Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200162 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200162.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne, Komárno, Slovenská republika, zast. JUDr. László Lengyel, advokát so sídlom AK Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Žiar nad Hornom, námestie Matice Slovenskej 9, 965 01 Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZH-PLO-2015/001405 zo dňa 23.januára 2015, takto r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e . Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný úrad Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „žalovaný“ alebo „správny orgán“) svojím prípisom označeným ako „Zánik nájomných zmlúv o prenájme pozemkov na výkon práva poľovníctva, zánikom osoby - upozornenie“ zo dňa 23. januára 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalobcovi oznámil, že zmluvu o užívaní poľovného revíru vyradil z evidencie ku dňu jej zániku, t.j. k 24. novembru 2014. Poukázal na skutočnosť, že žalobca ako užívateľ Poľovného revíru „BENEDIKT B“ je k 24. novembru 2014 ako právnická osoba zrušená tak v registri organizácii na Štatistickom úrade SR, ako i v evidencii cirkevných právnických osôb vedených na Ministerstve kultúry SR. Zároveň poukázal na ustanovenie § 17 ods.1 písm. c) zákona č.274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého zmluva o užívaní poľovného revíru zaniká zánikom osoby podľa § 13 citovaného zákona. Zároveň žalovaný žalobcovi oznámil, že v súlade so zánikom zmluvy žalobcovi podľa ustanovenia § 19 ods.8 citovaného zákona zanikla aj funkcia poľovného hospodára. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Zároveň žiadal, aby súd zrušil vyradenie zmluvy o užívaní poľovného revíru BENEDIKT B z evidencie a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania. Žalobca mal zato, že postupom a oznámením žalovaného bol na svojich právach ukrátený, opatrenie a postup žalovaného je nezákonný. Mal zato, že v konaní žalovaného sú vady majúce vplyv na zákonnosť postupu a oznámenia. Oznámenie a postup žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalovaný svoj postup a svoje oznámenie oprel jedine o skutočnosť, že žalobca bol zrušený aj v registri organizácií vedenom na Štatistickom úrade Slovenskej republiky, ako aj v evidencii cirkevných právnických osôb vedenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, tieto skutočnosti samé o sebe nemajú za následok zánik žalobcu a sú nepostačujúce na postup žalovaného napadnutý žalobou. Registrácia cirkevnej právnickej osoby pritom nemá konštitutívny charakter a nie je podmienkou jej vzniku, a teda výmaz cirkevnej právnickej osoby z evidencie vedenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky sám o sebe nespôsobí zánik cirkevnej právnickej osoby. Otázku existencie žalobcu ako právnickej osoby je potrebné posúdiť podľa ustanovení kánonického práva. Žalobca ako samostatná právnická osoba pritom vznikol legitímne niekoľko desaťročí pred dňom účinnosti zákona č.308/1991 Zb. a jeho registrácie Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, cirkevným odborom. Žalobca bol pod názvom „Rád svätého Benedikta v Komárne - Slovenská republika“ zaregistrovaný v registri cirkevných právnických osôb ako samostatný právny subjekt odvodzujúci svoju právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi. V súlade s ustanoveniami Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a ustanoveniami kánonického práva k zániku žalobcu mohlo dôjsť jedine na základe rozhodnutia Apoštolskej stolice. Nakoľko takéto rozhodnutie neexistuje, postup, ktorým žalovaný vyradil zmluvu o užívaní poľovného revíru a jeho oznámenie sú nezákonné a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd konanie zastavil. Poukázal na ustanovenie § 4 ods.4 zákona č.308/1991 Zb. a skutočnosť, že dňa 24. novembra 2014 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyradilo z evidencie právnických osôb subjekt: Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne - Slovenská republika. Činnosť rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne bola ukončená dekrétom A.. O. F. č.8037/14 zo dňa 5. novembra 2014. Žalovaný mal zato, že podľa aktuálneho právneho stavu žalobca dňom výmazu z evidencie právnických osôb vedenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky zanikol. Poukázal na to, že s týmto právnym názorom sa stotožnil Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej výzve na vyjadrenie k sťažnosti Rvp 3975/2015-10, ako aj Okresný súd Komárno v právoplatnom uznesení č.14C/626/2014-261 zo dňa 16. marca 2015 a Krajský súd v Nitre v uznesení č. 7Co/959/2014-249 zo dňa 14. januára 2015. Vo veci sa vyjadril právny zástupca Rímskokatolíckej cirkvi Trnavskej arcidiecézy, ktorý v písomnom podaní uviedol, že pôvodný žalobca Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne - Slovenská republika, dňom 24. novembra 2014 zanikol, pričom jeho právnym nástupcom sa stala Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza so sídlom v Trnave. Táto podanie žalobcu považuje len za právnu obštrukciu bez akéhokoľvek právneho významu, smerujúcu proti rozhodnutiu a právnym záujmom Rímskokatolíckej cirkvi Trnavskej arcidiecézy. V písomnom podaní zdôraznil, že žalobcovi bol dekrétom A.. J. F. č.8037/14 z 5. novembra 2014 odobratý súhlas na pôsobenie v Slovenskej republike, následne Ministerstvo kultúry vydalo potvrdenie o vyradení žalobcu z evidencie. V januári 2015 bola Rímskokatolíckou cirkvou Trnavskou arcidiecézou odobratá aj plná moc právnemu zástupcovi bývalého Rádu Svätého Benedikta so sídlom v Komárne a tento bol vyzvaný na vrátenie všetkých dokumentov. Z obsahu súdneho spisu súd zistil nasledovné skutočnosti: Arcibiskupský úrad Trnava v listine č. 3584/1990 zo dňa 12. septembra 1990, podpísanej O. S., arcibiskupom - metropolitom, adresovaným J.. W. S. oznámil, že obdržal správu o obnovení Rádu Svätého Benedikta so sídlom v Komárne, ktorou zároveň ako arciopát Opátstva vrchu Pannónie, menoval predstaveného tohto domu. Ďalej uviedol, že v Dome Rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne žije spoločenstvo kňazov zaviazaných benediktínom, ktoré spoločenstvo v zmysle kanonických pokynov v budúcnosti dosiahne právne uznanie nezávislého domu s tým, že naďalej bude patriť do zväzku Kongregácie svätého Benedikta so sídlom Svätého vrchu Pannónie. Starostlivosť o farnosť v Komárne, ako aj priľahlé farnosti, na podnet diecézneho biskupa (ordinára), v zmysle ustanovení kánonu číslo 520 a ďalších, boli dočasne zverené Spoločnosti Rádu svätého Benedikta. Trnavský arcibiskup O. F. listom zo dňa 05. novembra 2014 na základe kompetencií vyplývajúcich z Kódexu kánonického práva odobral súhlas na vytvorenie a dielo Rádu sv. Benedikta so sídlom v Komárne, nakoľko Rád sv. Benedikta so sídlom v Komárne sa nikdy nestal formovanou komunitou, nakoľko neboli splnené podmienky miestneho ordinára J. E. mons. O. S.. Názov komunity mal byť aj vymazaný zo zoznamu právnických osôb Rímskokatolíckej cirkvi, ktoré sa nachádzajú na území Trnavskej arcidiecézy. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vo vyjadrení zo dňa 24. novembra 2014 ako ústredný orgán štátnej správy pre vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami potvrdilo, že Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne - Slovenská republiky, Palatínova ul. č. 10 - 12, Komárno, IČO: 00 585 688 dňa 24. novembra 2014 vyradil z evidencie právnických osôb. Uvedený subjekt ministerstvo evidovalo od 28. apríla 1994 ako subjekt odvodzujúci svoju právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov a Opatrenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky k evidencii právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a/alebo náboženských spoločností. Činnosť Rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne bola pritom ukončená dekrétom A.. O. F. č. 8037/14 zo dňa 05. novembra 2014. Podľa § 246c O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (piata časť), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Podľa 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Podľa § 4 ods.4 zákona č.308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. Správne súdnictvo je predmetom právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku v piatej časti, pričom právna úprava konania vo veciach žalôb podaných proti rozhodnutiam správnych orgánov je obsiahnutá v druhej hlave uvedenej piatej časti O.s.p. ako aj v prvej hlave s názvom Všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve. Pokiaľ ide o skúmanie podmienok konania, všeobecná úprava tohto inštitútu upravená v prvej časti O.s.p. sa na základe § 246c ods. 1 O.s.p. aplikuje aj v konaniach vo veciach žalôb podaných proti rozhodnutiam správnych orgánov. Základnými predpokladmi pre to, aby súdne konanie mohlo prebiehať, je splnenie procesných podmienok konania, ktoré musí konajúci súd skúmať predtým, ako sa začne zaoberať vecou samou. Ak procesné podmienky nie sú splnené, súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo nie (odstrániteľné alebo neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok konania). Jednou z takýchto podmienok je aj spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorú má v zmysle vyššie uvedeného § 19 O.s.p. ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť mať práva a povinnosti sa posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Keďže v posudzovanom prípade ide o právnickú osobu, pri posudzovaní jej spôsobilosti mať práva a povinnosti je potrebné vychádzať z Občianskeho zákonníka a osobitných právnych predpisov. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky konania, pričom ide o neostrániteľnú vadu konania spočívajúcu v nedostatku spôsobilosti žalobcu byť účastníkom konania. Táto vada existuje už od momentu začatia konania, návrh na začatie konania (žalobu) podal subjekt, ktorý 24. novembra 2014 zanikol v dôsledku výmazu z registra cirkevných právnických osôb, a v dôsledku ustanovenia § 4 ods.4 zákona č.308/1991 Zb. štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. Nebol dôvod konať s tvrdeným právnym nástupcom žalobcu, k procesnému nástupníctvu by mohlo dôjsť len vtedy, ak by žalobca ako účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania až v priebehu konania. Z uvedeného dôvodu súd konanie podľa § 104 ods.1 zastavil. V súvislosti s vyššie uvedenými konštatovaniami súd vo vzťahu k spôsobilosti žalobcu byť účastníkom konania poukazuje predovšetkým na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 291/2015 zo dňa 30. apríla 2015, v ktorom ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti podanej žalobcom konštatoval, že jeho činnosť bola ukončená dekrétom č. 8037/14 zo dňa 05. novembra 2015 a ako to vyplýva z prípisu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sp. zn. MK-2975/2014 - 260/19908 zo dňa 24. novembra 2014, táto právnická osoba bola vyradená z evidencie právnických osôb odvodzujúcich svoju právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike. Podľa aktuálneho právneho stavu teda sťažovateľ - žalobca zanikol dňom výmazu z evidencie právnických osôb vednej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky 24. novembra 2014. Otázkou spôsobilosti žalobcu byť účastníkom konania sa Ústavný súd Slovenskej republiky zaoberal i v konaní vedenom pod sp.zn. II.ÚS 185/2015. V rozhodnutí zo dňa 26. marca 2015 ústavný súd konajúci o ústavnej sťažnosti žalobcu (proti rozhodnutiu a postupu Krajského súdu v Nitre, ktorý svojím rozhodnutím zrušil rozhodnutie Okresného súdu Komárno o nariadení predbežného opatrenia zastavil z dôvodu, že sťažovateľ - žalobca v zmysle § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikol) v rámci predbežného prerokovania uviedol, že v súvislosti so statusovými konaniami už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 414/2015 konštatoval, že na základe ústavne konformného výkladu ustanovenia § 19 O.s.p. možno priznať spôsobilosť byť účastníkom konania ad hoc aj právnickej osobe, o ktorej zrušenie v príslušnom konaní ide, a to nielen v súvislosti s konaním pred všeobecným súdom, ale obdobne aj pri posúdení spôsobilosti byť účastníkom konania pred ústavným súdom a nositeľom ústavou garantovaných práv. Predmetom ústavného prieskumu v prejednávanej veci nebol postup alebo rozhodnutie všeobecného súdu, ktorým bola sťažovateľovi odňatá spôsobilosť byť účastníkom konania, teda právna subjektivita, ale postup všeobecného súdu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia a v tomto konaní vydané rozhodnutie, ktorým došlo k zastaveniu konania z dôvodu existencie neodstrániteľnej podmienky konania. Ústavný súd poukázal na to, že sťažovateľ (žalobca) zanikol dňom výmazu (vyradenia) z evidencie právnických osôb, pričom v tomto konaní pred ústavným súdom nie je aj vzhľadom na princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu dôvod uvažovať o tom, aby mu bola priznaná právna subjektivita ad hoc, keďže touto otázkou sa bude zaoberať príslušný všeobecný súd, ktorého právomoc predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu. Na základe uvedeného ústavný súd vyhodnotil, že sťažnosť bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), pretože konanie bolo zastavené a súd nezistil splnenie podmienok na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. ani podľa § 250h ods.2 O.s.p.. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.