Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/413/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219910 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712219910.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľky W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. XXXX/XX, XXX XX W., občianky Ruskej federácie, zastúpenej JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom proti odporkyni L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X/X, S., E. oblasť XXXXXX, Ruská federácia, občianke Ruskej federácie, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, s.r.o, so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníctva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/352/2012-367 zo dňa 5. marca 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky o určenie vlastníctva k bytu č. XXX na 1. poschodí vo vchode č. XX v dome súp.č. XXXX, evidovaného Správou katastra W. /v súčasnosti Okresný úrad W., katastrálny odbor/ v kat.úz. W. na LV č. XXXX v podiele 1/1 o určenie, že je spoluvlastníčkou spoločných častí a zariadení domu súp.č. XXXX v podiele 6344/635548 a spoluvlastníčkou v rovnakom podiele k parcele č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 255 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 251 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 249 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2 a č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 651 m2, na ktorých je postavený dom súp. č. XXXX. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd kúpno-predajnú zmluvu uzavretú dňa 22.07.2003 medzi kupujúcim, vnukom navrhovateľky J. P. a predávajúcimi O.. D. C., C. E. a R. C., ako ani následne darovaciu zmluvu uzavretú medzi J. P. a obdarovaným E. I. zo dňa 26.11.2006 nepovažoval za absolútne neplatný právny úkon (§ 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na platnosť právnych úkonov nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníctva nehnuteľností navrhovateľkou (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zároveň uviedol, že navrhovateľka nemôže mať právny záujem na určení vlastníctva nehnuteľností rozsudkom, pretože o majetku, ktorý je predmetom konania, sa musí rozhodnúť v dedičskom konaní po nebohom E. I. E. (§ 460, § 461 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). O trovách konania okresný súd uviedol, že rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. V odvolaní poukázala na to, že jej vnuk J. P. nikdy nemal vôľu kúpiť byt pre seba, pretože v tom čase nemal finančné prostriedky na jeho kúpenie. Právny úkon kúpy bytu bol urobený bez jeho vôle a sloboda jeho písomného prejavu bola ovplyvnená prianím a citovým nátlakom jeho matky na zabezpečenie bytu, ktorý si kúpila jeho stará matka (navrhovateľka) a ktorá tento ako svoj dodnes užíva. V odôvodnení odvolania poukázala na to, že okresný súd neuviedol, v čom nezistil naplnenie ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, keď právny úkon bol urobený bez vôle a pod citovým nátlakom a že fiktívny kupujúci tento úkon vykonal bez vážnosti, keď bol ovplyvnený matkou ako najbližšou osobu a potrebou tak konať pre zabezpečenie starej matky. Bez akéhokoľvek hodnoverného a prijateľného odôvodnenia okresný súd rozhodol i o nemožnosti nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Opätovne poukázala na to, že darca nemohol darovať to, čo nevlastnil, a to bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností. Vyslovený právny záver okresný súd neoprel o žiadne vykonané dôkazy, či platné právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu považovala za nedostatočné. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, prípadne rozhodnutie zmeniť a návrhu vyhovieť. Odporkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázala na výpoveď svedka J. P. na pojednávaní dňa 05.03.2015. Z jeho výpovede vyvodila záver, že navrhovateľka v odvolaní neuvádza pravdivé informácie a zmätočne vykladá výpoveď vypočutého svedka, z kontextu jeho výpovede vytrháva len informácie, ktoré sú pre ňu vyhovujúce. Výpoveď svedka treba vykladať v celistvosti s prihliadnutím na celý kontext jeho výpovede. K neodôvodneniu rozsudku poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia na strane 7 až 9, z ktorého vyplýva, ktorými dôkazmi sa súd zaoberal, a z ktorých pri vydaní rozhodnutia vychádzal. Rovnako z rozhodnutia vyplýva, v čom okresný súd vidí nedostatok naliehavého právneho záujmu, na základe akých dôvodov neprijal argumentáciu neplatnosti právneho úkonu a prečo nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľky o vydržaní nehnuteľnosti. Navrhovateľka v stanovisku k vyjadreniu odporkyne k odvolaniu navrhovateľky opätovne poukazovala na vykonané dokazovanie, pričom sa pridržiavala záveru, že ani o jeden dôkaz okresný súd neoprel ním prijatý právny záver, že ani jedna zo zmlúv nie je absolútne neplatným právnym úkonom. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva rozsah preskúmavacieho práva odvolacieho súdu, ktorý je určený rozsahom odvolania, pod čím sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvody odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a § 205a O.s.p. Rozsudok okresného súdu bol odvolaním napadnutý v celom rozsahu. Odvolací súd sa preto zaoberal dôvodmi odvolania smerujúcimi voči celému rozsudku okresného súdu, avšak len v rozsahu námietok proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, tak ako to umožňuje ust. § 214 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania rozhodol z dôvodu, že nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Navrhovateľka, ani odporkyňa nepožiadali o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami, preto odvolací súd o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku nemal povinnosť upovedomiť účastníkov konania (§ 214 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd odvolanie navrhovateľky posúdil v rozsahu odvolacích námietok, a to či kúpna a darovacia zmluva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, tak ako to tvrdí navrhovateľka a či navrhovateľka, ak boli kúpna a darovacia zmluva neplatné, mohla nadobudnúť nehnuteľnosti vydržaním. Zároveň odvolací súd sa zaoberal aj námietkou navrhovateľky ohľadne nepreskúmateľnosti rozsudku okresného súdu z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd všestranne posúdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu, zhodnotil jeho procesný postup, ako aj jeho úvahy pri aplikácii predpisov hmotného práva. Odvolací súd došiel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, dostatočne odôvodnené, preskúmateľné, prijaté závery sú v súlade s vykonaným dokazovaním, preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že právny úkon kúpy bytu J. P. bol urobený bez jeho vôle, že túto kúpu nikdy neurobil a že sloboda jeho písomného prejavu bola ovplyvnená prianím a citovým nátlakom jeho matky na zabezpečenie bytu, ktorý si zakúpila jeho stará matka. Z tohto dôvodu navrhovateľka považuje kúpno-predajnú zmluvu uzavretú medzi predávajúcimi O.. D. C., C. E., R. C. a kupujúcim J. P. zo dňa 22.07.2003 za absolútne neplatnú s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Požiadavkami, aby právny úkon fyzickej alebo právnickej osoby bol považovaný za platný, sú sloboda vôle, vážnosť vôle, určitosť prejavu, zrozumiteľnosť prejavu a možnosť (dovolenosť) právneho úkonu. To, že by kúpno-predajnej zmluve ako právnemu úkonu absentovala určitosť prejavu, či zrozumiteľnosť alebo možnosť (dovolenosť), navrhovateľka nenamietala. Navrhovateľka poukazovala na slobodu a vážnosť vôle kupujúceho s poukazom na citový nátlak jeho matky na zabezpečenie bytu v prospech starej matky (navrhovateľky). O vadu vôle ide vtedy, ak vôľa nie je skutočne daná, vážna omylu prostá, určitá a slobodná, pričom nesúlad vôle a prejavu má za následok neexistenciu prejavu vôle. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo (a okresný súd to správne posúdil), že by na strane kupujúceho neexistovala sloboda a vážnosť vôle. Tak navrhovateľka, ako aj kupujúci J. P. si v čase vzniku právneho úkonu (uzavretia kúpno-predajnej zmluvy) museli byť vedomí toho, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpno-predajnej zmluvy, nadobúda do svojho výlučného vlastníctva kupujúci J. P.. Nikto nenamietal v čase uzatvárania kúpno-predajnej zmluvy skutočnosť, že by absentovala sloboda a vážnosť jeho vôle, prípadne, či prejav vôle bol určitý, zrozumiteľný a dovolený. Na existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usúdiť z objektívnych skutočností, za ktorých bola urobená, najmä ak bola urobená spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takým prejavom vôle spája. Ak vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu; na ich podklade a z hľadiska ich vzájomných súvislostí je potom treba urobiť príslušný záver (z rozhodnutia NS ČR 23Cdo 346/2008). Otázka, či je úkon urobený vážne, je otázkou zistenia takých okolností, za ktorých bol úkon urobený a z ktorých je zrejmé, že konajúci nezamýšľal vyvolanie tých účinkov, ktoré zákon s úkonom spája. Ide teda o skutkové zistenie, z ktorého právne posúdenie vychádza. K tomu, aby určité skutočnosti boli významné pre zistenie, že konajúci nerobí úkon vážne, muselo by ísť o skutočnosti, ktoré by aj tomu, komu je úkon určený (druhej zmluvnej strane dvojstranného právneho úkonu) boli rozoznateľné ako okolnosti vylučujúce vážnosť vôle, tzn. nerešpektovanie vôle konajúceho bude zrejmé aj tejto osobe. V opačnom prípade by bolo možné namietať vždy, že úkon nebol urobený vážne. Ak nie sú tu také okolnosti, resp. ak neboli zistené, nejde o nedostatok vážnosti vôle, aj keby konajúci podľa svojho vnútorného rozhodnutia nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní platnosti právneho úkonu z hľadiska vážnosti vôle neprihliada. Vychádzajúc priamo z okolností uzatvárania kúpno-predajnej zmluvy je zrejmé, že kupujúci J. P. uzatváral túto zmluvu slobodne a vážne, so všetkými dôsledkami, ktoré z tejto kúpno-predajnej zmluvy mali nastať. Bol si vedomý toho, že sa stane vlastníkom nehnuteľností, jeho prejav vôle smeroval k vyvolaniu týchto účinkov, tento úkon urobil vážne a slobodne. Aj samotná navrhovateľka napriek tomu, že to už počas konania popiera, z jej správania je zrejmé, že musela byť uzrozumená s tým, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stane jej vnuk J. P.. Na nadobudnutie vlastníctva nemá vplyv, koho finančné prostriedky boli použité na nadobudnutie nehnuteľnosti, pretože pri posudzovaní tejto okolnosti ide o vzťah medzi poskytovateľom financií a tým, komu boli financie poskytnuté. Rovnaké právne závery sa vzťahujú aj na darovaciu zmluvu, ktorú uzatvoril ako darujúci J. P. a ako obdarovaný E. I. E. zo dňa 26.11.2006. Nakoľko voči darovacej zmluve odvolacie námietky navrhovateľky nesmerujú, odvolací súd sa bližšie touto zmluvou nezaoberal. Čo sa týka otázky citového nátlaku na J. P. zo strany jeho matky, prípadne starej matky (navrhovateľky), muselo by ísť o okolnosti, ktoré by na neho doliehali a ovplyvňovali jeho rozhodovaciu slobodu, avšak až do takej miery, že by jeho rozhodnutie malo za následok neslobodu prejavu. Nesloboda prejavu však preukázaná nebola. V tomto rozsahu okresný súd jasne a logicky zdôvodnil svoje rozhodnutie aj vzhľadom na okolnosti existujúce v čase uzatvárania predmetných zmlúv a preto jeho záver, že uvedené zmluvy sú platné, nie je dôvod spochybňovať. Pri uzatváraní zmlúv nedošlo k psychickému donucovaniu a vynúteniu uzavretia zmlúv J. P., zmluvy z jeho strany boli uzavreté slobodne a vážne, sú určité a zrozumiteľné, preto nie sú absolútne neplatným právnym úkonom. Aj k otázke vydržania vlastníctva navrhovateľkou okresný súd prijal zodpovedajúci právny záver. Poukázal na ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Kto je oprávneným držiteľom ustanovuje § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo ktorý vykonáva právo pre seba. Pokiaľ kúpno-predajná zmluva, ako aj darovacia zmluva, boli považované za platné, navrhovateľka nebola oprávneným držiteľom nehnuteľností a tak ich ani nemohla vydržať. Navrhovateľka bola uzrozumená s tým, že uvedená nehnuteľnosť je kúpená J. P. a následne ním darovaná E. I. I. Práv k nehnuteľnostiam titulom vlastníckeho práva sa začala domáhať až po smrti E. I. E.. Pokiaľ tak navrhovateľka nebola oprávneným držiteľom, nemohla vlastníctvo nadobudnúť vydržaním. Absolútne nelogický je právny záver navrhovateľky prezentovaný jej právnym zástupcom ohľadne vydržania nehnuteľností pri posúdení kúpno-predajnej a darovacej zmluvy ako absolútne neplatných. Navrhovateľka nebola účastníkom týchto zmlúv, nekonala s predávajúcimi za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a preto absentuje aj samotný titul, pre ktorý by tieto nehnuteľnosti mala nadobudnúť vydržaním. Navyše je potrebné poukázať na to, že pokiaľ uvedené zmluvy by boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi, vlastnícke práva v prípade vyslovenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov by svedčili nie navrhovateľke, ale pôvodným vlastníkom nehnuteľností, teda v prípade vrátenia sa do štádia uzavretia kúpno-predajnej zmluvy by vlastnícke práva svedčili predávajúcim, teda O.. D. C., C. E. a R. C.. Okresný súd vo svojom rozhodnutí poukázal aj na nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určovacej žalobe s poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p. Odvolacia námietka navrhovateľkou však v odvolaní v tomto rozsahu uplatnená nebola, preto ani odvolací súd sa bližšie touto otázkou nemohol zaoberať. Navrhovateľka v odvolaní poukazovala na nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresným súdom vzhľadom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. má obsahovať výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, pričom je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku okresným súdom má byť obsahovo stručné a výstižné. Pri posudzovaní správnosti procesného postupu okresného súdu odvolací súd nezistil také vady odôvodnenia, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia okresného súdu. Rozhodnutie okresného súdu je logické, vyplývajú z neho dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, ako aj úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočností, ktoré mal preukázané. V odôvodnení rozhodnutia je tiež obsiahnuté právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Navyše navrhovateľka okrem všeobecného spochybnenia odôvodnia rozsudku okresného súdu, neuviedla konkrétne, ktoré dôkazy sú tie, ktoré okresný súd neuviedol, neuviedla v čom je nedostatok úvah, ktorými sa súd nespravoval pri hodnotení dôkazov a podľa ktorých ustanovení ktorého právneho predpisu mal ináč vec právne posúdiť, pokiaľ sa s jeho právnym posúdením navrhovateľka nestotožnila. Rozhodnutie okresného súdu odvolací súd považuje za vecne správne, preto ho v plnom rozsahu potvrdil. Vo veci samej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., preto aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Odvolací súd vo veci rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Odvolací súd vo veci rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.