Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/891/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114223762 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114223762.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s. r. o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, zast. JUDr. Elenou Štefančíkovou, advokátkou, so sídlom Veternicová 1, 841 05 Bratislava, proti odporcovi F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX/X, XXX XX S., štátny občan SR, zast. JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom so sídlom Piaristická 2, 979 01 Nitra, o zaplatenie 2 610,33 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 29. 09. 2015 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/210/2015-115 zo dňa 18. 08. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na trovách právneho zastúpenia sumu 131,57 € k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Ing. Branislava Pechu, PhD., do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom procesný súd návrh navrhovateľa na odmietnutie odporcu zamietol, zároveň zamietol aj návrh navrhovateľa o zaplatenie 2 610,33 e s prísl. Navrhovateľ bol tiež zaviazaný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 572,20 € za zastúpenie advokátom, zástupcovi odporcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia súd konštatoval, že: „po vykonanom dokazovaní listinami, z prednesov odporcu a zástupcu odporcu zistil nasledovný skutkový stav: navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 13. 06. 2012 úverovú zmluvu, Zmluvu o AutoKredite č. 774392, na základe ktorej bol odporcovi navrhovateľom poskytnutý úver vo výške 6 160,00 eur na nákup predmetu financovania, osobné motorové vozidlo VW Passat - Variant Comfortline, rok výroby 2007, zdvihový objem 1 968 ccm, 103 kW, VIN: WVWZZZ3CZ8E017309, s dobou splatnosti 48 mesiacov a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 33,29 %, ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť v splátkach podľa Splátkového kalendára k zmluve o AutoKredite č. 774392, zaplatiť úroky a spracovateľský poplatok vo výške 92,40 eura. Počet splátok bol v zmluve dohodnutý 48 vo výške 179,00 eur, odporca sa tak zaviazal uhradiť navrhovateľovi spolu 8 592,00 eur. Mesačná splátka poistného za havarijné poistenie predmetu financovania bola v zmluve dohodnutá vo výške 31,15 eura. Na zabezpečenie záväzku navrhovateľa z úverovej zmluvy uzatvoril navrhovateľ s odporcom dňa 13. 06. 2012 Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 774392, ktorou odporca na zabezpečenie svojho záväzku previedol vlastnícke právo k predmetu financovania, osobnému motorovému vozidlu VW Passat - Variant Comfortline, rok výroby 2007, zdvihový objem 1 968 ccm, 103 kW, VIN: WVWZZZ3CZ8E017309 na navrhovateľa. Odporca uhradil navrhovateľovi iba 9 splátok vo výške spolu 1 990,55 eura. Navrhovateľ v dôsledku nesplácania úveru vyhlásil ku dňu 20. 05. 2013 predčasnú splatnosť úveru a požadoval vrátiť celú dlžnú sumu, ktorá predstavovala 7 333,36 eura. Navrhovateľ oznámil odporcovi listom zo dňa začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Navrhovateľ oznámil odporcovi listom zo dňa 20. 05. 2013 účtovanie poplatkov za mimosúdne inkaso pohľadávok, ktoré predstavujú 159,34 eura. Spoločnosť LUBRA s.r.o., IČO: 36 583 766 navštívila odporcu dňa 23. 05. 2013 na adrese bydliska, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru bolo zanechané v poštovej schránke. Dňa 30. 05. 2013 odporca kontaktoval pracovníka externej agentúry, že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu a tak predmet leasingu odovzdá. Dňa 31. 05. 2013 bol predmet leasingu protokolárne odobratý a odstavený v AUTONOVO, a.s. Banská Bystrica. Podľa protokolu o prevzatí vozidla odporca odovzdal vozidlo dňa 31. 05. 2013 p. P. o.i. spolu s 2 ks OEV. Podľa Znaleckého posudku č. 42/2013 vypracovaného znalcom G.. U. M., bola všeobecná hodnota predmetu financovania ku dňu 06. 06. 2013 6 145,00 eur (vrátane DPH). Predmet financovania predal navrhovateľ za cenu 5 058,75 eura. Spoločnosť LUBRA s.r.o., IČO: 36 583 766 fakturovala navrhovateľovi za odobratie predmetu financovania sumu 159,34 eura, za prevoz predmetu financovania z S. do W. W. sumu 63,73 eura, za prevoz predmetu financovania na trase W. W. - W. 115,51 eura. Za vypracovanie znaleckého posudku k predmetu financovania fakturoval G.. U. M. navrhovateľovi sumu 182,08 eura. Spoločnosť OVER-LEASE s.r.o., IČO: 35 847 930 fakturovala navrhovateľovi za ukončenie leasingu, odhlásenie na ODI PZ B. Bystrica a duplikát OE z dôvodu straty 41,30 eura a 118,53 eura. Navrhovateľ vystavil faktúru odberateľovi Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., IČO: 31 319 459 za odpredaj predmetu financovania za celkovú cenu 5 058,75 eura. Odporca na pojednávaní namietal výšku zmluvnej pokuty uplatnenej v návrhu vo výške 1 461,67 eura z dôvodu neurčitosti a z dôvodu jej rozporu so zákonom, nakoľko je vo výške 30 % nesplatenej listiny a aj preto pre rozpor s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Ďalej namietal náklady spojené so zaistením vozidla a s realizáciou predaja vo výške 748,87 eura, ktoré majú pozostávať z nákladov mimosúdneho vymáhania, nákladov za prevoz. Tiež uviedol, že vyčíslený duplikát z dôvodu straty osvedčenia o evidencii vo výške uplatnenej navrhovateľom 118,53 eur je neúčelným nákladom, nakoľko odporca odovzdal všetky doklady k predmetu financovania. Ďalej namietal cenu predmetu financovania určenú znalcom z dôvodu, že v zmysle ponúk, ktoré našiel na stránke autobazar.eu, je priemerne cena obdobných motorových vozidiel vo výške 8 000,00 eur. Preto namietal aj nedôvodné zníženie technickej hodnoty vozidla zo sumy 8 479,00 eur rôznymi koeficientmi, dokonca koeficientom dopytu na trhu, ktorý mal teda stanovovať údajne nižšiu predateľnosť odobratých vozidiel z dôvodu neznámych alebo nedostatočných poznatkov o predchádzajúcej prevádzke. Koeficientmi bola znížená hodnota motorového vozidla zo sumy 8 479,00 eur až na sumu 6 145,00 eur. Uviedol, že ak navrhovateľ predával motorového vozidlo v mene a na účet odporcu, tak podľa ust. § 576 Obchodného zákonníka mal postupovať ako mandatár a teda mal postupovať v zmysle § 567 s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami odporcu, t. j. predať motorové vozidlo za čo najvyššiu možnú cenu, minimálne však trhovú a mal vždy informovať odporcu akým spôsobom a o cene, za ktorú plánuje predmetné motorové vozidlo predať. Ak teda navrhovateľ predal motorové vozidlo spôsobom a za cenu, o ktorých skutočnostiach odporcu však vôbec neinformoval, takže mu vznikla škoda, túto škodu si navrhovateľ spôsobil sám a teda znáša ju sám, dokonca navrhovateľ svojím konaním v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona spôsobil škodu odporcovi, nakoľko po predaji motorového vozidla mal vzniknúť kladný rozdiel, ktorý po uhradení pohľadávok navrhovateľa mal odporcovi vydať. Odporca mal za to, že navrhovateľ postupoval v rozpore s § 382 a 384 Obchodného zákonníka a teda ak tvrdí, že mu vznikla nejaká škoda, tým, že porušil tieto ustanovenia, neinformoval odporcu akým spôsobom a kde predáva predmetné motorové vozidlo, za akú cenu, mal urobiť primerané opatrenia potrebe na to, aby túto škodu odvrátil alebo ju zmiernil, je teda plne zodpovedný za akúkoľvek škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla. Podľa § 174 ods. 3 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 02. 06. 2015 navrhol odmietnuť odpor ako nedôvodný, nakoľko v odpore uvedenú argumentáciu nepovažoval za odôvodnenie ani pri extenzívnom výklade ustanovenia § 172 ods. 1 OSP. Súd návrh navrhovateľa na odmietnutie odporu zamietol, nakoľko odporca podal odôvodnený odpor v zákonom stanovenej lehote. V akom rozsahu sa má odpor odôvodniť, je otázkou konkrétneho prípadu. Odôvodnenie má aspoň rámcovo vymedzovať námietky voči uplatnenému a priznanému nároku. Odporca v podanom odpore výslovne uviedol, že navrhovateľovi nedlží žiadnu peňažnú sumu. Taktiež namietal, že navrhovateľ s ním nijak nekomunikoval, neoznámil akým spôsobom s vozidlom po jeho odovzdaní nakladal a ak mu teda vznikli akékoľvek náklady (škoda), túto si spôsobil sám. Súd má za to, že podaný odpor spĺňal podmienky riadne odôvodneného odporu, keď v skrátenom, tzv. rozkaznom, konaní bolo rozhodnuté bez vyjadrenia odporcu a teda samotné popretie existencie pohľadávky navrhovateľa odporcom spôsobuje zrušenie platobného rozkazu v plnom rozsahu a potrebu nariadenia pojednávania a vykonania dokazovania ohľadne preukázania tvrdení navrhovateľa o existencii jeho pohľadávky. Formalistický výklad „odôvodnenosti odporu“, či dokonca vyžadovanie uvedenia všetkých dôvodov ktoré má odporca voči nárokom navrhovateľa by bolo v rozpore so zásadou práva na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku by viedlo k neprípustnému odmietnutiu spravodlivosti odporcovi. Z uvedených dôvodov súd procesný návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, utanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 31. 12. 2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133). Podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, veriteľ je pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým spôsobí. Podľa § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka., veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Podľa § 553e Občianskeho zákonníka, na zabezpečovací prevod práva sa primerane použijú ustanovenia § 151j ods. 2, § 151l ods. 4, § 151m ods. 2, 3, 4, 7, 9, § 151mb ods. 1, § 151md ods. 1 až 3. Podľa § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji. Podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať. Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 13. 06. 2012 pod číslom 774392 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 6 160,00 eur na nákup predmetu financovania, osobného motorového vozidla, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodných a Občianskym zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli odporcovi, ktorý je fyzickou osobou, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru na nákup osobného motorového vozidla navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov a z cudzích peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy. Uzatvorená zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 13. 06. 2012 pod číslom 774392 zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Obe zmluvy sú zároveň zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, preto sa na ne prednostne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonník, aj keby sa inak mali požiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Rovnako tak podľa rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. 04. 2015 a sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. 04. 2015 vyplýva, cit.: „Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“ Súd preto obe zmluvy právne posúdil ako zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka a na jednotlivé inštitúty v nich obsiahnuté, predovšetkým zmluvnú pokutu a náklady spojené s realizáciou výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, použil ustanovenia Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil pohľadávku vo výške 1 461,67 eura ako zmluvnú pokutu za predčasné ukončenie zmluvy podľa článku VII. bod 5 Všeobecných zmluvných podmienok. Zmluvná pokuta sa podľa tvrdení navrhovateľa vypočíta ako rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou súčtu splátok, t.j. splátky odo dňa stanovenia úveru splatným do dňa riadnej splatnosti úveru, odúročené ročným BRIBIDom / 12 a nesplatenej časti istiny. Súd dojednanie v článku VII. bod 5 Všeobecných zmluvných podmienok vyhodnotil ako neplatné z dôvodu, že neumožňuje určito a zrozumiteľne určiť výšku zmluvnej pokuty. Všeobecné zmluvné podmienky uvádzajú vzorec výpočtu zmluvnej pokuty nasledovne: „ZP = a1/(1+u)^1 + a2/(1+u) ^ 2 + … + an/(1+u) ^ n - i + mp + d”, pričom „mp“ je poplatok podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov veriteľa a „d“ je neamortizovaná časť dotácie zmluvy. Nakoľko dve veličiny nevyhnutné pre výpočet zmluvnej pokuty nie sú vopred spotrebiteľovi známe, keď hodnota „mp“ je poplatok, ktorý odkazuje na „aktuálny sadzobník poplatkov veriteľa“, a ktorý ani súdu predložený nebol a na „neamortizovanú časť dotácie zmluvy“, ktorý pojem nie je navrhovateľom nikde vysvetlený, ide o neurčité a dojednanie a ako také pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Následne tak zmluvná pokuta nie je dohodnutá platne podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď v zmluve nie je dohodnutý spôsob jej určenia. Spôsob určenia uvedený v článku VII bod 5 všeobecných zmluvných podmienok navrhovateľa nezodpovedá určitosti a zrozumiteľnosti, keď pre správne určenie výšky zmluvnej pokuty potrebuje spotrebiteľ poznať údaje, ktoré mu nie sú v čase uzavretia zmluvy známe - neamortizovaná časť dotácie zmluvy, a údaj ktorý nie je presne špecifikovaný a podlieha kedykoľvek ľubovoľným zmenám zo strany dodávateľa - poplatok podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov veriteľa, pričom nie je ani zrejmé o aký konkrétny poplatok sa jedná. Z uvedených dôvodov súd nárok navrhovateľa voči odporcovi na úhradu sumy 1 461,67 eura ako Zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy nepriznal, nakoľko zmluvná pokuta je dohodnutá v rozpore s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď spôsob jej určenia je vyjadrený neurčito a nezrozumiteľne. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil pohľadávku vo výške 748,87 eura ako náklady spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja. Podľa odôvodnenia návrhu sa jedná v zmysle článku VII. ods. 5 Všeobecných zmluvných podmienok o náklady, ktoré vznikli v súvislosti s odobratím a prevozom predmetu financovania (faktúry č. 13 00121 a č. 13 00134 spoločnosti LUBRA s.r.o.), s vypracovaním znaleckého posudku (faktúra č. 42/2013 Ing. Jozefa Hermana) a s odhlásením predmetu financovania na ODI PZ Banská Bystrica (faktúra č. 483/2013 spoločnosti OVER-LEASE, s.r.o.). Podľa priložených faktúr, na ktoré návrh odkazuje bola voči navrhovateľovi od tretích osôb požadovaná suma spolu 680,49 eura (159,34 eura + 63,73 eura + 115,51 eura + 182,08 eura + 41,30 eura + 118,53 eura). Navrhovateľ teda nepreukázal náklady spojené so zaistením vozidla v tvrdenej výške, keď sa domáhal sumy 748,87 eura, pričom predložil listiny (faktúry) iba na sumu 680,49 eura. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva je podľa § 553e v spojení s § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka povinný preukázať navrhovateľ. Nákladmi spojenými so zaistením vozidla a realizáciou predaja sa podľa § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka rozumejú náklady účelne vynaložené v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Za tieto náklady nemožno v prejednávanom prípade považovať náklady spojené s prevozom motorového vozidla z Ľubietovej do Banskej Bystrice dňa 31. 05. 2013 a z Banskej Bystrice do Bratislavy dňa 24. 06. 2013 a náklady spojené s odobratím vozidla vo výške 132,78 eura dňa 31. 05. 2013, ktoré vyúčtovala spoločnosť LUBRA s.r.o. navrhovateľovi faktúrami číslo 13 00121 zo dňa 31. 05. 2013 a číslo 13 00134 zo dňa 24. 06. 2013. Navrhovateľ nepreukázal, že by odporca nekomunikoval, odmietol odovzdať predmetné vozidlo a že by bol nevyhnutne a účelne vynaložil náklady v uvedenej výške, keď nevyzval odporcu na dobrovoľné vydanie motorového vozidla v Bratislave. Aj podľa čl. III. Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je dlžník (odporca) povinný v deň doručenia výzvy odovzdať predmet financovania veriteľovi na mieste určenom veriteľom v písomnej výzve. Takúto výzvu navrhovateľ nepreukázal, keď podľa Oznámenia o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zo dňa 20. 05. 2013 vyzval odporcu na okamžité pristavenie vozidla na adresu spoločnosti, resp. na jeho vydanie poverenej osobe. Taktiež navrhovateľ listom zo dňa 20. 05. 2013 oznámil odporcovi zosplatnenie úveru, pričom mu oznámenie zanechal v schránke dňa 23. 05. 2013, a už dňa 31. 05. 2013 pristúpil k odobratiu motorového vozidla. Navrhovateľ neponechal odporcovi lehotu na dobrovoľné splnenie povinnosti a teda na odovzdanie vozidla v ním určenej lehote na určenom mieste a čase. Odporca mohol motorové vozidlo priviesť a odovzdať aj v Bratislave a to priamo navrhovateľovi, nebolo preto v danom prípade preukázané, že by boli účelne vynaložené náklady za prevoz vozidla vo výške 179,24 eura z Ľubietovej do Bratislavy. Pokiaľ ide o náklady vo výške 159,34 eura za odobratie vozidla, tieto sú nepreskúmateľné. Pochybnosti o účelnosti nákladov za prevoz vozidla umocňuje súdu aj opätovný náklad 118,53 eura účtovaný spoločnosťou OVER-LEASE s.r.o. dňa 30. 09. 2013 ako administratívny poplatok za odhlásenie na ODI PZ B.Bystrica, vypočítaný ako 439 km x 0,27 faktúrou č. 483/2013 zo dňa 30. 09. 2013. Podľa uvedeného nákladu a jeho popisu vyplýva, že vozidlo bolo opäť prepravované do Banskej Bystrice, zrejme za účelom jeho odhlásenia z evidencie. Nemožno hovoriť o účelnosti, ak je vozidlo prepravované najprv z Banskej Bystrice do Bratislavy za neznámym účelom a potom opätovne prepravované do Banskej Bystrice za účelom jeho odhlásenia. Pokiaľ ide o náklad 41,30 eura popísaný ako duplikát OE z dôvodu straty účtovaný spoločnosťou OVER-LEASE s.r.o. faktúrou č. 483/2013 zo dňa 30. 09. 2013, tento náklad nemožno považovať za účelne vynaložený, keď podľa protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 31. 05. 2013 bolo zároveň s vozidlom odovzdané 2 ks OEV (pravdepodobne Osvedčenie o evidencii vozidla). V protokole sa ani neuvádza, že by nebolo spolu s vozidlom odovzdané aj Osvedčenie o evidencii vozidla, keď popísané závady sú „poškodená strecha, poškrabaný zadný nárazník“. Preto náklady spojené s vyhotovením duplikátu osvedčenia o evidencii z dôvodu straty nie sú účelne vynaložené a ich vznik odporca nijakým spôsobom nezapríčinil. Za jediný nevyhnutne a účelne vynaložený náklad v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva tak súd posúdil náklad vo výške 182,08 eura za vyhotovenie znaleckého posudku na výpočet hodnoty vozidla, za ktorý bola navrhovateľovi vystavená faktúra č. 42/2013 zo dňa 16. 06. 2013 znalcom Ing. Jozefom Hermanom. Z uvedených dôvodov súd nárok navrhovateľa voči odporcovi na úhradu sumy 566,79 eura (748,87 eura - 182,08 eura) ako Nákladov spojených so zaistením vozidla a realizáciou predaja nepriznal, keď navrhovateľom predložené doklady preukazujú vynaloženie iba sumy 498,41 eura (bez nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 182,08 eura), a uvedená suma netvorí nevyhnutne a účelne vynaložené náklady v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorých náhrady sa môže domáhať navrhovateľ voči odporcovi. Dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré umožňuje akékoľvek náklady navrhovateľa (dodávateľa) spojené so zaistením a predajom predmetu zabezpečovacieho prevodu práva (motorového vozidla), bez ohľadu na ich účelnosť a nevyhnutnosť účtovať na ťarchu odporcu (spotrebiteľa) je pre rozpor s ustanovením § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa § 39 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi tak predstavovala 5 740,63 eura, z toho suma 623,65 eura za dlžnú čiastku splatnú ku dňu stanovenia úveru splatným, suma 4 934,89 eura za nesplatnú časť istiny a suma 182,08 eura za nevyhnutne a účelne vynaložené náklady v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Pohľadávku vo výške 2 028,46 eura za zmluvnú pokutu a náklady spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol navrhovateľovi priznať. Nakoľko odporca uhradil navrhovateľovi v dňoch 11. 07. 2014 a 08. 08. 2014 spolu 100,00 eur, oprávnená pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi tak predstavovala 5 640,63 eura. Navrhovateľ predal predmet financovania za sumu 5 058,75 eura. Uvedený výťažok realizácie predmetu zabezpečovacieho prevodu práva odpredajom motorového vozidla navrhovateľom nezodpovedá výťažku, ktorý by bol dosiahnuteľný v prípade konania navrhovateľa v súlade s § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka. Predovšetkým navrhovateľ súdu neuviedol, akým spôsobom realizoval výkon zabezpečovacieho prevodu práva. Pojem „odpredaj“ uvedený v návrhu nezodpovedá zmluvnému dojednaniu v čl. V. Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, podľa ktorého „...je veriteľ oprávnený predmet financovania predať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase.“ Navrhovateľ teda predal motorové vozidlo za cenu 5 058,75 eura, čo však nezodpovedá cene obvyklej na trhu v príslušnom mieste a čase. Cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase určil znalec G.. U. M. v Znaleckom posudku č. 42/2013 ku dňu 06. 06. 2013 v sume 6 145,00 eur. Všeobecná hodnota motorového vozidla určená znaleckým posudkom je výsledná objektivizovaná hodnota, ktorá je znaleckým odhadom jeho najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by malo dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Súd nemá dôvod spochybňovať závery znaleckého posudku, podľa ktorého bola cena motorového vozidla 6 145,00 eur najpravdepodobnejšou hodnotou, ktorú by mal na trhu dosiahnuť. Bolo povinnosťou navrhovateľa ako veriteľa vyvinúť náležité úsilie s cieľom dosiahnuť maximálny možný výnos z predaja vozidla. Navrhovateľ bol povinný podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby motorové vozidlo previedol za cenu, za akú sa za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, teda za cenu porovnateľnú s hodnotou určenou znaleckým posudkom. Dosiahnutie výnosu z predaja vozidla 5 058,75 eura voči hodnote vozidla určenej znaleckým posudkom vo výške 6 145,00 eura, teda vo výške 82 % nesvedčí náležitej starostlivosti navrhovateľa. Navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal akým spôsobom predal motorové vozidlo a akým spôsobom sa usiloval o dosiahnutie čo možno najvyššieho výnosu. Či kde a po akú dobu motorové vozidlo inzeroval, ponúkal vo svojich priestoroch, oslovil vopred vybraných potencionálnych kupujúcich, ak áno akým spôsobom boli vybraní, či mal aj iných záujemcov a podobne. Povinnosť informovať dlžníka o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu predmetu pri jeho predaji zaťažuje navrhovateľa podľa § 553e v spojení s § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka. Splnenie tejto povinnosti navrhovateľ nepreukázal. Jeho poukaz na cenu vozidla bez DPH (5 120,83 eura) a teda na rozdiel iba 62,08 eura považuje súd za nenáležitý. Znalec neurčoval cenu vozidla bez DPH, rovnako ako ani odporca nekupoval vozidlo bez DPH a ani navrhovateľ nepredáva tretím osobám vozidlo bez DPH. Hodnota určená znaleckým posudkom vo výške 6 145,00 eur je cenou predajnou a to bez ohľadu na to, či predávajúci alebo kupujúci budú alebo nebudú platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Určovanie ceny predmetu zabezpečovacieho prevodu práva bez dane z pridanej hodnoty a následné nepriame presúvanie daňovej povinnosti na dlžníka, nemá oporu v platnej právnej úprave. Navrhovateľ tak predal predmet zabezpečovacieho prevodu práva za cenu o 18 % nižšiu ako bola určená všeobecná hodnota znalcom. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal splnenie svojej povinnosti podľa § 553e v spojení s § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka, dosiahnutý výnos z predaja predmetu zabezpečovacieho prevodu práva nezodpovedá konaniu navrhovateľa podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto súd považuje výnos z predaja motorového vozidla 5 058,75 eura za neprimerane nízky. Tým že navrhovateľ predal vozidlo za podstatne nižšiu cenu, ako bola určená v znaleckom posudku spôsobil odporcovi škodu, ktorá predstavuje v prejednávanom prípade minimálne sumu 581,88 eura (5 640,63 eura ako oprávnená pohľadávka navrhovateľa - 5 058,75 eura ako výnos z predaja motorového vozidla, ktorý bol započítaný na úhradu pohľadávky voči odporcovi). O uvedenú sumu mohla byť pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi nižšia. Z uvedených dôvodov tak súd škodu vo výške 581,88 eura vzniknutú odporcovi konaním navrhovateľa, ktorá predstavuje sumu oprávnených nárokov navrhovateľa voči odporcovi uplatňovaných v konaní pred súdom započítal a navrhovateľovi tak nárok ani z časti nepriznal. Z dôvodu, že pri zmluvnej pokute vo výške 1 461,67 eura nie je podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodnutý spôsob jej určenia určito a zrozumiteľne, z dôvodu, že náklady spojené s realizáciou výkonu zabezpečovacieho prevodu práva vo výške 566,79 eura nie sú navrhovateľom v celom rozsahu preukázané a neboli podľa § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka účelne vynaložená a z dôvodu že výnos z predaja predmetu zabezpečovacieho prevodu práva nezodpovedá výnosu dosiahnuteľnému pri konaní navrhovateľa v súlade s § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd návrh navrhovateľa voči odporcovi o zaplatenie sumy 2 610,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 15. 09. 2014 do zaplatenia zamietol. Nakoľko odporca mal vo veci plný úspech, vznikol mu podľa § 142 ods. 1 OSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd preto podľa § 142 ods. 1 OSP zaviazal v konaní neúspešného navrhovateľa nahradiť v konaní úspešnému odporcovi trovy konania vo výške 572,20 eura za zastúpenie advokátom. Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 303,75 eura (3 x 101,25 eura) za 3 vykonané úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podľa písm. c) podanie odporu proti platobnému rozkazu a písm. d) účasť na pojednávaní vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), náhrada hotových výdavkov predstavuje 25,17 eura (3 x 8,39 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, náhrada za stratu času za 8 začatých polhodín cestou zo sídla zástupcu navrhovateľa na miesto pojednávania a späť predstavuje 83,88 eura (6 x 13,98 eura) podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, náhrada za cestovné zo sídla zástupcu odporcu, Nitra, na miesto pojednávania, Banská Bystrica a späť, spolu 236 km, pri cene pohonných hmôt 1,28 eura za 1 liter a priemernej spotrebe 6,9 litra na 100 km predstavuje 64,03 eura podľa § 16 ods. 4 vyhlášky a daň z pridanej hodnoty predstavuje 95,37 eura (základ dane 476,83 eura) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Súd preto o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že na ich náhradu odporcovi zaviazal vo výške 572,20 eura za zastúpenie advokátom navrhovateľa, ktorý je podľa § 149 ods. 1 OSP povinný zaplatiť ju advokátovi“. Navrhovateľ podal proti rozsudku odvolanie. Uviedol, že rozsudok napáda v celom rozsahu a dôvodom podania odvolania je skutočnosť, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami navrhovateľa, vo svojom rozhodnutí dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu nevychádza zo zisteného skutkového stavu, a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ vytýka súdu, že tento neskúmal vec z hľadiska aplikácie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Súd uviedol, že „Určovanie ceny predmetu zabezpečovacieho prevodu práva bez dane z pridanej hodnoty a následne nepriame presúvanie daňovej povinnosti na dlžníka, nemá oporu v platnej právnej úprave“. Súd však v plnom rozsahu opomenul aplikáciu a uplatňovanie zákona o DPH v danej veci. Podľa ust. § 69 ods. 12 písm. e) Zákona o DPH: „Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky; pri zabezpečovacom prevode práva je príjemcom plnenia platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a platiteľ, ktorý nadobudol predmet záruky“. Navrhovateľ využil zákonnú možnosť preniesť daňovú povinnosť na odberateľa od jeho povinnosti daň odviesť - „jeho daň na výstupe“. Tuzemský prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia je však možné uplatniť len v tom prípade, ak dodávateľ a aj príjemca plnenia sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty v tuzemsku a spĺňajú podmienku zákona, podľa ktorého pri vybraných tovaroch musí byť na základe dane na faktúre za dané zdaniteľné plnenie vyšší ako 5 000 €. Ak by navrhovateľ neuplatnil túto možnosť a fakturoval by sumu vozidla vrátane DPH vo výške 1 011,75 € odberateľovi, t. j. celkom sumu vo výške 6 070,50 €, bol by povinný uhradiť DPH v súlade so Zákonom o DPH, na základe uplatneného zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Tým by vznikol ďalší náklad navrhovateľa, ktorý by vznikol z dôvodu porušenia povinnosti odporcu z úverovej zmluvy, a ktorý by si navrhovateľ voči odporcovi nepochybne uplatňoval. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi by sa však žiadnym spôsobom nezmenila. Konštatovanie súdu, že navrhovateľ nekonal dostatočne obozretne a predal predmet zabezpečovacieho prevodu práva za cenu o 18 % nižšiu ako bola určená všeobecná hodnota znalcom, sa odvolateľovi javí zavádzajúce. Navrhovateľ sa v rámci svojej zaužívanej obchodnej praxe sa snaží vždy odpredať vozidlo, ku ktorému bol uplatnený zabezpečovací prevod, za čo najvyššiu cenu na trhu prostredníctvom siete svojich predajcov. Robí tak aj vo vlastnom záujme. V opačnom prípade mu zostáva pohľadávka, s vymáhaním ktorej vznikajú navrhovateľovi ďalšie zbytočné náklady. Záväzok odporcu zo zmluvy o AutoKredite, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné zmluvné podmienky, spočívala v povinnosti vrátiť navrhovateľovi sumu poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 6 160 € spolu s príslušenstvom, v pravidelných mesačných splátkach po dobu 48 mesiacov, čo medzi stranami nebolo sporné. Odporca uhradil len 9 splátok v celkovej sume 1 990,55 €. Pred podaním návrhu na začatie konania sa navrhovateľ pokúsil o mimosúdne riešenie predmetnej situácie. Odporca požiadal navrhovateľa o možnosť splatiť svoj dlh v mesačných splátkach (s čím navrhovateľ súhlasil) a následne čiastočne uhradil svoj záväzok voči navrhovateľovi v dvoch splátkach celkove v rozsahu 100, €. S týmito tvrdeniami sa však súd prvého stupňa sa nevysporiadal. Súd prvého stupňa mal vec skúmať z hľadiska aplikácie uvedeného a mal aj skúmať jednotlivé položky uplatnené žalobným návrhom. Prvou z uplatnených súm je dlh odporcu na splátkach. Vyplýva to z tabuľky predstavujúcej výťah z účtovného softwaru navrhovateľa, ktorý uviedol navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania ako prehľad splátok prijatých na zmluve, dlh odporcu na splátkach dosahuje 623,65 €, ktorá predstavuje necelé 3 splátky. Právny nárok na úhradu predmetnej sumy odvodzuje navrhovateľ od ust. čl. VI. ods. 1 VZP a čl. VII. ods. 5 VZP. Druhou z uplatnených súm je rozdiel medzi istinou za celé obdobie úveru 48 mesiacov vo výške 6 160,00 € a súčtom časti splatnej istiny do predčasného ukončenia Úverovej zmluvy v sume 1 225,11 €. Ide teda o sumu v neprospech odporcu vo výške 4 934,89 €. Pri uplatnení predmetnej sumy sa navrhovateľ opiera o ustanovenie článku VII. ods. 5 VZP. Ako tretiu nárokovanú čiastku navrhovateľ uvádza zmluvnú pokutu v sume 1 461,67 €. Ide o nárok navrhovateľa na úhradu zmluvnej pokuty v zmysle článku VII. ods. 5 VZP, ktorý podľa navrhovateľa dostatočne špecifikuje spôsob jeho výpočtu, pričom výšku sankcie takto určenú, navrhovateľ považuje vzhľadom na inštitút, ktorý zabezpečuje, za primeranú. Ako štvrtú nárokovanú čiastku navrhovateľ uvádza náklady spojené so. zaistením predmetu financovania a realizáciou predaja v celkovej sume 748,87 € s DPH..V zmysle článku VII. dos. 5 VZP sa jedná o náklady, ktoré vznikli navrhovateľovi v súvislosti s odobratím a prevodom predmetu financovania, s vypracovaním znaleckého posudku a s odhlásením predmetu financovania na ODI PZ Banská Bystrica. Ide o sumu 624,06 € bez DPH. Daň vo výške 20 %] v čase realizácie služby je potrebné pripočítať a tak ide o sumu 748,87 € vrátane DPH. Je nepochybné, že všetky uplatňované náklady vznikli v dôsledku porušovania povinnosti odporcu z úverovej zmluvy. Odporca sa zaviazal uhradiť všetky náklady veriteľa spojené s vymáhaním pohľadávky veriteľa vrátane príslušenstva - dlžných splátok, úrokov z omeškania, zmluvných pokút, inkasných nákladov tretej osoby a iných finančných záväzkov, ako aj prípadných nákladov spojených s uplatnením zabezpečovacích prostriedkov, vrátane nákladov na realizáciu vlastníckeho práva veriteľa k predmetu financovania, t. j. jeho vydanie, získanie, odobratie, prevoz a predaj. Navrhovateľ preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril. Zdôraznil, že prvostupňový súd sa náležite a správne vysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami navrhovateľa. Dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odporca opätovne poukazuje, že súdny znalec Ing. Jozef Herman v znaleckom posudku účelovo znížil všeobecnú hodnotu predmetného motorového vozidla rôznymi koeficientmi zo sumy 8 479 € na sumu 6 145 € údajne z dôvodu, že predajnosť odobratých vozidiel je nižšia z dôvodu neznámych alebo nedostatočných poznatkov o predchádzajúcej prevádzke vozidla. Toto sa však objektívne nemôže zakladať na pravde, ak následne vedel vyhodnotiť iným koeficientom predchádzajúcu prevádzku vozidla. K predmetnému motorovému vozidlu boli odporcom predložené všetky doklady a dokumenty, ktoré sa obvykle odovzdávajú pri predaji ojazdených vozidiel. Účelové je tiež tvrdenie znalca, že takto znížený koeficient dopytu na trhu 0,8500 zodpovedá ponuke a dopytu trhu vozidla v danom mieste a čase, nakoľko odporca ponukami obdobných vozidiel z internetových bazárov predložil listinné dôkazy o predajnosti obdobných vozidiel až na úrovni cca 8 000 €. V zmysle protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 31. 05. 2013 predmetné motorové vozidlo nemalo závady, ktoré sú uvedené v napádanom znaleckom posudku Ing. Jozefa Hermana a to: svieti kontrolka motora, poškodenie predného ľavého blatníka, poškodenie úchytu ľavého spätného zrkadla a podobne. Vzhľadom na uvedené odporca trvá na tom, že znalec účelovo v záujme zníženia všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla znížil jeho všeobecnú hodnotu pod trhovú hodnotu, ako aj zohľadnil závady, ktoré však spôsobil na predmetnom vozidle navrhovateľ (resp. tretie osoby) počas držby motorového vozidla navrhovateľom. Znalecký posudok predložený navrhovateľom je rovnakým listinným dôkazom ako listinné dôkazy predložené odporcom na pojednávaní a teda práve tieto ceny, za ktoré sa predávajú obdobné motorové vozidlá sú trhovou cenou predmetného motorového vozidla, ktoré v mene a na účet odporcu navrhovateľ predal pod túto trhovú hodnotu. Navrhovateľ predával predmetné motorové vozidlo v mene a na účet odporcu, mal postupovať pri predaji s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami odporcu, t. j. predať predmetné motorové vozidlo za čo najvyššiu cenu, minimálne však aspoň trhovú cenu, za ktorú sa predávajú obdobné motorové vozidlá a mal informovať odporcu akým spôsobom a za akú cenu plánuje predmetné motorové vozidlo predať. Navrhovateľ predmetné motorové vozidlo vôbec neinzeroval, neponúkal tretím osobám, neinformoval odporcu o priebehu predaja predmetného motorového vozidla a predmetné motorové vozidlo predal vopred určenému záujemcovi pod trhovú hodnotu motorového vozidla. Navrhovateľ nepostupoval pri predaji predmetného motorového vozidla s odbornou starostlivosťou (čo je preukázané tým, že predmetné motorové vozidlo sa počas jeho držby poškodilo, dal vypracovať účelový znalecký posudok, predmetné motorové vozidlo nepredával s odbornou ani s primeranou starostlivosťou a predal tak predmetné motorové vozidlo pod trhovú cenu). Odporca zdôrazňuje, že zmluva o autokredite ako aj zmluva o zabezpečovacom prevode sú zmluvami spotrebiteľskými a v tejto súvislosti treba interpretovať ich ustanovenia. Odporca považuje za správny názor súdu prvého stupňa vo veci nepriznania zmluvnej pokuty v sume 1 461,67 € z dôvodu jej neurčitosti. Do vzorca uvedeného v článku VII bod 5 VZP má vstupovať premenná mp - poplatok podľa aktuálneho sadzobníka veriteľa (avšak sadzobník poplatkov veriteľa nie je súčasťou zmluvy o autokredite č. 774392 ani všeobecných zmluvných podmienok (VZP)), má ďalej vstupovať premenná d - neamortizovaná časť dotácie zmluvy - tento pojem však nie je v zmluve definovaný a nie je ani legálnou definíciou uvedenou v zákone, VZP ustanovuje EURIBOR (vyčíslenie je podľa BRIBOR, naviac je výška zmluvnej pokuty uvedená vo VZP a nie v samotnej zmluve o autokredite. Výška zmluvnej pokuty je v rozpore so zákonom, nakoľko je vo výške 30 % nesplatenej istiny, a to aj s poukazom na skutočnosť, že predmetná zmluva o autokredite je zmluvou spotrebiteľskou. Ustanovenie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou a je v zmysle § 53 ods.4 OZ neplatné. Odporca sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu a to, že navrhovateľ nepreukázal účelnosť nákladov spojených so zaistením predmetného motorového vozidla v sume 748,87 € a to: - náklady mimosúdneho vymáhania 159,34 € (neurčité a neúčelné) - náklady za prevod 53,11 + 115,51 € (neurčité a neúčelné) - duplikát z dôvodu straty OE 118,53 € (podľa protokolu bolo vozidlo odovzdané bez tejto právnej vady) Takto uplatňované náklady sú neúčelné, neurčité a nepreskúmateľné. Dôkazné bremeno, ktoré je na navrhovateľovi, nebolo unesené. V otázke uplatnenia dane z pridanej hodnoty plne odporca súhlasí so závermi procesného súdu, pretože v zmysle ustanovení zmluvy o autokredite č. 774392, ani v zmysle ustanovení VZP, ani príslušných právnych predpisov, odporca nie je povinný nahradiť navrhovateľovi ním platenú DPH. Pri nadobudnutí predmetného vozidla odporcom na základe kúpnej zmluvy, nebola uplatnená na predmet plnenia daň z pridanej hodnoty, rovnako tak pri nadobudnutí predmetného motorového vozidla navrhovateľom na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. nebola uplatnená na predmet plnenia daň z pridanej hodnoty, a teda ani pri odpredaji predmetného motorového vozidla nemala byť navrhovateľom uplatnená na predmet plnenia daň z pridanej hodnoty, naviac na ťarchu odporcu. Odporca má zato, že všeobecná hodnota motorového vozidla určená znaleckým posudkom je v tomto prípade cenou bez DPH. Odporca poukazuje na skutočnosť, že ak by navrhovateľ predmetné motorové vozidlo predával priamo konečnému spotrebiteľovi - neplatcovi dane, a nie cez vopred dohodnutého sprostredkovateľa spoločnosť Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r. o., ktorá nepochybne vzhľadom na predmet svojej činnosti nadobudla motorové vozidlo za účelom jeho ďalšieho predaja so ziskom (ktorý tvoril rozdiel medzi skutočnou trhovou hodnotou a všeobecnou hodnotou účelovo zníženou znalcom a navrhovateľom), nemohol by takto účelovo a v rozpore so zákonom uplatniť daň z pridanej hodnoty a takto „navýšiť svoju pohľadávku“ o daň z pridanej hodnoty, ktorá však ani nie je nákladom, ktorý by mal byť povinný zaplatiť navrhovateľovi odporca. Postup navrhovateľa je v rozpore. s ustanoveniami príslušných právnych predpisov o dani z pridanej hodnoty, v rozpore s ustanoveniami OZ, ako aj v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Záverom odporca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnil si aj trovy odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol návrh. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti a k dôvodom podaného odvolania krajský súd naviac dodáva. Bez ohľadu na všetky tvrdené okolnosti, ktoré navrhovateľ použil v odvolaní, je potrebné povšimnúť si základnú skutočnosť. Uplatňovaná suma bola 2 610,33 €. Z tejto sumy výška zmluvnej pokuty predstavovala 1 461,67 €. Procesný súd jednoznačne a správne zdôvodnil, že výška tejto nie je podľa § 544 ods. 2 OZ dohodnutá zrozumiteľne a určito, pretože náklady spojené s realizáciou výkonu zabezpečovacieho prevodu práva v sume 566,79 € nie sú navrhovateľom v celom rozsahu preukázané a neboli podľa § 553d ods. 2 OZ účelne vynaložené. Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné a z tohto dôvodu ho navrhovateľ nemá právo od odporcu požadovať. Navrhovateľ tiež nepreukázal, že pri predaji motorového vozidla postupoval s náležitou starostlivosťou, pretože toto bolo predané o sumu 1 086,25 € nižšiu než určil znalec. Znalec pri ocenení motorového vozidla postupoval nepochybne zo stavu vozidla, ktoré mal v dispozícii, pričom vozidlo pri odovzdávaní poškodenia nemalo, ako je zrejmé z protokolu o odovzdaní. K poškodeniu vozidla muselo preto dôjsť až po odobratí vozidla odporcovi a za tieto poškodenia odporca nemôže niesť zodpovednosť. Vozidlo teda bolo odpredané za nižšiu sumu než bola jeho všeobecná hodnota pri odovzdaní odporcom navrhovateľovi. Na žalovanej pohľadávke nemožno akceptovať výšku uplatnenej zmluvnej pokuty (dojednanie o nej bolo neplatné) a tiež nemôže odporca niesť zodpovednosť za to, že auto bolo predané za značne podhodnotenú cenu. Navrhovateľ bol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 OSP, pričom nenavrhol, aby vec bola skúmaná aj z hľadiska aplikácie zákona č. 222/2004 Z. z. ako žiada v podanom odvolaní. Pokiaľ by navrhovateľ bol počas pojednávania v tomto zmysle navrhol viesť dokazovanie o výške uplatnenej sumy, nepochybne by sa bol dočkal spochybnenia jeho nároku tak ako bol spochybnený v podanom vyjadrení k odvolaniu. Odvolací súd tiež nemôže prehodnocovať právne závery súdu prvého stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle ust. § 213 OSP. Odvolateľ však nenavrhol nič čo by takýto postup zdôvodňovalo. Spochybnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa samo o sebe tak nedáva dôvod na zmenu rozhodnutia, prípadne na jeho zrušenie. O trovách odvolacieho konania bolo potrebné rozhodnúť podľa ust. § 224 ods. 1 OSP s použitím ust. § 142 ods. 1 OSP a tieto boli priznané odporcovi. V odvolacom konaní mal plný úspech odporca. Tento si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Ide o trovy právneho zástupcu za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu v sume 101,25 € s pripočítaním režijného paušálu 8,39 € a tiež DPH vo výške 20 %. Spolu preto na odvolacích trovách uhradí navrhovateľ odporcovi sumu 131,57 € k rukám právneho zástupcu odporcu. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.