Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/204/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212207387 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6212207387.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Advokátskou kanceláriou so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1/ L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, Dr. Herza 12, 2/ D. T., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. XXX/X, H., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Janou Luptákovou súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti osobitného subjektu na strane žalovanej 2/ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, Dr. Herza 12, o zaplatenie 12 403,55 € s prísl. voči žalovanej 1/ a o zaplatenie sumy 8 390,85 € istiny s prísl. voči žalovanej 2/, na odvolanie žalobcu zo dňa 29. 02. 2016 proti rozsudku Okresného súd Veľký Krtíš č. k. 2C/57/2013-303 zo dňa 09. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaná 1/ ako aj osobitný subjekt majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov. o d ô v o d n e n i e : 1. Procesný súd návrh žalobcu zamietol. Žalovanej 1/ a osobitnému subjektu na strane žalovanej 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva žalovaných. Žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal. 2. Procesný súd mal z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že „právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa 1/ uzatvorili dňa 21. 03. 2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XX. ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi v sume, v mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Podľa tejto zmluvy bol odporkyni 1/ poskytnutý úver 300 000 SK/ 9 958,17 Eur, druh úveru - úver PLUS na bývanie, výška úrokovej sadzby premenlivá 9,10% p. a. v deň podpisu zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru 4 000 SK splatných v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru 50 SK mesačne, výška splátok 3 889 SK, periodicita splátok mesačne k 20-mu dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20. 04. 2005, konečná splatnosť úveru 20. 03. 2015. Odporkyňa 2/ prevzala na seba ručiteľský záväzok na základe Dohody o ručení zo dňa 21. 03. 2005. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2011 postupca Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava pohľadávku voči odporcom postúpila postupníkovi, ktorým je navrhovateľ. Dňa 10. 08. 2011 v mene navrhovateľa uzavrel Dohodu o uznaní záväzkov a úhradu pohľadávky splátok O.. E. R., konateľ, je podpísaná aj odporkyňou bez uvedenia dátumu. Z obsahu tejto dohody vyplýva, že odporkyňa 1/ uznáva do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. / číslo zákazníka: XXXXXXXXXX zo dňa 21. 03. 2005 s pôvodným veriteľom, celková dlžná suma vo výške 17 503,20 Eur pozostáva z istiny vo výške 12 752,93 Eur, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 552,62 Eur, úroku z omeškania 9,25% ročne zo sumy 12 752,93 Eur za dobu od 28. 06. 2011 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody a nákladov na inkasné konanie na výške 150 Eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v 72 pravidelných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 243 Eur k 31. dňu v mesiaci s tým, že dátum splatnosti prvej splátky je 31. 08. 2011 a dátum splatnosti poslednej splátky je 31. 07. 2017. Zároveň si strany dohodli rozhodcovskú doložku. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho právny predchodca sa od Zmluvy o splátkovom úvere odstúpil, avšak v tomto smere na preukázanie tohto tvrdenia nepreložil žiadny listinný doklad. Vo svojom podaní zo dňa 23. 11. 2015 uviedol v súvislosti s jeho aktívnou legitimáciou, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu odporcom o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na legitimáciu postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 11. 06. 2003 sp. zn. 4Obo/210/01. Pokiaľ ide o platnosť postúpenia pohľadávky a ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, toto ustanovenie podľa jeho názoru nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky, nakoľko účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach splneniach ,za ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu na postúpenie pohľadávky. Ďalej uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 vety 1, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že úverová zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi spadá pod ochranu v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca navrhovateľa bol v čase uzavretia zmluvy s odporcami v postavení dodávateľa a odporcovia v postavení spotrebiteľov. Súd mal za to, že aj keď si v tomto konaní navrhovateľ uplatňuje návrh na základe zmluvy o úvere, jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú ,pričom v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods. 2 vety 3 Občianskeho zákonníka podľa tohto ustanovenia na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015 a právny predpis ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Zmluvu o úvere z 28. 06. 2011 pohľadávku z úveru v celom rozsahu súčasnému navrhovateľovi EOS KSI Slovensko, s. r. o., nepostupovala v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách. Vzhľadom na to, že ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Do úvahy by prichádzala len časť pohľadávky v zmysle výzvy právneho predchodcu navrhovateľa Slovenskej sporiteľne, a. s. Bratislava, zo dňa 12. 12. 2008 (č. l. 252 spisu), avšak v zmysle tejto výzvy mala odporkyňa1/ uhradiť sumu 1 930,48 Eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, s tým že návrh na súd bol podaný až 02. 11. 2012, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty ,pričom že na otázku premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka .Vzhľadom na vyššie uvedené ,preto potom súd považoval Zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide Dohodu o uznaní záväzkov o úhrade pohľadávky v splátkach ,ktorú odporkyňa 1/ uzatvorila s navrhovateľom ,súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že rovnopis takejto dohody vopred pripravil navrhovateľ, jednotlivé ustanovenia dohody odporkyni 1/ riadne nevysvetlil, pričom s odporkyňou komunikoval len telefonicky prostredníctvom svojho povereného pracovníka. S prihliadnutím na formuláciu a obsah takého podania mohol odporkyňu 1/ ako bežného spotrebiteľa zmiasť do takej miery, že táto si neuvedomila právne následky tohto úkonu ,najmä to ,že časť dlhu je premlčaná, pričom je zrejmé, že odporkyňa 1/ o tomto premlčaní nevedela. Z týchto dôvodov preto potom súd považoval takúto dohodu za neplatnú a to v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1930,48 Eur, v ktorej je daná aktívna legitimácia navrhovateľa , došlo k premlčaniu nároku ,nakoľko návrh na súd bol podaný až po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty , v zostávajúcej časti navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu , preto potom súd návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a to na základe zásady úspechu. Odporkyňa 1/ a vedľajší účastník na strane odporkyne 2/ mali vo veci plný úspech, preto im súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p. priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné uplatňovanie práv odporkýň s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporkyni 2/ trovy konania nevznikli ,preto potom súd rozhodol vo vzťahu k odporkyni 2/ tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva“. 3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci a nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie. 4. Rozporoval stanovisko súdu, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môžu byť predmetom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu len také pohľadávky, ktoré sa stali splatnými pred ich postúpením. Ak by aj žalobca pripustil, že ust. § 92 ods. 8 ZoB upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu (čo, ako je uvedené v bode b), žalobca nepripúšťa), tak zo znenia ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Zákonodarca rozlišuje dva pojmy. Pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použije pojem z prvej časti súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09. 12. 2015, v zmysle ktorého: „Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom okresného súdu v tom, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. nie je možné postúpiť pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky, resp. tie splátky úveru, ktoré ku dňu postúpenia pohľadávky neboli splatné a s ktorými nebol klient dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní“. Zákonné ustanovenie nehovorí o tom, že by banka nemohla postúpiť pohľadávku na nebankovku z neukončeného „živého“ úveru. 5. K postúpeniu pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca uviedol. Ak z ustanovenia vyplýva, že ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. To neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol 1 rok. Žalobca zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach na splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je preto podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. 6. V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie žalobca poukazuje na skutočnosť, že predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu platnosti zmluvy o postúpení. 7. Je vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam možné právne uzavrieť, že súd pochybil a vec nesprávne právne posúdil, ak napriek predloženým oznámeniam o postúpení pohľadávky ako prejudiciálnu skúmal otázku platnosti zmluvy o postúpení. 8. Žalobca nesúhlasí, aby bol zaviazaný na úhradu trov konania vedľajšieho účastníka (osobitného subjektu). Dôvodil, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby, návrh na priznanie trov právneho zastúpenia, prípadne oznámenie, že v prípade ak do konania už vstúpil iný vedľajší účastník na strane žalovaného, netrvá na vstupe do konania. Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Len na základe skutočnosti že žalovanými sú spotrebitelia, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, nie je možné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci, a teda doplniť podstatu právneho úkonu prípravy a prevzatia právneho zastúpenia. Žalobca má za to, že priznané trovy vedľajšieho účastníka konania (osobitného subjektu) nemožno považovať za účelne vynaložené a v danom prípade je namieste aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP. 9. Žalobca preto zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. 10. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Žalobca si záverom uplatnil voči žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi (osobitnému subjektu) trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní. 13. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalovaná 1/ ako aj osobitný subjekt na strane žalovanej 2/. 14. Vo vyjadrení uviedli, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil tú skutočnosť, keď eventuálnym nárokom žalobcu by bola pohľadávka v zmysle písomnej výzvy jeho právneho predchodcu zo dňa 12. 12. 2008 (pričom jej doručenie v konaní nebolo preukázané), avšak daná časť pohľadávky je už premlčaná. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní cituje z niekoľkých súdnych rozhodnutí súdov a v uvedenej spojitosti sa snaží presadzovať svoj odvolací názor s poukazom na „ustálenú judikatúru“, tak takáto argumentačná konštrukcia odporuje skutočnej aktuálnej judikačnej praxi. Existuje zásadný rozdiel medzi obsahom (kvalitou) bankovej peňažnej pohľadávky na jednej strane a inej peňažnej pohľadávky na strane druhej. Režim správy, administrácie a ochrany dôverných údajov pri pohľadávke bankového dlžníka má (má mať) v podstate iný zákonný štandard kvality ako napr. v prípade pohľadávky nebankového dlžníka. S bankovým úverom sa spája podstatne širší okruh práv a kogentných povinností, ktorý upravuje vzťah medzi bankou (veriteľom) a klientom (dlžníkom) oproti voľnejšiemu vzťahu, t. j. so širšími zákonnými mantinelmi, v prípade vzťahu nebanková spoločnosť (veriteľ) a klient (dlžník). Na strane klienta, ktorý je vo vzťahu s bankou, existuje legitímne očakávanie založené na zákonom stanovených povinnostiach banky, ktoré odôvodnene dáva klientovi banky podstatne vyšší stupeň dôvery voči správaniu a postupom svojho úverového veriteľa - banke ako je tomu v prípade veriteľa - nebankovej spoločnosti. Hoci prax rokov minulých ukázala, že bankové domy tento vyšší stupeň dôvery, ktorý voči nim verejnosť stále požíva, vy(zne)užívajú viac v smere maximalizácie svojho zisku ako v prospech vyššieho štandardu kvality svojich služieb. Pre prípad vzniku zákonných predpokladov umožňujúcich uskutočnenie úkonov smerujúcich k postúpeniu bankového úveru na subjekt bez bankovej licencie, ktorým sa automaticky zmení aj obsah pohľadávky v dôsledku zmeny okruhu zákonných práv a povinností nového vlastníka pohľadávky (bez bankovej licencie), je nutné, aby každá banka o takomto postupe svojho klienta v omeškaní informovala a uskutočnila ho spôsobom aprobovaným zákonom! Pokiaľ by justičná prax ponechala bez povšimnutia tento spoločensky nežiaduci stav „šafárenia“ s bankovými pohľadávkami, ktorý nadobudol v uplynulých rokoch obrovské rozmery, bude to logicky podľa nášho názoru signál pre bankové domy, že môžu v obdobných praktikách pokračovať ďalej, pretože im pri tom nič nehrozí. Bankové domy aj v situácii neplnenia záväzkov ich klientov (spotrebiteľov) riadne a včas musia rešpektovať svoje zákonné povinnosti a neuchyľovať sa k neférovým svojpomocným „praktikám“, prevažne uskutočňovaním prostredníctvom nebankových a inkasných spoločností, aby si banky mohli navonok zachovať punc serióznosti v očiach verejnosti. 15. Právny predchodca žalobcu so žalovanou 1/ uzatvorili dňa 21. 03. 2005 zmluvu o splátkovom úvere („zmluva o úvere“), na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 300 000,--Sk, a ktorý sa zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami v sume 3 889,--Sk mesačne k 20. dňu. Prvá splátka bola splatná dňa 20. 04. 2005 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na 20. 03. 2015. Žalovaná 2/ vystupovala vo vzťahu v pozícii ručiteľa. 16. Pohľadávka predmetnej zmluvy mala byť dňa 28. 06. 2011 postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok na právneho nástupcu (žalobcu). Prvostupňový súd postupoval správne, ak posúdil predmetný úkon posúdenia pohľadávky, teda zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2011 ako neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ. 17. Právny predchodca žalobcu je bankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu poskytovania úverov vrátane spotrebiteľských úverov, pričom žalobca nemá status bankového subjektu. Z čl. 7.6.1. všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že právny predchodca žalobcu je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. V konaní nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu predčasne ukončil alebo iným spôsobom zosplatnil poskytnutý úver do momentu postúpenia predmetnej pohľadávky žalobcovi. Právny predchodca žalobcu tak postúpil predmetnú pohľadávku bez toho, aby poskytnutý úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, alebo aby bol predmetný úverový vzťah akýmkoľvek spôsobom ukončený (výpoveďou alebo odstúpením). 18. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Z povahy samotnej veci, ako aj zo zmyslu a účelu „zákona o bankách“ je a priori vylúčené, aby subjekt, ktorý nie je držiteľom bankového povolenia, vykonával činnosti, ktoré sú vyhradené výlučne bankám. Postúpenie „živého“ predčasne nezosplatneného úveru priamo vylučuje ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré umožňuje iba postúpenie úverovej pohľadávky, ktorá sa už stala splatnou. Uvedené ustanovenia by mali banku motivovať k tomu, aby podnikala určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by tak počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania resp. iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku konania s odbornou starostlivosťou ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. 19. Zástupca žalovanej a osobitného subjektu poukázal aj na ust. § 525 OZ, v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpenie bankovej pohľadávky na iný subjekt (predovšetkým taký, ktorým nie je banka) dochádza k zmene obsahu pohľadávky. Obsahom bankovej pohľadávky sú totiž povinnosti vyplývajúce priamo zo zákona o bankách a taktiež aj bankové tajomstvo v zmysle uvedeného zákona. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách. Žalobca nie je bankovým subjektom a teda postúpením bankovej pohľadávky priamo na subjekt, ktorý nie je držiteľom bankového oprávnenia a ktorý nepodlieha zákonu o bankách (resp. ktorý požiadavkám zákona o bankách nepodlieha), podstatným spôsobom dochádza k zmene obsahu právneho vzťahu, resp. pohľadávky. 20. Ak právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku, ktorá nebola ním zosplatnená, postupoval v rozpore s ustanoveniami zákona o bankách a taktiež aj Občianskeho zákonníka. Nemožno preto dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu - inkasnú spoločnosť. 21. Zástupca žalovanej 1/ a osobitného subjektu v priebehu konania požadoval, aby právny predchodca žalobcu, resp. žalobca preukázal doručenie písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 žalovanej 1/ ešte v čase pred postúpením pohľadávky na žalobcu. Žalobca však predmetnú listinu v konaní nepredložil a nepreukázal ani jej doručenie do sféry adresáta - dlžníkovi. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky na inú osobu je, aby bol klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola postupiteľná, pretože právny predchodca pred postúpením pohľadávky na iný subjekt písomne nevyzval dlžníka na splnenie svojho záväzku, čo je podmienkou k platnému postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. V súvislosti s nedoručením písomnej výzvy dlžníkovi tak žalobca v konaní tiež nepreukázal, že by dlžník bol aj napriek obdržaniu písomnej výzvy zo strany banky po jej prevzatí v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní. Žalobca vyššie uvedené skutočnosti v konaní nepreukázal a teda nepreukázal ani existenciu aktívnej legitimácie. Bod 19.16. všeobecných obchodných podmienok uvádza: „Klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to či banka vzniesla v súvislosti s touto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky“. Ide o zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach, ktoré môžu podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka (klienta) voči banke. Pre prípad, ak by sa preukázalo, že predmetné dojednanie zakladá vyššie uvedenú zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, je potom potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z dôvodu nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok a rozporu úkonu postúpenia s dobrými mravmi, nemožno aplikovať ani všeobecné ust. § 524 a nasl. OZ. ˇ 22. Žalobcovi preto v zmysle vyššie uvedenej argumentácie chýba akákoľvek vecná legitimácia, t. j. žaloba trpí procesnou vadou, na základe čoho prvostupňový súd správne žalobu v celom rozsahu zamietol. 23. K odvolacím dôvodom o neoprávnenosti vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa do konania ako aj tvrdenia o neúčelnosti jeho nákladov, zástupca uviedol. Združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpila legitímne a v súlade s § 92 ods. 2, 3 OSP z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu. § 93 ods. 2 OSP totiž priamo predpokladá vstup združenia do konania. Argumentácia žalobcu, ktorý upiera právo na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, je v rozpore so zákonom a princípom „rovnosti zbraní“. Žalobca masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných majiteľov. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov pred združením na súdoch. 24. Zástupca poukázal aj na čl. 47 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom. 25. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpení advokátom. Argumentácia žalobcu, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, je zjavne účelová, nelogická, až absurdná. 26. Zástupca žalovanej 1/ ako aj osobitného subjektu navrhol záverom, aby rozsudok prvoinštančného súdu bol v celom rozsahu potvrdený ako dôvodný a správny. Uplatnil si trovy odvolacieho konania za zastúpenie žalovanej 1/ ako aj za zastúpenie vedľajšieho účastníka. 27. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu ust. § 379 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne. 28. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v zmysle enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ako aj k odvolacím dôvodom krajský súd uvádza. 29. Podľa ust. § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Z odvolania nevyplýva, že by žalobca navrhoval doplniť dokazovanie alebo ho opakovať, ale je zrejmé, že prednáša iba iné právne závery než k akým došiel procesný súd. Zákon však samostatne prezentované iné právne závery, než ku ktorým došiel súd prvej inštancie nepovažuje za dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia procesného súdu. 30. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenie, ktoré by odôvodňovalo zopakovať dokazovanie vykonané procesným súdom, alebo vykonanie ďalších dôkazov. 31. Treba poznamenať, že k prehodnoteniu záverov procesného súdu nemôže dôjsť ani v dôsledku citácie rozhodnutí súdov, ktoré žalobca uviedol v odvolaní. Aj žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení na odvolanie rozhodnutia súdov, a tie potvrdzujú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Iba prezentácia iného právneho záveru odvolateľom než bol prezentovaný súdom prvej inštancie, sama o sebe nie je dôvodom na reparáciu rozhodnutia okresného súdu. 32. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak teda žalovaná 1/ ako aj osobitný subjekt boli v odvolacom konaní plne úspešný prináleží náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 citovaného paragrafu o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 33. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení potom krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak ako je uvedené v enunciáte rozsudku. 34. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).