Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200078 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200078.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica za účasti: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. č. XXX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 837/2012 zo dňa 19.11.2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. V 837/2012 zo dňa 19.11.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť, s.r.o., Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 837/2012 zo dňa 19.11.2015. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva s odôvodnením, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu v zmysle § 31 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Navrhovateľ - odvolateľ navrhol, aby súd zrušil predmetné rozhodnutie a vec vrátil späť na správne konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzatvorenej dohody sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy, na základe ktorého splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu. Odvolateľ poukázal na to, že odporca nezistil spoľahlivo skutkový stav veci a rozhodnutie riadne neodôvodnil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa podľa odvolateľa odporca obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha podľa neho nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon, ktorý je uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval, alebo mu osobu zástupcu navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, na jeho žiadosť, pričom zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Odvolateľ ďalej v odvolaní namietal, že pokiaľ bol dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záver správneho orgánu o neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi, správny orgán v tejto súvislosti len konštatoval, že hodnota zálohu je v značnom nepomere s výškou plnenia povinného z úverovej zmluvy. Takéto odôvodnenie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ďalej namietal, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Odvolateľ sa nestotožnil ani s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 OZ, t. j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Odvolateľ namietal, že dohodu o plnomocenstve nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, pretože nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Nevzťahujú sa preto na ňu ani ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach a spotrebiteľských zmluvách, na ktoré správny orgán odkazuje v napadnutom rozhodnutí. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo 19.01.2016 uviedol, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad bolo vydané v duchu praxe súdov v obdobných prípadoch a konanie bolo doplnené o výpoveď dlžníčky. Navrhol odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, dohodu o splnomocnení, napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie o prerušení konania z 27.03.2012, rozhodnutie odporcu sp. zn. V 837/2012, Zmluvu o úvere z 08.07.2011 č. XXXXXXXXX, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/64/2013-20 zo dňa 19.03.2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžr/63/2014 z 21.05.2015, zápisnicu o výpovedí účastníka konania M. S. z 18.11.2015. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 27.02.2012 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 22/2012-PTR zo dňa 01.02.2012, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a záložcom O. S., W. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k. ú. W.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.07.2011. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. O predmetnom návrhu rozhodol odporca rozhodnutím č. V 837/2012 z 26.09.2013 tak, že návrh zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podal záložný veriteľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/64/2013-20 zo dňa 19.03.2014 tak, že rozhodnutie Správy katastra Banská Bystrica č. V 837/2012 z 26.09.2013 bolo s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a d/ O.s.p. zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd o. i. v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu, aby vec znovu posúdil podľa § 31 Katastrálneho zákona s tým, že svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako to vyžaduje § 47 Správneho poriadku a ďalej, aby správny orgán z predložených listín posúdil, či vôľa prejavená splnomocniteľom v dohode o splnomocnení bola v súlade s § 37 OZ, či bola prejavená voči druhej strane v súlade s § 43a OZ. Ďalej bola správnemu orgánu uložená povinnosť riadne zistiť skutkový stav a zistiť, za akých okolností došlo k uzatvoreniu dohody o plnomocenstve vzhľadom na obsah predložených listín, pričom správny orgán si zadováži predmetnú zmluvu o úvere najmä vo vzťahu jej prípadného posúdenia v súvislosti s predloženou dohodou o splnomocnení a záložnou zmluvou v intenciách ust. § 52 OZ a nasl., ako aj vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012). Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.03.2014 podal odporca odvolanie, ktoré Najvyšší súd SR svojím uznesením č.k. 8Sžr/63/2014 zo dňa 21.05.2015 odmietol. Odporca o návrhu na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností opätovne rozhodol tak, že návrh zamietol. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní o povolení vkladu záložnej zmluvy uzavretej dňa 01.02.2012 medzi účastníkmi Pohotovosť s.r.o. Bratislava a O. S., W. zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava bolo zistené, že zmluva nebola uzavretá platne. Odporca poukázal na to, že záložnú zmluvu podpísal za záložcu A. O., predseda združenia ProHelp na základe plnej moci udelenej záložcom O. S. v dohode o splnomocnení dňa 08.07.2011, pričom záložca uzavrel toho istého dňa zmluvu o úvere. Správny orgán viazaný právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý uložil odporcovi doplniť dokazovanie a doplniť odôvodnenie rozhodnutia, predvolal ďalšieho účastníka O. S., ktorý dňa 18.11.2015 vypovedal, že nepozná p. O., žiadnu plnú moc mu neudelil a nevedel, že sa má zriadiť záložné právo na jeho dom. Nebol osvedčovať podpis na úverovej zmluve. Z výpovede O. S. vyplynula pre odporcu dôvodná pochybnosť o tom, že záložca skutočne udelil plnú moc, t.j. že záložná zmluva nebola uzavretá podľa jeho vôle. Podľa odporcu zástupca nekonal podľa pokynov a vôle záložcu, ale hájil záujmy druhej strany - veriteľa, ktorý vo forme predtlače na dohode vnútil záložcovi - dlžníkovi osobu zástupcu, pričom možno usudzovať, že využil jeho nepozornosť a neskúsenosť. Záložca - dlžník zmluvu o úvere uzatváral vo finančnej tiesni. Takto uzavretú zmluvu odporca považoval za neplatnú pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Za neplatnú považoval i zmluvu o úvere, ktorá obsahuje ustanovenia rozporné so zákonom a dobrými mravmi. Odporca poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na rozhodovanie Krajského súdu v Banskej Bystrici v identickom prípade, konkrétne na Rozsudok č. k. 24Sp/10/2012 z 26.07.2012, ktorý bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžr/136/2012, pričom takú istú dohodu o splnomocnení súdy považovali za neprijateľnú - nekalú podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožnil s argumentáciou krajského súdu, že dohoda o splnomocnení je neplatná z dôvodu, že vlastník nehnuteľností nemal možnosť slobodného výberu zástupcu. Záujem zástupcu je v rozpore so záujmami dlžníka, čo je neprípustné s poukazom na § 22 OZ, zástupca je opakovane uvádzaný v záložných zmluvách veriteľa. Ďalším dôvodom neplatnosti právneho vzťahu podľa názoru súdu bol rozpor s dobrými mravmi spočívajúci v tom, že dlžník sa zaviazal za poskytnutý úver splatiť aj neprimerane vysoký poplatok, čo je považované za odporujúce uznávaným pravidlám chovania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi. V rozpore s dobrými mravmi je aj to, keď veriteľ zneužije tieseň, neskúsenosť, rozrušenosť, pretože dlžník uzatvára úverovú zmluvu spravidla v ťaživej finančnej situácii. Odporca stotožniac sa s vyššie uvedeným právnym názorom poukázal na ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona, § 22 ods. 1, 2, § 31, § 37, § 39, § 52a, § 53 a § 53a ods. 1 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu, a preto návrh zamietol. V odôvodnení odporca uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal aj zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti a činností súdov, ktoré v správnom konaní podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku netreba dokazovať. Konštatoval, že dohoda o splnomocnení je neplatná, dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom O. S. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná dňa 28.07.2011 v Dúbravici vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 11.02.2012, t.j. cca o 7 mesiacov neskôr v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 08.07.2011 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom v Dúbravici dňa 08.07.2011. Táto skutočnosť vyplýva aj z jeho vyjadrenia v správnom konaní (zápisnica z 18.11.2015), pričom ďalší účastník uviedol, že združenie ProHelp, ani jeho štatutárneho zástupcu p. Mamojku nepozná. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 08.07.2011, t.j. v ten istý deň, ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva tak z čl. II predmetnej záložnej zmluvy, ako aj z overenej fotokópie zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, a preto námietka odvolateľa v odvolaní o tom, že správny orgán posudzoval zmluvu o úvere, ktorá nebola súčasťou administratívneho spisu, je irelevantná. Záhlavie dohody o splnomocnení a zmluvy o úvere je vyplnené evidentne rovnakým druhom písma, a to mandatárom spoločnosti veriteľa Pohotovosť s.r.o. Uvedená skutočnosť nasvedčuje tomu, že predmetné tlačivá predložil a vyplnil zástupca spoločnosti Pohotovosť s.r.o. - veriteľa, resp. záložného veriteľa. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene záložcu (dlžníka) uzatvoril neplatne splnomocnený zástupca. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je o. i. aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupnej vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v W. dňa 08.07.2011, t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a O. S. ako dlžníkom rovnako na vopred pripravenom tlačive, je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísaná až 01.02.2012, t.j. o 7 mesiacov neskôr a to v Bratislave, vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise tejto dohody v Dúbravici dňa 08.07.2011. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva -dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa Miroslava S. dňa 08.07.2011), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t. j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotného dlžníka, ktoré je obsiahnuté v správnom spise, je nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, N., pričom uviedol, že p. O. zo združenia ProHelp nepozná. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžník nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, nemohol odoslať ním podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzavretím dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o plnomocenstve s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorý subjekt podľa vyjadrenia splnomocniteľa ani nepozná, bolo podľa zistených okolností uzavretia zmluvy predložené mandatárom záložného veriteľa - odvolateľa, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere), sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, z ktorého vyplýva, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho - dlžníkovho záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení totiž vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t. j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň aj v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktoval, pričom dlžník podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby zástupcu združenia ProHelp, resp. jeho predsedu vôbec poznal. Aj samotná skutočnosť, že mandatár spoločnosť Pohotovosť s.r.o. disponoval tlačivom dohody o splnomocnení a toto tlačivo predložil na podpis dlžníkovi pri podpise, resp. v súvislosti s podpisom zmluvy o úvere, nasvedčuje tomu, že záložný veriteľ bol so splnomocnencom v kontakte. Dohoda o splnomocnení bola navyše zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto mu možnosť zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, mu bola obmedzená, resp. odňatá. Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 zmluvy o EÚ) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Odporca je ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad odporca správne aplikoval aj ust. § 52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. (bod 1 dohody o splnomocnení) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu a v tom, že veriteľ vnútil záložcovi - dlžníkovi osobu zástupcu, ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a to mandatárom veriteľa - navrhovateľa, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona. Súd vyhodnotil preto odvolaciu námietku odvolateľa, že predmetnú dohodu o splnomocnení nie je možné posudzovať podľa ust. § 52 a nasl. OZ za nedôvodnú. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé spôsobiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Súd súčasne poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR Uznesenie č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi. Súd poukazuje navyše na skutočnosť, že niektoré odvolacie dôvody odvolateľa uvedené v podanom odvolaní nekorešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100- percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ systému") sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.