Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/125/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614203076 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614203076.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodno-právnej veci navrhovateľa ITHAKA BB, spol. s r.o., so sídlom Národná 7, Banská Bystrica, IČO: 36 653 152, právne zast. JUDr. Juraj Takáč, advokát so sídlom Dolná 51, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi Rímskokatolícka cirkev farnosť Stará Halič, Farský úrad sv. Juraja, so sídlom Cintorínska 4/2, 985 11 Stará Halič, IČO: 31 920 004, právne zast. JUDr. Eva Borovská, advokátka so sídlom Štefánikova 7, 814 31 Bratislava o zaplatenie 6 899 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/62/2014-141 zo dňa 5. februára 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/62/2014-141 zo dňa 5. februára 2015 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 6.899 Eur s príslušenstvom a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 454,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.718,01 Eur. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 6.899 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že ako zhotoviteľ vykonal na základe Zmluvy o dielo zo dňa 19.02.2010 archeologický výskum v rozsahu výkopových prác súvisiacich s inštaláciou podlahového kúrenia na pozemku parc. č. 1, k.ú. Stará Halič. V zmysle zmluvy o dielo bol zhotoviteľ povinný odovzdať jedno paré výskumnej dokumentácie odporcovi a jedno paré bezplatne Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica do 60 dní od ukončenia terénnych prác. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že výskumná dokumentácia bola riadne a včas vypracovaná v súlade so zmluvou a bola odovzdaná odporcovi aj Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica, pričom prevzatie výskumnej dokumentácie bolo z ich strany potvrdené. Po doručení výskumnej dokumentácie Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica bola táto dokumentácia Záväzným stanoviskom správneho orgánu zo dňa 06.10.2010, vydaným v konaní č. BB-10/117-18/6540/DAM odsúhlasená ako dokumentácia spĺňajúca a obsahujúca všetky zákonné požiadavky. Ohľadne ceny diela a platobných podmienok sa navrhovateľ s odporcom dohodli, že celková cena diela predstavuje sumu 13.789,05 Eur s DPH, z ktorej bol odporca povinný uhradiť 50 % v lehote odo 10 dní od podpisu zmluvy, ktorú aj uhradil dňa 06.04.2010. Druhú časť ceny diela bol odporca povinný uhradiť do 10 dní od ukončenia terénnych prác a odovzdaní výskumnej dokumentácie realizovaných prác odporcovi a Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica. K ukončeniu terénnych prác došlo dňa 13.07.2010, výskumná dokumentácia bola dňa 09.09.2010 odovzdaná odporcovi, ktorý ju dňa 13.09.2010 prevzal a dňa 13.09.2010 bola odovzdaná Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica. Druhá časť ceny diela predstavujúca sumu vo výške 6.899 Eur s DPH bola odporcovi vyúčtovaná faktúrou č. 19/2010 splatnou dňa 07.10.2010. Odporca druhú časť ceny diela vo výške 6.899 Eur neuhradil. Navrhovateľ si uplatnil aj zmluvnú pokutu, ktorá bola v zmluve dohodnutá vo výške 0,01 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najviac však 10 % z fakturovanej ceny. Keďže omeškanie odporcu so zaplatením dlžnej sumy presiahlo viac ako 1 200 dní, vzhľadom na vyššie uvedené zmluvné dojednanie ohľadne maximálnej výšky zmluvnej pokuty si túto navrhovateľ vyčíslil vo výške 689,90 Eur, teda 10 % z dlžnej sumy. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na úroky z omeškania v zmysle § 369 Obch. zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ zaslal odporcovi cenovú ponuku zo dňa 11.11.2009, v ktorej špecifikoval predpokladaný rozsah prác, ako aj od neho sa odvíjajúcu cenu. Odporca ponuku akceptoval, pretože už v mesiaci január 2010 pred podpisom zmluvy o dielo v písomnej forme umožnil navrhovateľovi archeologický výskum vykonávať tak, ako to vyplýva z denníka výskumu. Je zrejmé, že v období od 25.01.2010 do 18.02.2010 vykonával navrhovateľ so súhlasom odporcu v teréne archeologický výskum tak, ako je riadne zaznamenaný v denníku výskumu a z toho vyplývajúceho prírastkového katalógu. Z uvedeného teda vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom muselo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy konkludentným spôsobom a jej predmetom bolo vykonanie archeologického prieskumu na základe cenovej ponuky zo dňa 11.11.2009, ktorú odporca akceptoval. Zmluva o dielo ako zmluvný typ nevyžaduje písomnú formu, preto podľa názoru súdu došlo k uzatvoreniu takejto zmluvy formou ústnou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Odporca akceptoval návrh tým, že umožnil navrhovateľovi fakticky dielo vykonávať za podmienok a predpokladov tak, ako boli stanovené v cenovej ponuke zo dňa 11.11.2009. Odporca pri konkludentnom súhlase s vykonaním diela vychádzal z predpokladov, ktoré uviedol navrhovateľ v cenovej ponuke a akceptoval cenu v závislosti od zamýšľaného množstva a časového rozsahu vykonaných prác. Konanie odporcu a navrhovateľa na základe cenovej ponuky zo dňa 11.11.2009 nemožno podradiť pod príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), pretože až do momentu uzatvorenia zmluvy v písomnej podobe dňa 19.02.2010 zo žiadneho správania sa účastníkov konania nevyplýva, že by chceli uzatvoriť zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka, odhliadnuc od toho, že v zmysle § 262 ods. 2 ObZ by si takáto dohoda vyžadovala písomnú formu. Z hľadiska právneho posúdenia preto súd konštatoval, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v ústnej forme v zmysle zákonných ustanovení § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dňa 19.02.2010 došlo k podpisu zmluvy označenej ako zmluva o dielo medzi navrhovateľom a odporcom, v ktorej strany písomne dojednali aplikáciu Obchodného zákonníka na predmetný vzťah a taktiež v čl. 5 odlišným spôsobom od predchádzajúcej cenovej ponuky zo dňa 11.11.2009 určili cenu za vykonané dielo vo výške 13.798,05 Eur s DPH. Podľa názoru okresného súdu nie je možné predmetnú zmluvu posudzovať z hľadiska jej obsahu odtrhnuto od konania, ktoré predchádzalo podpisu tejto zmluvy, a to cenovej ponuky z 11.11.2009 a následnej akceptácie odporcu, čo sa prejavilo v tom, že odporca umožnil dielo riadne navrhovateľovi realizovať, čo tento kontinuálne vykonával tak do 18.02.2010, ako aj po podpise zmluvy v písomnej forme po 19.02.2010. Okresný súd ďalej uviedol, že z písomnej zmluvy zo dňa 19.02.2010 nevyplýva, akým spôsobom sa účastníci zmluvného vzťahu vysporiadali s cenovou ponukou z novembra 2009 a s následným konaním pred podpisom tejto zmluvy. Nie je možné konštatovať, že by touto zmluvou došlo k nejakému urovnaniu medzi navrhovateľom a odporcom, keďže do tejto doby ich žiadne práva sporné neboli a taktiež nie je možné z obsahu vyvodiť, že by došlo k zániku pôvodného vzťahu a jeho nahradeniu právnym vzťahom novým. Logickým výkladom uzatvorenia zmluvy v písomnej podobe zo dňa 19.02.2010 je preto skutočnosť, že účastníci zmluvného vzťahu chceli inštitucionalizovať svoj právny vzťah v písomnej forme, pričom však do ustanovenia o určení ceny za vykonané dielo už nezakomponovali predchádzajúcu cenovú ponuku zo dňa 11.11.2009. Odporca sa však logicky mohol domnievať, keďže výsledná suma tak určená v písomnej zmluve, ako aj v cenovej ponuke, ktorá jej predchádzala je totožná, že vo vzťahu k určeniu výšky ceny nedošlo k zmene a vychádzal teda z predpokladaného rozsahu prác tak, ako bol pôvodnou cenovou ponukou uvedený a rozpísaný. Pri preštudovaní denníka výskumu, ako aj prírastkového denníka súd zistil, že v teréne odpracovali dvaja pracovníci celkovo 101 hodín, pričom čas vedúceho výskumu nie je zachytený, avšak vzhľadom na dokazovanie súd dospel k záveru, že u vedúceho predstavoval max. 24 hodín. Predpokladaný rozsah vykonanej práce v zmysle cenovej ponuky z 11.11.2009 u vedúceho výskumu mal predstavovať 60 hodín práce v teréne a u odborných pracovníkov spolu 320 hodín v teréne, čo u vedúceho predstavuje z hľadiska skutočnosti odpracované hodiny vo výške dosahujúce menej ako polovicu pôvodne predpokladaných odpracovaných hodín a u pracovníkov v teréne je to menej ako 1/3 takto predpokladaných hodín. Okresný súd ďalej uviedol, že zo stanoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky zo dňa 23.10.2014 vyplýva, že vykonávaný rozsah archeologického výskumu presahoval rámec zadanej úlohy. Keďže rozsah prác, ktoré boli vykonané zo strany navrhovateľa je užší než v pôvodne zamýšľanej cenovej ponuke, účtovanie pôvodnej ceny by bolo v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a teda narúšalo by základné zásady občianskeho spolužitia. V prípade, ak odporca akceptoval navrhovanú cenu vzhľadom na zamýšľaný rozsah prác, pričom následne rozsah prác bol vykonaný v redukovanom rozsahu terénnych prác, zaplatenie pôvodnej sumy by bolo v rozpore s pravidlami občianskeho spolužitia a odporovalo by morálnej stránke veci. Pokiaľ by aj zmluva zo dňa 19.02.2010, ktorá uvádza sumu za vykonané dielo vo výške 13.798,05 Eur bola posudzovaná v zmysle príslušných ust. Obchodného zákonníka ako zmluva o dielo, je podľa okresného súdu potrebné zohľadniť skutočnosť, že odporca je subjekt nepodnikateľský, t.j. v obchodnoprávnych vzťahoch neskúsený, jedná o cirkevnú organizáciu a je nutné zohľadniť taktiež skutočnosti predchádzajúce uzatvoreniu tejto zmluvy a konanie účastníkov zmluvného vzťahu pred jej podpisom, konkrétne cenovú ponuku zo dňa 11.11.2009. Vzhľadom na obsah tejto zmluvy sa odporca mohol dôvodne domnievať, že tento vychádza z iných skutočností (cenová ponuka) ako boli obsiahnuté v písomnom vyhotovení tejto zmluvy a formulácii dojednania o výške ceny diela nemusel venovať dostatočnú pozornosť. Fakturácia navrhovateľa nad rámec vykonaného rozsahu prác tak, ako bol predpokladaný cenovou ponukou je preto súdom považovaná za rozpornú s pravidlami poctivého obchodného styku. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovi okresný súd priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 454,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, účasť na pojednávaní v dňoch 20.10.2014, 06.11.2014, 04.12.2014 a 15.01.2015 a za písomné vyjadrenia vo veci samej zo dňa 05.11.2014 a 21.11.2014. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v celom rozsahu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že samotná cenová ponuka objektívne nemôže byť posudzovaná ako návrh na uzavretie zmluvy, nakoľko jej chýba kumulatívne naplnenie zákonom stanovených požiadaviek pre účinný návrh na uzavretie zmluvy. Navrhovateľ nie je v cenovej ponuke identifikovaný a zo samotného textu tvoriaceho obsah predmetnej cenovej ponuky je nanajvýš zrejmé, že ide o cenovú ponuku vypracovanú odborným garantom bez odkazu na spoločnosť navrhovateľa. Požiadavkou kladenou zákonom na návrh je aj vážnosť prejavenej vôle navrhovateľa, ktorý chce byť v prípade jej prijatia adresátom viazaný. Z cenovej ponuky však žiadny, a to ani len teoretický prejav vôle byť týmto návrhom viazaný nevyplýva. Preto v prípade zrejmej absencie záväznosti, ako hlavného pojmového znaku návrhu nemá prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy účinky návrhu, ale je iba výzvou na podanie návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ okresný súd v rozsudku uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom muselo dôjsť k uzavretiu zmluvy o dielo konkludentným spôsobom, a to na základe cenovej ponuky zo dňa 11.11.2009, ktorú odporca akceptoval, navrhovateľ uviedol, že právne nemôže obstáť názor súdu, že odporca umožnil navrhovateľovi fakticky dielo vykonať práve za podmienok a predpokladov uvedených v predmetne cenovej ponuke. Súd v priebehu konania dokazovanie ohľadom otázok obsahu a spôsobu uzavretia ústnej zmluvy, ako aj ohľadom záväznosti samotnej cenovej ponuky medzi navrhovateľom a odporcom nevykonával a na tieto otázky svoju pozornosť vôbec nesústredil. Svojvoľnosť a arbitrárnosť rozhodovania súdu pri posudzovaní predmetnej zmluvy o dielo účelovo cez optiku cenovej ponuky potvrdzuje aj tá skutočnosť, že súd na jednom mieste odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, že zmluva o dielo musela byť uzavretá konkludentne, zatiaľ čo o pár riadkov nižšie toho istého odôvodnenia už poukazuje na ústne uzavretie predmetnej zmluvy. Z ust. § 35 OZ však vyplýva, že podľa vyjadrovacích prostriedkov použitých pri prejavení vôle možno právne úkony spraviť buď výslovne, alebo nevýslovne, a contrario jeden a ten istý právny úkon nemožno urobiť ústne aj konkludentne. Vzhľadom k tomu, že odporca umožnil navrhovateľovi už v januári 2010 archeologický výskum vykonávať, mohol súd správne dospieť jedine k záveru, že k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo konkludentne. Priamym dôkazom preukazujúcim obsah konkludentne uzavretej zmluvy je písomne uzavretá Zmluva o dielo, k podpísaniu ktorej došlo dňa 19.02.2010. Táto predmetný záväzkový vzťah uzavretý medzi navrhovateľom a odporcom tzv. inštitucionalizovala a jednoznačne bez pochýb, námietok a pripomienok upravovala aj zmluvne dojednanú cenu diela, ako cenu pevnú. Medzi navrhovateľom a odporcom vznikol jeden jediný záväzkovo-právny vzťah, obsah práv a povinností ktorého je písomne upravený v Zmluve o dielo, datovanej dňa 19.02.2010. Dôvod, prečo písomne uzavretá zmluva nepojednáva o cenovej ponuke zo dňa 11.11.2009 je len dôkazným preukázaním nezáväznosti cenovej ponuky, ktorú nemožno stotožniť s návrhom na uzavretie zmluvy, pretože ak by sa zmluvné strany dohodli na určení diela na základe cenovej ponuky ako rozpočtu, túto skutočnosť by bez pochyby do zmluvy o dielo riadne uviedli. Cena diela bola zmluvnými stranami dojednaná ako pevná cena a bolo výlučne, a iba na riziku navrhovateľa, či je ekonomika takto dojednanej zákazky pre navrhovateľa ako podnikateľský subjekt plusová alebo naopak mínusová. Napriek jednoznačnosti zmluvného dojednania o stanovení ceny diela ako ceny pevnej odporca túto skutočnosť v konaní rozporoval, pričom trval na tom, že cena bola stanovená ako cena na základe rozpočtu, odvolávajúc sa na cenovú ponuku zo dňa 11.11.2009, s čím sa stotožnil aj samotný súd. V prípade dojednania obsiahnutého v článku 5 písomnej zmluvy ide o cenu pevne danú a jednostranne nemeniteľnú, kde nie je žiadna zmienka alebo prípadné odvolanie sa na cenovú ponuku zo dňa 11.11.2009, vypracovanú S.. D. E., z čoho by bolo možné vyvodiť akúkoľvek záväznosť cenovej ponuky pre navrhovateľa. Takto dojednanú cenu diela by bolo možné zmeniť len dohodou oboch strán tejto písomnej zmluvy, a to práve zmenou samotnej písomnej zmluvy o dielo, čo sa však v prípade navrhovateľa a odporcu ako účastníkov písomnej zmluvy o dielo s pevne stanovenou cenou diela nikdy nestalo. O pevne stanovenú cenu diela ide aj v prípade, keď je cena diela stanovená určitou konkrétnou sumou, pričom na túto sumu prišli strany na základe rozpočtu, ktorý je do uzavretia zmluvy známy. Navrhovateľ tiež uviedol, že argumentácia súdu, že odporca formulácii dojednania o výške ceny diela nemusel venovať dostatočnú pozornosť je argumentáciou ad absurdum. Aj keď cena diela, stanovená v písomnej zmluve zodpovedá sume uvedenej v cenovej ponuke vypracovanej ešte pred uzavretím písomnej zmluvy, táto skutočnosť nie je právne spôsobilá ovplyvniť posudzovanie ceny diela zmluvne dohodnutej ako pevnej ceny v zmysle čl. 5 písomnej zmluvy a je pre jej posudzovanie irelevantná. Navrhovateľ k spôsobu zaznamenávania výkonu prác uviedol, že technický denník, vedenie ktorého by vyžadovalo presné zaznamenávanie normohodín v prípade ceny diela stanovenej na základe rozpočtu ako podkladu pre fakturáciu diela nikdy neviedol, nakoľko na to jednak nebol povinný a jednak počet skutočne odpracovaných hodín na diele nemal v prípade záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom žiadnu relevanciu. Pracovný denník, ktorý je súčasťou výskumnej dokumentácie archeologického výskumu bol vedený výlučne ako pomôcka pre výskumníka, pretože tento presne vie kedy a za akého počasia čo robil a následne sa vie odkontrolovať sled postupných činností, ktoré boli na diele vykonané. Tento pracovný denník však neobsahuje skutočne odpracované hodiny na mieste samom, pretože tieto práce sa nevykonávajú len na lokalite, ale aj pri vyhodnocovaní výsledkov výskumu, triedení, čistení artefaktov a pod. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné pracovný denník a počet hodín v ňom uvedených spájať a stotožňovať s reálne odpracovanými hodinami na diele a ich počet prepočítavať ako odpracované normohodiny, nakoľko údaje v technickom denníku o počte hodín skutočne odpracovaných na diele vôbec nepojednávajú. Okresný súd svojim právnym posúdením obsiahnutým v citovaných argumentoch súdu nielenže absolútne poprel zásadu pacta sunt servanda ako jednu z nosných zásad záväzkovo-právnych vzťahov, upravujúcich záväznosť zmluvných dojednaní, ale vzhľadom na dôraz na údajnú potrebu zvýšenej ochrany odporcu ako nepodnikateľského subjektu zjavne obišiel aj zásadu rovnosti strán v civilnom procese. Odporca počas celého konania uvádzal množstvo zmätočných a rozporuplných tvrdení, keď najskôr tvrdil, že predmetná zmluva o dielo vôbec nie je zmluvou o dielo, ale zmluvou inominantnou s poukazom na postavenie odporcu ako spotrebiteľa, neskôr poukazoval na skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo, následne vymenúval vady diela s poukazom na v konaní nikdy neuplatnený nárok na zľavu zo zmluvne dojednanej ceny diela, ktorú ako zmluvne dojednanú vzápätí poprel a poukázal na cenovú ponuku a záverom poukázal na stanovisko Pamiatkového úradu SR, ktoré v konaní používa ako nosný argument na zamietnutie návrhu. Ohľadom stanoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorému významnú dôkaznú silu priznal aj konajúci súd navrhovateľ uviedol, že Pamiatkový úrad SR nepreskúmaval stanovisko Krajského pamiatkového úradu SR zo dňa 06.10.2010 sp. zn. BB-10/117-18/6540/DAM, ako to nesprávne uviedol okresný súd, ale v zmysle ust. § 10 ods. 2s písm. b/ zák. č. 49/2002 Z. z. sa vyjadroval k výsledkom predloženého archeologického výskumu. Bez ohľadu na závery uvedené v predmetnom stanovisku Pamiatkového úradu SR, toto stanovisko v zmysle zákona nenahrádza stanovisko H. pamiatkového úradu SR zo dňa 06.10.2010, ktorým bola výskumná dokumentácia odsúhlasená ako dokumentácia spĺňajúca a obsahujúca všetky zákonné požiadavky. Stanovisko Pamiatkového úradu SR je pre posúdenie vykonania diela s poukazom na vyššie uvedené absolútne irelevantné, a to aj vzhľadom k tomu, že v konaní sa odporca nikdy právne a procesne nedomáhal nárokov z prípadných vád diela, takže možno skonštatovať, že dielo bolo navrhovateľom riadne a včas zrealizované v zmysle ustanovení zmluvy a nárok navrhovateľa na zaplatenie druhej časti diela je oprávnený a opodstatnený. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 05.03.2015 a uviedol, že navrhovateľ vytýka súdu, že cenová ponuka nebola vypracovaná navrhovateľom, pretože je síce vypracovaná S.. E. ako odborným garantom navrhovateľa, ale bez odkazu na navrhovateľa. Po predložení cenovej ponuky však konal navrhovateľ, ktorý oznámil začiatok archeologického výskumu, zúčastňoval sa na rokovaní a v konečnom dôsledku i samotný denník výskumu preukazuje, že to bol práve navrhovateľ, ktorý predložil cenovú ponuku prostredníctvom odborného garanta. Odporca ďalej uviedol, že strany v zmluve zo dňa 19.02.2009 dostatočne neurčili predmet svojich záväzkov, a teda zmluva, ktorú písomne uzavreli nemá všetky náležitosti zmluvy o dielo, preto zmluva v ktorej nie je presne určený predmet záväzkov a ktorú navrhovateľ nazval Zmluva o dielo, ktorú zmluvné strany podpísali dňa 19.02.2010 sa považuje za neuzavretú. Napriek tomu tvrdeniu to nespochybňuje, že určitý druh a rozsah činností bol dohodnutý sporovými stranami, a to formou uzavretia nepomenovanej ústne uzavretej zmluvy, kde predmet rozsah záväzkov uvedených v popise prác zo dňa XX.XX.XXXX bol zrejmý a dohodnutý. Navrhovateľ sa však na základe tejto dohody môže domáhať zaplatenia len sumy za práce, ktoré skutočne vykonal. Podľa názoru odporcu súd správne rozhodol, že k uzavretiu zmluvy došlo konkludentným spôsobom na základe cenovej ponuky, ktorú odporca akceptoval. Cenovú ponuku nikto nespochybnil. Navrhovateľ počas konania na prvom stupni nepreukázal a v konečnom dôsledku ani nenamietal, že by práce tak, ako boli uvedené v cenovej ponuke vykonal. Dôkazná povinnosť je na účastníkoch konania, a preto ak neboli predložené dôkazy, nemožno v odvolacom konaní na ne prihliadať. Uhradenie žalovanej sumy by bolo v rozpore s úpravou uvedenou v § 3 OZ, teda v rozpore s dobrými mravmi a v konečnom dôsledku i v rozpore s ust. § 265 Obch. zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Z uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Voči rozhodnutiu súdu o trovách konania podal odvolanie odporca, ktorý uviedol, že cestou právnej zástupkyne žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.397,95 Eur a okresný súd mu priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 1.718,01 Eur za 7 úkonov právnej pomoci. Náhradu trov vyčíslil a predložil súdu v zákonom stanovenej lehote, preto súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, ak o trovách právneho zastúpenia rozhodol bez toho, aby jeho právnemu zástupcovi uplynula lehota na vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Odporca uviedol, že okresný súd pochybil i tým, že náhradu trov konania priznal len za 7 úkonov právnej pomoci, hoci vo veci právny zástupca odporcu vykonal 7 úkonov a pochybil i tým, že bez akéhokoľvek odôvodnenia nepriznal právnemu zástupcovi odporcu cestovné náklady a nepriznal ani náhradu za premeškaný čas. Súd pochybil, keď priznal náhradu trov právneho zastúpenia bez výzvy na vyčíslenie, pričom ani neskúmal, či právny zástupca odporcu je alebo nie je platcom DPH. Odporca v odvolaní opätovne vyčíslil trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil vo výške 3.813,47 Eur a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že navrhovateľa zaviaže uhradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 3.813,47 Eur. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec podľa § 2X2 ods.1 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte podľa § 214 ods. 2 OSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na zaplatenie ceny diela na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 19.02.2010, podľa ktorej v čl. V bod. 1 sa zmluvné strany dohodli na cene archeologického sondážneho výskumu vo výške 13.798,05 Eur s DPH. V čl. V bod 2 strany uviedli, že cena diela bola vypracovaná metodikou honorárového poriadku Slovenskej komory architektov v znení zmien z 15.05.2003. Ďalej sa strany dohodli, že objednávateľ uhradí 50 % dohodnutej celkovej sumy, ktorá pokrýva nevyhnutné priame prevádzkové náklady, spojené s prácou v teréne a so spracovaním výskumnej dokumentácie do 10 dní od podpisu tejto zmluvy a zvyšnú čiastku dohodnutej sumy uhradí na účet zhotoviteľa do 10 dní od ukončenia terénnych prác a odovzdania výskumnej dokumentácie realizovaných terénnych prác objednávateľovi a KPÚ v Banskej Bystrici. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica vydal dňa 05.10.2010 vo veci „archeologický výskum rímsko- katolíckeho kostola Sv. Juraja v Starej Haliči“ záväzné stanovisko v ktorom uviedol, že súhlasí s predloženým materiálom a konštatoval, že výskumná dokumentácia zo záchranného archeologického výskumu národnej pamiatky rímsko-katolíckeho kostola Sv. Juraja v Starej Haliči spĺňa a obsahuje všetky požiadavky, ktoré vyplývajú z vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 16/2003 zo dňa 12.11.2002, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane pamiatkového fondu a archeologický výskum bol vykonaný v súlade s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica. Faktúrou zo dňa 24.03.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi sumu 6.899 Eur s dátumom splatnosti dňa 07.04.2010, ktorú odporca previedol na účet navrhovateľa dňa 06.04.2010 vo výške 6.899 Eur. Cenová ponuka na vykonanie archeologického sondážneho výskumu lokality Stará Halič - kostol Sv. Juraja parc. č. 1 zo dňa 11.11.2009 obsahovala rozpis priamych nákladov, vedľajších nákladov v celkovej výške 13.798,05 Eur s DPH. Je v nej uvedené, že tento rozpočet je platný pre výskum v rozsahu stavby, ako je uvedené v záväznom stanovisku KPÚ Banská Bystrica. V prípade mimoriadnych nálezov, resp. rozšírenia výskumu na žiadosť KPÚ Banská Bystrica bude ďalší postup riešený dodatkom k zmluve. Na pojednávaní konanom dňa 06.11.2014 štatutárny zástupca odporcu ohľadom zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom uviedol, že „napriek tomu, že sme mohli urobiť aj nejaké výberové konanie z viacerých ponúk, nechceli sme sa nijako priečiť a túto obchodnú spoločnosť sme akceptovali. Niekedy v mesiaci november 2009 nám bola zaslaná zo strany spoločnosti ITHAKA BB cenová ponuka, kde bola rozpísaná hodinová odmena za vykonávanie takéhoto prieskumu. Ekonomickej rade, ako aj mne sa to zdalo veľa, ale povedali sme si, že keď je potrebné prieskum vykonať, tak za podmienok, ktoré boli v cenovej ponuke uvedené, toto dovolíme.“ Dňa 11.10.2010 bol spísaný záznam z rokovania, ktorý spísali prítomní - konateľ navrhovateľa F.. Z. O., odborný garant archeologického výskumu S.. D. E. a kaplán farnosti kostola Sv. Juraja v Starej Haliči K. X., v ktorom je uvedené, že zástupca farnosti má pripomienky k výskumnej dokumentácii. V zázname je uvedené, že farnosť nie je ochotná vyplatiť ďalšiu finančnú pohľadávku a spoločnosť ITHAKA BB s.r.o. nie je ochotná akceptovať pripomienky k výskumnej dokumentácii, okrem strán č. 20 a 21. Výskumná dokumentácia bude opravená a zaslaná na farský úrad. Dňa 22.07.2010 sa v Trenčíne sa uskutočnilo stretnutie ohľadom rekonštrukcie kostola Sv. Juraja v Starej Haliči, na ktorom bol dohodnutý priebeh ďalšieho postupu rekonštrukcie, pričom prítomný bol riaditeľ KPÚ BB K.. N., architekt Z. J. za stavebný dozor, zástupca RKFÚ K. A., tlmočníčka p. Q., právnička RKFÚ D. G. a zapisovateľka, p. H.. Podľa § 43a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom. Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 546 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa § 547 ods. 1 ObZ na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy. Podľa § 547 ods. 2 ObZ, ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Podľa § 547 ods. 3 ObZ, ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu. Podľa § 548 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Zmluva o dielo je ako pomenovaný zmluvný typ upravená v ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj v ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Strany sa uzavretím zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zákonníka v zmysle § 262 ods. 1 obch. zákonníka dohodli, že sa ich záväzkový vzťah spravuje Obchodným zákonníkom. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že zhotoviteľ začal dielo vykonávať skôr než bola zmluva o dielo medzi stranami písomne uzavretá. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd správne dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom pôvodne prišlo k uzavretiu zmluvy konkludentným spôsobom, a to tým, že odporca ako objednávateľ akceptoval, že zhotoviteľ započal výkon archeologického výskumu v rozsahu výkopových prác ešte pred uzavretím písomnej zmluvy. Pokiaľ však okresný súd následne vychádzal z toho, že obsah konkludentne uzavretej zmluvy je možné odvodiť z cenovej ponuky zo dňa 11.11.2009, takýto právny záver z predložených dôkazov nevyplýva. Obsah dojednania medzi zmluvnými stranami bol jednoznačne konkretizovaný v písomnej podobe v Zmluve o dielo uzavretej medzi stranami dňa 19.02.2010. Ako vyplynulo z dokazovania, písomne uzavretá zmluva o dielo nie je novým zmluvným dojednaním, ktoré by vznikol paralelne popri pôvodne uzavretej konkludentnej zmluve o dielo a nie je ani novým dojednaním, ktoré by zmluvu nahradilo. Okresný súd správne dospel k záveru, že v písomnej podobe bola pôvodná zmluva o dielo „ inštitucionalizovaná“, čo znamená, že z písomnej formy je možné zistiť, aký bol obsah dohody strán. Túto skutočnosť nevyvrátil žiaden z dôkazov, ktorý by odporca predložil. Pokiaľ odporca odkazoval v priebehu konania na cenovú ponuku, tak cenová ponuka nemá charakter návrhu na uzavretie zmluvy. Cenová ponuka je súborom informácii, na základe ktorých sa odporca mohol rozhodnúť, či má uzavrieť právny úkon práve s navrhovateľom ako zhotoviteľom, alebo či mu predložená cenová ponuka nevyhovuje, a v takom prípade mohol príslušnú zmluvu o dielo uzavrieť s iným subjektom. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď štatutárneho orgánu odporcu, ktorý na pojednávaní výslovne uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že odporca mohol urobiť výberové konanie z viacerých ponúk, avšak rozhodol sa akceptovať predloženú cenovú ponuku, i keď táto pripadala odporcovi vysoká. Z uvedenej výpovede je zrejmé, že odporca si bol vedomý charakteru cenovej ponuky ako „ponuky“, na základe ktorej má možnosť sa rozhodnúť, či ju bude akceptovať, alebo nie. Cenová ponuka predložená v konaní odporcom, z ktorej vyplýva rozpis predpokladaných odpracovaných hodín teréne pritom nemá charakter rozpočtu, z ktorého vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, ani rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný. V zmysle ust. § 546 a 547 Obch. zákonníka je cenu za dielo možné dojednať buď ako cenu fixnú, t. j. pevne dohodnutú stranami, ktorú už neskôr nie je možné bez dohody oboch strán jednostranným spôsobom meniť, alebo ako cenu určenú podľa rozpočtu. Obchodný zákonník rozoznáva v zmysle ust. § 547 tri spôsoby určenia ceny podľa rozpočtu. Rozpočet môže byť určený ako rozpočet v ktorom sa nezaručuje jeho úplnosť alebo rozpočet, ktorý sa nepovažuje za záväzný, pričom v oboch prípadoch je za určitých podmienok možné konečnú cenu za dielo ovplyvniť v dôsledku zmien ceny jednotlivých položiek rozpočtu alebo v dôsledku odlišného počtu vykonaných úkonov oproti pôvodnému rozpisu v rozpočte. Okrem toho podľa ust. § 547 ods. 1 ObZ je možné určiť cenu za dielo aj tým spôsobom, že bude vypočítaná na základe rozpočtu, ktorý sa môže sám o sebe stať súčasťou zmluvy alebo sa nemusí stať súčasťou zmluvy, avšak objednávateľovi ho navrhovateľ oznámi pred uzavretím zmluvy a v oboch prípadoch je cena určená na základe tohto rozpočtu považovaná za cenu konečnú a na jej výšku nemá vplyv, že bola určená na základe rozpočtu. Preto aj za predpokladu, že rozpočet vyhotovený vopred nebude dodržaný, takúto cenu je odporca povinný zaplatiť v dohodnutej výške. V citovanom ustanovení § 547 ods. 1 ObZ nie je výška dojednanej ceny závislá na dodržaní jednotlivých položiek rozpočtu. Preto pokiaľ by sa aj objavila potreba činností v rozpočte nezahrnutých vykonať alebo naopak, pokiaľ by nebolo nutné vykonať všetky činnosti, ktoré sa predpokladali v pôvodnom rozpočte, na výšku ceny to vplyv nemá. V týchto prípadoch je objednávateľ povinný zaplatiť cenu za dielo v dohodnutej výške (určenej na základe rozpočtu) a to aj vtedy, ak by sa cena jednotlivých položiek rozpočtu do ukončenia diela zvýšila alebo ak by zhotoviteľ musel v záujme riadneho ukončenia diela vykonať aj úkony, ktoré v rozpočte pôvodne neboli zahrnuté. Zhotoviteľ vtedy nie je oprávnený cenu za dielo zvýšiť. Na druhej strane, pokiaľ sa po vykonaní diela zistí, že jednotlivé položky v rozpočte boli nadhodnotené alebo vplyvom ekonomických faktorov sa ich cena do doby ukončenia diela zníži, je objednávateľ povinný zaplatiť dohodnutú cenu a nie je oprávnený žiadať, aby zhotoviteľ cenu znížil. Pokiaľ sa zmluvné strany chcú vyhnúť vyššie uvedeným rizikám dojednania ceny podľa rozpočtu ako ceny konečnej, majú možnosť využiť dohodu o cene podľa rozpočtu nezáväzného alebo rozpočtu neúplného. Navrhovateľ v prejednávanom prípade predložil zmluvu o dielo, ktorej uzavretie odporca nepoprel, rovnako odporca nepoprel, že bol oboznámený s cenovou ponukou, na základe ktorej sa rozhodol akceptovať navrhovateľa ako zmluvnú stranu. Preto záver okresného súdu, že odporca sa mohol dôvodne domnievať, že vychádza z iných skutočností (cenová ponuka), ako boli obsiahnuté v písomnom vyhotovení zmluvy a formulácii dojednania o výške ceny diela nemusel venovať dostatočnú pozornosť, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je v rozpore s povinnosťou objednávateľa v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Keďže zmluvné strany sa v predloženej zmluve o dielo dohodli na cene, ktorá bola určená ako cena konečná vrátane výšky DPH, nie je možné túto cenu bez dohody oboch strán následne meniť a ani upravovať. Na tom nič nemení skutočnosť, že spôsob, akým bola výška ceny navrhnutá, vyplýval z cenovej ponuky predloženej odporcovi. Rozsah prác vymedzený v cenovej ponuke sa nestal súčasťou zmluvy ako rozpočet, ohľadne ktorého vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, alebo ako rozpočet, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný. Preto záver okresného súdu, že fakturácia nad rámec vykonaného rozsahu prác, ktorý bol predpokladaný cenovou ponukou je považovaná súdom za rozpornú s pravidlami poctivého obchodného styku, je v rozpore s ust. § 547 ods. 1 Obch. zákonníka. Okresný súd v napadnutom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsah prác, ktoré boli vykonané zo strany navrhovateľa nekorešponduje a je užší než v pôvodne zamýšľanej cenovej ponuke, a preto by účtovanie pôvodnej ceny bolo v rozpore s § 3 Obč. zákonníka, teda by narúšalo základné zásady občianskeho spolužitia. Navrhovateľ v odvolaní správne upozornil, že súd v tomto prípade nerešpektoval právo zmluvných strán dohodnúť obsah vzájomných právnych vzťahov, čo v tomto prípade zmluvné strany využili a v písomnej podobe si dohodli jednoznačne určenú cenu za vykonanie diela. Takýto postup strán nie je možné vyhodnotiť ako postup v rozpore s Občianskym zákonníkom a rovnako uplatnenie nároku zhotoviteľa na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo v plnej výške, nie je možné vyhodnotiť ako postup v rozpore s ním. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany si v zmluve o dielo dohodli cenu ako cenu určitú a konečnú, ani závery Pamiatkového úradu v Bratislave, ani výhrady, že predpokladaný rozsah prác, uvedený v cenovej ponuke nebol vykonaný v takej výške, aká tam bola uvedená, nemôže mať vplyv na dohodnutú výšku ceny za dielo. Obe tieto skutočnosti by boli relevantné iba za predpokladu, že by sa strany dohodli, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý by bol priamo v zmluve vymedzený ako neúplný alebo ako nezáväzný a v takom prípade by bol zhotoviteľ oprávnený fakturovať iba tie položky z rozpočtu, ktoré boli skutočne vykonané a preukázateľne naplnené. Námietka odporcu, že Pamiatkový úrad v Bratislave vyhodnotil spôsob vykonania diela ako výskum, ktorý nedodržal zadanie odporcu by bola relevantná iba v prípade, ak by odporca po prevzatí diela namietol vady diela a v dôsledku toho uplatňoval nároky z vadného plnenia. Okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že odporca prevzal výskumnú dokumentáciu k vykonanému dielu dňa 13.09.2010 a po prevzatí diela neoznámil objednávateľovi žiadne vady diela v zmysle § 562 Obch. zákonníka. Záznam z rokovania, konaného dňa 11.10.2010 v Banskej Bystrici obsahuje len všeobecnú formuláciu, že zástupca farnosti má pripomienky k výskumnej dokumentácii a farnosť nie je ochotná vyplatiť ďalšiu finančnú pohľadávku. Aké konkrétne pripomienky k výskumnej dokumentácii farnosť má, uvedené nie je. Odporca až 24.09.2014, t. j. až 4 roky po prevzatí diela požiadal Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, aby sa vyjadril k prevzatému dielu. Návrh na začatie konania voči odporcovi pritom došiel na súd dňa 03.03.2014. Z toho je zrejmé, že pred začatím konania o zaplatenie dlžnej sumy odporca nevykonal úkon, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako označenie vád diela, ani nežiadal Pamiatkový úrad SR alebo iný subjekt o kontrolu vykonania diela. Naopak, z výpovedí svedkov vyplýva, že odporca na základe diela vykonaného zhotoviteľom pokračoval v rekonštrukcii kostola Sv. Juraja v Starej Haliči, čo bol účel, pre ktorý strany uzavreli predmetnú Zmluvu o dielo. Záver okresného súdu, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, že odporca je subjekt nepodnikateľský, t. j. v obchodnoprávnych vzťahoch neskúsený, nie je v konaní ničím opodstatnený. Skutočnosť, že odporca využíval služby právneho zástupcu od počiatku plánovaného procesu rekonštrukcie a archeologického výskumu vyplýva aj z predloženej zápisnice zo zasadnutia v Trenčíne k rekonštrukcii kostola Sv. Juraja v Starej Haliči zo dňa 22.07.2010, na ktorom sa okrem zástupcu RKFÚ zúčastnila aj právna zástupkyňa RKFÚ. Z vyššie uvedeného vyplýva, že okresný súd dospel k nesprávny skutkovým zisteniam, pokiaľ zistil, že strany si dojednali cenu za dielo nie ako fixnú cenu, ale ako cenu podľa rozpočtu, ktorým by malo byť jednotlivé položky cenovej ponuky s charakterom nezáväzného rozpočtu. V dôsledku nesprávneho skutkového zistenia dospel okresný súd k nesprávnemu právnemu záveru, že rozsah prác vykonaných navrhovateľom nekorešponduje s pôvodne zamýšľanou cenovou ponukou, a preto nie je možné účtovať dohodnutú cenu, pretože by to narúšalo základné zásady občianskeho spolužitia. Z týchto dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť podľa ods. 2 cit. ust. na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd bude vychádzať zo skutkového zistenia, že strany pôvodne konkludentne uzavreli Zmluvu o dielo, ktorej obsah je preukázaný písomnou formou. Od uzavretia zmluvy písomnou formou sa táto riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. V čl. V bod 1 Zmluvy o dielo si strany dohodli cenu diela podľa § 547 ods. 1 ObZ vo výške 13.798,05 Eur s DPH, ktoré objednávateľ v celom rozsahu nezaplatil napriek tomu, že zmluvne dohodnuté dielo bez výhrad prevzal. Podľa § 224 ods. 3, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci. Odvolací súd sa preto nezaoberal obsahom odvolania odporcu voči rozhodnutiu okresného súdu ohľadom výšky trov prvostupňového konania, keďže okresný súd bude o výške trov prvostupňového konania opätovne rozhodovať. Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.