Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/354/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204352 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716204352.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Zity Nagypálovej a sudcu Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci žalobcu (navrhovateľ) Obec Látky, IČO: 00 316 148, 985 45 Látky č. 36, proti žalovanému Y. F., nar. XX. XX. XXXX, (odporca) trvale bytom N. č. XXX, XXX XX, v konaní zastúpeného VIKTÓRIA HELLENBART, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Lučenci, Martina Rázusa 146/23, 984 01, za ktorú koná konateľka a advokátka Mgr. Viktória Hellenbart, v konaní o vydanie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/84/2016-94 zo dňa 17. 05. 2016, r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“), nariadil predbežné opatrenie (prvý výrok), ktorým odporcovi uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek umiestňovania hnuteľných vecí na plochu futbalového ihriska navrhovateľa, ktoré sa nachádza v k. ú. Látky, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok), odporcovi uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k znemožneniu užívania futbalového ihriska navrhovateľa, ktoré sa nachádza v k. ú. N., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (tretí výrok), uložil navrhovateľovi povinnosť podať návrh vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (štvrtý výrok), určil, že toto predbežné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia (piaty výrok), odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 €, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet okresného súdu (šiesty výrok) a o trovách rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal (siedmy výrok). Opierajúc sa o ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 2 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 3 ,O. s. p. uzavrel, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku žalobcu a preukázania nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v zmysle § 75 ods. 2 veta prvá O. s. p. je dôvodný. Od 50-tych - 60-tych rokov minulého storočia je na parcele CKN k. ú. N., parcela č. XXXX/X o výmere 6 350 m2 - zastavané plochy a nádvoria, v obci N. zriadené ihrisko. Vlastníkom uvedenej parcely je obec N., t. j. žalobca. Ihrisko v časti 256 m2 zasahuje do parcely CKN k. ú. N. parcela č. XXXX, ktorej podielovým spoluvlastníkom v 1/8 je žalovaný. Ihrisko je podľa § 43a ods. 3 písm. o) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku inžinierskou stavbou, pretože ide o nekryté športové ihrisko. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností sa v katastri spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby. Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého užívania telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu, prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia písomné protokoly sú povinné spísať obce s obvodnými úradmi. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností sú obce povinné podať do 12 mesiacov od prevzatia nehnuteľných vecí. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len ,,pozemok pod stavbou“). Podľa ods. 2 citovaného vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Z uvedeného vyplýva, že ak ide o športové ihrisko, zriadené v 50-tych - 60-tych rokoch minulého storočia, ktoré bolo v užívaní telovýchovnej jednoty, toto malo prejsť do vlastníctva obce, pričom na základe delimitačného protokolu malo dôjsť k zápisu do katastra nehnuteľností, pričom však inžinierske stavby sa do katastra nehnuteľností nezapisujú, t. j. potreba tohto protokolu práve ohľadne športového ihriska, ktorého existencia súdu nebola preukázaná, je otázna. Zároveň do vykonania pozemkových úprav vlastník pozemku pod športovým ihriskom je povinný strpieť výkon práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu, až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Súd telefonicky dňa 17.05.2016 zistil na Okresnom úrade Zvolen, odbor pozemkový a lesný, že v katastrálnom území T. neboli doteraz vykonané pozemkové úpravy, dokonca sa doteraz ešte ani nezačalo konanie o pozemkových úpravách. Z uvedeného pohľadu sa javí nárok žalobcu ako osvedčený. Zároveň ide o stavbu postavenú čiastočne na cudzom pozemku v občianskoprávnom zmysle. Pomery medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku v prípade, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, rieši Občiansky zákonník v § 135c, z čoho vyplýva, že občianske právo priznáva špecifický režim uvedenej situácii, ktorú ma záujem operatívne riešiť. Podľa záväzného poradia môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil, ale ak to nie je účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí, alebo napokon súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Z uvedeného je zrejmé, že možnosťami usporiadania vzťahov medzi hore uvedenými vlastníkmi je aj zachovanie užívania pozemku vlastníkom stavby (zriadenie vecného bremena). Aj z tohto pohľadu mal súd nárok žalobcu za osvedčený. Čo sa týka preukázania nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, súd považoval za dostatočne preukázané, že žalovaný ako podielový spoluvlastník v minulosti umiestňoval železné konštrukcie na plochu športového ihriska žalobcu, pričom z jeho vyjadrení vyplynulo, že mieni v tomto konaní pokračovať aj v budúcnosti, t. j. túto futbalovú sezónu. Tým je odôvodnená obava, že žalobca nebude môcť toto športové ihrisko využívať na jeho účel a plniť si záväzky ako usporiadateľ športových podujatí. Z uvedených dôvodov okresný súd návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Zároveň súd podľa § 76 ods. 3 O. s. p. uložil žalobcovi, aby v určenej lehote podal žalobu vo veci samej. Rozhodol aj o náhrade súdneho poplatku za návrh; žalobca platí z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súdny poplatok vo výške 33 € podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou č. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej v texte len ,,z. č. 71/1992 Zb.“). Podľa § 4 ods. 2 písm. b) z. č. 71/1992 Zb. je v tomto konaní žalobca oslobodený od poplatkovej povinnosti, preto podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, keďže návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhovel, vznikla povinnosť súdny poplatok za nariadenie predbežného opatrenia zaplatiť žalovanému. Keďže žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a súd ani nijaké jeho trovy konania nezistil, ich náhradu mu nepriznal. 2. Ešte za účinnosti O. s. p. proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalovaný. Žiadal, aby krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, resp. zmenil tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietne, žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému náhradu trov konania v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 149,16 € na účet právnej zástupkyne v zmysle § 11a ods. 1 písm. a) vyhlášky za dva úkony právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu pre rok 2016, t.j. po 66 € (prevzatie, príprava, prvá konzultácia a vyhotovenie odvolania), spolu s režijným paušálom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za rok 2016 vo výške 8,58 €, spolu 149,16 €. Vydané neodkladné opatrenie považoval za neopodstatnený zásah do práv žalovaného. Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil; výrok súdu v časti uložených povinností žalovanému ako aj žalobcovi považuje za neurčitý a nevykonateľný. Výrok súdu, v ktorom žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa určitého konania, nedefinuje futbalové ihrisko tak, ako sa nehnuteľnosti vo verejných listinách identifikujú, a to ak sa jedná o pozemok s parcelným číslom, výmerou, kultúrou, katastrálnym územím, listom vlastníctva, kde je nehnuteľnosť zapísaná, ak sa jedná o stavbu bez súpisného čísla, označí ju popisným spôsobom. Podľa jeho názoru súd nesprávne označil futbalové ihrisko ako inžiniersku stavbu vo svojom odôvodnení; pretože podľa prílohy 2 k vyhláške č. 461/2009 Z. z. sa ihriská uvádzajú pod kódom č. 30 ako ,,pozemok, na ktorom je ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha, auto kemp, táborisko a iné.“. Podľa jeho názoru futbalové ihrisko sa má nachádzať na celej CKN parcele č. XXXX/X, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu; žalobca v čase podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia nepreukázal existenciu práva, ktorého sa bude domáhať následným podaním žaloby na súd v občianskom súdnom konaní. Žalobca ako vlastník pozemku sa nemôže domáhať žalobou vo veci samej ,,usporiadania pomerov medzi vlastníkom stavby a pozemku“. Pri oboznamovaní sa s listom vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie a obec N. súd nevyhodnotil závažnú skutkovú okolnosť, a to poznámku, zapísanú pod P2-134/06, z ktorej vyplýva, že bola podaná žaloba o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva; tiež bola vyznačená poznámka pod P-45/2011 ohľadom informácie o spochybnení vlastníckeho práva vlastníka, zapísaného na LV č. XXX ku CKN parc. č. XXXX/X podaním určovacej žaloby na súde. Z predmetnej poznámky musel mať súd informáciu, že už prebieha súdny spor, týkajúci sa vlastníckych vzťahov k parcele, o ktorej žalobca tvrdí, že je jeho vlastníctvom a že sa na nej nachádza ihrisko. Bez dôsledného preskúmania skutkového stavu nemôže súd odkázať v danej situácii žalobcu na podanie žaloby, ktorá by mohla byť odmietnutá pre prekážku litispendencie. Súd vyhovel návrhu na vydanie neodkladného opatrenia len voči žalovanému, ako jednému zo spoluvlastníkov a uložil mu povinnosť vo vzťahu k celému ihrisku nielen v časti, kde má dochádzať k prelínaniu vlastníckych práv, pričom dôvodom tohto zásahu nemohli byť spoluvlastnícke práva žalovaného k CKN parc. č. XXXX, ale jeho údajné bránenie priebehu futbalovej sezóny. Tieto skutkové okolnosti však nie sú podkladom ani dôvodom na podanie žaloby o vysporiadanie vlastníckych vzťahov, ale žaloby vlastníka voči tretej osobe, ktorá bráni výkonu jeho vlastníckeho práva a práva užívať svoju vec. Pokiaľ súd ukladá povinnosť podať žalobu o vysporiadanie vlastníckeho práva, nepostačuje žaloba voči žalovanému, ktorý je len jedným zo siedmych ideálnych podielových spoluvlastníkov. Dôvodnosť podania zdržovacej žaloby voči žalovanému žalobca neodôvodnil žiadnymi relevantnými dôkazmi a tieto nevyplynuli ani z ďalších krokov, ktoré súd podnikol (výsluch štatutárneho orgánu žalobcu). Žiaden dôkaz nepreukázal, že by obmedzenie vlastníka v užívaní jeho pozemku trvalo; pripojené fotografie sú z minulého roka, futbalová sezóna bezchybne prebehla, keďže žalovaný toto umožnil a predmety uložené na ihrisku sám odstránil. Žalovaný umiestnil prekážku na ihrisko v dvoch prípadoch bez akéhokoľvek následku pre žalobcu, čo nemožno vyhodnotiť ako opakované konanie, ani ako hrozbu pre žalobcu, ktorá by odôvodňovala ingerenciu súdu. Keďže konaním žalovaného nedošlo k zmareniu futbalovej sezóny, ani k zmareniu organizovania akéhokoľvek podujatia na tejto ploche, nejestvuje ani hrozba, že by k tomu mohlo dôjsť v budúcnosti. Žalovaný sám bez akéhokoľvek donútenia prekážky odstránil. Súd prvej inštancie vykonával doplnenie dokazovania výsluchom štatutárneho orgánu žalobcu; objektívny a nezaujatý postoj súdu mal viesť aj k vykonaniu dôkazov o tom, či sa futbalová sezóna uskutočnila, čo sa dalo pomerne ľahko zistiť a aj to, aký je súčasný stav pozemku. Podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel, považuje žalovaný za cielené a účelové ohováranie jeho osoby, motivované snahou ovplyvniť priebeh súdnych sporov, ktorými boli spochybnené vlastnícke práva žalobcu a ktoré sú vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/78/2010 a 12C/169/2006. Žalobca si je vedomý, že žalovaného konanie bolo reakciou na správanie sa žalobcu a snahou o upozornenie na pretrvávajúci problém. Žalobca totiž na základe nepravdivých a zavádzajúcich skutočností dosiahol vydanie notárskeho osvedčenia o vlastníckom práve, ktorým hrubým spôsobom zasiahol do práv desiatok vlastníkov a spoluvlastníkov, hoci, ako konštatuje súd v odôvodnení uznesenia, mal postupovať v súlade so zákonom č. 66/2009 Z. z., kedy by vlastníci dotknutého pozemku mohli dostať zaň náhradné pozemky alebo inú protihodnotu. Žalovaný chcel svojím konaním upozorniť na to, že orgán samosprávy namiesto toho, aby príkladne dodržiaval zákon, tento hrubo zneužíva v neprospech svojich občanov, okrem iného aj tolerovaním skládky nebezpečného odpadu na pozemkoch, ku ktorým sa občania obce domáhajú cestou súdu určenia vlastníckeho práva. Hoci toto pozadie prípadu nemuselo byť konajúcemu súdu zrejmé, žalobca všetky tieto skutočnosti vie, zámerne ich zamlčal a naďalej namiesto legálneho postupu volí cestu porušovania práva. Zamlčal, že žalovaný a podieloví spoluvlastníci sa opakovane zúčastnili zasadnutia obecného zastupiteľstva, že poslali obci návrh riešenia ich sporných vzťahov, vypracovaný advokátskou kanceláriou, na ktorý však obec napriek skôr deklarovanému záujmu zareagovala útokom na advokáta, že porušuje právo. Vzhľadom k faktickému vyvlastneniu vlastníkov pozemkov zastavaných ihriskom, a to bez náhrady, vydaním notárskeho osvedčenia na základe nepravdivých tvrdení obce, obec nemá záujem iniciovať zákonný postup podľa zákona č. 66/2009 Z. z. K odvolaniu pripojil listinné dôkazy - pozvánku na zasadnutie obecného zastupiteľstva v Látkach dňa 11. 03. 2015 s prezenčnou listinou, Zápisnicu č. 1/2015 z uvedeného zasadnutia, návrh ,,klienta zo dňa 16. 04. 2015 obci“ (č. l. 112). 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. V obci žalobcu sa nachádza len jedno futbalové ihrisko, t. j. v k. ú. obce Látky je jediné futbalové ihrisko, z čoho vyplýva, že nemôže vzniknúť situácia, kedy by žalovaný nevedel identifikovať, ktoré futbalové ihrisko je predmetom neodkladného opatrenia, resp. ku ktorému futbalovému ihrisku je povinný zdržať sa svojho protiprávneho konania. Súd nie je povinný identifikovať nehnuteľnosť podľa tzv. katastrálnych predpisov, ale postačí taká identifikácia nehnuteľností, aby nedošlo k jej zámene za inú nehnuteľnosť, čím je splnená podmienka určitosti, nezameniteľnosti a vykonateľnosti. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 122/2011. Súd prvej inštancie správne nariadil neodkladné opatrenie len vo vzťahu k žalovanému v rozsahu celého futbalového ihriska, pretože výlučne žalovaný svojim konaním znemožňuje užívanie futbalového ihriska, nachádzajúceho sa v obci T.Preto nie je dôvod na to, aby súd smeroval výroky predbežného opatrenia aj voči ostatným spoluvlastníkom a nie je dôvod na to, aby ostatní podieloví spoluvlastníci boli označení ako účastníci konania. Predbežné opatrenie sa správne týka celého futbalového ihriska; ak by sa týkalo len jeho časti, ktorá by musela byť nezameniteľne špecifikovaná, predbežné opatrenie by stratilo svoj zmysel, pretože žalovaný by mohol začať ukladať kovový materiál na inú jeho časť, čím by znova znemožnil riadne užívanie futbalového ihriska. Nariadenie predbežného opatrenia je správne, pretože v opačnom prípade by sa minulo svojho účinku, ktorý spočíva práve v dočasnom upravení pomerov účastníkov konania a zabezpečení nerušeného užívania futbalového ihriska. Okresný súd posúdil nariadenie predbežného opatrenia správne a v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pretože bolo nepochybne preukázané, že žalovaný svojim konaním zasahuje do riadneho užívania futbalového ihriska. Tvrdenie žalobcu nespochybňuje ani samotný žalovaný, keď vo svojom odvolaní uvádza, že pristúpil k umiestneniu kovových konštrukcií na plochu futbalového ihriska, a to opakovane. Práve táto skutočnosť odôvodňuje záver o tom, že tak môže pokračovať aj v budúcnosti. Bez ohľadu na to, či sa medzi obcouX. Dňom a žalovaným vedú súdne spory alebo nie, žalovaný nemôže svojvoľne zasahovať do inak pokojného stavu a vystavovať obec a jej obyvateľov opakovanému riziku, že prípadné športové alebo iné podujatie sa pre správanie žalovaného neuskutoční. Žalovaný musí rešpektovať stav dlhodobo trvajúci a ktorý bol de facto nariadením predbežného opatrenia potvrdený, a to až do právoplatného meritórneho rozhodnutia, či už tohto, alebo aj ostatných súvisiacich súdnych konaní. 4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej v texte len ,,C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1, 2, C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného; súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C. s. p.). 8. V zmysle platnej právnej úpravy neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jeho právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie v ďalšom konaní je viazaný; po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej; ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd nemusí uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 C. s. p.); neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 C. s. p.). Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C. s. p.); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený. 9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný umiestnil na plochu futbalového ihriska, ktoré je nezameniteľne zadefinované vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia (žalobca správne poukazuje vo vyjadrení k odvolaniu na rozhodnutie najvyššieho súdu) železné konštrukcie, ktoré zabraňujú plnohodnotne užívať futbalové ihrisko na účel, ku ktorému je určený. Ihrisko je v užívaní obce N. od takmer 50-tych rokov 20.storočia; z obsahu spisu sa javí, že pozemky pod ním boli vyvlastňované za náhradu; to, či boli zahrnuté do protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľností z vlastníctva Slovenskej republiky, ku ktorým patrilo právo hospodárenia národných výborov ku dňu 24. 11. 1990, do vlastníctva miest a obcí okresu Lučenec podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, síce nie je bezpečne preukázané, ale tieto skutočnosti by mali byť predmetom dokazovania v prebiehajúcich súdnych konaniach, o ktorých tvrdí žalovaný v odvolaní, že sú vedené na Okresnom súde Zvolen. Z Notárskej zápisnice č. N 14101/2006, NCR 1s14002/2006, napísanej 12. 04. 2006 na Notárskom úrade notárky JUDr. Anny Máčajovej vo Zvolene, ul. Kozačeka č. 11 vyplýva, že žalobca sa na základe vydržania cíti byť vlastníkom nehnuteľností, ktorých ochrany sa domáha neodkladným opatrením; opak zatiaľ preukázaný nebol (zo spisu to nevyplýva). Odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že žalovaný vo svojom odvolaní nespochybňuje, že umiestnil kovové konštrukcie na plochu futbalového ihriska, čo nevylučuje, že tak urobí i opakovane; v odvolaní žalovaný poukazuje na to, že svojím konaním mieni upozorniť na nesprávny postup žalobcu ako orgánu samosprávy (viď č. l. 104). 10. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné; uznesenie súdu prvej inštancie je správne. Krajský súd potvrdil uznesenie, pretože mal za to, že cieľ sledovaný návrhom na vydanie neodkladného opatrenia je vyhovením tomuto návrhu splnený. Protiprávneho konania sa dopustil len žalovaný, ktorý je spoluvlastníkom v ideálnom podiele, avšak ostatní spoluvlastníci sa takéhoto konania nedopúšťajú, preto nie je dôvodom, aby boli stranami v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako nie je potrebné vyšpecifikovať časť ihriska, na ktorú žalovaný železné konštrukcie ukladať nesmie. 11. Z uvedených dôvodov krajský súd neprihliadol na odvolacie argumenty žalovaného a nepovažujúc odvolanie za dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C. s. p.), pretože nevidel dôvod na jeho zmenu (§ 388 C. s. p.), ani na jeho zrušenie (§ 389 C. s. p.). 12. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie aj v časti o povinnosti, ktorou uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za návrh na neodkladné opatrenie, pretože je aj v tejto časti správne. 13. V dôsledku úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).