KAUZIS.SKTestovací provoz

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/88/2015 z 8. 9. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 8. septembra 2015, sp. zn. 14CoE/88/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6115207130.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/88/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115207130
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115207130.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenou Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233
516, proti povinnému: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. R., D. XXXX/XX, na vymoženie
pohľadávky v sume 1504,62 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, P.O. Box 142, 977 01 Brezno,
pod spisovou značkou Ex 592/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica číslo konania 1Er/937/2015-16 zo dňa 17.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v spojení s ustanoveniami § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1,
ods. 4 písm. r/ a odsek 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným
a povinným posúdil ako spotrebiteľský vzťah a zameral sa na skúmanie dojednaných zmluvných
podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská
zmluva, hoci bola uzatvorená na samostatnom, avšak predtlačenom tlačive, neobstojí. Za splnenú
nepovažoval súd podmienku jasného a zrozumiteľného informovania povinného, čo znamená riešenie
sporov rozhodcovskom konaní. Informácia o riešení sporov v rozhodcovskom konaní bola uvedená v
bode č. 3, 5 a 6 rozhodcovskej zmluvy. Znenie rozhodcovskej zmluvy podľa názoru súdu neinformuje
povinného dostatočne jasne a zrozumiteľne ani o aspoň základných charakteristikách rozhodcovského
konania, napr. jednoinštančnosť, spravidla neverejné konanie a podobne. Taktiež súd poukázal na
skutočnosť, že nie je zrejmé, na základe akého prejavu vôle povinného mu bol následne predložený
návrh rozhodcovskej zmluvy, teda na základe akých informácií sa povinný rozhodol, že chce svoj spor
prejednať v rozhodcovskom konaní a že chce rozhodcovskú zmluvu podpísať. Obsah rozhodcovskej
zmluvy bol vopred predtlačený a povinný nemal okrem jej prijatia možnosť svojim prejavom vôle meniť
alebo dopĺňať jej obsah. Exekučný súd právne posúdil takéto dojednanie v neprospech spotrebiteľa
ako neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinného, ako spotrebiteľa a ako taká bola už od počiatku absolútne neplatnou v
zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul
za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou
vykonaniu exekúcie a tým aj dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na jej vykonanie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal,
že exekučným súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú
nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne



posúdenie. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX je
samostatným úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, respektíve
jej trvania ako takej. Poukázal najmä na bod 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy, ktorý výslovne
uvádza, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy.
Taktiež z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy
v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na
postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy
o revolvingovom úvere. Oprávnený taktiež namieta, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy
podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Domnieva sa preto, že táto rozhodcovská
zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto posúdená ako neprijateľná
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Oprávnený podotkol v tejto súvislosti, že nie je mu potom
celkom zrejmé, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o
tom, ako sa budú spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka
o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Oprávnený taktiež uviedol, že spotrebiteľ vzhľadom na
znenie rozhodcovskej zmluvy vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ potom povinný akceptoval rozhodcovskú zmluvu, urobil tak
dobrovoľne a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť.
Rozhodcovská zmluva v danej veci nie je súčasťou všeobecných podmienok, respektíve inej zmluvy
a povinný pri uzavretí tejto zmluvy mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť osobitne zmluvu o
revolvingovom úvere. Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania
oprávnený taktiež poukázal na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký, a v niektorých smeroch
oveľa širší, rozsah ochrany a možnosti uplatnenia jeho práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Taktiež
oprávnený podotkol, že z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom
úvere môžu byť riešené v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie
pred rozhodcovským súdom je preto len alternatívne a nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval
len pred arbitrážou. Oprávnený v odvolaní poukázal na obsah viacerých súdnych rozhodnutí, v ktorých
všeobecné súdy zaujali totožné právne stanovisko ako prezentoval v odvolaní. V závere odvolania
potom zhrnul, že vzhľadom na vyššie uvedené argumenty naďalej zotrváva na názore, že právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná a rozhodcovská zmluva nie jej neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Navrhuje preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia §
221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania, po oboznámení sa s obsahom spisu
konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne
posúdil. Je nutné prisvedčiť odvolacej námietke, že záver, z ktorého exekučný súd vychádzal pri
rozhodovaní, t.j. že rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nebolo
individuálne so spotrebiteľom dojednané a ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán výrazne v neprospech spotrebiteľa, nezodpovedá obsahu spisu a
výsledkom dokazovania v danej exekučnej veci.

Odvolací súd sa oboznámil detailne s obsahu predložených listinných dôkazov, predovšetkým venoval
pozornosť a skúmal obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.09.2013
uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (č.l. 7 spisu). Odvolací súd
konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci,
nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko bola zmluvnými stranami
uzatvorená osobitne. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže



už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide,
pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná
z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo
vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, číslo Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zodpovedá
číslu zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je
osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou - spotrebiteľom. Za predpokladu takéhoto
koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo
individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto
zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva
v prípade takejto voľby a rozhodnutia spotrebiteľa žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný
spotrebiteľský vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere
medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo
strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne
informovaný“ (bod 2. zmluvy). V bode 3. tejto rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že
„veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia“ a
následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska
posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, že aj dojednanie v závere
rozhodcovskej zmluvy osobitne zakomponované, a to právo „dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť aj bez
uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“ (bod 7. zmluvy). Je preto
nutné ešte na dôvažok konštatovať, že spotrebiteľ mal ponechanú voľbu do určitého časového obdobia
od zmluvy odstúpiť a to aj bez uvedenia dôvodu, čo je dojednanie v prospech spotrebiteľa, umožňujúce
spotrebiteľovi sa opätovne podrobne v pohodlí a bezpečí domáceho prostredia a bez časového stresu
oboznámiť detailne a podrobne s obsahom zmluvy, ktorú podpísal a následne ešte zvážiť prípadné
odstúpenie od nej. Za daných citovaných dojednaní tvoriacich obsah tejto osobitne dlžníkom podpísanej
rozhodcovskej zmluvy potom nemožno konštatovať, že nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne.

Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný
charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa potrebnej miery
obozretnosti a jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval
svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného
vzťahu. Odvolací súd zastáva názor, že jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovenej
rozhodcovskej zmluvy muselo byť aj bežnému spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím
zrejmé, aký právny úkon podpisuje. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv, ktorá nevylučuje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak tieto
podmienky boli so spotrebiteľom individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Námietku odvolateľa, že rozhodcovská zmluva bola v konkrétnom prípade dojednaná individuálne a
spôsobom, ktorý umožňoval jej individuálne odmietnutie zo strany spotrebiteľa, je nutné považovať
za zásadnú a z hľadiska posúdenia správnosti úvah a záverov prvostupňového súdu, z ktorých vo
svojom rozhodnutí vychádzal, aj za primárnu. Pokiaľ bolo preukázané, že skutočne mal povinný, ako
spotrebiteľ, skutočnú, reálnu (nielen hypotetickú) možnosť odmietnuť a vylúčiť rozhodcovskú zmluvu, a
to aj dodatočne do štrnástich kalendárnych dní od jej uzatvorenia a aj bez uvedenia dôvodu, odôvodnenie
odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu potom zjavne neobstojí. Tvrdenie oprávneného
o individuálnom dojedaní rozhodcovskej zmluvy pritom nebolo žiadnym prejavom spochybnené ani
povinným. Neexistuje tak tvrdenie, ktoré by spochybňovalo alebo oslabovalo tvrdenie oprávneného
podporované listinnými dôkazmi. Uznesenie v takom znení, vzhľadom na rozpornosť odôvodnenia s
preukázaným skutkovým stavom tak nemôže obstáť. Za daného skutkového stavu je nutné dojednanú
Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.09.2013 v konkrétnej veci, vzťahujúcu sa k zmluve
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.09.2013, považovať za individuálne dojednanú so



spotrebiteľom a preto nemôže ísť o neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd však súčasne zdôrazňuje, že tento záver nie je možné aplikovať paušálne na všetky
zmluvy uzatvárané konkrétnym oprávneným ( o ktorých má odvolací súd vedomosť zo svojej
rozhodovacej činnosti) a je nevyhnutné vždy v každom konkrétnom prípade skúmať okolnosti
dojednania rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky zásadne individuálne.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie
konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 1Er/937/2015

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6115207130

  1. 8. 9. 2015Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/88/2015 z 8. 9. 2015 (toto rozhodnutie)
  2. 22. 10. 2018Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Er/937/2015 z 22. 10. 2018