Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/942/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114215182 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114215182.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a. s., so sídlom Banská Bystrica, Kremnička 53, IČO: 36 016 411, právne zast. BOĽOŠ Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 23, proti žalovanej C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., V. X, o zaplatenie 70,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.08.2015, č. k. 9C/264/2014-84, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur s úrokom z omeškania 5,5% ročne od 23.10.2013 do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania predstavujúce trovy zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur v rovnakej lehote. Po vykonanom dokazovaní okresný súd mal za preukázané, že žalovaná využila služby žalobcu tým spôsobom, že dňa 23.09.2013 sa prepravovala na linke č. X zo zastávky X. F., tým došlo k uzavretiu zmluvy o preprave osôb v zmysle ust. § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovanej teda vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cestovné vo výške 0,70 Eur, ktorého úhrada sa preukazuje platným cestovným lístkom. V konaní nebolo sporné, že si tento cestovný lístok zakúpila prostredníctvom čipovej karty na zastávke X. F.. Zároveň súd z listinných dôkazov, ako aj svedeckých výpovedí považoval za preukázané, že hoci išlo o tú istú linku č. X a rovnaký autobus č. X, trasa od X. F. po V. má č. XX a z V. do mesta č. XX. Irelevantné v danom prípade je, či konečná mala byť zo smeru X. F. na zastávke V. alebo H., keď kontrola cestovného lístka prebehla na zastávke F. X., t. j. už na trase smerom na železničnú stanicu - trasa č. XX. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že oznamovňa v autobuse hlásila konečnú a musela si byť vedomá toho, že od konečnej nasleduje nová trasa a treba si zakúpiť nový cestovný lístok. Táto skutočnosť bola vyznačená aj na autobusovej zastávke, ktorú potvrdila žalovaná a túto skutočnosť preukázal aj žalobca výpisom z cestovného poriadku linky č. X. Na cestovnom poriadku zo železničnej stanice linky č. X je uvedená konečná H. s poznámkou, že cestovné lístky zakúpené od zastávky železničná stanica po zastávku X. F. sú platné aj na nadväzujúcom spoji až po zastávku H.. Súd teda považoval za preukázané, že v čase kontroly nemala žalovaná platný cestovný lístok. Aj podľa výpovede žalovanej, táto býva na adrese V. už 20 rokov, a preto musela mať vedomosť o tom, že na zastávke V. je konečná stanica a je potrebné zakúpiť si nový cestovný lístok. Nárok žalobcu potom v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave a dráhach kvalifikoval súd prvej inštancie ako dôvodný čo do základu aj výšky, a preto mu vyhovel. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento žalobca požadoval v lehote 30 dní od spísania záznamu o porušení povinnosti cestovného. Tento žalovaná nepodpísala, na zápise je poznámka, že odmietla čakať na príchod hliadky, ktorá prišla o 5 minút. Povinnosť zaplatiť cestovné a prirážku za cestovanie bez cestovného lístka vyplýva z § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z., v ustanovení je upravená aj splatnosť tejto sumy, a to „na mieste,“ tzn. v čase zistenia, že cestujúci cestoval bez cestovného lístka. Žalobca požadoval zaplatenie žalovanej sumy až po uplynutí 30 dní od kontroly - od 23.10.2013. Súd v tejto časti návrhu podľa ust. § 517 OZ a Vykonávacieho vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. vyhovel, keď v tejto dobe výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch predstavovala 5,5% ročne. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 150 O.s.p., keď za účelné vynaloženie trov považoval najmä zaplatený súdny poplatok a tento žalobcovi priznal. Nepriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia, keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v osobných a majetkových pomeroch žalovanej, ktorej kvôli jej majetkovým pomerom bolo priznané oslobodenie od poplatkovej povinnosti, zohľadnil aj skutočnosť, že ide o drobný spor a právny zástupca žalobcu opakovane zastupuje v obdobných veciach právne a skutkovo nenáročných. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že nastúpila na zastávke X. F. na spoj č. X, cestovala na zastávku XX. C.. V autobuse prebehla kontrola 2-krát, po nástupe na F. X., kedy bol lístok platný a na zastávke F. X. ten istý revízor oznámil žalovanej, že lístok je neplatný. Nekázal jej vystúpiť, neudelil je pokutu, ani neoveroval jej totožnosť. Pokračoval s ňou až na ulicu XX. C., pričom v X. ulici mu žalovaná mala povedať, že je ochotná zakúpiť si ešte jeden lístok podľa tarify na prestup za 0,10 Eur do 45 minút. To jej nebolo umožnené, na zastávke XX. C. jej revízor zobral zakúpený lístok, čím si overil jej totožnosť. Povedal jej, že po druhej kontrole na V. hlásil konečná. Revízor pritom kontroloval aj ďalších cestujúcich a lístky aj po ohlásení konečná a tieto boli platné. Žalovanej teda nie je jasné, kde si treba kúpiť ďalší lístok. Poukázala na to, že je v hmotnej núdzi a jej príjem nedosahuje ani životné minimum. 3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovanej podané nebolo. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej CSP), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil. 5. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku prvej inštancie, tieto dôvody, ktoré považuje za dostatočne jasné, zrozumiteľné a zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu si v celom rozsahu osvojuje a odkazuje na ne. Odvolací súd podotýka, že odvolacie dôvody žalovanej sú totožné s dôvodmi, ktoré uviedla v odpore proti platobnému rozkazu, aj ako svoju obranu pred súdom prvej inštancie. Pretože okresný súd na všetky tieto dôvody reagoval a dostatočne jasne vysvetlil, prečo ich nemohol akceptovať a prečo je uplatnený nárok žalobcu dôvodný v zmysle relevantnej právnej úpravy - zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to ust. § 760 a zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave a dráhach, § 8 ods. 5 a 6, odvolací súd nepovažoval za potrebné tieto dôvody opakovať. 7. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej strane konania, teda žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 8. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).