Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/144/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200970 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200970.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobkyne: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. T.. XXXX/XX, XXX XX X. - T., zast. advokátkou JUDR. Magdou Jaňovkovou, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/97496/2014/CI zo dňa 09. júna 2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobkyne z a m i e t a . II/ Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Colný úrad Banská Bystrica, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím zn. 1095131/1/604106/2013 zo dňa 16.12.2013 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 41a ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov za to, že nevedela colnému úradu preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov - tabaku zaistených vo vozidle, ktorého je vlastníčkou, za čo jej bola uložená sankcia - pokuta vo výške 3000 Eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 18.09.2012 o 16,10 hodine v rámci výkonu daňového dozoru pracovníci colného úradu zastavili a skontrolovali vozidlo Fiat Ducato, ev.č. BR XXX BJ, v ktorom sa nachádzal vodič G. T. a spolujazdec O. R.. V nadväznosti na uvedenú prehliadku vykonali službukonajúci colníci ďalšie operačnopátriacie úkony, pri ktorých našli druhé vozidlo Fiat Ducato ev.č. BR XXX BH, nachádzajúce sa v obci I. nad G.. Kľúče od tohto vozidla vydal colníkom T. T.. Colníci zistili vo vozidle tabak nachádzajúci sa v bielych vreciach v počte 46 kusov a nachádzajúci sa v kartónových škatuliach v počte 4 kusy, v celkovej váhe 1037,60 kg. Tovar bol zabezpečený rozhodnutím colného úradu T. T., ktorý v odvolaní namietal nedostatok pasívnej legitimácie s tým, že tovar nepatrí jemu a automobilom disponuje jeho brat G. T. s družkou T. P.. Z vyjadrenia T. P. vyplynulo, že je vlastníčkou predmetného vozidla, v ktorom sa zistil tabak, pričom auto požičala neznámemu vyššiemu pánovi, ktorý požiadal o kľúče s odvolaním sa na súhlas G. T.. Colný úrad vydal rozhodnutie o zabezpečení tovaru žalobkyni, zn. 9005185/1/1227960/2012 z 23.10.2012, ktoré rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené. Colný úrad písomnou výzvou zo dňa 04.07.2013 podľa § 15 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyzval žalobkyňu, aby vo veci podala daňové priznanie a zaplatila spotrebnú daň z tabakových výrobkov, keďže žalobkyni vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z.z. v spojení s § 12 ods. 2 písm. a/ tohto zákona z dôvodu, že nevedela preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade so zákonom. Žalobkyňa na výzvu colného úradu reagovala nesúhlasne, preto colný úrad pristúpil k určeniu spotrebnej dane podľa pomôcok, pričom postup a výsledok určenia spotrebnej dane zaznamenal vo vyhotovenom Protokole zn. 1095164/1/387193/2013 zo dňa 13.08.2013 o určení dane podľa pomôcok. Colný úrad o prerokovaní námietok k Protokolu o určení dane podľa pomôcok spísal zápisnicu, pričom žalobkyňa zopakovala svoje námietky, že nikdy tovar nevidela, nedisponovala s ním ako vlastník, držiteľ, nemá vedomosť o rozsahu a druhu tovaru, ani o tom, komu tovar patrí, kto ho prevážal. Colný úrad rozhodnutím zo dňa 22.10.2013 v zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobkyni spotrebnú daň z tabakových výrobkov vo výške 72.050,94 Eur. V odvolacom konaní, ktoré sa viedlo na základe odvolania žalobkyne, vydal žalovaný rozhodnutie zo dňa 11.04.2014, ktorým rozhodnutie colného úradu o vyrubení spotrebnej dane potvrdil a nadobudlo právoplatnosť dňom 23.04.2014. Pretože colný úrad mal podozrenie, že žalobkyňa v danom prípade porušila aj daňové predpisy, začal konanie o daňovom priestupku. Na ústnom pojednávaní uskutočnenom colným úradom dňa 16.10.2013, za účasti zástupcu žalobkyne, táto uviedla do zápisnice, že sa necíti byť vinná zo žiadneho priestupku, keďže vozidlo požičala osobe, ktorá sa odvolala na G. T.. Žalobkyňa o osobe, jej pohybe a prepravovanom tovare nemá žiadnu vedomosť. Následne dňa 16.12.2013 vydal colný úrad predmetné prvostupňové rozhodnutie o uložení sankcie. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 21.01.2014. Žalovaný v odvolacom konaní vydal rozhodnutie zn. 1100902/97496/2014/CI dňa 09.06.2014, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie colného úradu o uložení sankcie potvrdil. V zákonom stanovenej lehote podala žalobca žalokyňa na tunajšom súde, ktorou sa domáhala zrušiť rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ O.s.p. a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Namietala a uvádzala najmä tieto skutočnosti: 1. Rozhodnutiu predchádzalo iné konanie colného úradu, v ktorom colný úrad určil žalobkyni spotrebnú daň z tabakových výrobkov vo výške 72.050,94 Eur, ktoré rozhodnutie bolo Finančným riaditeľstvom SR potvrdené. Právoplatné rozhodnutie žalovaného o určení spotrebnej dane bolo napadnuté žalobou, o ktorej sa vedie konanie pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 24S/72/2014. 2. Je vlastníčkou motorového vozidla Fiat Ducato ev.č. BR XXX BH, avšak dňa 18.09.2012 vozidlo bolo odstavené, vo vozidlo sa nachádzal tabak a kľúče od vozidla orgánom daňového dozoru odovzdal T. T.. Nemala vedomosť o tom, kto vozidlo v uvedený deň riadil, kam s vozidlom išiel, čo vo vozidle viezol a hoci sa snažila o identifikáciu osoby, ktorej odovzdávala len kľúče, nepodarilo sa jej to. 3. Rozhodnutie o priestupku je založené na špekulatívnej konštrukcii. Vykonané dôkazy žiadnym spôsobom nepreukazujú spáchanie priestupku jej osobou, a to v žiadnej forme zavinenia. 4. V zmysle ustanovenia § 41a písm. c/ (správne §41a ods. 1 písm. c/) zákona č. 106/2004 Z.z. dotknutá osoba musí mať nejakú vedomosť o tom, že má vo svojej dispozícii tabakové výrobky a zároveň musí byť splnená podmienka, že nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia týchto výrobkov. Domnienka, že výrobky patria jej alebo sa u nej nachádzali, je odvodená len zo skutočností, že je vlastníčkou vozidla, v ktorom boli nájdené. Vlastníctvo motorového vozidla neznamená automatické vlastníctvo vecí, ktoré sa v ňom nachádzali. Je potrebné preukazovať, že fyzická osoba o týchto veciach vedela. Správne delikty sú súčasťou administratívneho postihu za určité nedovolené konanie. Jedná sa o trestný postih, rozhodnutia majú sankčný charakter, preto je potrebné v súlade s Ústavou SR poskytnúť podozrivým zo spáchania správneho deliktu plnú záruku v tom, že je neprípustná analógia v neprospech podozrivého zo správneho deliktu a postih musí podliehať takému istému režimu, ako postih trestný, vrátane všetkých záruk poskytnutých Trestným zákonom. 5. V zmysle ustanovenia § 3 priestupkového zákona na priestupok stačí aj zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne nevyžaduje úmyselné zavinenie. Zákon rozlišuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 vedomú nedbanlivosť a nevedomú nedbanlivosť. V predmetnej veci sa v administratívnom konaní dostupnými, resp. vykonanými dôkazmi nepodarilo preukázať žiadnu z foriem zavinenia na strane žalobkyne, preto je rozhodnutie o priestupku v rozpore so základnými princípmi priestupkového konania a ako také je nezákonné. 6. Aj pre administratívne konanie platí prezumpcia neviny a je povinnosťou správnych orgánov zavinenie preukazovať tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností vykonať záver o vine. Celé rozhodnutie je založené na domnienkach a je dôsledkom nedôsledného postupu orgánov daňového dozoru, ktoré mali dostatok možností zabezpečiť dôkazy, zaistiť osoby v spolupráci s Políciou SR. Žalobkyňa zároveň s podaním žaloby podala návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorému predseda senátu v zmysle § 250c ods. 1 O.s.p. vyhovel vydaním uznesenia č.k. 23S/144/2014-16 z 21.10.2014 o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 27.10.2014. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zotrvával na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Nepovažoval za správne tvrdenie žalokyne, že z dikcie ustanovenia § 41a ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z.z. vyplýva, že dotknutá osoba musí mať vedomosť o tovare nachádzajúceho sa u neho. Toto považuje žalovaný za vytrhnuté z kontextu gramatického znenia uvedenej normy, keďže z pozície tvrdenia žalobkyne o existencii vedomostí je potrebné rozlišovať medzi úsekom od zistenia tovaru správcom dane u žalobkyne a pred týmto momentom. Skutková podstata § 41a ods. 1 písm. c/ citovaného zákona nie je žiadnym doplňujúcim ustanovením zákona zúžená iba na skutkové prípady, kde by subjekt mal o tovare vedomosť. Práve naopak, právna úprava konštatuje, že je bezpredmetné, či dotknutá osoba nakladá, alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými, postačuje, ak osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov, ktoré sa u nej zistili, a to bez ohľadu na to, či jej patrili, resp. či mala o nich vedomosť. Aj tvrdenia žalobkyne o tom, že vlastníctvo vozidla ešte nepreukazuje aj vlastníctvo tovaru v ňom, sú neopodstatnené. Z citovaného ustanovenia zákona nevyplýva, že je potrebné uvažovať o reálnom, právne zaraditeľnom, zdôvodniteľnom vzťahu subjektu voči tovaru, t.j. či ho vlastnil, alebo má k nemu iný vzťah, napr. nájom, preprava a podobne. Rozhodujúcou skutočnosťou je zistenie, že sa tovar nachádzal u žalobkyne, ktorá mala najbližší vzťah k tovaru, pod ktorým sa však nerozumie nutnosť preukázania vlastníckeho, nájomného, prepravného, manipulačného vzťahu osoby k tovaru, ale objektívny fyzický vzťah, t.j. moc osoby nad vecou, existencia možnosti osoby v takouto vecou nakladať, bez ohľadu na vôľový aspekt osoby k nemu. Trval na závere, že postup žalobkyne je skutočne nedbanlivostný, čo vyvodzoval z toho, že žalobkyňa údajne požičia motorové vozidlo, v ktorom sa následne zistil tabak, neznámej osobe, a to údajne na odvolávanie sa tejto tretej osoby na G. T.; uvedenú osobu nevie identifikovať, a to ani dodatočne; G. T. akýkoľvek vzťah a vedomosť o danej osobe poprie; G. T. (druh žalobkyne) bol už v minulosti viackrát sankcionovaný rozhodnutiami správcu dane a trestne odsúdený za nelegálne nakladanie s liehom a tabakom podliehajúcim spotrebnej dani; jeden zo sankcionovaných daňových deliktov G. T. bol zistený colným úradom v predajniach a skladových priestoroch potravín na adrese 9. mája 27, Brezno; žalobkyňa je družkou G. T. a má trvalý pobyt na rovnakej adrese ako G. T. a zároveň na rovnakej adrese, na ktorej bol zistený jeden zo sankcionovaných daňových deliktov, t.j. na adrese 9. mája 27 v Brezne, a teda žalobkyňa musela mať vedomosť o tom, že G. T. mal v minulosti konflikty so zákonom v oblasti nakladania s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa nie je sankcionovaná za jej úkony predchádzajúce zisteniu tovaru správcom dane (údajné odovzdanie kľúčov, požičanie auta tretej osobe, resp. či sa reálne, či už úmyselne alebo nedbanlivostne podieľala na nakladaní s tabakom v jej vozidle, ale bola sankcionovaná za svoju pasivitu/nekonanie, nepreukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia tabakových výrobkov colnému úradu, ktoré boli u nej zistené, teda za nezabezpečenie transparentnosti pri nakladaní s tabakovými výrobkami zistenými u nej (v jej vozidle), ktoré právna úprava implicitne v zmysle citovanej skutkovej podstaty podľa § 41a ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z.z. od žalobkyne vyžaduje. Žalovaný považuje tvrdenia žalobkyne o nedôslednom postupe orgánov daňového dozoru pri dokazovaní za neopodstatnené a neprimerané. V konkrétnom prípade práve žalobkyňa tvrdila, že mala údajne auto požičať osobe, ktorú v konaní neidentifikovala, s colným úradom ďalej nespolupracovala, hoci uvedenú spoluprácu na ústnom pojednávaní deklarovala. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne zdôraznila, že aj z písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že žalobkyňu v podstate sankcionuje za to, že je družkou G. T. a za jej pasivitu. Jedná sa o trestanie v priestupkovom konaní, avšak pre dokazovanie musia platiť rovnaké zásady ako v trestaní podľa Trestného zákonníka. Musí byť preukázané zavinenie, pričom žiadna forma zavinenia nebola žalobkyni v konaní preukázaná. Žalobkyňa nemohla predpokladať, nevedela, čo sa bude diať s jej vozidlom, kto a na čo ho bude používať. O všetkých skutočnostiach sa dozvedela až následne. Rozhodnutia v správnom konaní boli vydané len na domnienkach, na nepreukázaných skutočnostiach. Samotná žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že ona o ničom nevedela, nevedela kde je auto a na čo sa používa. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že nie je pravdou, že by žalobkyňa bola sankcionovaná za to, že je družkou G. T.. Táto skutočnosť bola uvedená pri odôvodňovaní formy zavinenia, nedbanlivostného konania žalobkyne. Poukázala na to, že od zistenia tabaku, u ktorého nebol známy pôvod a spôsob nadobudnutia až do rozhodnutia vo veci bol dostatočný časový priestor, aby žalobkyňa zistila osobu, ktorá tovar umiestnila do jej vozidla. V konaní pritom boli vypočuté všetky možné osoby. Auto bolo otvorené kľúčmi, ktoré mal u seba T. T., takže je vylúčené, aby niekto iný násilím vnikol do auta a tovar tam umiestnil. Žalobkyni sa nepodarilo preukázať inú osobu, ktorá s vozidlom manipulovala, ktorá tovar umiestnila do jej vozidla, keďže tovar v jej vozidle umiestnený bol. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktorému predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. 1100902/97496/2011/CI zo dňa 09.06.2014, ktorým žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica zn. 1095131/1/604106/2013 zo dňa 16.12.2013, ktorým colný úrad uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 41a ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z.z., ktorého sa dopustila tým, že nevie colnému úradu preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov - tabaku, zistených vo vozidle, ktorého je vlastníkom, za čo jej podľa ustanovenia § 41a ods. 2 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z.z. uložil sankciu pokuty vo výške 3000 Eur. Ďalej týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté, že žalobkyňa je povinná zaplatiť paušálnu náhradu trov konania o priestupku vo výške 16 Eur. Podľa § 41a ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z.z.; priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá nie je oprávnená na podnikanie, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo ktoré sa u nej nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako s vlastnými. Podľa § 41a ods. 2 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z.z.; colný úrad uloží pokutu za priestupok podľa odseku 1 písm. c) do 33 193,91 eura, najmenej však 66,38 eura, a také tabakové výrobky zabezpečí. Podľa § 41a ods. 6, druhá veta zákona č. 106/2004 Z.z.; na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. ; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.; priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.; konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný. Jednotlivé žalobné námietky súd považoval za neopodstatnené z nasledujúcich dôvodov: Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na prebiehajúce súdne konanie vedené pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 24S/72/2014 na základe ňou podanej žaloby proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica č. 1100902/568102/2013/CI zo dňa 11.04.2014, ktorým v spojení s prvostupňovým správnym orgánom - Colným úradom Banská Bystrica jej bola vyrubená spotrebná daň z tabakových výrobkoch za zdaňovacie obdobie 18.09.2012 vo výške 72.050,94 Eur, súd konštatuje, že preskúmavacie súdne konanie, ktorým sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia o vyrubení spotrebnej dane, je v podstate irelevantnou skutočnosťou pre toto konanie, v ktorom sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok, ktorého sa dopustila žalobkyňa naplnením skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 41a ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z.z.. Správne konanie vo veci vyrubenia spotrebnej dane z tabakových výrobkov žalobkyni je právoplatne skončené. Žaloba podaná podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. proti rozhodnutiu správneho orgánu nie je opravným prostriedkom, a to ani mimoriadnym, pri ktorom by bolo možné očakávať suspenzívny účinok. Správna žaloba je kasačným nástrojom súdnej kontroly zákonnosti správnych aktov. Podanie žaloby teda neprelamuje právne účinky právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, na ktoré, pokiaľ nie je zákonným postupom zrušené, treba hľadieť ako na zákonné a vecne správne. Navyše, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 24S/72/2014-45 zo dňa 16.01.2015 žalobu žalobkyne smerujúcu proti rozhodnutiu žalovaného o vyrubení spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zamietol. Vec nie je právoplatne skončená, v dôsledku podaného odvolania žalobkyňou bola predložená odvolaciemu súdu - Najvyššiemu súdu SR. Krajský súd v odôvodnení tohto rozsudku konštatoval, že žalovaný vec správne právne posúdil, keď na daný skutkový stav aplikoval § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a žalobkyňu posúdil ako platiteľku spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktoré boli u nej nájdené, a ktorých pôvod alebo aspoň spôsob nadobudnutia nevedela preukázať. Konštatoval, že skutkový záver, že sa tabakové výrobky našli u žalobkyne, priamo vyplynul z popísaných zistených a nie sporných skutočností. Súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou, že rozhodnutie o priestupku je založené na špekulatívnej konštrukcii, bez náležitého preukázania spáchania priestupku osobou žalobkyne, a to v žiadnej forme zavinenia. Naopak, zastáva stanovisko, že žalovaný, ako aj colný úrad, vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vec správne právne posúdili. Aj podľa názoru súdu skutkové zistené okolnosti preukazujú spáchanie priestupku žalobkyne, a to vo forme nedbanlivostného zavinenia. Nedbanlivostný postup žalobkyne vyplýva z jej správania, ak požičala motorové vozidlo neznámej osobe, ktorá sa odvolávala na súhlas jej druha G. T., pričom následne nevedela identifikovať osobu, ktorej požičala vozidlo, a to ani dodatočne, pričom G. T. akýkoľvek vzťah a vedomosť o tejto neznámej osobe poprel. Žalobkyňa mala vedomosť, že jej druh G. T. bol v minulosti už viackrát trestaný za nelegálne nakladanie s liehom a tabakom podliehajúcim spotrebnej dani. Súd sa plne stotožňuje vo záverom žalovaného, že konanie žalobkyne má nedbanlivostný charakter a odmieta tvrdenie v žalobe, že by došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny, a že rozhodnutie o priestupku je v rozpore so základnými princípmi priestupkového konania. Pokiaľ žalobkyňa zdôrazňovala skutočnosť, že nezavinila zistený stav, pretože nebola pri otvorení vozidla, neodovzdávala kľúče od vozidla, nemala vedomosť, kto s vozidlom manipuluje, čo sa vo vozidle nachádza a odkiaľ sú veci v ňom zistené, súd poukazuje na to, že toto je irelevantné pre posúdenie naplnenia skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 41a ods. 2 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z.z.. Tvrdenie žalobkyne, že dotknutá osoba musí mať nejakú vedomosť o tom, že má vo svojej dispozícii tabakové výrobky a zároveň musí byť splnená podmienka, že nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia týchto výrobkov, nie je súladná so znením citovaného ustanovenia § 41a ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z.z. a nezodpovedá ani jeho výkladom. V konaní nebolo spornou skutočnosť, že tovar bol zistený v aute, vlastníčkou ktorého je žalobkyňa. Súd sa plne stotožňuje s výkladom ustanovenia§ 41a ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z.z. predostretým žalovaným v písomne podanom stanovisku, z ktorého vyplýva, že vedomosť osoby o existujúcom tovare u nej zistenom nie je nutná aj pred zistením tovaru. Relevantnou skutočnosťou je to, či po tom, čo tovar u nej bol zistený (pričom až týmto momentom, resp. až momentom výzvy správcu dane), sa môže dotknutá osoba dozvedieť o existencii takéhoto tovaru, nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tovaru u nej zisteného. Súd sa nestotožňuje ani s ďalšou žalobnou námietkou, podľa ktorej domnienka, že tabakové výrobky patria jej, alebo sa u nej nachádzali, je odvodená len zo skutočnosti, že žalobkyňa je vlastníčkou vozidla, v ktorom boli tabakové výrobky nájdené. Podľa žalobkyne vlastníctvo motorového vozidla neznamená automaticky vlastníctvo vecí, ktoré sa v ňom nachádzajú. K uvedenému súd uvádza, že z ustanovenia § 41a ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z.z. nevyplýva, že by zistený tovar mal byť dotknutou osobou vlastnený. Rozhodujúcou skutočnosťou však je to, že bol takýto tovar zistený v aute, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa, a teda existuje objektívny fyzický vzťah k zistenému tovaru žalobkyne v dôsledku vlastníctva veci, v ktorom bol tovar zistený. Správne žalovaný konštatoval, že rozhodujúcou skutočnosťou bolo zistenie, že tovar sa nachádzal u žalobkyni, pretože ona má najbližší vzťah k tovaru práve z dôvodu vlastníctva auta, v ktorom boli tabakové výrobky zistené. Keďže žalobkyňa v konaní neurčila osobu, ktorá s vozidlom manipulovala, ktorá by tovar umiestnila do jej vozidla, nemohla sa vyviniť z priestupku, pretože práve v dôsledku jej pasivity došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku v tom, že nevedela preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia zistených tabakových výrobkov v jej aute. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vyporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, pričom svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.