovaniu odborného vyjadrenia, rovnako nikto nezrušil a ani nerozhodol o tom, že akt je neplatný. Uznesenie Generálneho prokurátora SR je platné a záväzné len pre konkrétny prípad, pričom bolo vydané dňa 03.03.2017. V uznesení sa Generálny prokurátor odvoláva na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR č. 40000/2017/153 zo dňa 23.01.2017, podľa ktorého úkon spočívajúci v prepočte hodnoty alkoholu spočíva pod odvetvie súdne lekárstvo. 36. Podľa žalovaného obidve odborné vyjadrenia vypracované Z.. D. E. boli z roku 2016. Nie je vylúčené, že v právnom štáte dochádza k tomu, že aj právny názor sa postupom času vyvíja. V čase, keď znalkyňa podala odborné vyjadrenia, nemala nijakým spôsobom obmedzenú činnosť tým, že by nemohla vykonávať prepočet hodnoty alkoholu. Ani z uznesenia Generálneho prokurátora nevyplýva, že by došlo k zrušeniu všetkých predchádzajúcich odborných vyjadrení znalcov z odboru toxikológia vykonaných ohľadom prepočtu alkoholu a že by boli označené za nedostatočné. Napokon aj samotný žalobca do konania predložil znalecký posudok č. 16/2016 vypracovaný znalkyňou z odboru toxikológia, odvetvia č. 48 21 00 Z.. J. Y.. Žalovaný uviedol, že je vecou súdu, aby zvážil, či Z.. D. E. mala dostatok odborných schopností (vzhľadom na viac ako 20 ročnú odbornú prax) na vypracovanie predmetných odborných vyjadrení v konaní, v pomere len k administratívnemu aktu - stanovisku Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.01.2017, ktorým došlo k sprísneniu príslušnosti znalcov na posudzovanie jednotlivých predmetov skúmania, avšak až od januára roku 2017. 37. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, ktorý verejne vyhlásil formou vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, nakoľko na nariadenom verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní účastníci konania, ani žiadna verejnosť, a to v súlade s ustanovením § 137 ods. 3 SSP. Miesto a čas VVR súd zverejnil postupom v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Správny súd rozhodol bez pojednávania, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 SSP. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 42. Podľa § 194 ods. 1 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 43. Predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), pri ktorej správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistí niektorý z dôvodov vymedzených v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP. 44. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to jednak v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánu verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, t. j. ako irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadísk niektorého z dôvodov vymedzených v § 195 ods. 1 SSP, na čo by musel správny súd adekvátne reagovať, prihliadnuť ex offo, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 45. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom. 46. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. 47. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke; vodič nesmie viesť motorové vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. 48. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke; účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehody policajtovi. 49. Podľa § 66 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke; účastník dopravnej nehody je povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. 50. Podľa § 66 ods. 2 písm. e) zákona o cestnej premávke; účastník dopravnej nehody je povinný zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel. 51. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch; priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. 52. Podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch; priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme. 53. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch; priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. 54. Podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke; účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. 55. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci 24) alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 56. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. 57. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. 58. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného. 59. Je zrejmé, že popísaný skutkový dej ohľadom udalosti, pri ktorej došlo k stretu osobného motorového vozidla žalobcu so zaparkovaným osobným motorovým vozidlom manželov Švarcbacherovcov nebol sporný. Žalobca nerozporoval ani porušenie povinností v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 8/2009 Z. z., t. j., že nemal pri sebe platné doklady ako aj že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke. Žalobca však nesúhlasil s porušením povinností uvedených v § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z., v zmysle ktorého vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. Tiež rozporoval porušenie povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi (§ 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke), porušene povinnosti zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody (§ 66 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke) a porušenie povinnosti zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenie vozidiel (§ 66 ods. 1 písm. e) zákona o cestnej premávke) a s tým súvisiacim výrokom o vyslovení viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. g) zákona o priestupkoch, od čoho bola odvodená uložená sankcia. Tvrdil, že predmetnú udalosť nemožno považovať do dopravnú nehodu, ale za škodovú udalosť v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z., s tým, že si splnil všetky povinnosti, ktoré vyplývajú pre účastníka škodovej udalosti v zmysle § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke. 60. Podstatným pre posúdenie veci bolo potrebné ustáliť, či žalobca ako vodič viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme. 61. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vykonanými dôkazmi v priestupkovom konaní, stanoviskami účastníkov konania, správny súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca bol správne uznaný za vinného aj so spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to z nižšie uvedených dôvodov. 62. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky nie sú dôvodné, pričom správny súd ani sám nezistil taký dôvod, pre ktorý by musel ex offo zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie. 63. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový orgán vychádzal pri rozhodovaní z jeho prvotnej výpovede o množstve požitého alkoholu, ktoré uviedol 09.,10.07.2016 a z týchto údajov vychádzala aj znalkyňa Z.. D. E., pričom znalecký posudok sa stal podkladom rozhodnutia, napriek tomu, že prvotnú výpoveď učinil pod vplyvom alkoholu, táto skutočnosť sa nezakladá na pravde. Porovnaním záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 10.07.2016 a porovnaním výpovede žalobcu z dňa 22.07.2016 ohľadom množstva a času požitia alkoholu so znaleckým posudkom Z.. D. E. jednoznačne vyplýva, že znalkyňa vychádzala z výpovede žalobcu zo dňa 22.07.2016. Žalovaný uviedol, že nevychádzal z výpovede žalobcu zo dňa 10.07.2016 práve z dôvodu, že vypovedal pod vplyvom alkoholu. Žalovaný považoval za smerodajnú a najvierohodnejšiu výpoveď žalobcu zo dňa 22.07.2016, ktorú zobrala za podklad znaleckého posudzovania aj znalkyňa Z.. D. E.. 64. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný bezdôvodne tvrdil, že žalobca v priebehu správneho konania účelovo menil svoje výpovede. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že skutočne žalobca uvádzal v jednotlivých výpovediach iné skutočnosti, čo je zrejmé porovnaním obsahu výpovede žalobcu zo dňa 10.07.2016, zo dňa 22.07.2016, z obsahu odvolania, z vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.08.2016, z vyjadrenia predneseného na ústnom pojednávaní o priestupku zo dňa 05.10.2016. Žalovaný vypichol rozpory v podstatných faktoch predmetnej udalosti, pričom je evidentné, že zmena vo výpovediach smerovala k priaznivejšiemu výsledku z hľadiska znaleckého posúdenia ohľadom množstva zostatkového alkoholu v krvi žalobcu. Vyplýva to najmä z vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.08.2016, keď po tom, čo bol oboznámený s prvým odborným vyjadrením znalkyne Z.. D. E. uviedol, že požil väčšie množstvo alkoholu, čím sledoval zvrátenie záveru znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že žalobca musel požívať alkohol aj pred dopravnou nehodou, a teda viedol vozidlo, kedy sa etanol nachádzal v jeho organizme. 65. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že orgány verejnej správy oboch stupňov nevyhodnotili ním predložený znalecký posudok podaný znalkyňou Z.. J. Y., ktorý podľa žalobcu bezdôvodne označili za neprijateľný. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy, zdôvodnili prečo neakceptujú žalobcom predložený znalecký posudok. Z ich stanoviska vyplýva, že znalkyňa vychádzala z nedôveryhodnej výpovede žalobcu zo dňa 28.08.2016, ktorú žalobca podal účelovo reagujúc na výsledky odborného posúdenia znalkyne Z.. D. E.. Znalecký posudok Z.. J. Y. vyznieval nepresvedčivo, ak v posudku znalkyňa uviedla, že žalobca „mohol“ požívať alkohol len po dopravnej nehode, resp. existuje pravdepodobná možnosť, ktorá sa nedá s istotou vylúčiť, že žalobca požil alkohol len po dopravnej nehode. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že takýto záver znaleckého posudku nie je jednoznačný. Orgán verejnej správy vyhodnotil dôkaz - znalecký posudok podaný znalkyňou Z.. J. Y., uviedol, prečo tento posudok pri rozhodovaní nezohľadnil, pričom bol vyhodnotený jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi vykonanými v administratívnom konaní. Aj podľa názoru súdu nebolo potrebné konfrontovať závery znalkýň Z.. D. E. a Z.. J. Y., pretože závery znalkyne Z.. D. E. boli dostatočne presvedčivé, a to aj v spojení s jej doplneným odborným záverom zo dňa 15.11.2016. 66. Pokiaľ žalobca vytýkal orgánom verejnej správy, že nereflektovali na jeho požiadavku vypočuť osobu H. F., aj v tejto časti súd považuje žalobu za nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaným uvedená skutočnosť, že žalobca v priebehu celého prípravného konania takéhoto svedka nenavrhol, ani ho nespomenul, je pravdivá. Preto následne tvrdená skutočnosť, že sa jedná o kľúčového svedka vyznieva nepresvedčivo. Ak žalobca navrhol tohto svedka vypočuť až na ústnom pojednávaní pri prejednaní priestupku, nemožno nič vytknúť orgánu verejnej správy, pokiaľ nevyhovel tejto požiadavke žalobcu majúc za to, že ide o účelovo podaný návrh. Čo sa týka výtky ohľadom nevypočutia aj ďalších osôb, tieto žalobca v priebehu administratívneho konania vôbec nenavrhol vypočuť. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že pokiaľ mal dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich dostatočný podklad pre meritórne rozhodnutie v danej veci, orgán verejnej správy nemusel doplniť výpoveď navrhovanej osoby. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, či orgán verejnej správy pred rozhodnutím disponuje takým množstvom použiteľných podkladov, na základe ktorých je možné objektívne a správne rozhodnúť. Súd má za to, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a všetkých dôkazov vykonaných v administratívnom konaní, že záver, k akému dospeli orgány verejnej správy pri rozhodovaní plne zodpovedá preukázaným zisteniam v administratívnom konaní. 67. Tvrdenie žalobcu, že orgány verejnej správy pochybili, ak predmetnú udalosť vyhodnotili ako dopravnú nehodu, a nie ako škodovú udalosť, považuje súd za nesprávne. Súd považuje za preukázanú skutočnosť, vyplývajúcu z vykonaných dôkazov, že žalobca ako účastník dopravnej nehody jazdil pod vplyvom alkoholu, a preto predmetnú udalosť je potrebné kvalifikovať ako dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. 68. Súd má za to, že žalobcu je nutné považovať za účastníka dopravnej nehody, ktorý sa jej zúčastnil priamo aktívne, keďže bolo preukázané, že viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu (§ 64 ods. 2 písm. b), § 66 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.). Ako účastník dopravnej nehody bol povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a zdržať sa konania, ktoré by bolo ujmu vyšetrenia dopravnej nehody najmä premiestňovania vozidiel. 69. Argumentácia žalobcu, ktorou obhajoval svoje konanie po udalosti tvrdiac, že alkohol požil až po udalosti, po tom, čo sám vyhodnotil udalosť ako škodovú udalosť a nie dopravnú nehodu, súd považuje za neudržateľnú. Nie je prípustné, aby sám účastník dopravnej nehody/škodovej udalosti vyhodnocoval vzhľadom na priebeh deja k čomu došlo. Ak tak urobil sám, mal sa vyvarovať, zdržať sa požitia následného alkoholu, pretože takýmto konaním sa sám zbavil možnosti jednoznačne preukázať, že v čase udalosti nebol pod vplyvom alkoholu, že neporušil povinnosť vodiča v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. Takéto konanie účastníkov dopravných nehôd nemožno tolerovať, pretože by to mohlo viesť k zneužívaniu v tom zmysle, že po udalosti v cestnej premávke by účelovo požili ďalší alkohol s pohnútkou zastrieť skôr požitý alkohol. Napokon, v predmetnej veci výsledky znaleckého dokazovania na základe odborných záverov znalkyne Z.. D. E. jednoznačne potvrdili skutočnosť, že žalobca ako vodič zúčastneného vozidla pri škodovej udalosti jazdil pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho ide o dopravnú nehodu. 70. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalobca nenarušil ani plynulosť ani bezpečnosť cestnej premávky a zároveň nedošlo ani k ohrozeniu tohto záujmu chráneného zákonom. Naopak, zastáva názor, že k tomu došlo, keďže bolo preukázané, že vodič - žalobca jazdil pod vplyvom alkoholu. 71. Uložený trest považuje správny súd za primeraný. Pokuta vo výške 600,- Eur bola uložená v dolnej polovici za najprísnejšie postihnuteľný priestupok, keď v zmysle § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300,- Eur do 1.300,- Eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Pokuta bola teda uložená v dolnej polovici a zákaz činnosti viesť vozidlo na dobu 30 mesiacov, v presnej polovici možnej sadzby. Uloženie sankcie je vecou správnej úvahy. Správny súd v takom prípade posudzuje iba to, či správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd zistil, že orgán verejnej správy pri ukladaní trestu nepochybil. Dostatočným spôsobom odôvodnil svoju úvahu, vrátane vyhodnotenia hľadísk zákona pri posudzovaní rozsahu sankcie a rozsahu uloženého trestu spočívajúceho v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo. Súd sa zhoduje so záverom žalovaného, že žalobca porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky závažným spôsobom, nakoľko ako vodič viedol motorové vozidlo po predchádzajúcom požití alkoholického nápoja, keď sa na základe vykonaného dokazovania alkohol ešte nachádzal v jeho organizme a v súvislosti s vedením motorového vozidla zapríčinil dopravnú nehodu tým, že sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, ako aj tým, že viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, čo bolo určujúcim faktorom pri zapríčinení dopravnej nehody, po ktorej si následne nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, keď udalosť nesprávne vyhodnotil sám ako škodovú udalosť. 72. Z evidenčnej karty vodiča, ktorá je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa v minulosti dopustil viacerých priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré boli riešené v blokovom alebo v administratívnom konaní. Celkovo má zaevidovaných 13 záznamov o priestupkoch v cestnej premávke, a to prvý v roku 2006 a posledný 05.02.2016. Preto záver orgánu verejnej správy o nepoučiteľnosti žalobcu a o tom, že predchádzajúce sankcie nemali dostatočne výchovný charakter a nepôsobili na žalobcu preventívne, je správny. Orgány verejnej správy oboch stupňov správne prihliadli na požiadavku individuálnej prevencie, ale aj generálnej prevencie s prihliadnutím na spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania žalobcu. 73. Žalobca v priebehu súdneho konania predložil uznesenie Generálneho prokurátora SR zo dňa 03.03.2017, z ktorého vyplynulo, že znalecké dokazovanie na prepočet alkoholu v krvi je oprávnený podávať len znalec z odvetvia č. 48 15 00 súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia), a nie znalec z odvetvia č. 48 21 00, ktorý skúma len pôsobenie cudzorodých látok a škodlivín na ľudský organizmus. Žalobca namietal, že ak znalkyňa Z.. D. E. nie je znalcom oprávneným uskutočňovať spätný prepočet alkoholu, ňou podaný znalecký posudok nemôže byť podkladom pre vydané rozhodnutia, v dôsledku čoho je nutné považovať zistený skutkový stav za nedostatočný pre vydanie zákonných rozhodnutí. 74. Správny súd nezohľadnil túto skutočnosť v prospech žalobcu. Je pravdou, že podľa stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.01.2017, na ktoré poukázal aj Generálny prokurátor SR v uznesení č. XVI/2PZ15/17/1000-8 zo dňa 03.03.2017, môže podávať znalecké posudky na spätný prepočet alkoholu len znalec z odvetvia č. 48 15 00 súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) a nie znalec z odvetvia č. 48 21 00. Je nesporné, že znalkyňa Z.. D. E., ale aj znalkyňa Z.. J. Y. v zmysle tohto stanoviska nespĺňali predpoklady pre podanie znaleckých posudkov v predmetnej veci. Súd má za to, že pokiaľ došlo k prijatiu stanoviska Ministerstvom spravodlivosti SR až po právoplatnom skončení predmetnej veci v administratívnom konaní, nemožno spochybňovať znalecký posudok podaný Z.. D. E.. Je potrebné uznať právne skutočnosti, ktoré vznikli pred prijatím takéhoto stanoviska, inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, preto pri posudzovaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd neprihliada na ďalšie skutočnosti, ktoré nastali neskôr. V danom prípade pre správny súd nie je rozhodujúci ani stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, keďže nejde o vymenované konania v zmysle § 135 ods. 2 SSP. Rozhodnutie Generálneho prokurátora SR je záväzným len pre účastníkov toho konania, a nemá všeobecnú platnosť. Súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného k tejto otázke, keď zohľadnil aj dlhoročnú prax znalkyne Z.. D. E.. Navyše, nejedná sa o zmeny právnej úpravy, jedná sa len o stanovisko k aplikácii právnej úpravy, Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009 zo dňa 25.03.2009. 75. Ústava SR osobitne neupravuje požiadavky na trestanie správnych deliktov a priestupkov. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno odvodiť od všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, ako aj z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. 76. Významným dokumentom je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách, ktoré je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné správne súdy, slúži k výkladu zákonov týkajúcich sa správneho trestania a vymedzuje zásady ako minimálne spoločné štandardy ochrany jednotlivca v rámci správneho trestania. Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: 1. zásadu zákonnosti (modifikácie princípu nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege), 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. zásady osobitné - právo byť informovaný o obvinení, právo na primeraný čas na obhajobu, právo na informácie o dôkazoch, právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia, 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie orgán verejnej správy, 8. zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia. 77. Správny súd má za to, že žiadna zo zásad uvedených v Odporúčaní nebola porušená. Žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, rozhodli v súlade s článkom 2 ods. 2, s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 49 Ústavy SR, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom (analogicky priestupkom) a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. V rozhodnutí bol dostatočne vymedzený skutok, vec bola správne právne posúdená a dostatočne bol odôvodnený aj uložený trest, pričom orgány verejnej správy oboch stupňov odôvodnili svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným spôsobom. Správny súd sa s ich argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil. 78. Správny súd má za to, že nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu, nakoľko nezistil dôvody pre použitie tohto inštitútu v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) SSP. Uložený druh trestu a výšku sankcie správny súd považuje za primerané povahe skutku. Preto súd návrh žalobcu na sankčnú moderáciu ako nedôvodný zamietol, aplikujúc ustanovenie § 198 ods. 1 a contrario SSP. 79. Z dôvodov vyššie uvedených súd nevyhovel žalobe, žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 80. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal. 81. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.