Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/114/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113228208 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113228208.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky D. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, J. J., právne zastúpenej JUDr. Jankou Kmeťovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Prof. Sáru 44, Banská Bystrica proti odporcom : 1/ Prima Credit, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 10/A, Malacky, IČO: 36 763 420, 2/ Dražobná EPPA, s. r. o., so sídlom Legionárska 5265, Malacky, IČO: 45 296 456, obaja odporcovia právne zastúpení Advokátskou kanceláriou L.I.B. legal, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 237 546, 3/ Reality - IPV, s. r. o., so sídlom Dukelských hrdinov 2998, Malacky, IČO: 45 689 032, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní navrhovateľky a odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/412/2013-240 zo dňa 18. 11. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky zamietol, p o t v r d z u j e. Výrok, ktorým okresný súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala, aby súd určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa 24. 09. 2013 o 10.00 h dražobníkom Dražobná EPPA, s. r. o., v prospech záložného veriteľa SOS finance plus, s. r. o., ktorou bola vydražená nehnuteľnosť vedená v kat. ú. Radvaň na LV č. XXXX, súpisné číslo stavby XXXX, parc. č. XX, vedená ako byt č. XXX, na prízemí, vchod č. XX na F. XX, J. J. so spoločnými časťami a spoločnými priestormi vo veľkosti podielu 6372/225713 (ďalej v texte „byt“), osvedčená notárskou zápisnicou v prospech vydražiteľa Reality - IPV, s. r. o., je neplatná. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka uzatvorila úverovú zmluvu č. 23/2012 zo dňa 10. 08. 2012 s dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 10. 11. 2012 a zmluvu o záložnom práve č. 23/2012 zo dňa 10. 08. 2012 na byt. Ďalej nebolo sporné ani to, že následne bola dňa 24. 09. 2013 o 10.00 h vykonaná dobrovoľná dražba na Notárskom úrade J. Hollého č. 645, Šaštín - Stráže na predmetný byt, ktorej platnosť spochybňovala navrhovateľka v predmetnom konaní z viacerých dôvodov. Jedným z nich bola okolnosť, že boli porušené ustanovenia § 17 ods. 5 a 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej v texte len „Zákon o dobrovoľných dražbách“). Na základe vykonaného dokazovania však okresný súd dospel k záveru, že predmetný dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby nebol preukázaný, nakoľko po oboznámení sa s originálom dražobného spisu DD 05/2013 bolo z neho zistené, že oznámenie o dražbe bolo zaslané navrhovateľovi dražby - SOS finance plus, s. r. o., a doručenky odoslané dňa 16. 08. 2013, doručené dňa 02. 09. 2013 navrhovateľke, ktorá ju prevzala dňa 02. 09. 2013, spoluvlastníkom, a to spoločenstvu vlastníkov bytov, zásielka bola doručovaná, vrátená ako neprevzatá v úložnej lehote, MS SR elektronicky dňa 16. 08. 2013, správe katastra doručená dňa 20. 08. 2013, daňovému úradu dňa 16. 08. 2013, obci dňa 27. 08. 2013 a notárovi JUDr. Jarmile Mračnovej dňa 16. 08. 2013, v dôsledku čoho nebol naplnený dôvod namietaný navrhovateľkou. Pokiaľ následne navrhovateľka uviedla ako ďalší dôvod, že dražba je neplatná z dôvodu § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, teda nebola splnená podmienka miesta konania dražby, ani tento dôvod nepovažoval okresný súd za preukázaný. Ak navrhovateľka namietala, že dražba sa uskutočnila asi 230 km od miesta predmetu dražby, uvedenú námietku považoval okresný súd za účelovú, mal za to, že uvedenie miesta dražby mimo miesta, kde sa nachádza predmet dražby neobmedzilo účasť na dražbe širšiemu okruhu záujemcov o dražbu, keďže ak záujemca má záujem vydražiť byt zúčastní sa dražby aj v mieste vzdialenejšom od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Obmedzením možnosti účasti na dražbe mal zákonodarca na mysli z hľadiska určeného miesta, aby toto miesto bolo bežne dostupné účastníkom dražby, aby im nejakým spôsobom nebolo znemožnené dostaviť sa na túto dražbu, napríklad prekonaním nejakej prekážky týkajúcej sa uzamknutia vchodu do budovy, kde sa má dražba konať, prípadne dvora. Takéto skutočnosti neboli zistené. Uvedené miesto konania dražby je dostupné dopravným prostriedkom, aký si zvolí záujemca a súd mal za to, že v konaní ani nebolo preukázané, že stanovením miesta dražby mimo katastrálneho územia obmedzilo účasť na dražbe iným záujemcom, čo z konania nevyplynulo, navrhovateľka takéto dôkazy nepredložila ani nenavrhla. Okresný súd naopak poukázal na to, že navrhovateľka napriek určeným termínom na ohliadku predmetného bytu neumožnila prístup odporcovi 2/ do neho, ani prístup znalkyni pri vyhotovovaní znaleckého posudku, aby bolo možné čo najobjektívnejšie stanoviť cenu nehnuteľnosti. Súd mal za to, že určenie miesta konania dražby nie je v rozpore so zákonom a každý kto mal záujem predmetnú nehnuteľnosť vydražiť mal možnosť sa predmetnej dražby zúčastniť už aj vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky povinnosti v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách a uvedená dražba bola riadne zverejnená. Nakoľko okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k tomu, že vykonaná dražba bola vykonaná v zmysle zákonných ustanovení, nedošlo k poškodeniu práv navrhovateľky a boli splnené všetky podmienky pre jej vykonanie ktoré zákon vyžaduje, a vzhľadom na to, že námietky zo strany navrhovateľky na cenu a na doručovanie v konaní neboli preukázané, návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodne okresný súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá OSP) odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko podľa jej názoru dobrovoľná dražba konaná dňa 24. 09. 2013 vážnym spôsobom zasahuje do jej práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo, teda právo na obydlie podľa čl. 19 spojený s čl. 20 Ústavy SR. Napriek tomu, že predmetný byt sa nachádza v J. J., miesto dražby bolo určené v Šaštín - Stráže, čím bolo porušené ust. § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré ustanovenie bráni tomu, aby bolo za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti - bytu určené na každodenné bývanie a realizáciu ústavného práva na obydlie priemernej rodiny, určené mesto výrazne vzdialené cca 260 km od miesta, v ktorom sa nachádza dražená nehnuteľnosť a určené tak bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe a naplnenie samotného racio legi Zákona o dobrovoľných dražbách. Dražobník mal a musel predpokladať najväčší záujem o draženie predmetného bytu v okolí J. J. , a to, že dražba sa konala v Šaštín - Stráže, mohlo mať vplyv na účasť na dražbe a tak aj na dosiahnutý výťažok dražby napriek tomu, že bol dosiahnutý vyšší výťažok ako bol stanovený v znaleckom posudku a tým aj reálne na práva navrhovateľky, ktorá mala ako záložca nárok na vydanie bez zbytočného odkladu hodnoty výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. V dražbe, ktorou bol vydražený byt, došlo k znemožneniu účasti na dražbe prostredníctvom miesta, ktoré bolo nevhodné, keďže dražba sa vykonala mimo okresu J. J.. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 100/2012 a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa 24. 09. 2013 je neplatná. Proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolanie i odporcovia 1/ a 2/, a to v časti výroku o trovách konania. S poukazom na ust. § 156 ods. 1 a 4 O. s. p. uviedli, že na pojednávaní dňa 18. 11. 2014 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým pokiaľ ide o náhradu trov konania rozhodol, že navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcom v 1/ až 3/ rade trovy konania, ktoré budú vyčíslené v lehote troch dní písomne a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V zmysle tohto rozhodnutia preto odporcom 1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré si v zákonnej trojdňovej lehote písomným podaním zo dňa 19. 11. 2014 vyčíslili. Navrhli preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu v časti o náhrade trov konania tak, že v súlade s rozhodnutím prvostupňového súdu vyhláseným na pojednávaní dňa18. 11. 2014 zaviaže navrhovateľku k náhrade trov konania voči odporcom 1/ až 3/ a navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania spolu vo výške 3.872,44 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedli, že námietky zo strany navrhovateľky ohľadne porušenia ust. § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách nie je dôvodné, nakoľko Zákon o dobrovoľných dražbách okrem podmienky neobmedzenia účasti na dražbe nekladie pre miesto konania dražby žiadne ďalšie podmienky. Posúdenie, či konkrétne miesto, v ktorom bola dobrovoľná dražba vykonaná spĺňa zákonné podmienky, musí súd v prípadnom konaní o určenie neplatnosti dražby urobiť s prihliadnutím na všetky osobitné skutočnosti súvisiace s danou dobrovoľnou dražbou, predmetom dražby a všetkými okolnosťami spojenými s jej prípravou a vykonaním. Zákon teda neuvádza žiadnu hranicu vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby, ktorá by automaticky spôsobila, že vykonanie dražby v tomto mieste porušilo Zákon o dobrovoľných dražbách. Podľa ich názoru nie je namieste preceňovanie dôležitosti miesta dražby v prípade dražieb nehnuteľností. Veci, ako byty a iné nehnuteľnosti, nie sú predmetmi bežnej každodennej potreby a osoby zamýšľajúce urobiť takúto významnú investíciu, akou je napr. kúpa bytu, zvažujú predovšetkým iné kritériá určujúce mieru ich záujmu, akými sú cena bytu, jeho stav, opotrebovanie, jeho poloha v dobe, potreba opráv a ďalších investícií, lokalita a jej vybavenosť a nie miesto, kde má dôjsť k transakcii prevádzajúcej vlastnícke právo, t. j. miesto samotnej dražby. Samotná vzdialenosť miesta dražby od miesta, kde sa predmet dražby nachádza, ešte sama o sebe neznamená, že miesto dražby bolo určené v rozpore s § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať otázku dodržania princípu verejnosti a transparentnosti dražby tým, že jej vykonanie je oznámené a predaj predmetu dražby je propagovaný aj v mieste, kde sa predmet dražby nachádza, ak možno predpokladať zvýšený záujem o predmet dražby v tomto mieste. Naviac, odporcovia zdôraznili, že v predmetnom prípade bolo miesto a čas konania dražby zverejnené v oznámení o dražbe v Notárskom centrálnom registri dražieb, ktorý je prístupný na internetovej stránke Notárskej komory SR, ako aj obchodnom vestníku. Ďalej miesto a čas konania dražby boli zverejnené aj na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, teda na Úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica. Okrem toho odporca 2/ zabezpečil zverejnenie oznámenia o dražbe aj v regionálnych novinách a prípadní záujemcovia boli informovaní, že je možné dohodnúť termíny ohliadok predmetného bytu. V tejto súvislosti naviac poukázali na tú skutočnosť, že ani jednej z uvedených prehliadok sa nezúčastnil žiaden prípadný záujemca. Nikto ani nekontaktoval odporcu 2/ ako dražobníka so žiadosťou, že by si chcel dohodnúť iný termín konania ohliadky. Na záver poukázal na to, že samotná navrhovateľka, hoci bola riadne informovaná o oboch termínoch ohliadky bytu, neumožnila vstup do tejto nehnuteľnosti, teda sama pred konaním dražby svojím konaním obmedzila možnosť čo najširšieho okruhu záujemcov o nehnuteľnosť, keď zmarila ich ohliadku a prípadných záujemcov o kúpu bytu do neho nevpustila za účelom jeho ohliadky. Obdobne navrhovateľka postupovala aj pri hodnotení predmetu dražby, keď znalcovi neumožnila vstup do bytu za účelom jeho ocenenia. Tým navrhovateľka zmarila vykonanie ohliadky na účely vykonania ohodnotenia predmetu dražby ako aj ohliadok na účastníkov konania, aby sa mohli oboznámiť s predmetom dražby, čím ona sama porušila ust. § 12 ods. 2, ako aj § 13 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu. Odporca 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne. Stotožňuje sa s argumentáciou prvostupňového súdu uvádzanou v odôvodnení predmetného rozsudku a má za to, že určením miesta konania dražby, ktoré sa nachádzalo 230 km od miesta, kde sa nachádzajú vydražené nehnuteľnosti, nebolo dôvodom na obmedzenie účasti záujemcov o dražbu, čo bolo v konaní aj preukázané. Miesto konania dražby bolo bežne dostupné všetkým záujemcom o dražené nehnuteľnosti a neexistovala prekážka, ktorá by im účasť akýmkoľvek spôsobom obmedzovala, či sťažovala. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, nakoľko námietky navrhovateľky nie sú opodstatnené. Krajský súd, ako súd odvolací prejednal odvolania navrhovateľky a odporcov 1/ a 2/ viazaný ich rozsahom, ako i dôvodmi v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý (výrok v poradí I.) potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny, a to z nasledovných dôvodov : Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Okresný súd posúdil návrh navrhovateľky v celom rozsahu, v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil rešpektujúc zásady formálnej logiky a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľka v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnom nároku navrhovateľky. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, ako aj závery, ku ktorým dospel sú racionálne a aj spravodlivé. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p., na dôvody v ňom uvedené odkazuje a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné: Odvolací súd uznáva, že úspešnosť dobrovoľnej dražby vzhľadom na cieľ, ktorý sa ňou sleduje je závislá od podmienok za akých je vykonaná. Jednou z týchto podmienok je aj dostatočná informovanosť čo najširšieho okruhu osôb o jej konaní a tiež vhodne určené miesto, dátum a času tak, aby sa dražby mohli zúčastniť všetci potencionálni záujemcovia o draženie, rovnako ako aj verejnosť. Je preto potrebné trvať na požiadavke primeranosti a vhodnosti určenia uvedených podstatných podmienok konania dražby, pretože záujem o predmet dražby je takmer vždy závislý od reálnej možnosti spoločenského využitia dražby. Odvolací súd rešpektuje aj právny záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/100/2012 zo dňa 24. októbra 2013, na ktorý poukazovala navrhovateľka v konaní, a podľa ktorého, „ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí“. K uvedenému ale odvolací súd dopĺňa, že len tá skutočnosť, že určenie miesta dražby bolo (ako je tomu aj v prejednávanom prípade určené vo vzdialenosti 260 km) od miesta predmetu dražby, sama o sebe nevyvoláva dôsledok, ktorým je obmedzenie možnosti účasti na dražbe, a tým porušenie ust. § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Je totiž nevyhnutné poukázať na to, že pri rozhodovaní Najvyššieho súdu SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí (sp. zn. 4Cdo 100/2012) bola dobrovoľná dražba určená za neplatnú z viacerých dôvodov, nielen z titulu porušenia ust. § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom pokiaľ ide o tento konkrétny dôvod neplatnosti dražby, prvostupňový, odvolací, avšak ani dovolací súd neposudzoval v tejto súvislosti i ďalšie konkrétne individuálne skutočnosti týkajúce sa miesta konania dražby. Jedinou skutočnosťou, ktorá bola vo vyššie uvedenom rozhodnutí NS SR posudzovaná, bola otázka vzdialenosti, nie však aj ďalšie s tým súvisiace skutočností vyplývajúce zo znenia ust. §-u 11 Zákona o dobrovoľných dražbách, vrátane jeho odsekov 2 až 7. Okresný súd v prejednávanom prípade zameral dokazovanie aj na všetky ďalšie okolnosti súvisiace s vykonaním dobrovoľnej dražby a zabezpečením jej verejnosti a transparentnosti, ak aj na to, či bola zabezpečená dostatočná informovanosť o tejto verejnej dražbe čo najširšieho okruhu osôb o jej konaní. K uvedenému odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 7, kde okresný súd podrobným spôsobom uviedol, na základe akých skutočností nepovažoval len samotnú vzdialenosť asi 230 km medzi miestom, kde bola dražba vykonaná a miestom, kde sa predmet dražby nachádzal, za okolnosť, ktorá by sama o sebe bola v rozpore so zákonom, a teda uviedol právne závery, na základe ktorých dospel k tomu, že nedošlo k poškodeniu práv navrhovateľky. Zdôraznil, že každý, kto mal záujem predmetnú nehnuteľnosť - byt vydražiť, mal možnosť sa predmetnej dražby zúčastniť i vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky povinnosti v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách a uvedená dražba bola riadne zverejnená. Je nevyhnutné uviesť, že zákon neuvádza žiadnu hranicu vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby, ktorá by automaticky spôsobila, že by došlo k porušeniu zákona. Je nevyhnutné mať za to, že veci ako byty a iné nehnuteľnosti nie sú predmetom bežnej každodennej spotreby a osoby zamýšľajúce urobiť významnú investíciu ako je kúpa bytu, zvažujú iné kritériá určujúce mieru ich záujmu, predovšetkým sú nimi cena bytu, jeho stav, opotrebovanie, jeho poloha v dome, potreba opráv a ďalších investícií a najmä lokalita, jej vybavenosť, a nie miesto vykonania samotnej dobrovoľnej dražby, kde dochádza len k vzájomnej konkurencii prípadných potencionálnych záujemcov o draženie. Len samotná skutočnosť, a to väčšia vzdialenosť miesta dražby od miesta, kde sa predmet dražby nachádza, ešte sama o sebe neznamená, že miesto dražby bolo určené v rozpore s § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, keďže je potrebné zhodnotiť všetky okolnosti dražby, teda treba prihliadať i na ďalšie podmienky platnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 11 ods. 2 a nasl. tohto ustanovenia. Je potrebné rozlišovať otázku dodržania princípu verejnosti a transparentnosti dražby tým, že jej konanie je oznámené, predaj predmetu je propagovaný aj v mieste, kde sa predmet dražby nachádza, ak možno predpokladať zvýšený záujem v tomto mieste. V prejednávanom prípade miesto a čas konania dražby bolo zverejnené v oznámení o dražbe v Notárskom centrálnom registri dražieb, ktorý je prístupný na internetovej stránke Notárskej komory SR a v Obchodnom vestníku. Miesto a čas konania dražby boli zverejnené na úradnej tabuli obce, teda na tabuli Mesta Banská Bystrica. Odporca 2/ zabezpečil zverejnenie oznámenia v regionálnych novinách Bystricko-Brezniansko č. 34 zo dňa 23. 08. 2013, ktoré obsahuje údaje o predmete dražby, mieste a čase konania dražby, ako aj termíny ohliadok predmetného bytu dňa 03. 09. 2013 a 20. 09. 2013, pričom odporca 2/ informoval, že je možné dohodnúť aj iné termíny ohliadok tohto bytu. Predmetná vzdialenosť miesta konania dražby od predmetu dražby by teda mohla byť dôvodom na konštatovanie, že týmto spôsobom bola obmedzená možnosť zúčastniť sa dražby potencionálnym záujemcov o draženie, avšak len v súvislosti s tým, ak by bolo zrejmé a v konaní to preukázané nebolo, že by už v mieste predmetu dražby existovali prípadní potencionálni záujemcovia o draženie, teda že došlo k obmedzeniu účasti týchto potencionálnych záujemcov o dražbu, ktorí sa prípadne termínov ohliadky zúčastnili a prejavili záujem o draženie tohto bytu. Na určených termínoch ohliadky sa však nezúčastnil žiadny prípadný záujemca, nikto nekontaktoval odporcu 2/, aby si dohodol termín ohliadky a samotná navrhovateľka informovaná o oboch termínoch ohliadky neumožnila vstup do bytu odporcovi 2/, a teda ani prípadným záujemcom. V konaní taktiež nebolo zistené, že miesto konania dobrovoľnej dražby by nebolo bežne dostupné účastníkom dražby, ak toto miesto bolo dostupné bežným dopravným prostriedkom, (ktorý si zvolí záujemca), prípadne, že by akýmkoľvek iným spôsobom bola existovala prekážka verejného a transparentného priebehu vykonania dobrovoľnej dražby, prípade, že by akýmkoľvek iným spôsobom došlo k porušeniu akýchkoľvek iných ustanovení Zákona o dobrovoľnej dražbe. Odvolací súd uznáva, že ak predmetom dražby je nehnuteľnosť určená na bežné bývanie ako je predmetný byt, možno zo skúseností usudzovať, že záujemcami o kúpu takýchto nehnuteľností sú spravidla obyvatelia samotného mesta či obce, či obyvatelia okolitých obcí, ktorí v danom regióne žijú, pracujú a majú rodinné zázemie, a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miesť, ktoré by sa do tohto regiónu prípadne presťahovali, avšak práve títo potencionálni záujemcovia o predmete a o vykonaní verejnej dražby boli riadne a včas oboznámení a ak tento záujem skutočne existoval a záujemca, prípadne disponoval finančnými prostriedkami za účelom výplaty, bolo by nelogické, ak by ho od predmetného záujmu, po tom, ako predmetný byt mal možnosť ohliadnuť, zistiť jeho stav, lokalitu, v ktorej sa nachádza, prípadne ďalšie nevyhnutné skutočnosti pre posúdenie atraktivity tohto bytu, bola jedinou okolnosťou, pre ktorú sa dražby nezúčastnil, otázka vzdialenosti miesta, kde sa dražba vykonáva. Odvolací súd uznáva, že menšia vzdialenosť, resp. to, aby miesto vykonania dražby nebolo výrazne vzdialené od miesta, v ktorom sa nachádza dražená nehnuteľnosť, je okolnosťou, ktorá do určitej miery uľahčuje účasť na dražbe, avšak len konštatovanie tejto väčšej vzdialenosti nemožno vnímať ako rozpor so zákonom, ( konkrétne ust. § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách ), ak zo žiadnych iných skutočností nevyplýva, že by došlo k zamedzeniu naplnenia samotného racio legis Zákona o dobrovoľných dražbách. Naopak, odporca 2/, ako dražobník predpokladal väčší záujem o draženie predmetného bytu práve v J. J. a jej okolí, v dôsledku čoho splnil všetky zákonom vyžadované povinnosti pre dostatočné zverejnenie a propagovanie vykonania dobrovoľnej dražby ohľadne predmetného bytu tak, ako to bolo uvedené vyššie. Z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by dražobník, ktorý konal a organizoval a vykonával dražbu, konal spôsobom, pri ktorom by neboli rešpektované práva a záujmy povinného zo záložného práva, resp. že by akýmkoľvek spôsobom porušil ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách. Na záver odvolací súd poznamenáva, že pri výklade všetkých ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách je treba vychádzať z účelu zákona, jeho histórie v systematickej súvislosti princípov, ktoré majú základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Vzájomné práva záložného veriteľa, či vlastníka nehnuteľnosti alebo aj vydražiteľa, musia byť v tomto smere posudzované proporcionálne, keď práva vlastníka nehnuteľností sú v prípadoch dobrovoľných dražieb realizované cez jednotlivé ustanovenia, ktorými sa má dosiahnuť to, aby dotknutý vlastník bol dostatočne informovaný o krokoch, ktoré dražobník realizuje. Aj z odvolania navrhovateľky vyplýva, že táto v odvolaní uznáva, že z dôvodov, na základe ktorých považovala vykonanie dobrovoľnej dražby za neplatnú, je v rámci odvolacieho konania posudzovaný ako relevantný dôvod tejto neplatnosti len samotné miesto konania dobrovoľnej dražby, pričom všetky dosiaľ tvrdené dôvody neplatnosti dražby boli v konaní pred prvostupňovým súdom posúdené ako nedôvodné, teda zo strany odporcov neboli zistené porušenia žiadnych iných ustanovení Zákona o dobrovoľnej dražbe, ktoré sa mali týkať či už ceny predmetu dražby, prípadne doručovania v rámci vykonávania dobrovoľnej dražby a naopak, bolo preukázané, že sama navrhovateľka, hoci bola riadne informovaná o termínoch ohliadky bytu potencionálnymi záujemcami o draženie, neumožnila vstup do bytu odporcovi 2/ a ani prípadným záujemcom a obdobne tak postupovala aj pri ohodnotení predmetu dražby, keď jej odporca 2 doručil výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom ich ohodnotenia súdnym znalcom tak, aby došlo k čo najobjektívnejšiemu ohodnoteniu predmetu dražby a súčasne aj k zisteniu čo najpodrobnejších informácií o premete dražby pre potencionálnych záujemcov o jeho kúpu. Ani v tomto prípade navrhovateľka znalcovi neumožnila vstup do bytu. Nemožno opomenúť ani to, že Keďže odvolací súd taktiež dospel k záveru, že určením miesta vykonania dražby vo vzdialenosti 230 km od miesta predmetu dražby táto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje porušenie zákona podľa § 11 Zákona o dobrovoľných dražbách, čím nedošlo k znemožneniu účasti potencionálnych dražobníkov na dražbe, v dôsledku čoho nebola navrhovateľka dotknutá na svojich právach. Posúdenie, či konkrétne miesto, v ktorom bola dobrovoľná dražba vykonaná, spĺňa zákonné podmienky, musí súd v prípadnom konaní o určenie neplatnosti dražby urobiť s prihliadnutím na všetky skutočnosti súvisiace s danou dobrovoľnou dražbou, predmetom dražby a všetkými okolnosťami spojenými s jej prípravou a vykonaním. Zákon sám o sebe neuvádza žiadnu hranicu vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby, ktorá by automaticky spôsobila, že vykonanie dražby v tomto mieste porušilo Zákon o dobrovoľných dražbách, ak veci a byty a iné nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom bežnej každodennej spotreby a osoby zamýšľajúce urobiť takúto investíciu, ako je napr. kúpa bytu, zvažujú predovšetkým iné kritériá určujúce mieru ich záujmu, akými sú cena bytu, jeho stav, opotrebovanie, jeho poloha v dome, potreba opráv a ďalších investícií, ako aj lokalita a jej vybavenosť, ktoré okolnosti zabezpečuje najmä ohliadka samotného predmetu dražby, ktorá ohliadka bola pre potencionálnych záujemcov o draženie zabezpečená v súlade so zákonom verejne a transparentne. Samotné miesto vykonania dražby je miestom, kde má dôjsť k transakcii prevádzajúcej vlastnícke právo, teda ktorého sa zúčastnia najmä záujemcovia, ktorí boli s predmetom dražby oboznámení, napr. aj formou ohliadky, resp. získali pre nich nevyhnutné informácie o predmete dražby prostredníctvom informácií, ktoré boli poskytnuté v súlade s ust. § 11 ods. 2 a nasl. Zákona o dobrovoľných dražbách, a ku ktorých splneniu došlo i v prejednávanom prípade. Vzhľadom na uvedené, považoval odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol ako vecne správny a v celom rozsahu ho potvrdil. Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania, v tomto rozsahu neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý výrok (výrok v poradí druhý), ktorým rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p., zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., nakoľko týmto rozhodnutím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom. Predmetný výrok je nepreskúmateľný vo vzťahu k okolnostiam jeho súladu s výrokom o náhrade trov konania v zápisnici o vyhlásení rozsudku. Výrok rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov konania uvedený v zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 18. 1. 2014 (č. l. 230 spisu) obsahuje výrok, ktorý je síce v súlade s výrokom, ktorý je uvedený v písomne vyhotovenom rozsudku, avšak v rámci odvolacieho konania bola právnym zástupcom odporcov doložená zápisnica z totožného dňa, ktorú prevzala právna zástupkyňa odporcov 1/ a 2/ ako osoba osobne prítomná na vyhlásení tohto rozhodnutia, kde však na str. 2 zápisnice (č. l. 253 spisu) je uvedené, že „navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 1., 2. a 3 rade trovy konania, ktoré budú v lehote 3 dní písomne vyčíslené, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že odporcami 1/ a 2/ predložená zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 18. 1. 2014 nezodpovedá zneniu obsahu zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 18. 1. 2013, ktorá je obsahom spisu potvrdená i podpisom zákonného sudcu, ako aj osoby zodpovednej za správnosť vyhotovenia. Z obsahu spisu však nevyplýva, na základe akých skutočností došlo k zmene výroku o trovách konania v zmení, ako je uvedené v zápisnici, ktorá je obsahom spisu a zápisnice predloženej odporcami 1/ a 2/, ktorá im mala byť odovzdaná. Nie je preto zrejmé, či zápisnica predložená odporcami je skutočným opisom zápisnice z pojednávania zo dňa 18. 1. 2013, resp. či po vyhlásení rozhodnutia došlo k oprave znenia zápisnice, ktorá skutočnosť taktiež z obsahu spisu nevyplýva. Uvedenú spornosť výroku o náhrade trov konania preto nie je možné odstrániť rozhodnutím odvolacieho súdu inak ako jeho zrušením, ak nie je možné z obsahu spisu zistiť, aký bol obsah vyhláseného rozhodnutia o náhrade trov konania, ak existujú dve zápisnice rôzneho znenia z toho istého dňa vo výroku o náhrade trov konania. Keďže k oprave zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 18. 11. 2013, ktorá je súčasťou spisu na str. 231 nedošlo spôsobom upraveným zákonom, resp. nie je zrejmé, či nedošlo k zrejmej nesprávnosti jej obsahu, bude úlohou okresného súdu po zrušení tohto výroku o náhrade trov konania odstrániť spornosť rôzneho znenia zápisníc výrokov o náhrade trov konania a po odstránení tejto vady rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho ( § 224 ods. 3 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.