Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/15/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314207255 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6314207255.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO-LOGOS, s. r. o., so sídlom 186 00 Praha 8- Karlín, Prvního pluku 169/10, IČO: 654 14 772, proti povinným: v 1. rade: S. S., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., ul. E. XXX/XXX, v 2. rade: S. I., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským, so sídlom Exekútorský úrad 974 01 Banská Bystrica, Kukučínova 18 pod sp. zn. EX 105/2014 na vymoženie pohľadávky v sume 9200,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného zo dňa 14. 01. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Brezno číslo konania 3Er/2365/2014-80 zo dňa 09. 12. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Exekučný súd povolil odklad exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským pod sp. zn. EX 105/2014 s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že povinná 1/ podala na Okresnom súde pre Prahu 8 žalobu o zrušenie exekučného titulu, rozhodcovského nález a súd je toho názoru, že vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, možno v tejto veci očakávať zastavenie exekúcie. Súd preto len v odôvodnení uznesenia konštatoval, že povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia o žalobe povinnej na zrušenie exekučného titulu. V prípade, ak tento súd vysloví, že predmetný exekučný titul sa zrušuje, súd následne exekúciu zastaví. Ak Okresný súd pre Prahu 8 rozhodne, že exekučný titul je platný, súd sa bude potom zaoberať vzhľadom na § 50 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, či predmetný exekučný titul vydaný v cudzom štáte, je v rozpore so spotrebiteľským právom v Českej republike, prípadne s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Voči uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že mu exekučný súd doručil na vyjadrenie len návrh povinnej 1/ na zastavenie exekúcie, takže má za to, že návrh na odklad exekúcie zo strany povinnej 1/ ani podaný nebol. Okrem toho oprávnený neobdržal vyjadrenie povinného 2/ k návrhu na zastavenie exekúcie, pričom povinný 2/ vo vyjadrení adresovanom rozhodcovskému súdu v písomnej podobe plne uznal pohľadávku. Oprávnený je presvedčený, že námietka povinnej 1/ ohľadom neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o nájme bytu neobstojí ani v žalobe na zrušenie rozhodcovského nálezu, ktorá bola podaná na Obvodný súd pre Prahu 8. Oprávnený je presvedčený, že rozhodnutím okresného súdu o povolení odkladu exekúcie bude poškodený, pretože takto sa vymáhanie jeho pohľadávky môže predĺžiť aj o niekoľko rokov, čo zásadne ovplyvní ďalší priebeh exekúcie v neprospech oprávneného. Oprávnený v závere poznamenal, že Okresný súd Brezno chce maximálne ochrániť občana Slovenskej republiky a to aj napriek skutočnosti, že porušil zákony iného členského štátu EÚ a zanechal za sebou dlh. Oprávnený preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu. Oprávnený dodatočne súdu predložil listinný dôkaz - uznesenie Obvodného súdu pre Prahu 1 o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského nálezu č. j. RSP1992/13 zo dňa 15. 05. 2014, ktorý je exekučným titulom v danej exekučnej veci. Povinná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že považuje uznesenie prvostupňového súdu za vecne správne. Opätovne tvrdí, že s oprávneným neuzatvorila rozhodcovskú zmluvu tak, ako to predpokladá zákonná úprava Českej republiky a Slovenskej republiky. Od počiatku sporu nesúhlasila s rozhodovaním sporu v Českej republike pred rozhodcovským súdom, pretože tomuto súdu chýbala na konanie právomoc. Rozhodcovská doložka zakomponovaná v nájomnej zmluve nebola dohodnutá v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 zák. č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů a preto je neplatná. Vo vyjadrení k odvolaniu súčasne povinná v 1. rade verifikovala skutočnosti vyplývajúce z listinného dôkazu predloženého dodatočne oprávneným a uviedla, že súčasne so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku žiadala Obvodný súd pre Prahu 1 o odklad vykonateľnosti toho rozsudku. Súd jej návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol z dôvodu oneskorene podanej žaloby, preto je nútená z týchto dôvodov návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zobrať späť. Žiada preto, aby Okresný súd Brezno posúdil, či rozhodcovský rozsudok je v rozpore so spotrebiteľským právom v Českej a Slovenskej republike. Opätovne preto žiada o zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku a do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie opätovne povinná žiadala o jej odklad podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že „je mu jedno, ako k tomuto dlhu pristupuje povinná v 1. rade“. On chce len to, aby si splatil svoju časť 1 z celého dlhu čím skôr. Pokiaľ nebola exekúcia „pozastavená“, splácal po 50 eur mesačne. Momentálne je nezamestnaný, ale hneď ako začne pracovať, bude pokračovať v splácaní. Žiada preto o rozdelení celej sumy na polovicu s tým, že svoju časť si splatí a povinná v 1. rade „nech si svoju časť rieši po svojom“. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje okrem iného aj inštitút odkladu exekúcie. Táto ochrana je buď dočasná, alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného, ktorá pred definitívnym zastavením exekúcie zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného, alebo následne vyplývajúcich nárokov na náhradu škody. Odklad exekúcie je dôvodný všade tam, kde existuje opodstatnená obava, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou v budúcnosti nastanú, vykonanie exekúcie naruší práva inej osoby, spôsobí nezvratný protiprávny následok, prípadne ohrozí súčasný status povinného. Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. Dôraz na skúmanie dôvodu, pre ktorý sa navrhuje odklad exekúcie a dôsledné zváženie následkov, ktoré nastanú v prípade, ak nebude dočasná ochrana povinnému súdom povolená, si vyžaduje predovšetkým samotný charakter exekučného konania, v ktorom platí ako jedna z nosných zásad zákaz restitutio in integrum (§ 61 Exekučného poriadku) a s tým súvisiace procesy reparácie a satisfakcie. V prípade, že dôjde k vykonaniu exekúcie, hoci sa neskôr ukáže, že exekúcia nemala byť vedená, bola vedená bezdôvodne, prípadne nezákonne, nemožno už dodatočne exekučný úkon, ako aj právne následky z neho vyplývajúce, zrušiť. Preto v prípade osvedčenia skutočností, ktoré nasvedčujú pravdepodobnosti záveru o dôvode, ktorý môže viesť k zastaveniu exekúcie, je namieste tento zohľadniť a poskytnúť nevyhnutný časový priestor na jednoznačné odstránenie pochybností o zákonnosti vedenia exekúcie. Nesmie však byť narušená ochrana naliehavých legitímnych záujmov oprávneného. Súd je povinný vždy zvážiť dôsledne opodstatnenosť takejto obrany povinného tak, aby nedochádzalo len k svojvoľnému a špekulatívnemu bráneniu vymoženia nároku oprávneného bez relevantného zákonného dôvodu a nebol tak tento inštitút len účelovo zneužívaným procesným prostriedkom povinného na úkor oprávnených a legitímnych záujmov oprávneného na čo najskoršom vymožení dobrovoľne nesplnenej povinnosti. O to väčší dôraz je nutné klásť na riadne a presvedčivé zdôvodnenie opodstatnenosti vyhovenia žiadosti povinného na odklad exekúcie. Procesné podanie povinnej v 1. rade zo dňa 10. 10. 2014 (č. l. 68-70 spisu), označené ako Námietky proti exekúcii, Námietky proti trovám exekúcie, obsahovalo v závere aj návrh tejto účastníčky na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku a do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie žiadala povinná v 1. rade o jej odklad podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že preukázala listinne, že na Obvodnom súde pre Prahu 8 podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej exekúcii. Exekučný súd povolil odklad exekúcie s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku s odôvodnením, že vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky možno v tejto veci očakávať zastavenie exekúcie. Odvolací súd však v súvislosti s eventuálnym dôvodom povolenia odkladu exekúcie poukazuje na právne významnú skutočnosť, ktorú mal súd preukázanú až v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd má listinne preukázané, že uznesením Obvodního soudu pro Prahu 1 (ktorému bola vec o zrušenie rozhodcovského nálezu povinnej v 1. rade postúpená z Obvodního soudu pro Prahu 8) sp. zn. 65C/2/2015 zo dňa 19. 01. 2015 bol zamietnutý jej návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského nálezu č.k. Rsp 1992/13, vydaného dňa 15. 05. 2014 Rozhodčím soudom pri Hospodářské komoře České republiky a Agrární komoře České republiky (č.l. 92-93 spisu). Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že súd nevyhovel žiadosti žalobkyne (povinnej v 1. rade) na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského nálezu z dôvodu, že samotná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná zjavne oneskorene, vychádzajúc z lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 32 ods. 1 vety prvej zák. č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů. Uvedené konštatovanie tak jednoznačne naznačuje procesnému neúspechu povinnej v 1. rade, ako žalobkyne v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj vo veci samej, čo napokon potvrdila vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného aj samotná povinná v 1. rade. Uviedla, že v dôsledku tejto skutočnosti aj vzala žalobu o zrušenie rozhodcovského nálezu späť. Tieto okolnosti potom však majú zásadný vplyv aj na dôvodnosť povolenia odkladu danej exekúcie. Konštatovania obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia exekučného súdu a dôvody, pre ktoré exekučný súd povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o žalobe povinnej na zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak už neobstoja a nemajú právnu relevanciu. Odvolací súd po preskúmaní veci, dôvodov odvolania a zohľadňujúc neskoršie skutočnosti preukázané v štádiu odvolacieho konania potom zrušil uznesenie prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.. Odvolací súd po zrušení uznesenia prvostupňového súdu v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, predovšetkým na rozhodnutie o procesných návrhoch povinnej (o námietkach voči exekúcii a námietkach voči trovám exekúcie - podanie zo dňa 10. 10. 2014, o ktorých doposiaľ exekučný súd nerozhodol a o opätovnom návrhu na povolenie odkladu exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie, obsiahnutých vo vyjadrení povinnej k odvolaniu oprávneného). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.