Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/90/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200940 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200940.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu: B.. K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX R. R., zastúpeného Mgr. Filipom Osvaldom, advokátom, Trhová 1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100301/1/241483/2014/4985 zo dňa 23.05.2014, č. 1100301/1/241448/2014/4985 zo dňa 23.05.2014 a č. 1100301/1/241491/2014/4985 zo dňa 23.05.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/241483/2014/4985 z 23.05.2014 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600302/5/839250/2014/MydM z 05.03.2014, rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/241448/2014/4985 z 23.05.2014 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600302/5/839074/2014/MydM z 05.03.2014 a rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/241491/2014/4985 z 23.05.2014 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600302/5/838415/2014/MydM z 05.03.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.095,28 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 885,28 Eur a iné trovy vo výške 210,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a zaplatiť ich právnemu zástupcovi žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.07.2014 vedenou na tunajšom súde pod č. k. 24S/90/2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/241483/2014/4985 zo dňa 23.05.2014. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9600302/5/839250/2014/MydM z 05.03.2014, ktorým v zmysle § 63 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správne daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a § 35b ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 31.08.2007 žalobcovi nepriznal sankčný úrok z preplatku na dani z pridanej hodnoty (DPH) z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 1997 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - jún 1997“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.07.2014 vedenou na tunajšom súde pod č. k. 24S/91/2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/241448/2014/4985 zo dňa 23.05.2014. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9600302/5/839074/2014/MydM z 05.03.2014, ktorým v zmysle § 63 ods. 1 Daňového poriadku a § 35b ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 31.08.2007 žalobcovi nepriznal sankčný úrok z preplatku na DPH z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 1997 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - máj 1997“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.07.2014 vedenou na tunajšom súde pod č. k. 24S/92/2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/241491/2014/4985 zo dňa 23.05.2014. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9600302/5/838415/2014/MydM z 05.03.2014, ktorým v zmysle § 63 ods. 1 Daňového poriadku a § 35b ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 31.08.2007 žalobcovi nepriznal sankčný úrok z preplatku na DPH z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 1997 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - apríl 1997“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca vo vyššie uvedených žalobách namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a tvrdil, že rozhodnutiami a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Žiadal, aby súd rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ a e/ O.s.p. Poukázal na to, že dôvodom nepriznania sankčného úroku podľa napadnutých rozhodnutí žalovaného boli nasledovné skutočnosti: - sankčný úrok za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky podľa § 35b ods. 5 až 7 Zákona o správe daní za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti je možné priznať najskôr od dátumu 01.05.2004; - k priznaniu nároku na sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky je potrebné, aby rozhodnutie správcu dane, podľa ktorého sa nepriznal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť po 01.01.2004; - právoplatné a vykonateľné rozhodnutie bolo v ďalšom konaní zrušené a nahradené novým rozhodnutím alebo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie bolo zmenené novým rozhodnutím tak, že sa priznal daňovému subjektu vyšší nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej vzhľadom na skutočnosť, že pôvodné rozhodnutia správcu dane, ktorými nebol priznaný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 1997 (rozhodnutie č. 694/321/44138/2000 zo dňa 19.05.2000), za zdaňovacie obdobie máj 1997 (rozhodnutie č. 694/321/44143/2000 zo dňa 19.05.2000) a za zdaňovacie obdobie apríl 1997 (rozhodnutie č. 694/321/44130/2000 zo dňa 19.05.2000) boli právoplatné dňa 11.10.2000 a vykonateľné dňa 17.10.2000, to znamená pred 01.01.2004 nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sankčného úroku. Žalobca v žalobách odcitoval text z odôvodnenia rozsudkov Najvyššieho súdu SR č. 8Sžf/54/2012 z 26.09.2013, 6Sžf/54/2012 z 25.09.2013 a 5Sžf/54/2012 z 30.09.2013, v ktorých sa uvádza, že „na konania o žiadostiach žalobcu sa vzťahovali ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. platné v rozhodnom čase, a teda sa postupovalo podľa zákona účinného ku dňu 31.08.2007“. Žalobca poukázal na to, že podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa i správny orgán sú viazaní právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Viazanosť správneho orgánu sa vzťahuje na postup správneho orgánu v novom konaní, na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia, a preto je podľa žalobcu správny orgán viazaný faktami uvedenými v odôvodneniach citovaných rozsudkov na str. 4, 5, 6 a 7, v ktorých Najvyšší súd SR poukázal na to, že ust. § 110c zák. č. 511/1992 Zb. platí od 01.01.2004, pričom podľa § 110c ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 31.08.2007, do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k Európskej únii sa ust. § 35b ods. 1 až 9 uplatnia na všetky dane s výnimkou DPH a spotrebných daní. Ust. § 35b Zákona o správne daní platí od 01.01.2004. Zmluva o pristúpení SR k Európskej únii nadobudla účinnosť dňa 01.05.2004. Ust. § 110e zák. č. 511/1992 Zb. platí od 01.01.2005. Žalobca ďalej s poukazom na odôvodnenia vyššie uvedených rozsudkov NS SR odcitoval § 110e zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 31.08.2007, v zmysle ktorého ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 01.01.2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie. Zároveň odcitoval ust. § 35b ods. 5 a 6 cit. zákona v znení účinnom k 31.08.2007 a konštatoval, že nadmerný odpočet DPH za obdobie jún 1997 mal byť najneskôr vrátený do 25.08.1997, bol však vrátený až 28.02.2006, t.j. omeškanie činilo 3108 dní, nadmerný odpočet za obdobie máj 1997 mal byť najneskôr vrátený do 19.09.1998, bol však vrátený až 28.02.2006, t.j. omeškanie činilo 3083 dní a nadmerný odpočet DPH za obdobie apríl 1997 mal byť najneskôr vrátený do 12.08.1997, bol však vrátený až 28.02.2006, t.j. omeškanie činilo 3121 dní. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na ust. § 23 ods. 1 a 2 zák. č. 289/1995 Z.z. o DPH účinného v r. 1997, ktoré ustanovenia odcitoval a ktoré upravujú lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu (30 dní odo dňa predloženia daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, najneskôr však 25-ty deň po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré bolo daňové priznanie predložené, resp. do 10 dní od skončenia kontroly, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa ods. 1 začne daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu). Žalobca poukázal na to, že daňové priznanie za obdobie jún 1997 bolo podané dňa 25.07.1997, pričom až dňa 02.09.1997 bola začatá daňová kontrola. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 289/1995 Z.z. mal byť preto nadmerný odpočet vyplatený do 30 dní od predloženia daňového priznania, keďže nebola v tejto lehote začatá daňová kontrola. Daňové priznanie za obdobie máj 1997 bolo podané dňa 25.06.1997, kde bola dňa 09.07.1997 začatá daňová kontrola, trvajúca do 03.04.2000, pričom podľa § 30a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. účinného v r. 1997 mala daňová kontrola trvať max. 60 dní, a teda nadmerný odpočet mal byť vyplatený v súlade s § 23 ods. 2 zák. č. 289/1995 Z.z. najneskôr dňa 19.09.1998. Na daňové priznanie za obdobie apríl 1997 bolo podané dňa 26.05.1997, kde dňa 02.06.1997 bola začatá daňová kontrola, ktorá však trvala do 03.04.2000. Podľa § 30a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. účinného v r. 1997 mala daňová kontrola trvať max. 60 dní, a teda nadmerný odpočet mal byť vyplatený v súlade s § 23 ods. 2 zák. č. 289/1995 Z.z. najneskôr do dňa 12.08.1997. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska (NBS) bola zavedená od 01.01.2003, avšak dovtedy bola používaná tzv. diskontná sadzba, ktorá 20.01.1998 i 12.12.1997 predstavovala 8,8 %. Vzhľadom na znenie § 35 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. štvornásobok základnej úrokovej sadzby NBS v tomto prípade predstavoval 35,2 % ročne, a teda 0,09643836 % denne. Pri počte dní omeškania 3108 dní (daňové priznanie za obdobie jún 1997) predstavuje úrok 299,73 % z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov, t.j. zo sumy 52.139,02 Eur, pri počte omeškania 3083 dní (daňové priznanie za obdobie máj 1997) predstavuje úrok 297,32 % z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov, t.j. zo sumy 38.280,06 Eur a pri počte omeškania 3121 dní (daňové priznanie za obdobie apríl 1997) predstavuje úrok 300,98 % z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov, t.j. zo sumy 36.376,95 Eur. Žalobca v žalobe namietal, že nie je možné súhlasiť s tvrdením správcu dane, že na priznanie nároku na sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky je potrebné, aby rozhodnutie správcu dane, podľa ktorého sa nepriznal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítateľnej časti, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť po 01.01.2004. Z ust. § 110e zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 31.08.2007 vyplýva, že ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 01.01.2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie, z čoho žalobca vyvodil, že na priznanie sankčného úroku postačuje, že konanie o ňom bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti zákona, resp. ust. § 110e zák. č. 511/1992 Zb. Nárok na sankčný úrok podľa žalobcu vznikol až vydaním rozhodnutí správcu dane, ktorými bol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet za mesiace jún, máj a apríl 1997 (t.j. rozhodnutie správcu dane č. I/221/952-4705/2006/990311-r zo dňa 23.01.2006, ktorým bol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet DPH za jún 1997 v sume 1.570.445,- Sk, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.01.2006, rozhodnutie správcu dane č. I/221/952-4701/2006/990311-r zo dňa 23.01.2006, ktorým bol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet DPH za máj 1997 v sume 1.153.225,- Sk, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.01.2006 a rozhodnutie správcu dane č. I/221/952-4701/2006/990311-r zo dňa 23.01.2006, ktorým bol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet DPH za apríl 1997 v sume 1.095.892,- Sk, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.01.2006). Až vydaním tohto rozhodnutia bolo zrejmé, že došlo k neoprávnenému zadržiavaniu peňažných prostriedkov žalobcu. Tento právny názor podporuje podľa žalobcu aj odôvodnenie vyššie uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu SR. Žalobca v žalobe namietal, že nie je možné argumentovať skutočnosťou, že pôvodné rozhodnutia žalovaného i správcu dane boli zrušené len z procesných dôvodov, keďže najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, že sa oboznámil so spisovým materiálom, ktorého obsahom boli aj administratívne spisy žalovaného správneho orgánu, a teda mal vedomosť o skutočnostiach, kedy vznikol nárok na nadmerný odpočet DPH. Keby tomu tak nebolo, najvyšší súd by v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedol len skutočnosť, že zo žiadosti daňového subjektu (žalobcu) nebolo zrejmé, o vyplatenie akého úroku žalobca žiadal, a preto mal správca dane postupovať v zmysle § 20 ods. 9 Zákona o správe daní. Žalobca konštatoval, že najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach rozsiahlou právnou argumentáciou zaujal stanovisko ohľadne ustanovení zákona, ktoré bolo potrebné aplikovať na preskúmavané prípady. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám navrhol, aby súd žaloby zamietol. Poukázal na to, že u žalobcu vykonal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac jún 1997, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 964/321/28241/2000, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a bol mu doručený 15.05.2000. Na základe výsledkov kontroly bolo vydané rozhodnutie č. 694/321/44138/2000 zo dňa 19.05.2000, ktorým správca dane nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 1997 nadmerný odpočet v sume 1.570.445,- Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 5.055,- Sk. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. V/210/6978/00/Jaro zo dňa 26.09.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 11.10.2000, rozhodnutie správcu dane z 19.05.2000 potvrdil. Žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26.09.2000, o ktorej Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom č. k. 5Sž 203/00 a č. k. 5Sž 13-16/01 z 27.06.2001 rozhodnutie žalovaného z 26.09.2000 a rozhodnutie správcu dane z 19.05.2000 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správca dane u žalobcu vykonal opakovanú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za jún 1997, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 651/2200/68220/2002 zo 04.07.2002 a Dodatok zo dňa 23.07.2004. Protokol bol so žalobcom prerokovaný a doručený 06.09.2004. Na základe výsledkov kontroly bolo vydané rozhodnutie č. 651/230/65087/04/Šauš zo dňa 13.09.2004, ktorým správca dane žalobcovi nepriznal za zdaňovacie obdobie jún 1997 nadmerný odpočet vo výške 1.570.445,- Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 5.055,- Sk. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. IX/256/22-80/05/311-r zo dňa 07.01.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2005, rozhodnutie správcu dane z 13.09.2004 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane vykonal u žalobcu opakovanú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie jún 1997, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 651/321/46209/2005/10403, 10468/Ska, Zna zo dňa 21.07.2005, ktorý bol so žalobcom prerokovaný 19.10.2005. Na základe výsledkov kontroly bol vydaný dodatočný platobný výmer č. 651/230/60142/05/Šauš zo dňa 27.10.2005, ktorým bola žalobcovi určená za zdaňovacie obdobie jún 1997 DPH v sume 5.055,- Sk. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. I/221/952-4705/2006/990311-r zo dňa 23.01.2006 (právoplatné a vykonateľné 30.01.2006) zmenil dodatočný platobný výmer správcu dane z 27.10.2005 tak, že žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie jún 1997 DPH v sume -1.570.445,- Sk (nadmerný odpočet). Na základe tohto rozhodnutia správca dane 09.02.2006 vrátil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 1997 v sume 1.570.445,- Sk. Dňa 27.11.2006 žalobca doručil správcovi dane výpočet úroku z omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za jún 1997, ktorý bol vypočítaný vo výške 1.602.200,- Sk. Správca dane vydal rozhodnutie č. 651/230/922-71967/06/ Šauš zo dňa 19.12.2006, ktorým nepriznal žalobcovi sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky na DPH za zdaňovacie obdobie jún 1997. Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. I/221/3047-18299/2007/990311-r zo dňa 01.03.2007 rozhodnutie správcu dane o nepriznaní sankčného úroku zo dňa 19.12.2006 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správca dane vydal rozhodnutie č. 651/230/922-17556/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, ktorým nepriznal za zdaňovacie obdobie jún 1997 úrok z preplatku v zmysle § 63 ods. 6 Zákona o správe daní. Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal. Správca dane rozhodnutím č. 651/230/922-26484/07/Šauš zo dňa 18.05.2007 odvolanie zamietol z dôvodu, že smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici žalovanému zaslal právoplatné uznesenie NS SR č. k. 3Sžf/10/2010 z 10.06.2010, podľa ktorého mal žalovaný rozhodnúť o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam správcu dane z 29.03.2007 o nepriznaní úroku z preplatku. Žalovaný rozhodnutím č. I/221/2402-12206/2011/990311-r zo dňa 31.01.2011 rozhodnutie správcu dane o nepriznaní úroku z preplatku z 29.03.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Listom z 19.07.2001 dal žalovaný Ministerstvu financií SR podnet na preskúmanie svojho rozhodnutia č. I/221/2402-12206/2011/990311-r zo dňa 31.01.2011 mimo odvolacieho konania z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore s § 63 Zákona o správe daní. Ministerstvo financií SR rozhodnutím č. MF/21113/2011-71 zo dňa 15.08.2011 rozhodnutie žalovaného č. I/221/2402-12206/2011/990311-r zo dňa 31.01.2011 zrušilo a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný na základe právneho názoru Ministerstva financií SR vydal rozhodnutie č. I/221/21136-116469/2011/990311-r zo dňa 07.11.2011, ktorým rozhodnutie správcu dane z 29.03.2007 potvrdil. Žalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/21136-116469/2011/990311-r zo dňa 07.11.2011, o ktorej rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 24S/4/2012 zo dňa 20.06.2012 tak, že žalobu zamietol. Žalobca sa proti uvedenému rozsudku krajského súdu odvolal. O tomto odvolaní rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 8Sžf/54/2012 zo dňa 26.09.2013 tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/4/2012-35 zo dňa 20.06.2012 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zo 07.11.2011 a rozhodnutie správcu dane z 29.03.2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru vyslovenom v cit. rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo povinnosťou správcu dane postupom podľa § 13 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v spojení s § 165b ods. 1 Daňového poriadku vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov podania, aby bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca listom doručeným správcovi dane dňa 27.11.2006 domáhal, či vyplatenia sankčného úroku podľa § 35b Zákona o správe daní platného v rozhodnom čase, alebo úroku podľa ust. § 63 a nasl. Zákona o správe daní v znení platnom do 31.12.2003, a to v kontexte so znením § 110c a § 110e Zákona o správe daní a po odstránení nedostatkov následne prípadne po doplnení iných nejasností o takejto žiadosti rozhodnúť v súlade s vtedy pre danú skutočnosť platnými právnymi predpismi. Na základe uvedeného právneho názoru správca dane zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 13.01.2014, ktorá bola žalobcovi doručená 21.01.2014. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval vyjadrením z 30.01.2014, doručeným správcovi dane 05.02.2014, v ktorej uviedol, že sa domáha vyplatenia sankčného úroku podľa § 35b Zákona o správe daní platnom v rozhodnom čase. Predmetný sankčný úrok vznikol v súvislosti s vyplatením preplatku na DPH z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 1997, pričom výška sankčného úroku bola žalobcom vyčíslená v sume 151.901,96 Eur. Správca dane posúdil nárok žalobcu na zaplatenie sankčného úroku podľa § 35b Zákona o správe daní a rozhodnutím z 05.03.2014 žiadosti žalobcu nevyhovel a sankčný úrok mu nepriznal s odôvodnením, že nebola splnená podmienka pre priznanie nároku na zaplatenie sankčného úroku vyplývajúca z § 110e Zákona o správe daní, a to že pôvodné rozhodnutie správcu dane, ktorým nebol priznaný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, bolo právoplatné a vykonateľné v r. 2000, t.j. pred 01.01.2004. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým uznesením. Žalovaný vo vyjadrení zopakoval dôvody zhodne, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým nebol priznaný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 1997. Žalovaný ďalej poukázal na to, že u žalobcu vykonal kontrolu za zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za máj 1997, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 694/321/28254/2000, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a doručený 15.05.2000. Na základe výsledkov kontroly bolo vydané rozhodnutie č. 694/321/44143/2000 zo dňa 19.05.2000, ktorým správca dane nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 1997 nadmerný odpočet v sume 1.153.225,- Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 77.275,- Sk. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. V/210/6976/00/Jaro zo dňa 26.09.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2000 tak, že rozhodnutie správcu dane z 19.05.2000 potvrdil. Žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26.09.2000, o ktorej NS SR rozsudkom č. k. 5Sž 203/00 a č. k. 5Sž 13-16/01 z 27.06.2001 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného z 26.09.2000 a rozhodnutie správcu dane z 19.05.2000 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správca dane u žalobcu vykonal opakovanú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za máj 1997, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 651/2200/68218/2002 zo 04.07.2000 a Dodatok z 23.07.2004, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a doručený 06.09.2004. Na základe výsledkov kontroly bolo vydané rozhodnutie č. 651/230/65072/04/Šauš zo dňa 13.09.2004, ktorým správca dane nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 1997 nadmerný odpočet v sume 1.153.225,- Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 77.275,- Sk. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. IX/256/20-78/05/311-r zo dňa 07.01.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.01.2005, rozhodnutie správcu dane z 13.09.2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správca dane vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie máj 1997, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 651/321/46290/2005/10403, 10468/Ska, Zna zo dňa 21.07.2005, ktorý bol so žalobcom prerokovaný 19.10.2005. Na základe výsledkov kontroly bol vydaný dodatočný platobný výmer č. 651/230/60141/05/Šauš zo dňa 27.10.2005, ktorým bola žalobcovi určená za zdaňovacie obdobie máj 1997 DPH v sume 77.275,- Sk. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. I/221/952-4704/2006/990311-r zo dňa 23.01.2006 (právoplatné 30.01.2006) zmenil dodatočný platobný výmer správcu dane z 27.10.2005 tak, že žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie máj 1997 DPH v sume -1.153.225,- Sk (nadmerný odpočet). Na základe tohto rozhodnutia správca dane dňa 09.02.2006 vrátil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 1997 v sume 1.153.225,- Sk. Dňa 27.11.2006 žalobca správcovi dane doručil výpočet úroku z omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za máj 1997. Úrok bol vypočítaný v sume 1.192.671,- Sk. Správca dane vydal rozhodnutie č. 651/230/923-71966/06/Šauš zo dňa 19.12.2006, ktorým nepriznal sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky na DPH za zdaňovacie obdobie máj 1997 s odôvodnením, že v zmysle § 110c a § 110e zák. č. 511/1992 Zb. žalobcovi neprináleží nárok na zaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. I/221/3047-18298/2007/990311-r zo dňa 01.03.2007 rozhodnutie správcu dane o nepriznaní sankčného úroku z 19.12.2006 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že v ďalšom konaní bude správca dane riešiť nárok žalobcu na priznanie úroku podľa § 63 ods. 6 Zákona o správe daní. Správca dane vydal rozhodnutie č. 651/230/923-17554/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, ktorým nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 1997 úrok z preplatku v zmysle § 63 ods. 6 Zákona o správe daní s odôvodnením, že nadmerný odpočet nie je daňovým preplatkom v zmysle ust. § 63 Zákona o správe daní. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom správca dane rozhodnutím č. 651/230/923-26480/07/Šauš zo dňa 18.05.2007 rozhodol tak, že odvolanie zamietol z dôvodu, že smeroval proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici žalobcovi zaslal právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/10/2010 zo dňa 10.06.2010. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu uvedeného v tomto rozhodnutí mal žalovaný o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane z 29.03.2007 o nepriznaní úroku z preplatku rozhodnúť. Žalovaný rozhodnutím č. I/221/2402-12205/2011/990311-r z 31.01.2011 rozhodnutie správcu dane z 29.03.2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v ďalšom konaní bol správca dane povinný priznať a zaplatiť žalobcovi podľa § 63 ods. 6 Zákona o správe daní platnom v danom období úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 1997. Listom z 19.07.2011 dal žalovaný Ministerstvu financií SR podnet na preskúmanie svojho rozhodnutia z 31.01.2011 mimo odvolacieho konania z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Ministerstvo financií SR rozhodnutím č. MF/21112/2011-71 zo dňa 15.08.2011 rozhodnutie žalovaného z 31.01.2011 zrušilo a vec mu vrátilo na ďalšie konanie. Žalovaný na základe právneho názoru Ministerstva financií SR vydal rozhodnutie č. I/221/21136-116468/2011/990311-r zo dňa 07.11.2011, ktorým rozhodnutie správcu dane z 29.03.2007 potvrdil. Žalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 07.01.2011, o ktorej rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 24S/5/2012-35 zo dňa 20.06.2012 tak, že žalobu zamietol. Žalobca sa proti tomuto rozsudku odvolal, pričom o odvolaní rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 6Sžf/54/2012 zo dňa 25.09.2013 tak, že rozsudok krajského súdu z 20.06.2012 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.01.2011 a rozhodnutie správcu dane z 29.03.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že uložil správcovi dane postupovať podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku a vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov podania tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca listom doručeným správcovi dane 27.11.2006 domáhal tak, ako to bolo v prípade uplatneného nároku na sankčný úrok za obdobie jún 2007. Správca dane žalobcovi zaslal výzvu zo dňa 15.01.2014, ktorá mu bola doručená 21.01.2014, na ktorú reagoval vyjadrením z 30.01.2014 doručeným správcovi dane 05.02.2014, v ktorom uviedol, že sa domáha vyplatenia sankčného úroku podľa § 35b Zákona o správe daní platnom v rozhodnom čase. Predmetný sankčný úrok vznikol v súvislosti s vyplatením preplatku na DPH z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 1997 a výšku sankčného úroku žalobca vyčíslil v sume 113.038,81 Eur. Správca dane posúdil nárok žalobcu na zaplatenie sankčného úroku podľa § 35b Zákona o správe daní a rozhodnutím č. 9600302/5/839074/2014/MydM zo dňa 05.03.2014 podaniu žalobcu z 27.11.2006 nevyhovel a sankčný úrok mu nepriznal z rovnakých dôvodov, ako v prípade uplatneného sankčného úroku za obdobie jún 2007. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím z 23.05.2014 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie potvrdil zhodne s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za apríl 1997, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 694/321/28227/2000, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a doručený dňa 15.05.2000. Na základe výsledkov kontroly bolo vydané rozhodnutie č. 694/321/44130/2000 zo dňa 19.05.2000, ktorým správca dane žalobcovi nepriznal za zdaňovacie obdobie apríl 1997 nadmerný odpočet v sume 1.095.892,- Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 19.608,- Sk. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. V/210/6974/00/Jaro zo dňa 26.09.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.10.2000, ktorým rozhodnutie správcu dane z 19.05.2000 potvrdil. Žalobca podal na Najvyšší súd SR žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26.09.2000, o ktorej rozhodol najvyšší súd rozsudkom č. k. 5Sž 203/00-5Sž 13-16/01 z 27.06.2011 tak, že rozhodnutie žalovaného z 26.09.2000 a rozhodnutie správcu dane z 19.05.2000 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správca dane vykonal u žalobcu opakovanú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za apríl 1997, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol zo dňa 04.07.2000 a Dodatok zo dňa 23.07.2004, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a doručený 06.09.2004. Na základe výsledkov kontroly bolo vydané rozhodnutie č. 651/230/65061/04/Šauš zo dňa 13.09.2004, ktorým správca dane žalobcovi nepriznal za zdaňovacie obdobie apríl 1997 nadmerný odpočet v sume 1.095.892,- Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 19.608,- Sk. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. IX/256/19-77/05/311-r zo dňa 07.01.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2005, rozhodnutie správcu dane z 13.09.2004 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane vykonal u žalobcu opakovanú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 1997, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 651/321/46290/2005/10403, 10468/Ska, Zna zo dňa 21.07.2005, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 19.10.2005. Na základe výsledkov kontroly bol vydaný dodatočný výmer č. 651/230/60137/05/Šauš zo dňa 27.10.2005, ktorým bola žalobcovi určená za zdaňovacie obdobie apríl 1997 DPH v sume 19.608,- Sk. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. I/221/952-4701/2006/990311-r zo dňa 23.01.2006 (právoplatné 30.01.2006) zmenil dodatočný výmer správcu dane z 27.10.2005 tak, že žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie apríl 1997 DPH v sume -1.095.892,- Sk (nadmerný odpočet). Na základe tohto rozhodnutia správca dane dňa 09.02.2006 vrátil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 1997 v sume 1.095.892,- Sk. Dňa 27.11.2006 žalobca doručil správcovi dane výpočet úroku z omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za apríl 1997, ktorý bol vyčíslený v sume 1.146.693,- Sk. Správca dane vydal rozhodnutie č. 651/230/924-71963/06/Šauš zo dňa 19.12.2006, ktorým žalobcovi nepriznal sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 1997 s odôvodnením, že v zmysle § 110c a § 110e zák. č. 511/1992 Zb. žalobcovi neprináleží nárok na zaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. I/221/3047-18296/2007/990311-r zo dňa 01.03.2007 rozhodnutie správcu dane o nepriznaní sankčného úroku z 19.12.2006 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že v ďalšom konaní bude správca dane riešiť nárok žalobcu na priznanie úroku podľa § 63 ods. 6 Zákona o správe daní. Správca dane vydal rozhodnutie č. 651/230/924-17553/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, ktorým nepriznal za zdaňovacie obdobie apríl 1997 úrok z preplatku v zmysle ust. § 63 ods. 6 Zákona o správe daní s odôvodnením, že nadmerný odpočet nie je daňovým preplatkom v zmysle § 63 Zákona o správe daní. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol správca dane rozhodnutím č. 651/230/924-26477/07/Šauš zo dňa 18.05.2007 tak, že odvolanie zamietol z dôvodu, že smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici zaslal žalovanému právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/10/2010 zo dňa 10.06.2010. V zmysle právneho názoru najvyššieho súdu uvedeného v predmetnom rozhodnutí mal žalovaný rozhodnúť o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam správcu dane z 29.03.2007 o nepriznaní úroku z preplatku. Žalovaný rozhodnutím č. I/221/2402-12204/2011/990311-r zo dňa 31.01.2011 rozhodnutie správcu dane o nepriznaní úroku z preplatku z 29.03.2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v ďalšom konaní bol správca dane povinný priznať a zaplatiť žalobcovi podľa § 63 ods. 6 Zákona o správe daní platnom v danom období úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 1997. Listom z 19.07.2011 dal žalovaný Ministerstvu financií SR podnet na preskúmanie svojho rozhodnutia z 31.01.2011 mimo odvolacieho konania z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Ministerstvo financií SR rozhodnutím č. MF/21111/2011-71 zo dňa 15.08.2011 rozhodnutie žalovaného z 31.01.2011 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie. Žalovaný na základe právneho názoru Ministerstva financií SR vydal rozhodnutie č. I/221/21136-116467/2011/990311-r zo dňa 07.11.2011, ktorým rozhodnutie správcu dane zo dňa 29.03.2007 potvrdil. Žalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 07.11.2011, o ktorej rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 24S/6/2012-35 zo dňa 20.06.2012 tak, že žalobu zamietol. Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Najvyšší súd SR, ktorý o odvolaní rozsudkom č. k. 5Sžf/54/2012 zo dňa 30.09.2013 rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu z 20.06.2012 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zo 07.11.2011 a rozhodnutie správcu dane z 29.03.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správcovi dane uložil povinnosť postupovať podľa § 13 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z. a vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov podania tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca listom doručeným správcovi dane dňa 27.11.2006 domáhal tak, ako to bolo uvedené v prípade rozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia máj a jún 1997. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 15.01.2014, ktorá mu bola doručená 21.01.2014 a na ktorú reagoval vyjadrením z 30.01.2014, ktoré bolo doručené správcovi dane 05.02.2014. V uvedenom vyjadrení uviedol, že sa domáha vyplatenia sankčného úroku podľa § 35b Zákona o správe daní platnom v rozhodnom čase. Predmetný sankčný úrok vznikol v súvislosti s vyplatením preplatku na DPH z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 1997, pričom výška sankčného úroku bola žalobcom vyčíslená v sume 108.717,05 Eur. Správca dane posúdil nárok žalobcu na zaplatenie sankčného úroku podľa § 35b Zákona o správe daní a rozhodnutím č. 9600302/5/838415/2014/MydM z 05.03.2014 podaniu žalobcu z 27.11.2006 doplnenému vyjadrením z 30.01.2014 nevyhovel a sankčný úrok žalobcovi nepriznal s odôvodnením, že nebola splnená podmienka pre priznanie nároku na zaplatenie sankčného úroku vyplývajúca z ust. § 110e Zákona o správe daní a to, že pôvodné rozhodnutie správcu dane, ktorým nebol priznaný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, bolo právoplatné a vykonateľné v r. 2000, t. j. pred 01.01.2004. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím z 23.05.2014 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zopakoval dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobám napokon uviedol, že trvá na žalobami napadnutých rozhodnutiach a navrhol žaloby zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/90/2014-44 zo dňa 10.04.2015 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu Ing. Antona Joštha, Banská Bystrica proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica pod sp. zn. 24S/90/2014, 24S/91/2014 a 24S/92/2014 s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp. zn. 24S/90/2014 s poukazom na § 112 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. následne preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutia, ktoré im predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu v zmysle § 15 zák. č. 511/1992 Zb. daňové kontroly zamerané na oprávnenosť nároku na odpočet DPH, o výsledku ktorých vyhotovil Protokol č. 694/321/28241/2000 z 03.04.2000 (zdaňovacie obdobie jún 1997), Protokol č. 694/321/28254/2000 z 03.04.2000 (zdaňovacie obdobie máj 1997) a Protokol č. 694/321/28227/2000 z 03.04.2000 (zdaňovacie obdobie apríl 1997), ktoré boli so žalobcom prerokované a doručené 15.05.2000. Na základe výsledkov kontrol správca dane vydal rozhodnutie č. 694/321/44138/2000 zo dňa 19.05.2000 (zdaňovacie obdobie jún 1997), č. 694/321/44143/2000 zo dňa 19.05.2000 (zdaňovacie obdobie máj 1997) a č. 694/321/44130/2000 zo dňa 19.05.2000 (zdaňovacie obdobie apríl 1997), ktorými žalobcovi nepriznal za zdaňovacie obdobie apríl, máj a jún 1997 uplatnené nadmerné odpočty a určil mu daňové povinnosti vo výške stanovenej v týchto rozhodnutiach tak, ako je uvedené na str. 5-11 tohto rozhodnutia. Proti rozhodnutiam správcu dane z 19.05.2000 sa žalobca odvolal, pričom žalovaný tieto rozhodnutia potvrdil rozhodnutiami č. V/210/6978/00/Jaro zo dňa 26.09.2000 (zdaňovacie obdobie jún 1997), č. V/210/6976/00/Jaro zo dňa 26.09.2000 (zdaňovacie obdobie máj 1997) a V/210/6974/00/ Jaro zo dňa 26.09.2000 (zdaňovacie obdobie apríl 1997). Na základe podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti predmetných rozhodnutí žalovaného z 26.09.2000 Najvyšší súd SR citované rozhodnutia žalovaného z 26.09.2000 i rozhodnutia správcu dane z 19.05.2000 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správca dane u žalobcu vykonal opakované daňové kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie apríl, máj a jún 1997, o výsledku ktorých vyhotovil Protokol č. 651/2200/68220/2002 zo dňa 04.07.2002 v znení Dodatku z 23.07.2004 (zdaňovacie obdobie jún 1997), Protokol č. 651/2200/68218/2002 zo dňa 04.07.2002 v znení Dodatku z 23.07.2004 (zdaňovacie obdobie máj 1997) a Protokol č. 651/2200/68216/2002 zo dňa 04.07.2002 v znení Dodatku z 23.07.2004 (zdaňovacie obdobie apríl 1997), ktoré boli prerokované so žalobcom a doručené mu boli 06.09.2004. Na základe výsledkov kontrol správca dane vydal rozhodnutia č. 651/230/65087/04/Šauš zo dňa 13.09.2004 (jún 1997), č. 651/230/65072/04/Šauš zo dňa 13.09.2004 (máj 1997) a č. 651/230/65061/04/Šauš zo dňa 13.09.2004 (apríl 1997), ktorými bola žalobcovi určená DPH za obdobie apríl - jún 1997 vo výške uvedenej v týchto rozhodnutiach. Proti rozhodnutiam správcu dane z 13.09.2004 podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutiami č. IX/256/22-80/05/311-r zo dňa 07.01.2005 (jún 1997), č. IX/256/20-78/05/311-r zo dňa 07.01.2005 (máj 1997) a č. IX/256/19-77/05/311-r zo dňa 07.01.2005 (apríl 1997) tak, že rozhodnutia správcu dane z 13.09.2004 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Správca dane vykonal u žalobcu opakované daňové kontroly DPH za zdaňovacie obdobie apríl - jún 1997, o ktorých bol vyhotovený Protokol č. 651/321/46290/2005/10403, 10468/Ska, Zna zo dňa 21.07.2005 (jún 1997), č. 651/321/46290/2005/10403, 10468/Ska, Zna zo dňa 21.07.2005 (máj 1997) a č. 651/321/46290/2005/10403, 10468/Ska, Zna zo dňa 21.07.2005 (apríl 1997), ktoré boli so žalobcom prerokované a boli mu doručené 19.10.2005. Na základe výsledkov kontrol boli vydané dodatočné platobné výmery č. 651/230/60142/05/Šauš zo dňa 27.10.2005 (jún 1997), č. 651/230/60141/05/Šauš zo dňa 27.10.2005 (máj 1997) a č. 651/230/60137/05/Šauš zo dňa 27.10.2005 (apríl 1997), ktorými bola žalobcovi určená DPH za zdaňovacie obdobie apríl - jún 1997 vo výškach uvedených v týchto rozhodnutiach. Žalobca podal proti uvedeným rozhodnutiam správcu dane z 27.10.2005 odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. I/221/952-4705/2006-990311-r z 23.01.2006 tak, že zmenil dodatočný platobný výmer správcu dane z 27.10.2005 tak, že žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie jún 1997 DPH v sume -1.570.445,- Sk (nadmerný odpočet), rozhodnutím č. I/221/952-4704/2006-990311- r z 23.01.2006, ktorým zmenil dodatočný platobný výmer správcu dane z 27.10.2005 tak, že žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie máj 1997 DPH v sume -1.153.225,- Sk (nadmerný odpočet) a č. I/221/952-4701/2006-990311-r z 23.01.2006, ktorým zmenil dodatočný platobný výmer správcu dane z 27.10.2005 tak, že žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie apríl 1997 DPH v sume 1.095.892,- Sk (nadmerný odpočet). Správca dane na základe citovaných rozhodnutí vrátil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 1997 dňa 09.02.2006 vo výške 1.570.445,- Sk (52.129,22 Eur), za zdaňovacie obdobie máj 1997 dňa 09.02.2006 vo výške 1.153.225,- Sk (38.280,06 Eur) a za zdaňovacie obdobie apríl 1997 dňa 09.02.2006 vo výške 1.095.892,- Sk (36.376,95 Eur), čo vyplýva z vyjadrenia žalovaného. Žalobca listom označeným ako „Výpočet úroku z omeškania - jún 1997“ doručeným správcovi dane 27.11.2006 požiadal správcu dane o úhradu finančného vyčíslenia úroku z omeškania z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu DPH za jún 1997 vo výške 1.602.200,- Sk, t.j. 53.183,30 Eur (pri dennom úroku 0,3375342466 % je celkový úrok z omeškania 102 % z dlžnej sumy) z dôvodu, že nadmerný odpočet DPH za jún 1997 (vo výzve nesprávne uvedené apríl 1997) bol žalobcovi vo výške 1.570.740,- Sk, t.j. 52.139,02 Eur vrátený dňa 28.02.2006. Omeškanie predstavovalo 3022 dní. Žalobca listom označeným ako „Výpočet úroku z omeškania - máj 1997“ doručeným správcovi dane 27.11.2006 požiadal správcu dane o úhradu finančného vyčíslenia úroku z omeškania z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu DPH za máj 1997 vo výške 1.192.671,- Sk, t.j. 39.589,42 Eur (pri dennom úroku 0,3375342466 % je celkový úrok z omeškania 103,42 % z dlžnej sumy) z dôvodu, že nadmerný odpočet DPH za máj 1997 (vo výzve nesprávne uvedené apríl 1997) bol žalobcovi vo výške 1.153.225,- Sk, t.j. 38.280,06 Eur vrátený dňa 28.02.2006. Omeškanie predstavovalo 3064 dní. Žalobca listom označeným ako „Výpočet úroku z omeškania - apríl 1997“ doručeným správcovi dane 27.11.2006 požiadal správcu dane o úhradu finančného vyčíslenia úroku z omeškania z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu DPH za apríl 1997 vo výške 1.146.693,- Sk, t.j. 38.063,23 Eur (pri dennom úroku 0,3375342466 % je celkový úrok z omeškania 104,64 % z dlžnej sumy) z dôvodu, že nadmerný odpočet DPH za apríl 1997 bol žalobcovi vo výške 1.095.892,- Sk, t.j. 36.376,95 Eur vrátený dňa 28.02.2006. Omeškanie predstavovalo 3100 dní. Správca dane rozhodnutiami zo dňa 19.12.2006 č. 651/230/922-71967/06/Šauš (jún 1997), č. 651/230/923-71966/06/Šauš (máj 1997) a č. 651/230/922-71967/06/Šauš (apríl 1997) žiadostiam žalobcu nevyhovel a sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky na DPH za zdaňovacie obdobia apríl, máj, jún 1997 nepriznal s odôvodnením, že žalobcovi s poukazom na § 110c a ust. § 110e zák. č. 511/1992 Zb. neprináleží nárok na vyplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. Vyššie uvedené rozhodnutia boli na základe odvolania žalobcu rozhodnutiami žalovaného zo dňa 01.03.2007 č. I/221/3047-18299/2007/990311-r (jún 1997), č. I/221/3047-18298/2007/990311-r (máj 1997) a č. I/221/3047-18299/2007/990311-r (apríl 1997) zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bol nesprávny postup správneho orgánu, pričom v ďalšom konaní mu bolo uložené, aby riešil nárok daňového subjektu na priznanie úroku z preplatku podľa § 63 ods. 6 Zákona o správe daní. Správca dane následne rozhodnutiami zo dňa 29.03.2007 č. č. 651/230/922-17556/07/Šauš (jún 1997), č. 651/230/923-17554/07/Šauš (máj 1997) a č. 651/230/924-17553/07/Šauš (apríl 1997) žiadostiam žalobcu nevyhovel a nepriznal mu úrok z preplatku na DPH nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia apríl, máj, jún 1997, nakoľko nadmerný odpočet DPH nie je daňovým preplatkom v zmysle § 63 Zákona o správe daní v znení neskorších predpisov. Žalobcove odvolania proti uvedeným rozhodnutiam správcu dane boli rozhodnutiami správcu dane z 18.05.2007 zamietnuté. Rozhodnutiami z 31.01.2011 boli vyššie uvedené rozhodnutia správcu dane z 29.03.2007 zrušené a veci boli vrátené na ďalšie konanie. Na základe podnetu na preskúmanie uvedených rozhodnutí žalovaného mimo odvolacieho konania Ministerstvo financií SR rozhodnutiami zo dňa 15.08.2011 č. MF/211113/2011 (jún 1997), č. MF/211112/2011 (máj 1997) a č. MF/211111/2011 (apríl 1997) rozhodnutia žalovaného z 31.01.2011 zrušilo a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti, nakoľko bolo vydané v rozpore so znením ust. § 63 Zákona o správe daní v platnom znení v čase začatia daňového konania. Zmena predmetného ustanovenia nastala s účinnosťou od 01.09.2007, kedy bola do ustanovenia zavedená úprava zaplatiť úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie. Z prechodných ustanovení § 110g cit. zákona vyplýva, že daňové konania, ktoré boli začaté a neboli ukončené do 31.08.2007 sa dokončia podľa zákona účinného k 31.08.2007. Následne žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.11.2011 č. I/221/21136-116469/2011/990311-r rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 651/230/922-17556/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 o nepriznaní úroku z preplatku na DPH z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 1997 potvrdil s odôvodnením, že nadmerný odpočet, ktorý definuje Zákon o DPH, nespĺňa definíciu pojmu daňový preplatok v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o správe daní, preto nie je možné priznať úrok podľa § 63 ods. 6 cit. zákona pri oneskorenom vrátení nadmerného odpočtu. Z rovnakých dôvodov žalovaný rozhodnutím zo 07.11.2011 č. I/221/21136-116467/2011/990311-r potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 651/230/924-17553/07/ Šauš zo dňa 29.03.2007 o nepriznaní úroku z preplatku na DPH z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 1997 a rozhodnutím zo 07.11.2011 č. I/221/2113-116468/2011/990311-r potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 651/230/923-17554/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 o nepriznaní úroku z preplatku na DPH z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 1997. Žalobca sa žalobami podanými na Krajskom súde v Banskej Bystrici domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného zo 07.11.2011, o ktorých žalobách krajský súd rozhodol rozsudkami č. k. 24S/4/2012, 24S/5/2012 a 24S/6/2012 z 20.06.2012 tak, že žaloby zamietol. Na základe žalobcom podaných odvolaní proti predmetným rozsudkom Najvyšší súd SR rozsudkami č. k. 8Sžf/54/2012 zo dňa 26.09.2013, 5Sžf/54/2012 zo dňa 30.09.2013 a 6Sžf/54/2012 zo dňa 25.09.2013 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.11.2011 v spojení s rozhodnutiam správcu dane z 29.03.2007 týkajúcimi sa nepriznania úroku z omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia apríl, máj, jún 1997 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že správcovi dane uložil povinnosť postupovať podľa § 13 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z. v spojení s § 165b ods. 1 cit. zákona a vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov podaní - žiadostí doručených správcovi dane 27.11.2006 tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, či vyplatenia sankčného úroku podľa § 35b a nasl. Zákona o správe daní platného v rozhodnom čase, alebo úroku podľa § 63 a nasl. cit. zákona v znení platnom do 31.12.2003 a to v kontexte so znením § 110c a § 110e cit. zákona a po odstránení nedostatkov o takýchto žiadostiach rozhodnúť v súlade s vtedy pre danú skutočnosť platnými právnymi predpismi. Správca dane v intenciách vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyzval žalobcu listami z 13 a 15..01.2014 v zmysle § 13 ods. 8 v spojení s § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., aby v stanovenej lehote svoje podania doručené správcovi dane dňa 27.11.2006 vo veci výpočtu úroku z omeškania - apríl, máj a jún 1997 doplnil a vyjadril sa, či sa domáha vyplatenia sankčného úroku podľa § 35b Zákona o správe daní v znení platnom v rozhodnom čase alebo vyplatenia úroku podľa § 63 Zákona o správe daní v znení platnom v rozhodnom čase. Výzvy boli žalobcovi doručené 21.01.2014 a žalobca v stanovenej lehote vo vyjadreniach zo dňa 30.01.2014 uviedol, že sa domáha „vyplatenia sankčného úroku podľa ust. § 35b zák. č. 511/1992 Zb. v znení platnom v rozhodnom čase. Predmetný sankčný úrok vznikol v súvislosti s nevyplatením preplatku na DPH z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl, máj a jún 1997“. Vo vyjadreniach uviedol, že nárok na vrátenie daňového odpočtu za obdobie jún 1997 bol uplatnený vo výške 1.570.740,- Sk, t.j. vo výške 52.139,02 Eur, pričom nadmerný odpočet DPH mal byť vrátený najneskôr do 19.11.1997. Bol však vrátený až 28.02.2006, t.j. omeškanie predstavovalo 3021 dní. Vzhľadom na § 35b ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. úrok predstavoval 0,09643836 % denne, pri počte dní omeškania 3021 dní celkový úrok predstavuje 291,34 % z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov, a preto žiadal uhradiť sumu 151.901,96 Eur. Nárok na vrátenie daňového odpočtu za obdobie máj 1997 bol uplatnený vo výške 1.153.225,- Sk, t.j. vo výške 38.280,06 Eur. Nadmerný odpočet DPH mal byť vrátený najneskôr do 08.10.1997. Bol však vrátený až 28.02.2006, t.j. omeškanie predstavovalo 3062 dní. Pri dennom úroku 0,09643836 % pri počte dní omeškania 3062 dní predstavuje celkovo úrok 295,29 % z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov, preto si uplatnil sankčný úrok vo výške 113.038,81 Eur. Nárok na vrátenie daňového odpočtu za obdobie apríl 1997 bol uplatnený vo výške 1.095.892,- Sk, t.j. 36.376,95 Eur. Nadmerný odpočet DPH mal byť vrátený najneskôr do 02.09.1997. Bol však vrátený až 28.02.2006, t.j. omeškanie predstavovalo 3099 dní. Pri dennej výške úroku 0,09643836 % pri počte omeškania 3099 dní predstavuje celkový úrok 298,86 % z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov, a preto si žalobca uplatnil sankčný úrok vo výške 108.717,05 Eur. Správca dane vyššie uvedenými rozhodnutiami zo dňa 05.03.2014 o žiadostiach žalobcu doručených správcovi dane 27.11.2006, doplnených vyjadreniami z 30.01.2014, o vyplatenie sankčného úroku podľa § 35b zák. č. 511/1992 Zb. v znení platnom v rozhodnom čase rozhodol tak, že týmto žiadostiam nevyhovel a sankčný úrok nepriznal. Žalovaný vyššie uvedenými rozhodnutiami z 23.05.2014 (ktoré sú predmetom preskúmania v tomto konaní) rozhodnutia správcu dane z 05.03.2014 potvrdil s odôvodnením, že pôvodné rozhodnutie správcu dane, ktorým nebol priznaný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 1997, máj 1997 a jún 1997 (rozhodnutia vydané 19.05.2000) nadobudli právoplatnosť 11.10.2000 a vykonateľnosť 17.10.2000, t.j. pred 01.01.2004, a preto daňovému subjektu - žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie sankčného úroku. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 85 ods. 13 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 sa vzťahuje § 23 zákona Národnej rady SR č. 289/1995 Z.z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2003. Podľa § 2 ods. 5 písm. i/ zák. č. 289/1995 Z.z. v znení účinnom k 31.12.1997 na účely tohto zákona sa rozumie nadmerným odpočtom prevýšenie odpočtu dane nad daňou na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie, prípadne upravené podľa § 4, 21 a 43. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 289/1995 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2003 ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Platiteľ odpočítava nadmerné odpočty v poradí, v akom boli uplatnené. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie šesť mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti neodpočítaný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu; žiadosť možno podať najskôr pri podaní daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Podľa § 23 ods. 2 zák. č. 289/1995 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2003 nadmerný odpočet uplatnený v príslušnom zdaňovacom období daňový úrad vráti do 30 dní od podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, ak a) platiteľ v príslušnom zdaňovacom období uskutočnil vývoz tovaru (§ 37), vývoz služieb (§ 38) a medzinárodnú prepravu (§ 39), ktoré predstavujú najmenej 30% zo všetkých uskutočnených zdaniteľných plnení v tuzemsku v cenách bez dane v príslušnom zdaňovacom období, alebo dodal tovar v colnom režime aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme, ktorý predstavuje najmenej 30% zo všetkých uskutočnených zdaniteľných plnení v cenách bez dane, b) u platiteľa v príslušnom zdaňovacom období súčet súm dane na výstupe za zdaniteľné plnenia podliehajúce sadzbe dane 10% presiahne 50% celkového súčtu súm dane na výstupe a súčasne v každom z predchádzajúcich po sebe idúcich piatich zdaňovacích obdobiach súčet súm dane na výstupe za zdaniteľné plnenia podliehajúce sadzbe dane 14% presiahol 50% celkového súčtu súm dane na výstupe, c) platiteľ v príslušnom zdaňovacom období odpočítava daň alebo sumy dane, ktoré sú celkovo vyššie ako 100 000 Sk a ktoré sa viažu na ceny nadobúdaného investičného majetku (§ 21a ods. 4) alebo technického zhodnotenia (§ 21a ods. 6), a súčasne táto odpočítavaná daň alebo sumy dane predstavujú viac ako 50% celkového súčtu súm dane na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Podľa § 23 ods. 3 zák. č. 289/1995 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2003 ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 začne kontrolu na zistenie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu alebo ak platiteľ neumožní vykonanie kontroly v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2, vráti daňový úrad nadmerný odpočet zistený kontrolou v lehote desiatich dní od skončenia kontroly. Podľa § 165b ods. 1 a 2 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) (1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. Podľa § 165 ods. 1 Daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 165 ods. 2 veta za bodkočiarkou Daňového poriadku sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Podľa § 35b ods. 5, 6, 7 zák. č. 511/1992 Zb. v znení zák. č. 609/2003 Z.z. účinného od 01.01.2004 (5) Ak daň zníženú podľa odseku 4 daňový subjekt zaplatil v pôvodnej nezníženej výške, považuje sa rozdiel medzi pôvodne zaplatenou daňou vyrubenou rozhodnutím a daňou zníženou podľa odseku 4 za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu. (6) Správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu podľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platný v deň, keď daňový subjekt uhradil správcovi dane pôvodnú výšku dane. Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane, do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava. (7) Správca dane zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške podľa odseku 6 aj v prípade oneskoreného vrátenia dane alebo nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona. Podľa § 110c ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. v znení zák. č. 609/2003 Z.z. účinného od 01.01.2004 „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2004“ do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa ust. § 35b ods. 1 až 9 uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Podľa § 35b ods. 6, 7, 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení zák. č. 679/2004 Z.z. účinného od 01.01.2005 (6) Správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu podľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa osobitného zákona 11ad) alebo spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona. 1b) Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane, alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti v lehote podľa osobitného zákona 11ad) alebo nárok na vrátenie spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona, 1b) do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava. Za tento deň sa považuje deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu z účtu správcu dane. Ak je správca dane povinný zaplatiť daňovému subjektu sankčný úrok, pri jeho platení sa postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 63. (7) Správca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov podľa odseku 6 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku vydá správca dane daňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. (8) Sankčný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 Sk. Ak je správcom dane obec, sankčný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 100 Sk. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, nezaplatí daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku 6 alebo 7, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 Sk; ak je správcom dane obec, nezaplatí daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku 6, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 100 Sk. Odkaz 11ad je na § 79 zák. č. 222/2004 Z.z.: Podľa § 79 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru vyrubenej colným úradom. Podľa § 79 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Podľa § 110e zák. č. 511/1992 Zb. v znení zák. č. 679/2004 účinného od 01.01.2005 „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2005“ ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 01.01.2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch. Podľa § 110g ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom od 01.09.2007 daňové konanie a daňové exekučné konanie, ktoré boli začaté a neboli ukončené do 31.08.2007, dokončia sa podľa zákona účinného k 31.08.2007, ak ďalej nie je ustanovené inak. Predmetom preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane, ktorými žalobcovi správca dane nepriznal sankčný úrok uplatnený v zmysle § 35b ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.08.2007 za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH za mesiace apríl, máj a jún 1997. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca podal dňa 23.07.1997 daňové priznanie DPH za mesiac jún 1997 a uplatnil si nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 1.570.740,- Sk, dňa 24.06.1997 podal daňové priznanie DPH za mesiac máj 1997 a uplatnil si nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 1.153.225,- Sk a dňa 23.05.1997 podal daňové priznanie DPH za mesiac apríl 1997 a uplatnil si nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 1.095.892,- Sk. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťami doručenými správcovi dane 27.11.2006 označenými ako „Výpočet úroku z omeškania - apríl, máj a jún 1997“ požiadal správcu dane o úhradu finančného vyčíslenia úroku z omeškania za oneskorene vrátený nadmerný odpočet za apríl, máj a jún 1997, ktorý bol žalobcovi vrátený správcom dane 28.02.2006, a to za mesiac apríl 1997 vo výške 1.146.693,- Sk za 3100 dní omeškania, za mesiac máj 1997 vo výške 1.192.671,- Sk za 3064 dní omeškania, za mesiac jún 1997 vo výške 1.602.200,- Sk za 3022 dní omeškania (pri dennom úroku 0,03375342566 % z dlžnej sumy). O predmetných žiadostiach žalobcu rozhodoval správca dane, žalovaný i Ministerstvo financií SR tak, ako je uvedené na str. 6 tohto rozsudku s tým, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/54/2012 z 26.09.2013, bolo rozhodnutie žalovaného zo 07.11.2011 a rozhodnutie správcu dane z 29.03.2007, ktorým žalobcovi nebol priznaný sankčný úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za jún 1997 zrušené. Rovnako na základe rozsudku NS SR č. k. 6Sžf/54/2012 z 25.09.2013 bolo rozhodnutie žalovaného zo 07.11.2011 a rozhodnutie správcu dane z 29.03.2007, ktorým žalobcovi nebol priznaný sankčný úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za máj 1997 zrušené a tiež rozsudku NS SR č. k. 5Sžf/54/2012 z 30.09.2013 bolo rozhodnutie žalovaného zo 07.11.2011 a rozhodnutie správcu dane z 29.03.2007, ktorým žalobcovi nebol priznaný sankčný úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za apríl 1997 zrušené s tým, že správcovi dane bola uložená povinnosť postupom podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku vyzvať žalobcu na odstránenie vád podaní tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, či sa domáha sankčného úroku podľa § 35b alebo úroku podľa § 63 a nasl. Zákona o správe daní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane postupujúc v intenciách vyššie uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu SR vyzval žalobcu na upresnenie požadovaného nároku, pričom žalobca na základe jeho výziev z 13.01.2014 a 15.01.2014 správcovi dane oznámil, že sa domáha vyplatenia sankčného úroku podľa § 35b zák. č. 511/1992 Zb. v znení platnom v rozhodnom čase a vzhľadom na závery uvedené v týchto rozsudkoch NS SR žiadal s poukazom na § 35b ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 31.08.2007 uhradiť sankčný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby NBS (pri výške denného úroku 0,9643836 % z dlžnej sumy za oneskorene vrátený nadmerný odpočet DPH za mesiac jún 1997 sumu 151.901,96 Eur za mesiac máj 1997 sumu 113.038,81 Eur a za mesiac apríl sumu 113.038,81 Eur. Správca dane následne rozhodnutiami z 05.03.2014 žiadostiam žalobcu nevyhovel a nepriznal mu uplatnený sankčný úrok. Žalobca sa proti rozhodnutiam správcu dane odvolal. O odvolaniach rozhodol žalovaný napadnutými rozhodnutiami z 23.05.2014 tak, že rozhodnutia správcu dane z 05.03.2014 potvrdil s odôvodnením, že vzhľadom na to, že pôvodné rozhodnutia správcu dane, ktorými nebol priznaný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl, máj a jún 1997 zo dňa 19.05.2000 boli právoplatné 11.10.2000 a vykonateľné dňa 17.10.2000, t.j. pred 01.01.2004, žalobcovi nárok na zaplatenie sankčného úroku nevznikol. Podľa žalovaného boli dôvodom pre nepriznanie sankčného úroku nasledovné skutočnosti: - sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky podľa § 35b ods. 5-7 Zákona o správe daní za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti je možné priznať najskôr od dátumu 01.05.2004; - k priznaniu nároku na sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky je potrebné, aby rozhodnutie správcu dane, podľa ktorého sa nepriznal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť po 01.01.2004; - právoplatné a vykonateľné rozhodnutie bolo v ďalšom konaní zrušené a nahradené novým rozhodnutím alebo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie bolo zmenené novým rozhodnutím tak, že sa priznal daňovému subjektu vyšší nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalobca v žalobách i na pojednávaní namietal, že takýto právny záver žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Splnomocnený zástupca žalobcu súčasne na pojednávaní uviedol, že síce v žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane aj s poukazom na § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p., tieto zrušovacie dôvody však jednak v žalobách neboli konkretizované a jednak na pojednávaní splnomocnený zástupca žalobcu upresnil, že napadnuté rozhodnutie žiada zrušiť len z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých bol vyslovený názor, že na predmetné konania na základe žiadostí žalobcu o zaplatenie sankčného úroku je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 31.08.2007 a s poukazom na § 110e cit. zákona potom podľa žalobcu postačuje, že konanie o priznanie sankčného úroku prebieha po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, pričom rozhodnutia, ktorými bol priznaný nadmerný odpočet a príslušné zdaňovacie obdobia apríl, máj a jún 1997 boli vydané v r. 2006, t.j. po 01.01.2004, čím boli podľa neho splnené podmienky na aplikáciu ust. § 35b zák. č. 511/1992 Zb. platnom v rozhodnom období. V preskúmavacom konaní súd vychádzal zo skutočností, že žalobca požiadal správcu dane žiadosťami z 27.11.2006, v znení doplňujúcich vyjadrení z 30.01.2013, o vyplatenie sankčného úroku v zmysle § 35b zák. č. 511/1992 Zb. za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za obdobie apríl, máj a jún 1997. Nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobia bol žalobcovi vrátený správcom dane v mesiaci február 2006 v pôvodne uplatnenej výške uvedenej v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie mesiac apríl, máj a jún 1997, ako aj v rozhodnutiach žalovaného z 23.01.2006 (ktorými boli zmenené rozhodnutia správcu dane z 27.10.2005 a bolo rozhodnuté o priznaní nadmerného odpočtu za predmetné zdaňovacie obdobia), t.j. za mesiac apríl 1997 vo výške 1.095.892,- Sk, za mesiac máj 1997 vo výške 1.153.225,- Sk a za mesiac jún 1997 vo výške 1.570.740,- Sk. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Sporné bolo, či žalobcovi vznikol nárok na sankčný úrok podľa § 35b ods. 1 Zákona o správe daní za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona. Žalovaný, ako aj správca dane, pri rozhodovaní o vyššie uvedených žiadostiach žalobcu o vyplatenie sankčného úroku doručených správcovi dane 26.11.2006 (v znení vyjadrení z 30.01.2014), súc viazaní právnym názorom NS SR (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) aplikovali ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.08.2007 a dospeli k záveru, že v kontexte s § 110c ods. 5 a § 110e Zákona o správe daní žalobcovi nárok na sankčný úrok nevznikol. Žalovaný z vyššie citovaných ustanovení Zákona o správe daní vyvodil záver, že sankčný úrok za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky podľa § 35b ods. 5-7 Zákona o správe daní za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti je možné priznať najskôr od dátumu 01.05.2014. Žalobca v žalobách takýto názor považoval za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd túto námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú a záver žalovaného, že sankčný úrok za oneskorene vrátený nadmerný odpočet je možné priznať až od 01.05.2004, považoval za správny z nasledovných dôvodov: Žalobca si uplatnil sankčný úrok za oneskorene vrátený nadmerný odpočet DPH za mesiac jún 1997za obdobie od 19.11.1997 z 28.02.2006, t.j. 3021 dní za oneskorene vrátený nadmerný odpočet za mesiac máj 1997 za obdobie od 08.10.1997 do 28.02.2006, t.j. za 3062 dní a za oneskorene vrátený nadmerný odpočet za mesiac apríl 1997 za obdobie od 02.09.1997 do 28.02.2006, t.j. za 3099 dní. Inštitút „sankčného úroku“ bol však do zák. č. 511/1992 Zb. zavedený až od 01.01.2004 (zák. č. 609/2003 Z.z.). Podľa § 35b ods. 6 Zákona o správe daní v znení zák. č. 609/2003 Z.z. správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu podľa ods. 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS v deň, keď daňový subjekt uhradil správcovi dane pôvodnú výšku dane. Citované ust. § 35b ods. 6 Zákona o správe daní obsahuje spôsob výpočtu sankčného úroku tak, že sankčný úrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava. Ust. § 35b ods. 7 Zákona o správe daní upravuje povinnosť správcu dane zaplatiť daňovému subjektu sankčný úrok vo výške podľa ods. 6 aj v prípade oneskoreného vrátenia dane alebo nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona. Podľa odkazu 6eb bol týmto osobitným zákonom zák. č. 289/1995 Zb. o dani z pridanej hodnoty úč. do 31.12.2003, pričom tento osobitný predpis v § 2 ods. 5 písm. i/ definoval pojem „nadmerného odpočtu“ a v § 23 upravil spôsob, ako aj lehoty vrátenia nadmerného odpočtu v závislosti od toho, či daňový subjekt požiada o vrátenie nadmerného odpočtu pri podaní daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, alebo správca dane nadmerný odpočet vracia po ukončení daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu. Podľa ust. § 110c ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2004) do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k Európskej únii sa ust. § 35b ods. 1-9 uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Účinnosť ust. § 35b ods. 1-9 Zákona o správe daní bola teda v zmysle cit. ust. § 110c ods. 5 Zákona o správe daní odložená ku dňu 01.05.2004, kedy nadobudla účinnosť zmluva o pristúpení SR k Európskej únii. Z uvedeného vyplýva, že za predpokladu, že daňovému subjektu (žalobcovi) vznikol nárok na zaplatenie sankčného úroku (ktorý bol zavedený od 01.01.2004) za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, sankčný úrok bolo možné priznať takémuto subjektu až od 01.05.2004. Záver žalovaného, ktorý vyslovil v napadnutých rozhodnutiach, že sankčný úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu je možné priznať najskôr od dátumu 01.05.2004 je teda správny a v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sankčného úroku (stotožniac sa so záverom správcu dane) z dôvodu, že v preskúmavanom prípade nebola splnená podmienka pre priznanie nároku vyplývajúca z ust. § 110e Zákona o správe daní a to, že pôvodné rozhodnutie správcu dane, ktorým nebol priznaný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, bolo právoplatné a vykonateľné v r. 2000, t.j. pred 01.01.2004. Vychádzal pritom z ust. § 35b ods. 5 a 7 Zákona o správe daní v znení účinnom k 31.08.2007 v kontexte s § 110e cit. zákona. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal tento záver žalovaného, súd jeho námietku považoval za dôvodnú. Žalovaný vznik nároku žalobcu na sankčný úrok podmienil vydaním rozhodnutia správcu dane, podľa ktorého sa nepriznal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti, ktoré by nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť po 01.01.2004 s tým, že by následne takéto rozhodnutie bolo zrušené alebo nahradené novým rozhodnutím, ktorým by sa daňovému subjektu priznal vyšší nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Takýto záver je podľa názoru súdu výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Z vyššie cit. ustanovení Zákona o správe daní vyplýva, že právna úprava - § 35b ods. 7 Zákona o správe daní v znení úč. do 31.12.2004 ukladala správcovi dane povinnosť zaplatiť daňovému subjektu sankčný úrok vo výške určenej podľa ods. 6 v prípade oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, pričom vyplatenie sankčného úroku nebolo podmienené vydaním rozhodnutia správcu dane (ktorým by bolo rozhodnuté o vrátení nadmerného odpočtu, resp. ktorým by bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia o nepriznaní nadmerného odpočtu). Samotná skutočnosť, že nadmerný odpočet bol vrátený oneskorene, t.j. po lehote stanovenej v osobitnom predpise, bola tou skutočnosťou, s ktorou zákon spájal povinnosť správcu dane zaplatiť daňovému subjektu sankčný úrok vo výške stanovenej v § 35b ods. 6 Zákona o správe daní. Na vznik nároku na sankčný úrok podľa platnej právnej úpravy do 31.12.2014 teda nebolo potrebné vydať rozhodnutie správcu dane. Až novelou zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní účinnou od 01.01.2005 (zák. č. 679/2004 Z.z.) bolo o.i. novelizované ustanovenie § 35b cit. zákona upravujúce inštitút sankčného úroku tak, že o.i. bola v ods. 5 zavedená definícia „neoprávnené zadržiavaných finančných prostriedkov“, pričom podľa cit. ust. § 35b ods. 5 Zákona o správe daní v znení účinnom od 01.01.2005 rozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom dane zníženým novým rozhodnutím sa považuje za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu. Rovnako za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sa považuje aj rozdiel medzi zaplateným sankčným úrokom vyrubeným rozhodnutím správcu dane a sankčným úrokom zníženým podľa ods. 4 novým rozhodnutím. Ak bol novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet 11ad/, alebo na jeho neodpočítanú časť, považuje sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu; ak bol novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na vrátenie uplatneného vrátenia dane, 1b/ považuje sa priznaný vyšší rozdiel dane za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu. Následne v ods. 6 sa upravuje spôsob výpočtu na určenie výšky sankčného úroku nasledovne: Správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu podľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa osobitného zákona 11ad) /§79 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty/ alebo spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona. 1b) Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane, alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti v lehote podľa osobitného zákona 11ad) alebo nárok na vrátenie spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona, 1b) do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava. Za tento deň sa považuje deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu z účtu správcu dane. Ak je správca dane povinný zaplatiť daňovému subjektu sankčný úrok, pri jeho platení sa postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 63. Z uvedeného vyplýva, že až od 01.01.2005 bolo vyplatenie sankčného úroku zo strany správcu dane daňovému subjektu (pri splnení podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu) podmienené vydaním rozhodnutia správcu dane.( V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v prejednávanom prípade boli napokon rozhodnutia, ktorými bol žalobcovi určený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobia apríl, máj a jún 1997, vydané dňa 23.01.2006, t.j. po 01.01.2005). Podľa § 110e zák. č. 511/1992 Zb. - prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2005 ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 01.01.2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak v konaní o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona v sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch. V tomto prípade rozhodná skutočnosť pre vznik nároku na sankčný úrok (nevrátenie nadmerného odpočtu) nastala pred 01.01.2005, avšak vzhľadom na ust. § 110c ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. bolo možné aplikovať ustanovenie § 35b až od 01.05.2004, t.j. žalobcovi bolo možné priznať sankčný úrok až od 01.05.2004, nepochybne sa však jedná o sankčný úrok účinný od 01.01.2004. Keďže žalovaný i správca dane vychádzali z (nesprávneho) právneho názoru, že vznik sankčného úroku žalobcu je podmienený v tomto prípade vydaním rozhodnutia správcu dane o ne/priznaní nároku na nadmerný odpočet, resp. vydaním rozhodnutia o zmene takéhoto rozhodnutia po 01.01.2004, (pričom pôvodné rozhodnutia správcu dane, ktorými nebol žalobcovi priznaný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu boli právoplatné a vykonateľné v roku 2000), ďalšie podmienky vzniku nároku na žalobcom uplatnený sankčný úrok neskúmali. Splnenie týchto podmienok bude žalovaný, resp. správca dane povinný zisťovať v ďalšom konaní, v ktorom posúdi dôvodnosť uplatneného sankčného úroku vo vzťahu k dĺžke omeškania (s prihliadnutím na moment vzniku práva na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu a spôsob jeho uplatnenia, ako aj ku skutočnosti, že správca dane vykonal u žalobcu daňové kontroly zamerané na zistenie oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu) a výške uplatneného sankčného úroku a o žiadostiach žalobcu znova rozhodne v súlade s vtedy pre danú skutočnosť platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, po upresnení žalobných dôvodov na pojednávaní, súd napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane zrušil s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodoval na návrh žalobcu (§ 151 O.s.p.). Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca sa dal v konaní zastupovať splnomocneným zástupcom Mgr. Filipom Osvaldom, advokátom, Zvolen na základe zmluvy o právnej pomoci zo dňa 07.07.2014, ktorý vyčíslil trovy konania podaním doručeným súdu 13.04.2015 a žiadal náhradu trov za právne zastupovanie podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vo veci č. k. 24S/90/2014 odmenu vo výške 432,30 Eur (odmena za 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia a vyhotovenie žaloby r. 2014 - 2x 134,- Eur a účasť na pojednávaní 10.04.2015 vo výške 139,83 Eur, 2x režijný paušál r. 2014 po 8,04 Eur a 1x režijný paušál r. 2015 - 8,39 Eur), vo veci č. k. 24S/91/2014 odmenu vo výške 284,08 Eur (odmena za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia a vyhotovenie žaloby r. 2014 - 2x 134,- Eur + 2x režijný paušál po 8,04 Eur), vo veci č. k. 24S/92/2014 odmenu vo výške 284,08 Eur (odmena za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia a vyhotovenie žaloby r. 2014 - 2x 134,- Eur + 2x režijný paušál po 8,04 Eur). Ďalej si uplatnil náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 27,96 Eur (čas strávený cestou zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť 45 min. vo výške 2x 13,98 Eur) a náhradu cestovných výdavkov v zmysle § 15 vyhlášky - cesta zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť na pojednávanie dňa 10.04.2015 osobným motorovým vozidlom Audi ev. č. Q. pri cene benzínu 1,3 Eur/l pri priemernej spotrebe 9,8 l/100 km vo výške 5,61 Eur. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia predstavovalo sumu 1.034,03 Eur + 20 % DPH vo výške 206,81 Eur, t.j. spolu 1.240,84 Eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov vo výške 1.095,28 Eur, z toho náhrada súdneho poplatku za podané žaloby 210,- Eur (3x 70,- Eur) a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 885,28 Eur. Súd vychádzal pri určení výšky trov právneho zastúpenia z vyúčtovania žalobcu, avšak vzhľadom na to, že s poukazom na § 112 O.s.p. spojil konanie o žalobách o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného vedených na tunajšom súde pod č. k. 24S/90/2014, 24S/91/2014 a 24S/92/2014 na spoločné konanie, žalobcovi nepriznal náhradu odmeny za zastupovanie v uplatnenej výške, pretože bol povinný aplikovať ust. § 13 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Odmena za 1 úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky bola preto určená vo výške 223,32 Eur (134,- Eur + 89,32 Eur [2x 1/3 zo sumy 134,- Eur, t.j. 44,66 Eur]), odmena za úkon právnej služby - spísanie žaloby podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky bola stanovená vo výške 223,32 Eur (134,- Eur + 83,32 [2x 1/3 zo sumy 134,- Eur, t.j. 44,66 Eur]) a odmena za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 10.04.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky bola stanovená vo výške 233,05 Eur (139,83 Eur + 93,22 Eur [2x 1/3 zo sumy 139,83 Eur, t.j. 46,61 Eur]), t.j. spolu odmena za 3 úkony právnej služby predstavuje 679,69 Eur, ďalej 3x náhrada hotových výdavkov - režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 24,47 Eur (2 x 8,04 Eur + 1x 8,39 Eur), náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky predstavuje 27,96 Eur (cesta zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť na pojednávanie dňa 10.04.2015 za 2 začaté polhodiny x 13,98 Eur) a náhradu cestovných výdavkov podľa § 15 vyhlášky vo vyčíslenej výške 5,61 Eur - cesta osobným motorovým vozidlom Audi ev. č. Q. zo Zvolena do Banskej Bystrice dňa 10.04.2015. Priznaná odmena a hotové výdavky ( spolu vo výške 737,73 Eur) boli zvýšené o 20 % DPH ( t.j. o sumu 147,55 Eur) s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže žalobca je platiteľom DPH, o čom predložil ako dôkaz osvedčenie o registrácii pre DPH SK1081751814. Súd preto zaviazal žalovaného na náhradu žalobcom účelne vynaložených trov konania vo výške 1.095,28 Eur (súdny poplatok vo výške 210,- Eur a trovy právneho zastúpenia, vrátane náhrady hotových výdavkov a DPH vo výške 885,28 Eur). Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania priznané žalobcovi vo výške 1.095,28 Eur splnomocnenému zástupcovi žalobcu s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.