Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/94/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711215757 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711215757.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Oľgy Maľovej v právnej veci žalobcu: S. O., nar. XX. XX. XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom T., N. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária C. C., K. XX, proti žalovanej: B. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., F. D. XXXX/XX, t. č. bytom T., S. XXX/XX, štátna občianka SR, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Vinarčík, so sídlom C. C., S. Q. X, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 06. 12. 2012 č. k. 15C/196/2011-89, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom žalobu zamietol. Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v tejto časti ho vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanej trovy konania vo výške 216,62 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zamietnutie žalobného návrhu, ktorým sa žalobca voči žalovanej domáhal vrátenia daru, konkrétne rodinného domu nachádzajúceho sa vo T., katastrálne územie Z., na ulici F. D., súpisné č. XXXX/XX s vedľajšími stavbami a vonkajšími úpravami postavenom na parcele KNC XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, a KNC XXX - záhrada o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva Správy katastra Zvolen č. XXX v 1-ine. Vrátenia daru sa domáhal z dôvodu, že obdarovaná žalovaná sa neustále voči nemu aj voči členom jeho rodiny stáva hrubo a sústavne porušuje dobré mravy, porušuje manželský sľub vernosti, hrubo osočuje, hanlivo a nepravdivo ako aj urážlivo sa vyjadruje voči osobe jeho syna K. O.. Okrem toho odvliekla svojho syna, ich vnuka, z rodinného prostredia proti jeho vôli a nezabezpečuje mu riadnu základnú starostlivosť, čím ho ohrozuje na živote a zdraví. Z uvedených dôvodov vyzval žalovanú, aby mu dar vrátila. Žalovaná sa má hrubo správať aj k jeho manželke, ktorú ohovára a vulgárne sa na jej adresu vyjadruje. Po vykonaní dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že darovacia zmluva, predmetom ktorej bola uvedená nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu, je pre nedostatok vážnosti v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. V skutočnosti šlo o kúpnu zmluvu a nie o darovaciu zmluvu. Pretože darovaciu zmluvu súd považoval za absolútne neplatný právny úkon, nie je možné domáhať sa vrátenia daru z neplatnej zmluvy. Navyše bolo účastníkmi konania vyslovené podozrenie aj z obchádzania zákona, konkrétne daňového zákona, keď poplatky za prevod nehnuteľností boli vyššie ako v prípade darovania, a preto prichádza do úvahy aj absolútna neplatnosť z dôvodu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. z dôvodu obchádzania daňových zákonov. Súd dospel k záveru, že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, k čomu bolo potrebné prihliadnuť, a preto sa žalobca nemôže s úspechom domáhať vrátenia daru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na odôvodnenie rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej súd vyjadril názor, že žalovaná ako matka sa o svojho syna príkladne stará a vie zabezpečiť jeho výchovu a výživu, nebolo zistené žiadne zanedbanie starostlivosti zo strany matky voči synovi. Tiež súd považoval za preukázané, že medzi bývalými manželmi sú vzťahy veľmi napäté, podobne je to aj medzi žalovanou a jej bývalými svokrovcami. Súd sa viac hmotnoprávnymi dôvodmi pre vrátenie daru nezaoberal a zisťoval, či došlo k uzavretiu darovacej zmluvy alebo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Dospel k záveru, že zmluva je neplatná, a preto sa žalobca nemôže domáhať vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, čo bolo aj dôvodom na zamietnutie žaloby. K zisteniam v prvom odseku vyjadril nesúhlas z dôvodu, že práve dokázanie nemorálneho konania a konania v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalovanej smerom k žalobcovi bolo pre žalobcu nevyhnutným. Len výsluchom samotného žalobcu sa nedalo dobre preukázať, že konanie žalovanej bolo nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi, a preto navrhol doplnenie dokazovania výsluchom priamych svedkov - A. E. a F. A.. Súd tieto návrhy zamietol. V opačnom prípade by tvrdenia žalobcu o nemorálnom konaní a konaní v rozpore s dobrými mravmi žalovanej boli jasne dokázané pred nezávislým a nestranným súdom, čo by pre žalobcu bolo istou formou zadosťučinenia za negatívne následky takéhoto konania. Znamenalo by to aj pozitívny stav vzhľadom k uneseniu dôkazného bremena pred súdom. Preto sa s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhov na vykonanie spomínaných dôkazov nemôže v žiadnom prípade stotožniť. K zisteniu súdu o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu nedostatku vážnosti a z dôvodu obchádzania zákona so záverom, že sa žalobca nemôže s úspechom domáhať z uvedených dôvodov vrátenia daru, sa plne stotožňuje, avšak právny názor odvolacieho súdu, ktorý bude vyjadrený v odôvodnení rozhodnutia, bude považovať za právne nadradený. S poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ podáva odvolanie majúc za to, že súd v rámci dokazovania neúplne zistil skutkový stav, keď zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov. K rozhodnutiu v časti trov konania vytýkal súdu, že priznal žalovanej viac ako jej podľa práva patrí, keď jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, hoci v zmysle vyhlášky mal priznať náhradu len za dva úkony, a to prevzatie a prípravu a za účasť na pojednávaní. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia výroku v časti zamietnutia žaloby navrhol zmeniť výrok o trovách konania tak, že žalovanej budú priznané trovy vo výške 169,87 Eur. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania odvolaním napadla žalovaná prostredníctvom splnomocneného advokáta. Podanie odvolania odôvodnila ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., teda nesprávnym právnym posúdením veci, poukázala na to, že už v prvostupňovom konaní namietala voči výške zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh, keď podľa jej názoru súdny poplatok mal byť stanovený podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, keď sa dá jednoznačne určiť hodnota sporu, prvostupňový súd však vyrubil poplatok s odkazom na položku č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 Eur. Pri rozhodnutí o trovách konania súd vychádzal z vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, pričom trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa § 11 ods. 1, kde základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Súd jej takto priznal trovy konania vo výške 216,62 Eur. Trovy konania vyčíslené žalovanou boli podľa jednoznačne určenej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu, t. j. 1 spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti zo sumy 39.750,- Eur podľa znaleckého posudku znalkyne P.. B. F.. Za tri úkony právnej služby spolu s režijným paušálom tak predstavovali trovy konania sumu 1.392,34 Eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania preto považuje za nesprávne a dožaduje sa zmeny podľa § 220 O. s. p. tak, že žalobca bude zaviazaný zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 1.392,34 Eur. Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok vo veci samej, t. j. vo výroku, ktorým súd žalobný návrh zamietol, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 vrátil vec v tomto rozsahu prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K rozhodnutiu vo veci samej odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v náležitom rozsahu, hodnotenie je v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., aplikácia právnych predpisov a právne posúdenie veci považuje odvolací súd za správne a na odôvodnenie rozsudku v tomto smere v podrobnostiach odkazuje v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., pretože sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Naviac odvolací súd k tejto časti odvolania poukazuje na skutočnosť, že ani sám žalobca v odvolaní správnosť záverov ohľadne absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy nespochybnil a žiadnym spôsobom voči nemu ani nenamietal. K odvolacej námietke vyjadrenej v prvej časti podaného odvolania, kde vytýka žalobca prvostupňovému súdu neúplné zistenie skutkového stavu a zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka je bezpredmetná. Poukazuje pritom na ustanovenie § 120 ods. 1 veta druhá O. s. p., podľa ktorej súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Odvolací súd zistil, že žalobca, tak ako to tvrdí, navrhol výsluch svedkov - A. E. a F. A.. Zo zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 06. 12. 2012, strana 9 zápisnice (č. l. 85 spisu), odvolací súd zistil, že v závere dokazovania súd oslovil právnych zástupcov účastníkov s otázkou, či majú návrhy na doplnenie dokazovania. Právna zástupkyňa žalovanej navrhla vypočuť priameho svedka - suseda A. E., na to právna zástupkyňa žalobcu navrhla výsluch svedkyne - F. A.. Na otázku súdu, k čomu sa má svedkyňa vyjadriť, žalobca uviedol, že ide o priamu účastníčku toho, keď tam bola žalovaná a nadávala jeho manželke. Súd uznesením zamietol návrh na doplnenie dokazovania vypočutím týchto svedkov. Prítomný žalobca navrhol aj vypočutie ďalších susedov a priateľa P.. S.N., P.. Z.P. a Z.. X. E., súd uznesením návrh na doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov tiež zamietol. V dôvodoch napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že „hlbšie neskúmal hmotnoprávne dôvody pre vrátenie daru, nakoľko sa zameral na zistenie, či v skutočnosti došlo k darovaniu alebo k uzavretiu kúpnej zmluvy“. V tejto súvislosti, keďže súd zamietol žalobu z dôvodu, že zmluvu, ktorá mala byť základom pre poskytnutie daru žalobcom žalovanej, považoval z uvedených dôvodov za absolútne neplatnú. Žaloba teda nebola zamietnutá z dôvodu, že by žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach o hrubom a nemorálnom správaní sa žalovanej voči jeho osobe a voči osobe jeho manželky, ale z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy, a to absolútnej, keď v takomto prípade neprichádza do úvahy možnosť vrátenia daru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, ako to uviedol prvostupňový súd. Pokiaľ má žalobca zato, že pre žalobcu bolo nevyhnutným dokázaním nemorálneho konania a navyše konania v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalovanej smerom k žalobcovi, takéto dokazovanie vzhľadom na právny záver by bolo nadbytočné a v žiadnom prípade by nemalo vplyv na posúdenie potrebných skutkových zistení a záverov, tak aj aplikácie príslušných právnych predpisov. Prvostupňový súd postupoval správne, keď navrhnuté dôkazy - výsluchy svedkov k otázke tvrdeného nemorálneho správania sa žalovanej k žalobcovi - nevykonal, pretože ich správne považoval za nadbytočné, keď darovaciu zmluvu kvalifikoval ako absolútne neplatný právny úkon. Pokiaľ v odvolaní žalobca nesúhlasí s odôvodnením súdu, podľa ktorého sa žalovaná ako matka príkladne stará o syna a dokáže zabezpečiť jeho výchovu a výživu, pričom nebolo zistené žiadne zanedbanie jej starostlivosti voči dieťaťu, že súd mal preukázané napäté vzťahy medzi bývalými manželmi, ako aj medzi žalovanou a bývalými svokrovcami, odvolací súd poukazuje na právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 202 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorej odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia prípustné nie je. Odvolací súd teda konštatuje, že je správny záver prvostupňového súdu o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, čo bolo dôvodom pre zamietnutie návrhu z dôvodu, že pre neexistenciu darovacej zmluvy nemohol existovať ani predmet daru, a preto sa žalobca nemohol úspešne domáhať jeho vydania. Za takejto právnej situácie bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie na tvrdenia zamerané na splnenie hmotnoprávnych podmienok pre možnosť požadovania vrátenia daru, teda konkrétne nevhodné nemorálne správanie sa žalovanej voči žalobcovi. V zmysle uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil vo výroku vo veci samej, t. j. vo výroku, ktorým žalobný návrh zamietol. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, odvolací súd zistil, že v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné, keď z odôvodnenia rozsudku v tejto časti nie je zrejmé, akými úvahami sa súd spravoval, keď dospel k záveru, že je potrebné analogicky vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyššie citovanej vyhlášky vzhľadom na skutočnosť, že súdny poplatok bol vyrubený podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov a že nie je možné vychádzať pri tarifnej odmene z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky, teda z ceny nehnuteľnosti, ktorú žiadal v konaní žalobca vrátiť. Pretože v tomto smere je odôvodnenie nepreskúmateľné, nemohol súd o odvolaní žalovanej a tiež žalobcu o tomto predmete odvolania rozhodnúť inak, ako zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Prvostupňový súd pri rozhodnutí prvostupňového konania rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.