Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115011073 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115011073.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.apríla 2016, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného W. M., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm.b/, c/Tr.zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 3Tk/2/2015, zo dňa 12.02.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ ods. 2 Tr.por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 3Tk/2/2015 zo dňa 12.02.2016 vo výroku o uloženom trest odňatia slobody. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. o d s u d z u j e obž. W. M., nar. XX.XX.XXXX v K., okr.L. M., trvale bytom N. I. L., F.S.J. XXX/X, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, podľa § 145 ods. 2 Tr.zák. , s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr.zák., § 36 písm.l/ Tr.zák., § 39 ods. 1, 3 písm. b/ Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm.b/ Tr.zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nezmenený. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 3Tk/2/2015 zo dňa 12.02.2016 obž. W. M. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.c/ a § 139 ods. 1 písm.c/, e/ Tr.zák., za skutok, ktorého sa dopustil tak, že dňa 27.06. 2015 v čase okolo 23.00 hod., po predchádzajúcej konzumácii alkoholu, v izbe rodinného domu č. XX na ul. O. v obci N. nad L., v ktorej spal jeho otec W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom N. I. L., O. XXX/XX, tohto v návale zlosti, kvôli pretrvávajúcim nezhodám medzi nimi, fyzicky napadol a to tak, že ho opakovane päsťami veľkou intenzitou udieral do oblasti hlavy, po tomto útoku ho stiahol z postele na zem a to v úmysle vytiahnuť ho na dvor, čo sa mu však nepodarilo a tak v útoku pokračoval tak, že si kľakol kjeho telu a obidvoma rukami veľkou intenzitou ho opakovane udieral do oblasti hlavy a trupu, následne jeho takmer už bezvládne zakrvavené telo odtiahol do priestorov kuchyne kde útok ukončil kopaním, resp. skákaním po ležiacom tele, týmto konaním W. M. spôsobil tržno - zmliaždené rany v pravej čelovej časti o dĺžke 2,3 cm, v oblasti pravého obočia až hornej mihalnice o dĺžke 6 cm, odrhnutie kože a podkožia v pravej čelovej oblasti od čelovej kosti, viacnásobné zlomeniny tvárových kostí vľavo, zlomeninu jarmového oblúka a tzv. trojnožnej zlomeniny jarmovo - čeľustného komplexu s lomnými líniami prebiehajúcimi v mieste zrastov tvárových kostí s postupom kostných úlomkov a zmenou konfigurácie ľavej očnice, krvný výron tvrdej blany mozgu v podobe povlaku tekutej krvi pod tvrdou blanou početné drobné tržné rany, podliatiny a odretia kože v tvárovej oblasti; sériové zlomeniny rebier s okolitým krvným výronom: vpravo zlomeniny 2. až 6. rebra v prímostíkovej až stredokľúčnej čiare, zlomeniny 8. až 12. rebra s roztrhnutím pohrudnice v úrovni prednej až strednej pazuchovej čiary a vyklenutím kostných úlomkov do dutiny hrudnej; vľavo viacnásobné sériové zlomeniny 3. až 10. rebra v stredokľúčnej až strednej pazuchovej čiare, roztrhnutie a prepichnutie pohrudnice vpravo na viacerých miestach kostnými úlomkami zlomených rebrových oblúkov, s krvnými výronmi pod pohrudnicou obojstranne, krvné výrony okolitých mäkkých tkanív jazylky a hrtana, v oblasti dolných lalokov pľúc pod popľúcnicou tmavo červené, povrchovo uložené prekrvácané ložiská pomliaždeného pľúcneho parenchýmu, vpravo o rozmere do 5,5x4,5 cm a menšie ložiská o priemere do 1,5 cm, vľavo ložisko pomliaždenia o rozmere 1,8x1,5 cm s drobnou trhlinkou popľúcnice veľkosti do 0,5 cm, tržno- zmliaždené poranenie v oblasti ľavého laloka pečene s roztrhnutím puzdra dĺžky 6 cm a roztrhnutím až pomliaždením tkaniva pečene, siahajúcim do hĺbky 3,5 cm, s okolitým krvným výronom početné krvné podliatiny a odreniny na pravej, ľavej hornej končatine, hrudníku, bruchu, pravej a ľavej dolnej končatine, v dôsledku čoho došlo k smrti W. M., ktorá nastala dňa 28.06.2015 po polnoci, až v skorých ranných hodinách, príčinou ktorej bol poúrazový opuch mozgu po opakovanej tupej traume hlavy za spoluúčasti straty krvi pri mnohonásobných poraneniach, pričom u obžalovaného W. M. bola bilančným prepočtom ustálená v čase spáchania skutku koncentrácia etanolu v krvi od 1,92 ‰ do 2,16 ‰ teda u obv. W. M. bol v čase spáchania skutku ustálený stredný stupeň opitosti hraničiaci s ťažkým stupňom opitosti. Za toto konanie ho Okresný súd v Banskej Bystrici odsúdil podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. 1) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad v trvaní dva (2) roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenej V. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. - II B., M. XXX/XX, prechodne bytom L. 8, Z., škodu vo výške 933,15 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodená V. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. - B., M. XXX/XX, prechodne bytom L. 8, Z., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovene lehote ako osoba na to oprávnená cestou svojho ustanoveného obhajcu podal odvolanie obž. W. M.. Odvolanie podal len voči výroku o uloženom treste, kde v dôvodoch odvolania napísal, že konanie obžalovaného vykazuje jasné známky afektu, ktorý možno definovať ako silnú, veľmi búrlivú, ale krátko prebiehajúcu emóciu. Konanie v afekte vždy znamená skratové a impulzívne jednanie, nedostatočne kontrolované subjektom z hľadiska možných dôsledkov, pričom tento afekt je väčšinou vyvolaný konkrétnym podnetom a má teda tendenciu zatemniť vedomie a ovládnuť človeka, čím u neho mizne schopnosť sebareflexie a sebakontroly. Ďalej podľa tohto odvolania obžalovaného pri afekte sa jedná o emóciami podložené hnutie mysle, kde pri jeho vrchole nastáva kvalitatívna porucha vedomia a potom nasleduje stav, pri ktorom dochádza k vyčerpaniu a následnému zaspatiu. Pri afekte je čin spáchaný pod vplyvom nahromadených negatívnych emócií a keď si osoba, teda obžalovaný, uvedomil, čo v priebehu afektu spáchal, nasledujú silné pocity viny, ľútosti. Je nesporné, že vzťah medzi obžalovaným a jeho otcom bol komplikovaný a napätý už od detstva, otec obžalovanému ako dieťaťu pravidelne nadával, zle sa k nemu správal, bil ho, rovnako agresívny bol aj k matke. V inkriminovaný deň, keď došlo k útoku na poškodeného, agresívne správanie otca voči obžalovanému prebiehalo už od rána, pričom večer obžalovaný skonzumoval približne pol litra alkoholu a pocit krivdy zo strany otca mu spôsobil, že sa chcel s ním konfrontovať bez úmyslu mu ublížiť, avšak roky nahromadeného a potláčaného hnevu vyústili v nekontrolovateľnú skratovú impulzívnu reakciu, ktorá viedla k fyzickému útoku na poškodeného. Podľa odvolania obžalovaný nemal úmysel otcovi ublížiť ani ho zabiť, avšak roky potláčaného hnevu a nenávisti sa prejavili formou afektu, ktorý vyvrcholil smrťou poškodeného. Aj samotný znalci potvrdili, že alkohol bol spúšťač konania obžalovaného a vyjadrili sa, že pobyt obžalovaného na slobody by bol nebezpečný len vtedy, ak by naďalej u neho dochádzalo k požívaniu alkoholických nápojov. Z tohto dôvodu preto v odvolaní obžalovaný spolu so svojím obhajcom navrhli, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o uloženom treste a buď vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie v tejto časti, alebo aby krajský súd sám vo veci konal a rozhodol tak, že obžalovanému mimoriadne zníži trest odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 1 resp. 39 ods. 2 písm.c/ Tr.zák. Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovaného, sa ustanovený obhajca V.. B. nedostavil, keďže utrpel vážny úraz. Bol tam prítomný náhradný obhajca, ktorý bol práve z tohto dôvodu súdom obžalovanému ustanovený, kde obhajca V.. W. v záverečnom návrhu zotrval na písomne podanom odvolaní, poukázal na otázky afektu, v ktorom podľa obhajoby obžalovaný konal a taktiež navrhol, aby v tomto smere bolo odvolaniu obžalovaného vyhovené a bol mu zmiernený trest odňatia slobody. Obžalovaný W. M. sa k tomuto prednesu obhajcu pripojil a uviedol, že strašne svoje konanie ľutuje. Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí naopak uviedol, že uložený trest považuje za správny a zákonný, prokuratúra zohľadnila priznanie obžalovaného a vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu, keby bolo možné uvažovať aj o prísnejšom treste, odvolanie nepodali práve z toho dôvodu, že sa okresný súd dostatočne vysporiadal s priznaním a afektívnym konaním obžalovaného. Preto navrhol, aby bolo odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté. Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ktoré obžalovaný napadol a dospel k záveru, že odvolaniu obžalovaného je možné vyhovieť. Tak, ako to bolo konštatované, odvolanie obžalovaného bolo smerované vyložene len do výmery uloženého trestu, kde mu bol uložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby uvedenej v § 145 ods. 2, teda 20 rokov odňatia slobody. Keďže obžalovaný nenamietol vinu, ani právnu kvalifikáciu konania, v tejto časti ani krajský súd napadnutý rozsudok nepreskúmaval. Jeho prieskumná činnosť smerovala vyložene len do uloženého trestu, kde preskúmaval osobu obžalovaného a závery znaleckých posudkov, ktoré sa motiváciou a možnou resocializáciou obžalovaného zaoberali. Z predloženého trestného spisu jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ len 1-krát súdne trestaný, aj to v podstate za vedenie motorového vozidla pod vplyvnom alkoholických nápojov. Tak, ako je to aj zrejmé z trestného spisu, v podstate toto jeho odsúdenie spôsobilo, že obžalovaný musel zmeniť prácu a nasťahoval sa bývať k svojim rodičom a v konečnom dôsledku to viedlo aj k tomu, že sa dopustil danej trestnej činnosti. Ako to vyplýva aj z odpisu z RT, v tomto odsúdení sa obžalovaný osvedčil dňa 13.12.2013, takže sa hľadí na neho, ako keby nebol odsúdený. Zo znaleckého posudku znalcov W.. X., W.. Y. a B.. I. jednoznačne vyplýva, že motivačným predpolím celého trestného činu obžalovaného voči poškodenému bol dlhodobo nepriateľský až nenávistný vzťah obžalovaného k otcovi pre zažívané pocity príkoria, znevažovania a tyranizovania, ktoré vygradovali počas posledného týždňa pred skutkom. Podľa znalcov si nemožno nevšimnúť autoritatívnu dominantnú osobnosť poškodeného, ktorá istým spôsobom prispela k predmetnému konaniu obžalovaného. Znalci konštatovali, že za predpokladanej úplne abstinencie obžalovaného od alkoholu by sa riziko podobného konania v budúcnosti mohlo významne znížiť. Práve vzhľadom na tieto závery znalcov, ako aj na všetky okolnosti prípadu, potom krajský súd musel konštatovať, že aj keď obžalovaný v danej veci nekonal v afekte, tak ako to navrhoval kvalifikovať obhajca obžalovaného, ale jeho konanie hraničilo s takýmto stavom. Je pravdou, že konanie v afekte vyplýva z toho, že k afektu je páchateľ poškodeným vyprovokovaný a potom po takejto provokácii nastáva jeho afektívne konanie. V danom prípade sa tak nestalo, keďže poškodený už spal a nepriateľský stav si svojím požívaním alkoholických nápojov privodil prakticky obžalovaný sám, ale práve to príkorie a predchádzajúce nepriaznivé konanie poškodeného voči obžalovanému tak, ako to konštatovali v závere znaleckého posudku aj znalci, prispelo k tomu, že obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil a spáchal ju zásadným spôsobom na vlastnom otcovi. Je jasné, že takéto konanie obžalovaného je neospravedlniteľné a musí byť potrestané, avšak krajský súd je toho názoru, že práve toto sú okolnosti prípadu na strane obžalovaného, ktoré ho viedli k tomu, aby mu znížil uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto krajský súd akceptoval dôvody odvolania obžalovaného a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. za použitia zmierňujúceho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov, pri zrušení predchádzajúceho výroku o uloženom treste, keď ostatné výroky napadnutého rozsudku ponechal v platnosti. Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.