KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica10. 6. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/23/2015 z 10. 6. 2015

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. 9Sžso/175/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6015200161.1 (29. 11. 2016). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. júna 2015, sp. zn. 24S/23/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6015200161.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/23/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200161
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200161.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: D.. D. A., D. XXXX/XX, XXX
XX S., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2015/1546/VAL zo dňa 20.januára 201,
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č.UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2015/1546/VAL z 20.januára 2015 z r u š u
j e podľa § 250j ods.2 písm.a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. ZV1/
KP/SOC/2014/37953-0012 zo dňa 2. decembra 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 40
ods.1, ods.6 zákona č.447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.
č.447/2008 Z.z.“) nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok za opatrovanie fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou bol pán J. W., narodený X.L. XXXX, naposledy bytom
B. M. XX, S.. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť,
že peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť, ak opatrovaná osoba je fyzickou osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím a podľa komplexného posudku je odkázaná na opatrovanie. Za
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je
najmenej 50%. Pôvodne rozhodnutím č.ZV1/KP/SOC/2014/37953-0004 zo dňa 23. júla 2014 žalobcovi
peňažný príspevok na opatrovanie priznaný nebol, nakoľko podkladom pre rozhodnutie bol lekársky
posudok, z ktorého vyplývalo, že miera funkčnej poruchy pána W. bola 40%, a teda sa nejednalo o
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe odvolania žalobcu Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností
(ďalej len „žalovaný“) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušilo a vec vrátilo na nové
prejednanie a rozhodnutie, a to z dôvodu, že neskorší lekársky posudok určil mieru poruchy 50%
a určil II. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Prvostupňový správny orgán následne
vypracoval nový komplexný posudok č.ZV1/KP/SOC/2014/37996, na základe ktorého bola zistená miera
funkčnej poruchy pána W. 50%. Šetrenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nebolo
vykonané z objektívnych dôvodov, nakoľko pán W. bol hospitalizovaný na geriatrickom oddelení a
následne počas hospitalizácie dňa 2. novembra 2014 zomrel. Posudkový lekár na základe spisovej
dokumentácie určil V. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, pán
W. spĺňal podmienky pre poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie. Nakoľko žalobca ako
žiadateľ o peňažný príspevok na opatrovanie bol posudkovým lekárom uznaný invalidným s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 71%, bola posudzovaná fyzická a psychická



schopnosť žalobcu vykonávať opatrovanie. Posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí potvrdil, že
žalobca vzhľadom na jeho zdravotný stav nebol schopný vykonávať opatrovanie pána W., ktorý bol na
opatrovanie odkázaný. Preto prvostupňový správny orgán žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného
príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nevyhovel.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré žalovaný svojim
rozhodnutím č.UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2015/1546/VAL zo dňa 20. januára 2015 podľa § 40
ods.4 zák. č.447/2008 Z.z. a § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného poukazuje podrobne na dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí,
ktorým prvostupňový správny orgán žiadosti žalobcu nevyhovel. Žalovaný pri preskúmaní odvolaním
napadnutého rozhodnutia postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku prvostupňového
správneho orgánu a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke. Žalovaný vo svojom
rozhodnutí zdôraznil, že prvostupňovým správnym orgánom nebola dostatočne kompletizovaná žiadosť
o poskytnutie peňažného prostriedku. Žalobca nebol v príbuzenskom vzťahu s pánom W., a preto mal už
v čase podania žiadosti predložiť doklad, preukazujúci spoločný pobyt s opatrovaným. Žalobca napriek
upozorneniu prihlásenie na spoločný pobyt nepreukázal. Následne na výzvu žalovaného žalobca mu
doručil svoje čestné prehlásenie, v ktorom prehlásil, že mal prechodný pobyt u pána W. na adrese
S., B. M. XX, v období jún - november 2014. Žalovaný toto vyhlásenie nepovažoval za hodnoverný
doklad o prihlásení sa k prechodnému pobytu podľa zákona o hlásení pobytu občanov SR a registri
obyvateľov SR. Na základe uvedeného na žiadosť žalovaného Mesto Zvolen potvrdilo, že žalobca nebol
prihlásený na prechodný pobyt na adrese S., B. M. XX a zároveň Mesto Zvolen poskytlo informáciu, že
nebohý J. W. mal tento trvalý pobyt od 21. marca 2012 zrušený a miestom jeho trvalého pobytu bolo
len Mesto Zvolen. Na základe uvedeného žalovaný nepovažoval za hospodárne posudzovať fyzickú
a psychickú schopnosť žalovaného vykonávať opatrovanie nebohého pána W. a ani odkázanosť pána
W. na opatrovanie do času jeho smrti, nakoľko nebola splnená podmienka pre poskytnutie peňažného
príspevku na opatrovanie z iného dôvodu, a to podmienky ustanovenej v § 40 ods.4 zák. č.447/2008 Z.z..
Vzhľadom k tomu, že žalobca nesplnil jednu z rozhodujúcich podmienok pre poskytnutie peňažného
príspevku na opatrovanie ustanovenú zákonom, žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný vzhľadom na dôvod, pre ktorý odvolanie žalobcu zamietol, nepovažoval
za hospodárne vykonať lekársku a sociálnu posudkovú činnosť a posúdiť správnosť dôvodov, pre ktoré
prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Žiadal, aby mu bol priznaný a so spätnou platnosťou vyplatený peňažný príspevok za opatrovanie pána
W.. Zdôraznil, že on sa o pána W. šesť rokov vzorne a veľmi dobre staral a to 8-10 hodín denne, pomáhal
mu, nosil mu obedy, chodil s ním k obvodnému lekárovi, pomáhal mu doma, pri sprchovaní, upratovaní a
rôznych domácich prácach. Jemu prvostupňový správny orgán už dvakrát zamietol žiadosť o priznanie
peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, hoci splnil všetky
podmienky. Prvýkrát to bolo z dôvodu, že údajne nebol schopný sa po zdravotnej stránke postarať o
pána W., čo nie je pravdivé. Druhýkrát jeho žiadosti nebolo vyhovené z dôvodu, že údajne u pána W.
nemal vybavený prechodný pobyt, pričom on pred žalovaným čestne prehlásil, že u pána W. prechodný
pobyt mal. Zdôraznil, že prechodný pobyt má len evidenčný charakter a nemá vplyv na rozhodnutie vo
veci samej. Má zato, že správne orgány proti nemu postupovali zaujato.

Vzhľadom k tomu, že žaloba neobsahovala zákonom stanovené náležitosti súd postupom podľa § 43
ods.1 O.s.p. vyzval žalobcu k odstráneniu vád žaloby. Žalobca v lehote určenej súdom vady žaloby
neodstránil, súd však dospel k záveru, že nejde o také vady, ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby a
niet dôvodu k zastaveniu konania podľa § 250d ods.3 O.s.p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. mája 2015 navrhol žalobu zamietnuť v celom
rozsahu. Zdôraznil, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli
žalovanému známe, alebo s ktorými by sa žalovaný v konaní a následne v rozhodnutí nevysporiadal.
K námietke žalobcu vo vzťahu k prechodnému pobytu uviedol, že na účely zákona o peňažných
príspevkoch nemá prechodný pobyt len evidenčný charakter, ale má vplyv na posúdenie veci (§ 40 ods.4
zák.č. 477/2008 Z.z.). Zamestnanci žalovaného sa necítili a necítia byť zaujatí v záležitosti žalobcu,
nakoľko nemali žiadny vzťah k účastníkovi konania, k posudzovanej osobe a ani k prejednávaní veci.



Námietka zaujatosti nebola vznesená a je neopodstatnená. Žalovaný poukázal v písomnom vyjadrení
na to, že vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňovému správnemu orgánu považoval za správne zmeniť
iba dôvody nepriznania peňažného príspevku na opatrovanie, nakoľko žalobcovi by ho nebolo možné
poskytnúť ani za situácie, že by iné podmienky - odkázanosť pána W. na opatrovanie a fyzická a
psychická schopnosť žalobcu vykonávať opatrovanie - boli splnené. Preto žalovaný nepovažoval za
hospodárne vykonať lekársku a sociálnu posudkovú činnosť a posúdiť správnosť dôvodov, pre ktoré
prvostupňový správny orgán žiadosť zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby rozhodnutie žalovaného bolo
preskúmané. On pánovi W. dlhodobo pomáhal, chcel, aby mal dôstojnú starobu, opatroval ho a staral
sa o neho. Opatroval ho už od roku 2008 a to asi 8 hodín denne. Až neskôr sa dozvedel o možnosti
poskytnutia peňažného príspevku za opatrovanie. Príspevok mu nebol poskytnutý z dôvodu, že nespĺňal
podmienku prechodného pobytu. Podľa jeho názoru ale prechodný pobyt má len evidenčný charakter.
Zdôraznil, že pán W. býval na ubytovni vo S. sám, v jednej izbe a on ku nemu chodil ráno, 6-8 hodín
sa u neho zdržiaval, pomáhal mu a večer išiel domov. U pána W. nebolo možné ostať na noc; sám má
pritom trvalé bydlisko vo S., D. XXXX/XX. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil
žalovanému na nové konanie a prehodnotenie jeho žiadosti.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na zákonné podmienky pre poskytnutie peňažného
príspevku za opatrovanie za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Jednou
z podmienok je to, aby fyzická osoba, odlišná od príbuzného opatrovanej osoby, bývala spoločne s
takouto osobou, alebo aby takáto osoba, ťažko zdravotne postihnutá, bývala u osoby, ktorá ju opatruje.
Podmienka bývania sa pritom považuje za splnenú, pokiaľ je preukázaný trvalý alebo prechodný pobyt.
Bolo zrejmé, že žalobca nie je príbuzným pána W.. Preto žalovaný skúmal splnenie podmienky pobytu
a zistil, že tvrdenie žalobcu v čestnom prehlásení, že mal u pána W. prechodný pobyt, nezodpovedá
skutočnosti. Preto žalovaný žalobcovi peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím nepriznal. Z dôvodu hospodárnosti žalovaný ďalšie podmienky neskúmal. Svoje
rozhodnutie považuje za zákonné. Zdôraznila, že pán W. mal od roku 2012 zrušený trvalý pobyt na B.
ulici vo S. a preto nemohlo dôjsť k tomu, aby sa k nemu niekto prihlásil na trvalý alebo prechodný pobyt.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č.447/2008 Z.z.,
(1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so
zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby
osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
(2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej
dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 1-3 zák. č.447/2008 Z.z.,
(1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“)
je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním
peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb
podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť
podľa osobitného predpisu.
(2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z
dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia prekonať sama.
(3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.



Podľa § 14 ods.1 zák. č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie
alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 14 ods.4 zák. č. 477/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 39 ods.1, 2 zák. č. 477/2008 Z.z.,
(1) Opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2008/447/20150201?ucinnost=20.01.2015>, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych
aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.

Podľa § 40 ods.1 zák. č. 477/2008 Z.z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ktorá dovŕšila
šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/20150201?ucinnost=20.01.2015> odkázaná na opatrovanie,
opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť
peňažný príspevok na opatrovanie.

Podľa § 40 ods.3 zák. č. 477/2008 Z.z., fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku
na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd
ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk,
vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa
považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po
dcére svokry alebo svokra.

Podľa § 40 ods.4 zák. č. 477/2008 Z.z., peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj inej
fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a býva s fyzickou osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienka bývania sa považuje za splnenú, ak má fyzická osoba,
ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v
mieste trvalého pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím má prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá ju opatruje
a s ktorou býva.

Podľa § 40 ods.6 zák. č.477/2008, fyzická osoba môže vykonávať opatrovanie, ak je plnoletá, má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávať
opatrovanie a fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím jej udelila písomný súhlas s opatrovaním.
Príslušný orgán posudzuje fyzickú schopnosť a psychickú schopnosť fyzickej osoby vykonávať
opatrovanie, len ak sú pochybnosti o tejto schopnosti fyzickej osoby. Písomný súhlas fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím sa nevyžaduje, ak nie je schopná udeliť písomný súhlas, je maloletým
dieťaťom alebo je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Psychickú schopnosť a fyzickú schopnosť
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas posudzuje príslušný úrad.

Podľa § 244 ods.1 O.s.p, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 245 ods.2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa § 250j ods.2 písm.a) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,
že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca požiadal dňa 16. júna 2014 o poskytnutie
peňažného príspevku na opatrovanie J. W. s odôvodnením, že J. W. má už veľmi vysoký vek, má
93 rokov a potrebuje neodkladne každodennú výpomoc, starostlivosť. Je už pomaly imobilný a trpí
dlhé roky závažnými chorobami. V žiadosti uviedol, že J. W. má adresu trvalého bydliska B. M. XX,
S., adresu svojho bydliska uviedol D. XX, S.. Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu zamietol
rozhodnutím zo dňa 23. júla 2014 s odôvodnením, že v osobe J. W. sa nejedná o osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, nakoľko miera funkčnej poruchy predstavuje 40%. V dôsledku podaného
odvolania žalovaný odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, nakoľko po podaní odvolania a doložení lekárskych nálezov
posudkový lekár vypracoval nový lekársky posudok, podľa ktorého J. W. dosiahol mieru funkčnej poruchy
50% a považoval sa za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V priebehu správneho konania pán
J. W. dňa 2. novembra 2014 zomrel. Podľa komplexného posudku číslo ZV1/KP/SOC/2014/37996 zo
dňa 1. decembra 2014 sa J. W. považoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím so
sociálnymi dôsledkami v oblasti mobility a orientácie, pričom bol odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby
pri zabezpečení pohybu v spoločenskom prostredí a na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, ktorá bola zdravotníckeho charakteru a zároveň aj v oblasti sebaobsluhy a bol odkázaný na
pomoc inej fyzickej osoby podľa stupňa odkázanosti V. Sociálne dôsledky mali byť podľa komplexného
posudku kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie. Posudkový lekár Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen vo svojom potvrdení zo dňa 27. novembra 2014 na základe predložených
lekárskych odborných nálezov konštatoval, že žalobca nebol schopný vykonávať opatrovanie J. W..
Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím číslo ZV1/KP/SOC/2014/37953-0012 zo dňa 2.
decembra 2014 žiadosti žalobcu nevyhovel a peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím žalovanému nepriznal. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
V rámci odvolacieho konania žalovaný zisťoval okolnosti týkajúce sa bydliska žalobcu, pričom na základe
vyjadrenia Mesta Zvolen zistil, že žalovaný nebol prihlásený na prechodný pobyt na adrese S., B. M.
XXXX/XX, pričom J. W. mal na uvedenej adrese od 5. marca 2012 zrušený trvalý pobyt a jeho trvalý pobyt
bolo L. S.. Žalovaný písomne čestne prehlásil, že v mesiacoch jún - november 2014 mal prechodný pobyt
u pána J. W.. Z dôvodu, že žalobca nemal u ťažko zdravotne postihnutej fyzickej osoby - J. W. - trvalý ani
prechodný pobyt, žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 20. januára 2015 č.UPS/US5/SSVODPPKPC/
SOC/2015/1546/VAL odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Zo obsahu žaloby vyplýva, že žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasil, mal zato, že mu peňažný
príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím patrí, J. W. roky dennodenne
riadne opatroval a pomáhal mu, bol v jeho domácnosti každý deň 6-8 hodín. Źalobca v žalobe tiež
namietal, že prechodný pobyt má len evidenčný charakter a nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
V žalobe pritom čestne vyhlásil, že prechodný pobyt u J. W. mal. Z obsahu tvrdení žalobcu súd vyvodil,
že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie v žalobou napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o
posúdenie splnenia podmienky bývania.

Cieľom a účelom zákona č.447/2008 Z.z. je úprava právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných
príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia s podporou
sociálneho začlenenia fyzickej osoby do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej
dôstojnosti. Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych
aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Žalobca podal žiadosť o poskytnutie
peňažných príspevkov pri opatrovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s tvrdením, že
takúto osobu dlhodobo dennodenne opatruje a poskytuje jej potrebnú pomoc.

Peňažný príspevok za opatrovanie patrí nie len rodinnému príslušníkovi osoby ťažko zdravotne
postihnutej, ale aj inej osobe, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 40 ods.4 citovaného zákona. Takáto
fyzická osoba musí osobu ťažko zdravotne postihnutú opatrovať a zároveň musí s ťažko zdravotne
postihnutou osobou bývať. Podmienka bývania sa považuje za splnenú, ak má fyzická osoba, ktorá
opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v mieste



trvalého pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a naopak, ak má fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím má prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá ju
opatruje a s ktorou býva.

Ustanovenie § 40 ods.4 druhá veta zák.č. 477/2008 Z.z. ustanovuje fikciu bývania; u osoby s
prechodným resp. trvalým pobytom u ťažko zdravotne postihnutej osoby sa predpokladá, že podmienka
bývania je splnená. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po zistení, že
žalobca nemal u osoby ťažko zdravotne postihnutej prechodné bydlisko, mal zato, že podmienka bývania
nie je splnená. Ďalšie dokazovanie ohľadne splnenia podmienky napriek čestnému prehláseniu žalobcu
nevykonal a uspokojil sa s oznámením Mesta Zvolen o tom, že žalobca u osoby ťažko zdravotne
postihnutej nemal nahlásený prechodný pobyt. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného
súd dospel k záveru, že podmienka bývania je splnená nielen v prípade preukázaného prechodného
pobytu žiadateľa u osoby ťažko zdravotne postihnutej (a naopak), ale aj v prípade, že osoba, ktorá
opatruje ťažko zdravotne postihnutú osobu, s touto osobou aj reálne býva. Zákon č.477/2008 Z.z. totiž
ustanovuje v § 40 ods.4 dve podmienky, za ktorých je možné priznať peňažný príspevok a to
a/ podmienku opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
b/ podmienku spoločného bývania s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
pričom obe podmienky musia byť splnené kumulatívne. Spoločný trvalý alebo prechodný pobyt nie je
podmienkou pre priznanie peňažného príspevku ale len okolnosťou, za splnenia ktorej sa podmienka
bývania považuje za splnenú. Z uvedeného vyplýva, že podmienka bývania môže byť splnená aj za
súčasnej neexistencie spoločného pobytu (prechodného resp. trvalého). Pokiaľ teda žalovaný usúdil,
tak ako to vyplýva zo žalobou napadnutého rozhodnutia, že bez nahlásenia prechodného bydliska nie
je naplnená podmienka bývania, vec nesprávne právne posúdil.

Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil s poukazom na § 250j ods. 2 písm.
a) O.s.p.. Správny orgán v ďalšom konaní opätovne preskúma žiadosť žalobcu z hľadiska splnenia
podmienok podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z.z. a o žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku
na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím opätovne rozhodne. Pokiaľ žalovaný
zistí, že podmienka spoločného bývania žiadateľa s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím
v rozhodnom období bola splnená, posúdi žiadosť žalobcu aj z hľadiska ďalších predpokladov pre
priznanie peňažného príspevku, ktoré s odkazom na hospodárnosť konania v odvolacom konaní
nevykonal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6015200161

  1. 10. 6. 2015Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/23/2015 z 10. 6. 2015 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 29. 11. 2016Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/175/2015 z 29. 11. 2016