Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/78/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210555 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713210555.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., K. č. X/XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov otca K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E., H. č. XXXX, zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 70/36 a matky S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G., K. č. X/XX, v súčasnosti bytom vo I. G., XX Q. V., T., K U., zastúpenej JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou so sídlom v Lieskovci, Osloboditeľov č. 2585/5, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/274/2013-182 zo dňa 12.08.2014 v znení opravného uznesenia č.k. 5P/274/2013-215 zo dňa 01.10.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia okresný súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca (prvý výrok), matke maloletého uložil povinnosť platiť maloletému výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do dvadsiateho dňa v mesiaci k rukám otca (druhý výrok); vyslovil, že týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/93/2006-41 zo dňa 07.03.2007 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému (tretí výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok). V odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sú splnené zákonné podmienky k zmene predchádzajúceho rozhodnutia s prihliadnutím na to, že maloletý, aj keď po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti matky, táto mu osobnú starostlivosť nezabezpečuje, nakoľko sa dlhodobo zdržiava v zahraničí spolu s ďalšími dvoma maloletými deťmi; okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, keď mal za to, že v súčasnosti bude v záujme maloletého, aby osobnú starostlivosť prevzal otec, ktorý trvalo žije v mieste svojho bydliska a má vytvorené vhodné bytové aj majetkové pomery k zabezpečeniu výchovy a výživy maloletého; okresný súd neuveril vyhláseniam matky o jej zámere vrátiť sa na Slovensko, pretože nemal preukázané žiadne kroky, ktoré by návrat matky na Slovensko preukazovali. Výživné na maloletého zo strany matky určil okresný súd v minimálnej výške s odôvodnením, že sa mu nepodarilo zistiť pomery matky s výnimkou poberania rodinných prídavkov; za daného stavu potom určil výživné v minimálnej výške v zmysle zákona. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 26, § 62 ods. 2 a 3 Zákona o rodine; o trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Proti rozsudku okresného súdu podala matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 05.09.2014 (č.l. 191-193 spisu), ktorým sa domáhala zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vytýkala okresnému súdu, že neúplne zistil skutkový stav a že z jeho strany došlo aj k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 221 ods. 1 písm. c/, d/ O.s.p.). Poukázala na to, že maloletý jej bol zverený do osobnej starostlivosti. Do polovice augusta 2014 žila vo I. G. s dlhoročným partnerom, s ktorým má spoločného maloletého syna, ktorý sa narodil v roku XXXX, založila si tu rodinu, prišla za ňou aj dcéra z predchádzajúceho vzťahu. Domáhala sa toho, aby za ňou mohol vycestovať aj maloletý. Zo Slovenska bola nútená odísť, nakoľko po rozvode s otcom maloletého bola často bez práce a jej príjem nepostačoval na úhradu výdavkov spojených s chodom domácnosti a rodiny. Maloletého preto nechala v starostlivosti jeho starej matky až do času, kým otec nedá súhlas s vycestovaním maloletého do zahraničia. Maloletý by mal u nej zabezpečené pohodlné bývanie, školu primeranú jeho jazykovým schopnostiam, záujmové aktivity popri škole a lekársku starostlivosť. Skutočnosť, že odišla za prácou do zahraničia, nemôže byť na ujmu ani jej ani maloletému. Výživné zo strany otca nepostačovalo na výchovu a výživu maloletého a otec nebol ochotný platiť viac. Od jej odchodu zo Slovenska sa o maloletého starala jej matka. Maloletý je na ňu zvyknutý, preto súčasný stav, kedy nedobrovoľne odišiel k otcovi, mu spôsobuje traumu, cítiť to na jeho hlase, keď s ním telefonuje alebo „skypuje“. Stav, kedy bol maloletý u svojej starej matky, s tým, že otec mal k nemu kedykoľvek prístup, bol podľa nej vyhovujúci pre všetky strany. Maloletý mal vytvorené pevné a trvalé zázemie. Po celý čas sa snažila s otcom riadne dohodnúť na jeho vycestovaní do zahraničia, ale nedohodli sa. Predmetný návrh otec podal iba s ohľadom na skutočnosť, že s jej mamou, ktorá sa starala o maloletého, zle vychádza, dokonca ju viackrát fyzicky napadol. Matka vyjadrila názor, že maloletý chce byť s ňou. Povedal to pred psychológom, kde ho nikto nenavádzal a povedal to aj pred súdom ustanovenou znalkyňou. Nesúhlasí so záverom, že maloletý ako sedemročné dieťa nevie posúdiť, kde mu bude lepšie. Nevie to posúdiť iba z toho dôvodu, že nikdy nesmel za ňou vycestovať dlhšie, nemohol vyskúšať, kde by mu to viac vyhovovalo, lebo sa vždy snažila, aby bol odovzdávaný otcovi načas. Je preto prirodzené, že maloletý si svoj pobyt v M. idealizoval a možno vysníval, ale vysníval si ho preto, lebo nemal reálnu skúsenosť byť s mamou, ktorú miluje a ktorou je milovaný a súčasne sa venovať svojim záľubám (futbalu). Závery znaleckého posudku v tej časti, že matka improvizuje, sú prehnané, nakoľko matka mala v čase znaleckého dokazovania stabilné zázemie a priviedla si so sebou aj svoju dcéru a chcela aj maloletého; správala sa zodpovedne, vytvorila si zázemie, našla prácu, prisťahovala si otca, sestru, vytvorila komplet nový život. Preto hodnotenia znalkyne sú v tomto smere nelogické. Vzhľadom na tieto nespravodlivé závery znaleckého posudku ako aj vzhľadom na opakované žiadosti maloletého syna vykonala všetky potrebné úkony k tomu, aby sa presťahovala späť na Slovensko. Nakoľko jej ročný syn je občanom I. G., musela žiadať o jeho trvalé vycestovanie a udelenie súhlasu. Do pojednávania okresného súdu to nestihla doručiť. Na Slovensku má zabezpečené bývanie, pomoc so starostlivosťou o deti, materskú škôlku, pediatrov, t.j. všetky podmienky pre riadny rozvoj maloletého; maloletý bude žiť s mamou a súrodencami v usporiadanej rodine. Znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný pre účely tohto konania, neotvoril túto otázku a neporovnal, ktoré výchovné prostredie je pre dieťa výhodnejšie, t.j. či tam, kde dieťa vyrastá medzi svojimi súrodencami a matkou alebo kde ho bude otec maloletého vychovávať sám. Znalecké dokazovanie je preto neúplné. Vzhľadom k tomu považovala matka rozhodnutie okresného súdu za predčasné s tým, že neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré by viedli k správnemu rozhodnutiu vo veci. Na základe uvedeného sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 24.09.2014 (č.l. 204-207 spisu) navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia matky v odvolaní označil za tendenčné, značne nekritické, zavádzajúce a nekorešpondujúce so skutkovým a právnym stavom veci. Stotožnil sa s rozsudkom okresného súdu, ktorý mal na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania spoľahlivo a náležite preukázané, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky k zmene predchádzajúceho rozhodnutia v otázke zverenia maloletého do jeho starostlivosti, keďže matka maloletého nezabezpečuje tomuto riadnu a potrebnú osobnú starostlivosť, hoci jej bol súdom zverený do starostlivosti. V konaní bolo preukázané, že matka sa dlhodobo zdržuje v zahraničí (I. G.). Maloletého ponechala matka svojej matke Y. A., t.j. osobe, ktorá nie je nositeľom rodičovských práv a povinností k maloletému, nie je jeho zákonným zástupcom a ani jej maloletý nebol zverený rozhodnutím súdu alebo rodičovskou dohodou. Počas konania opakovane zdôrazňoval, že stará matka maloletého výrazným a negatívnym spôsobom prehlbuje nerešpektovanie a porušovanie zákonom stanovených rodičovských práv a povinností spočívajúcich v sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého, čím tak nie sú chránené jeho záujmy a potreby. Stará matka maloletého extenzívnou formou nerešpektovala rodičovské práva otca vo vzťahu k maloletému, pričom maloletému a jeho okoliu manipulatívnym spôsobom podsúvala nekorektné a zavádzajúce tvrdenia týkajúce sa jeho osoby so zrejmým cieľom narušiť ich vzájomný blízky a citový vzťah. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením matky v odvolaní, že stav, kedy maloletý bol v starostlivosti jeho starej matky, bol „vyhovujúci pre všetky strany“. Otec sa v plnej miere stotožnil aj so závermi vypracovaného znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že maloletý je vo veku, kedy je pre jeho rozvoj a rozvoj jeho osobnosti dôležitá osoba otca. Znalkyňa súčasne zdôraznila, že maloletý situáciu vo vzťahu k matke idealizuje, nevníma ju reálne, čo pôsobí vo vývine jeho chlapčenskej osobnosti regresne. Matka nevníma reálne citové potreby maloletého, ktoré sú prirodzene nevyhnutné pre optimálny vývin jeho chlapčenskej osobnosti. Existenčné a tým aj výchovné prostredie matky je nepredvídateľné a ťažšie kontrolovateľné aj vzhľadom k jej tendencii improvizovať. Výchovnú spôsobilosť matky možno podľa znalkyne hodnotiť ako nezodpovednú. Nestabilný a pochybnosti vyvolávajúci spôsob života matky nie sú a nemôžu byť zárukou pre riadny a harmonický vývoj a výchovu maloletého. Správaním matky trpí aj maloletý, pretože aj z toho minima času, ktorý sa matka dieťaťa zdržuje na území Slovenska, trávi s maloletým iba krátky čas. Otec zdôraznil, že rozhodnutie presťahovať sa späť na Slovensko matka žiadnym spôsobom nepreukázala a žiadnym spôsobom neosvedčila vykonanie reálnych krokov k verifikácii jej tvrdení o návrate na Slovensko. Žiadne doklady o týchto skutočnostiach nepriložila ani k svojmu odvolaniu, čím sa jej tvrdenia dostávajú do nehodnovernej a špekulatívnej roviny. Otec poukázal na to, že zverenie maloletého do jeho starostlivosti odobril aj kolízny opatrovník. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu písomným podaním zo dňa 16.09.2014 (č.l. 201 spisu) navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolanie matky nie je dôvodné. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že sú splnené podmienky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v zmysle jeho zverenia do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného. Odvolacie námietky matky nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. V podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). S ohľadom na odvolacie námietky matky odvolací súd uvádza, že okresný súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v zmysle jeho zverenia do osobnej starostlivosti otca. S uvedeným záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Z dokazovania vyplynulo, že napriek zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky, táto mu osobnú starostlivosť z dôvodu pobytu v zahraničí prakticky neposkytovala a maloletý bol vo faktickej starostlivosti starej matky zo strany matky; za situácie, kedy otec maloletého prejavil záujem o osobnú starostlivosť o maloletého a v jeho osobe a pomeroch okresný súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by predstavovali prekážku v poskytovaní osobnej starostlivosti o maloletého, nebol zákonný dôvod návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti nevyhovieť. Naopak z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že počas faktickej starostlivosti starej matky zo strany matky o maloletého došlo u neho k zhoršeniu prospechu v škole. Vykonané dokazovanie a znalecký posudok podaný v súdnom konaní potvrdili, že otec je schopný postarať sa o maloletého a zverenie do jeho osobnej starostlivosti bude v záujme maloletého. Matka svoje tvrdenia o návrate na Slovensko žiadnym spôsobom neosvedčila; účastníci konania síce v nesporovom konaní v dôsledku uplatňovania vyšetrovacej zásady nemajú dôkaznú povinnosť a nenesú dôkazné bremeno, nie sú však úplne zbavení povinnosti tvrdenia a aktivity za účelom zistenia skutkového stavu (§ 101 ods. 1 O.s.p.; okrem toho ustanovenie § 120 ods. 2 O.s.p. ako prejav vyšetrovacej zásady hovorí o povinnosti súdu vykonať „ďalšie dôkazy“, čo nepriamo predpokladá označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení účastníkmi podľa § 120 ods. 1 O.s.p. aj v nesporovom konaní; ani v nesporovom konaní nejde o povinnosť súdu „pátrať“ po dôkazoch, pretože vyšetrovacia zásada sama osebe nenahrádza na prvom mieste stojacu dôkaznú aktivitu účastníkov konania; povinnosť súdu vykonať aj iné než účastníkmi označené dôkazy so sebou nesie len ten následok že nesplnenie povinnosti tvrdenia nemôže byť účastníkovi konania na ujmu z hľadiska výsledku konania vo veci samej, t.j. medzi nesplnením povinnosti tvrdenia, resp. dôkaznej povinnosti a neunesením dôkazného bremena nie je vzťah kauzality ako je tomu v prípade sporového konania, pretože nesporové konanie je pod vplyvom vyšetrovacej zásady budované na absencii dôkazného bremena na strane účastníkov konania). Nebol preto dôvod znalecky skúmať matkou požadovaný „nový“ stav po jej tvrdenom návrate na Slovensko, pretože tento nebol ani osvedčený. Skutkový stav zistený okresným súdom z vykonaného dokazovania bol preto postačujúci na rozhodnutie vo veci. Dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v znení opravného uznesenia podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie v prejednávanej veci mohlo začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.