Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/166/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110220775 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6110220775.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: EURO CASH s.r.o., so sídlom ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 301, právne zast.: JUDr. Ondrej Sochor, advokát, Prof. Sáru 44, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému: B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX L. L., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 2 469,88 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Hlavňovou, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 1104/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 2Er/1752/2010-324 zo dňa 4.2.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 2Er/1752/2010-324 zo dňa 4.2.2015 p o t v r d z u j e. Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd, konajúci ako súd exekučný, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v konkrétnej exekúcii je notárska zápisnica napísaná dňa 07. 11. 2006, notárom JUDr. Zorou Belkovou, so sídlom Banskej Bystrici, Skuteckého 16, pod č. N 395/2006, Nz 43912/2006, NCRIs 43687/2006 (ďalej len "notárska zápisnica"), ktorá obsahuje vyhlásenie povinného o súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, vyhlásenie, že dňa 31. 10. 2006 povinný uzavrel s oprávneným, ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXX/XX (ďalej len "zmluva o úvere"), ktorá je neoddeliteľnou prílohou notárskej zápisnice. Obsahom exekučného titulu je aj uznanie dlhu. Vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici však vzniklo dňa 07. 11. 2006, t.j. po uzavretí Zmluvy o úvere zo dňa 31. 10. 2006, teda v čase, keď dlh neexistoval (existoval len záväzok povinného po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky vrátiť). Do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť (v prípade ak by povinná osoba po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky nevrátila), nebolo však určité či vznikne, ani v akej výške vznikne. Súd tiež poukázal na čl. I. ods. 1 d) Zmluvy o úvere č. XXX/XX, kde je stanovené, že zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ vyplatí dlžníkovi finančné prostriedky až po predložení dlžníkom originálu dokladu preukazujúceho, že došlo k zabezpečeniu veriteľom poskytnutých finančných prostriedkov predmetom zabezpečenia dohodnutým zmluvnými stranami. V zmluve je tiež uvedené, že termín poskytnutia peňažných prostriedkov môže byť odložený z dôvodu nezabezpečenia úveru. Vyššie uvádzaný článok zmluvy o úvere potvrdzuje svojou výpoveďou aj vypočutý svedok E. H., ktorého výpoveď vzal pri rozhodovaní súd do úvahy. Súd mal teda jasne preukázané, že povinný v notárskej zápisnici uznal dlh čo do výšky a dôvodu, ktorý v čase jeho uznávania ešte neexistoval. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Dlh povinného v notárskej zápisnici, teda predmet plnenia tak, ako je uvedený v notárskej zápisnici, nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase jeho uznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akom rozsahu bude povinný so splnením svojho záväzku v omeškaní. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade, ak by povinná osoba nevrátila peňažné prostriedky v určenej výške. Z uvedeného mal exekučný súd za preukázané, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice, ktorej obsahom je právny úkon uznanie budúceho dlhu (nie zmluva o úvere), o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne tak nebolo určité (určiteľné) v akej výške skutočne vznikne. Podľa citovaného ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva (v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto je neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej forme - notárskej zápisnice. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Nakoľko právny úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný právny úkon, povinná osoba nemohla svojím úkonom v notárskej zápisnici jednak platne uznať čo dôvodu a výšky dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval, pričom išlo o dlh budúci, v čase uznania ktorého nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, a ak vznikne, v akej výške; ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Preto notárska zápisnica, ktorej obsahom je takýto právny úkon, je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedeného exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Oprávnený proti rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podaným odvolaním žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo o zmenu rozhodnutia, tak že bude zamietnutý návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Namietal, že konajúci súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo by malo byť povinnou náležitosťou notárskej zápisnice uznanie dlhu a v prípade absencie uznania dlhu, resp. existencia neplatného uznania dlhu mala mať za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice. Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom, pričom právny úkon podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje dohodu, t.j. dvojstranný právny úkon. Oprávnený namietal, že hmotnoprávnym podkladom notárskej zápisnice bola zmluva o úvere nie zmluva o pôžičke. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. z. 17CoE/214/2012. V prípade, ak podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné spísať notársku zápisnicu už v čase uzavretia zmluvy o úvere, ale až po poskytnutí finančných prostriedkov v prospech povinného, oprávnený mal za preukázané, že aj uvedená podmienka je splnená, nakoľko oprávnený doložil do súdneho spisu písomný dôkaz - príjmový doklad zo dňa 31.10.2006 - z ktorého vyplýva, že k poskytnutiu finančných prostriedkov došlo pred podpisom notárskej zápisnice. Podľa názoru oprávneného tvrdenie povinnej o údajnom spôsobe a najmä čase odovzdania finančných prostriedkov dňa 7.11.2006, preukázané nebolo. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Posudzovanie tejto otázky však nepatrí do právomoci exekučného súdu. Exekučný súd je oprávnený skúmať notársku zápisnicu ako exekučný titul výlučne z pohľadu jej formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti. Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení nevyžaduje, aby v čase podpisu notárskej zápisnicu existoval akýkoľvek dlh v zmysle hmotného práva. V prípade, ak by konajúci súd zotrvával na svojom názore, že hmotnoprávny dlh musí existovať, podľa názoru oprávneného sa však uvedená podmienka nemá skúmať ku dňu podpisu notárskej zápisnice, ale ku dňu, kedy je rozhodované o zastavení exekúcie. Na záver oprávnený uviedol, že argumentácia prvostupňového súdu o absolútnej neplatnosti notárskej zápisnice z dôvodu jej rozporu s ust. § 39 a § 574 ods. 2 OZ je arbitrárna a nepreskúmateľná, nakoľko konajúci súd neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by predložená notárska zápisnica nemala spĺňať všetky formálne a materiálne stránky vykonateľnosti. Oprávnený si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 118,62 EUR. Povinný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s napadnutým rozhodnutím. Poukázal aj na ním už podané vyjadrenia k predmetnej veci. Napadnuté rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom exekučného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, zároveň poukazuje na ním vykované dokazovanie s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, Zo spisu odvolací súd zistil, že súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie bol exekučný titul - notárska zápisnica č. N 395/2006, Nz 43912/2006 zo dňa 7.11.2006. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že dlžník (povinný) uzavrel s veriteľom (oprávneným) dňa 31.10.2006 zmluvu o úvere č. XXX/XX, na základe ktorej veriteľ poskytol povinnému sumu vo výške 38 000 SK. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie dlžníka - povinného, že uznáva svoj záväzok zo zmluvy o úvere č. XXX/XX a vyhlásenie o súhlase s exekúciou. Zmluva o úvere č. XXX/XX bola neoddeliteľnou prílohou notárskej zápisnice. Odvolací súd tiež poukazuje na čl. I. ods. 1 d) Zmluvy o úvere č. XXX/XX, kde je stanovené, že zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ vyplatí dlžníkovi finančné prostriedky až po predložení dlžníkom originálu dokladu preukazujúceho, že došlo k zabezpečeniu veriteľom poskytnutých finančných prostriedkov predmetom zabezpečenia dohodnutým zmluvnými stranami. V zmluve je tiež uvedené, že termín poskytnutia peňažných prostriedkov môže byť odložený z dôvodu nezabezpečenia úveru. Vyššie uvádzaný článok zmluvy o úvere potvrdzuje svojou výpoveďou aj vypočutý svedok E. H.. Na základe uvedeného nie je pochybnosť o tom, že povinný obdržal poskytnuté finančné prostriedky od oprávneného až po predložení zabezpečovacieho úkonu - predložení notárskej zápisnice, aj napriek tvrdeniu oprávneného a predložení príjmového dokladu preukazujúceho opak. Rozpor v tvrdení vyplývajúceho zo zmluvy a predloženie príjmového dokladu je potrebné pričítať na ťarchu oprávneného, na ktorého strane vznikol rozpor, nakoľko on pripravoval zmluvu o úvere. Odvolací súd v predmetnej veci s ohľadom na uskutočneného dokazovanie mal za preukázané, že povinný v notárskej zápisnici uznal dlh/záväzok čo do výšky a dôvodu, ktorý v čase jeho uznávania ešte neexistoval. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh/záväzok a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať svoje právo dlh/záväzok uznať. Dlh povinného v notárskej zápisnici, teda predmet plnenia tak, ako je uvedený v notárskej zápisnici, nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase jeho uznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akom rozsahu bude povinný so splnením svojho záväzku v omeškaní. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade, ak by povinná osoba nevrátila peňažné prostriedky v určenej výške. Určitosť záväzku resp. uznania dlhu je potrebnou náležitosťou pod sankciou neplatnosti právneho úkonu podľa obchodného ako ak podľa občianskeho práva. Uvedené je primárnou podstatou v predmetnej veci od ktorej sa odvíja prípustnosť exekúcie. Akceptovaním uznania záväzku, resp. dlhu z danej notárskej zápisnice, by došlo k porušeniu práv povinného s ohľadom na § 588 prvá veta OZ ako aj v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého jasne vyplýva nutnosť existencie dlhu/záväzku (predpoklad, že dlh v čase uznania trval). V prejednávanej veci vyhlásenie povinného o uznaní dlhu/ záväzku v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval a do budúcna by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Povinný nemohol svojim konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh/záväzok čo do dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Takáto notárska zápisnica nie je exekučným titulom (i keď ako „verejná listina“ nie je neplatná, keďže právny úkon spísaný v podobe notárskej zápisnice - úkon vykonateľný kvalifikovanou formou - nie je možné zamieňať so samotnou notárskou zápisnicou ako verejnou listinou). Odvolací súd poznamenáva, že notárska zápisnica o uznaní dlhu/záväzku a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá v predmetnom prípade bola preukázateľne spísaná ešte pred poskytnutím finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke resp. zmluvy o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu/ záväzku a vyhlásenia osoby povinnej o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh/záväzok neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne. Exekučný súd musí v takomto prípade nariadenú exekúciu v ktoromkoľvek štádiu zastaviť. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti ako už bolo povedané má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučný titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenej konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O.s.p.). Je pravdou, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokom znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Exekučný súd musí zobrať do úvahy prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 Exekučného poriadku spočívajúcu napr. v tom, že ten kto prejav urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považuje tie argumenty, ktoré už boli predmetom posudzovania súdov, a výsledkom ktorého bolo konštatovanie o neprípustnosti exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd. V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.