KAUZIS.SKTestovací provoz

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/73/2013 z 9. 6. 2014

Stav rozhodnutia: zrušené

Toto rozhodnutie bolo zrušené – uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. 6Cdo/362/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:6611209767.1 (25. 10. 2016). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. júna 2014, sp. zn. 14Co/73/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6611209767.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/73/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611209767
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6611209767.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej
a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcov 1/ G. B.,
narodená XX. XX. XXXX, bytom Y., W. A. XX, štátny občan Slovenskej republiky, 2/ D. H., narodený
XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, 3/ D. H., narodený XX. XX. XXXX,
bytom S. XX, štátny občan Slovenskej republiky, 4/ G. H., narodený XX. XX. XXXX, bytom G., L. XXX,
B. Z., štátny občan Slovenskej republiky, 5/ D.. D. H., narodený XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, štátny
občan Slovenskej republiky, 6/ D. H., narodený XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, štátny občan Slovenskej
republiky, 7/ Y.. V. H., narodená XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, štátny občan Slovenskej republiky,
všetci zastúpení JUDr. Mária Stahovcová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom B. XX, Y. proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná: 1/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie
SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpený JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom P. H. X, Z., 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO:
17 335 345, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi G. H., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu mení tak, že návrh žalobcov 1/ až 7/ zamieta.

Žalobcovia 1/ až 7/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového a
odvolacieho konania vo výške 2.294,96 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Pavla Halaja,
advokáta, so sídlom P. H. XX, Z., a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/ až 7/ sa podanou žalobou domáhali toho, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi
G. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX patria nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú
v katastrálnom území S., obec S., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXX u Správy katastra
E., parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape ako parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX
m2 - Trvalé trávne porasty, parcela číslo XXXX/X o výmere XXX m2 - Zastavané plochy a nádvoria,
parcela číslo XXXX/X o výmere XX m2 - Zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX o výmere
XXX m2 - Záhrady, parcela číslo XXXX/X o výmere XXX m2 - Zastavané plochy a nádvoria, parcela
číslo XXXX/X o výmere XXX m2 - V. plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX o výmere XXX m2 - Ostatné
plochy a nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území S., obec S., ktoré sú zapísané na
liste vlastníctva číslo XXX u Správy katastra E., parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape
parcelné číslo XXXX/X o výmere XX m2 - Zastavené plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere
XX m2 - Zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2 - Trvalé trávne porasty
v celosti. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania.

Odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 07. 12. 2012 okresný súd žalobe žalobcov vyhovel a
rozhodol, že do dedičstva po poručiteľovi G. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX.



XXXX patria nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastri územia S., obec S., ktoré sú zapísané na
liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra E. parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape
ako parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2 Trvalé trávne porasty, parcela číslo XXXX/X o
výmere XXX m2 Zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere XX m2 Zastavané
plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX o výmere XXX m2 Záhrady, parcela číslo XXXX/X o výmere
XXX m2 Zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere XXX m2 Zastavané plochy a
nádvoria, parcela číslo XXXX o výmere XXX m2 Ostatné plochy a nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú
v katastrálnom území S., obec S., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra
E., parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/X o výmere XX m2
Zastavené plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere XX m2 Zastavané plochy a nádvoria,
parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2 Trvalé trávne porasty v celosti. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobcom 1/ až 7/ náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd žalobe žalobcov vyhovel z
dôvodu, že vzhľadom na skutočnú držbu, ktorá bola preukázaná listinnými dôkazmi súd uveril, že právni
predchodcovia G. U. nedostali nehnuteľnosti do nájmu, ale ich do svojho vlastníctva kúpili. G. U. (v
odôvodnení rozsudku nesprávne uvedená ako G. H.) nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
vydržaním; ona, jej rodičia, brat J. H. užívali nehnuteľnosti prinajmenšom od roku XXXX a vydržacia
doba uplynula v roku 1940, takže pokiaľ bol konfiškovaný majetok N. P., rod. U. aj keď nebol zapísaný
do pozemkovej knihy, tvoril vlastníctvo vydržiteľa. G. U. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
vydržaním podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. 12. 1950, takže bola oprávnená,
keďže pokračovala v užívaní nehnuteľnosti po svojich právnych predchodcov, uzavrieť kúpnu zmluvu
s právnymi predchodcami žalobcov dňa 27. 02. 1968. Okresný súd ustálil, že U. H., manželka
G. H., ktorá spolu s ním uzatvárala kúpnu zmluvu dňa 27. 02. 1968 s prihliadnutím na ustanovenia
zákona č. 509/1991 Zb. nemohla ku dňu svojej smrti, dňa XX. XX. XXXX, nadobudnúť nehnuteľnosti
do vlastníctva, pričom v užívaní pokračoval jej manžel G. H. až do jeho smrti dňa XX. XX. XXXX,
takže len on mohol nadobudnúť nehnuteľnosti vydržaním v celosti do vlastníctva. Okresný súd ustálil,
že aj keď dočasná kúpna zmluva zo dňa 27. 02. 1968 je neplatný právny úkon, G. H. a jeho manželka
U. H. v dobrej viere kupovali nehnuteľnosti do svojho vlastníctva v osade D., G. U. prevzala kúpnu
cenu 27.000,- Kčs a následne manželia G. a U. H. začali nehnuteľnosti užívať. Užívali nielen zastavanú
plochu, záhradu, ale aj bezprostredne s domovou nehnuteľnosťou súvisiace nehnuteľnosti, na ktoré si
neuplatňoval nárok žiaden iný vlastník, nehnuteľnosti mali oplotené, v prírode vyznačené hraničnými
kameňmi. Nehnuteľnosti neužívalo Jednotné roľnícke družstvo E., Slovenský pozemkový fond, ani Lesy
Slovenskej republiky. Každý, kto býval v tejto lokalite ich uznával ako vlastníkov. Súd uveril žalobcom,
že predmetom kúpy a predaja boli nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom, ktorý vyhotovil G.
N. a autorizačne bol overený dňa 14. 04. 2010 M.. T. J., ktorej nehnuteľnosti sú totožné s tými, ktoré
sú zapísané na LV č. XXX a č. XXX u Správy katastra E., katastrálne územie S., obec S.. V kúpnej
zmluve síce predmet kúpy nie je presne špecifikovaný, je však zrejmé, že sa jedná o rodinný dom v
U. P. Z. č. XXX, teraz S. B. D., a poľnohospodárska pôda v bezprostrednej blízkosti domčeka. Pokiaľ
žalobcovia majú právny záujem na usporiadaní vlastníckeho práva k pozemkom nižšej výmere ako ich
právni predchodcovia kúpili nemá to za následok, že nie sú splnené podmienky podľa § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že držba právneho predchodcu žalobcov bola oprávnená, išlo o
spôsobilý predmet vydržania, držba bola nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. O trovách
konania rozhodol podľa § 150 O. s. p. a hoci žalobcovia boli v konaní úspešní, súd im z dôvodov hodných
osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznal, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa súd
považoval najmä to, že právny záujem na usporiadaní nedoložených právnych vzťahov majú žalobcovia,
pričom povinnosťou zástupcov Slovenskej republiky je chrániť majetok vo vlastníctve štátu a preto je
dôvodné, aby si žalobcovia trovy znášali sami.

V zákonom stanovenej lehote rozsudok okresného súdu bol napadnutý odvolaním Slovenskej republiky,
za ktorú konajú Lesy Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond a to vo veci samej. Odvolaním
bol napadnutý rozsudok okresného súdu aj žalobcami 1/ až 7/ v časti rozhodnutia o nepriznaní náhrade
trov konania žalobcom 1/ až 7/.

Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica v odvolaní namietali neurčité označenie
žalovaného - žalovaných, pričom z označenia žalovaných vyplýva, že ide o dvoch žalovaných; keďže
Slovenská republika je len jedným subjektom práva, nemožno z tohto označenia vyvodiť, že žalobcovia
hodlali podať žalobu voči Slovenskej republike, nejednotnosť označenia žalovaných je zvýraznená
použitím pomlčky. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia a to neuvedenie právneho posúdenia,
kedy a komu začala plynúť vydržacia lehota a kedy táto uplynula, neexistencia dobromyseľnosti



manželov H. pri vstupe do držby a pri jej plynutí, opomenutie vlastníckeho práva manželky G. H., U. H.
a obchádzanie dedičského konania po nej. Navrhli žalobu žalobcov zamietnuť.

Slovenský pozemkový fond v odvolaní namietal, že by predávajúca G. U. nadobudla sporné pozemky
vydržaním a mohla tieto prevádzať na iného; kupujúci manželia H. už pri podpise kúpnej zmluvy neboli
dobromyseľní, že sú vlastníkmi; minimálne v roku 1990 kedy si dal G. H. vyhotoviť geometrický plán v
súvislosti s dedičským konaním po manželke, ktoré bolo zastavené pre nemajetnosť, bola prerušená
dobromyseľnosť držby. Poukázal na nevysvetlený rozdiel vo výmere pozemkov medzi geometrickým
plánom z roku 1990 a geometrickým plánom, ktorý dali vyhotoviť žalobcovia v roku 2010, kde rozdiel
predstavuje výmeru X XXX m2. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
alebo rozsudok zmeniť a žalobu žalobcov zamietnuť.

Žalobcovia 1/ až 7/ podali odvolanie proti rozsudku okresného súdu v časti nepriznania trov konania,
navrhli priznať žalobcom trovy konania podľa zásady úspechu a to trovy konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 2.722,92 Eur a titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,5 Eur.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Vo vyjadrení poukázali na to, že G. U. na základe toho, že sa narodila v predmetnom dome v roku
XXXX a vstúpila do užívania pozemkov a domu po svojich rodičov a bratovi J. a teda aj k pozemkom
vo výmere 6 ha 87 árov, tak bola na základe takých objektívnych okolností v subjektívnom presvedčení,
že je vlastníčkou jednak domu a jednak pozemkov, ktoré užívali ešte jej rodičia, jej brat a po nich titulom
kúpy od brata ona. Právni predchodcovia žalobcov, manželia H., ako kupujúci boli v presvedčení, že G.
U. je vlastníčka všetkých prevádzaných nehnuteľností, t. j. domu aj pozemkov. Neboli by žiadali, aby
si jej synovia nerobili na predmet kúpy nárok a neboli by vyplatili nie malú kúpnu cenu. Majú za to, že
G. H. bol dobromyseľný v držbe, jeho subjektívnemu pocitu, že je vlastník svedčali objektívne okolnosti
a to neperfektná kúpna zmluva a tiež vyplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti. To, že sa nejednalo o
perfektnú kúpnu zmluvu, resp. číselné konkrétne označenie pozemkov v zmluve nie je prekážkou vzniku
vlastníctva vydržaním. Keby titulom bola perfektná kúpna zmluva v predpísanej forme, tiež napríklad
registrovaná vtedajším štátnym notárstvom, žaloba o určenie vlastníckeho práva titulom vydržania by
nemala právne opodstatnenie. K možnému nadobudnutiu do BSM a opomenutiu vlastníckeho práva
manželky G. H. sa stotožňujú s právnym názorom okresného súdu. Majú za to, že označenie žalovaných
je správne, označenie žalovaných vyplýva aj zo zápisov v katastri nehnuteľností, kde sú žalovaní ako
vlastníci na listoch vlastníctva takto označení.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., na prejednanie odvolania vo veci nariadil pojednávanie v súlade s
ustanovením § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p. a rozsudok podľa ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odvolací súd k veci uvádza:

Okresný súd vo veci samej prvýkrát rozhodol rozsudkom dňa 28. 03. 2012 tak, že návrhu žalobcov
vyhovel a určil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu patria do dedičstva po poručiteľovi G. H.,
nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Okresný súd mal za to, že kúpna zmluva zo
dňa 27. 02. 1968 uzavretá medzi G. U. ako predávajúcou a G. H. a jeho manželkou U. ako kupujúcimi je
neplatným právnym úkonom, ale táto okolnosť nevylučuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Podľa okresného súdu manželia H. boli dobromyseľní v tom, že nehnuteľnosti nadobúdajú do ich
vlastníctva. Súd ustálil, že G. H. mal nehnuteľnosť v nepretržitej držbe od roku 1968 až do svojej smrti
v roku XXXX, pričom vlastníkom nehnuteľností sa stal 01. 01. 1992. Vzhľadom na podané odvolanie
zo strany žalovaného, za ktorého konajú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica a
Slovenský pozemkový fond a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré majú v správe, pričom vlastníkom
nehnuteľností je Slovenská republika, krajský súd ako súd odvolací uznesením č. k. 14Co/218/2012
- 14 zo dňa 04. 06. 2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,
že okresnému súdu vytkol, že neskúmal predovšetkým dobromyseľnosť právnej predchodkyne G.
H., nezisťoval, či táto mohla byť dobromyseľná, či existovala skutočnosť, ktorá mohla u neho vyvolať
presvedčenie, že nehnuteľnosti jej mohli patriť ako vlastníčke, tiež uložil okresnému súdu skúmať rozsah
užívania nehnuteľností. Napriek vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu v uznesení č. k.
14Co/218/2012 zo dňa 04. 06. 2012 ani po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu v ďalšom priebehu



súdneho konania pred prvostupňovým súdom sa nepodarilo preukázať žiadne okolnosti prípadnej
dobromyseľnosti predávajúcej G. U. alebo jej právnych predchodcov vo vzťahu k vydržaniu vlastníckeho
práva k pozemkov, ktoré táto užívala. Okresný súd v odôvodnení rozsudku len uviedol, že uveril, že
právni predchodcovia G. U. nedostali nehnuteľnosti do nájmu, ale ich kúpili do vlastníctva. Súd mal
za to, že u žalobcov existuje naliehavý právny záujem na žalobe. Hoci okresný súd správne ustálil,
že kúpna zmluva z roku 1968 uzavretá medzi G. U. a G. H. s manželkou je neplatný právny úkon a
možno aj na základe neplatného právneho úkonu nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, vzhľadom
na vykonané dokazovanie pred okresným súdom odvolací súd v súlade s ustanovením § 213 ods. 3
a § 214 ods. 1 písm. a) zopakoval dokazovanie práve s ohľadom na potrebu objektívneho posúdenia
dobromyseľnosti G. H. a jeho manželky pri uzatváraní kúpnej zmluvy s predávajúcou G. U. v roku 1968.
Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí potvrdzovali okolnosť
užívania sporných nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov, avšak nemali skutočnú vedomosť
o okolnostiach uzatvárania kúpnej zmluvy v roku 1968. Okresný súd vypočul v konaní aj svedkov A. U.
a G. U., synov predávajúcej G. U., ktorí boli osobne prítomní pri uzatváraní kúpnej zmluvy na bývalom
MNV U. P. Z.. Už z ich výpovedí pred okresným súdom vyplynulo, že G. U. predala hospodárske budovy
a dom a dala do užívania pozemky. Ich matka G. U. pozemky len užívala. Svedok A. U. pred okresným
súdom vypovedal, že z rozprávania jeho starej matky vie, že pán P. im celý majetok, čo bolo 7 ha
pôdy, dal do užívania. G. U. vypovedal, že pri podpisovaní kúpno-predajnej zmluvy z roku 1968 bolo
povedané prítomným úradníkom, že je to súkromný majetok P. a že sa v tom čase to prepísať nedá.
Matka predávala len hospodárske budovy a domček. Užívala pastviny a niečo ornú pôdu, dokopy to bolo
asi vyše 6 ha. Uviedol, že jeho starí rodičia nehnuteľnosti mali od P., podrobnejšie okolnosti k tomu uviesť
nevedel, od P. to bol asi taký prenájom. Vypovedal, že keď sa písala kúpno-predajná zmluva, tak oni (U.)
chceli, aby sa to zapísalo aj do pozemkovej knihy. Vtedy úradník povedal, že do pozemkovej knihy sa
to prepísať nedá. Cítili by sa byť vlastníkmi nehnuteľností, lebo platili dane aj zo stavieb, aj z pozemkov.

Keďže, podľa názoru odvolacieho súdu, výpoveďami horeuvedených svedkov bola spochybnená
dobromyseľnosť kupujúcich G. H. a jeho manželky pri vstupe do držby a okresný súd sa s výpoveďami
horeuvedených svedkov náležite v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal a uviedol len, že sa postavil
na to stanovisko, že G. H. a jeho manželka U. H. v dobrej viere kupovali nehnuteľnosti do svojho
vlastníctva a držba právneho predchodcu žalobcov bola oprávnená, odvolací súd opätovne vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov A. U. a G. U.. Pred odvolacím súdom svedok A. U. vypovedal, že on žil
u starej matky, ktorá ho vychovala v tej domovej nehnuteľnosti, ktorá leží na predmetných pozemkoch.
Z rozprávania starej matky vie, že starým rodičom bolo umožnené postaviť si drevené domčeky na
uvedených pozemkoch, nevie sa vyjadriť, či to bolo dané do daru alebo dané do prenájmu, všetci ľudia,
ktorí takýmto spôsobom mohli užívať nehnuteľnosti za obdobie od kedy ich dostali do užívania, za tieto
platili aj dane. Z počutia vie, že toto dostali od starého pána P.. Vypovedal, že jeho matka H. predala
drevený domček a hospodárske budovy, pozemky nepredala, nebol to ich majetok, nebol zapísaný v
pozemkovej knihe, pozemky predať nemohla. Svedok bol pri podpisovaní zmluvy, bolo to na MNV v
U. P. Z., nevedel sa vyjadriť, prečo kúpna zmluva je označená ako dočasná kúpna zmluva. Svedok G.
U. vypovedal, že on bol prítomný pri uzatváraní zmluvy ako svedok na MNV v U. P. Z., kde sa zmluva
uzatvárala. Matka predávala len domček a hospodárske budovy, to čo mala na „mene“. Matka mala na
„mene“ aj iný majetok okolo 7 ha, to však bolo evidované len na MNV, že to užíva. K jeho výpovedi pred
okresným súdom, kde vypovedal „že si myslí, že jeho matka to predala G. H. a U. H. do vlastníctva“,
aby ozrejmil, čo teda do vlastníctva predávala vypovedal, že dom a hospodárske budovy. Okolnosti
predaja ho vtedy veľmi nezaujímali, uvedomil si to až neskôr, nespomína si, či pán D. vysvetľoval,
prečo nemôže byť vykonaný prepis, nevedel sa vyjadriť, prečo je zmluva označená ako dočasná kúpno-
predajná zmluva.

Z obsahu kúpnej zmluvy označenej ako dočasná kúpno-predajná zmluva súd zistil, že dňa 27. 02. 1968
bola na bývalom Miestnom národnom výbore v U. P. Z. uzavretá zmluva medzi predávajúcou G. U. a
kupujúcimi G. H. a manželkou U. H.. Z obsahu zmluvy vyplýva, že G. U. predávala obytný dom č. XXX
a k tomu patriace hospodárske budovy a náradie, ako aj poľnohospodársku pôdu o výmere 6,83 ha.
Kúpna cena bola dohodnutá sumou 27.000,- Kčs, ktorá bola vyplatená pri podpise zmluvy. Z bodu 3
kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci žiadali, aby v dohode bolo poznačené, že synovia G. U. a to A., G.
a T. boli o kúpe vyzrozumení a aby si tak na dom, ako aj na poľnohospodársku pôdu nerobili prípadné
nároky. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že poplatky vyplývajúce z pozemno-knižného usporiadania
si budú kupujúci hradiť sami. V zmluve je v závere uvedené, že dohoda bola stránkam prečítaná a
vlastnoručne podpísaná. Na dohode sa nachádzajú nečitateľné podpisy od predávajúcej a kupiteľov, ako



aj svedka. Na druhej strane zmluvy sa nachádza aj overenie podpisov predávajúcej G. U., kupujúcich
G. H. a manželky U. a tiež G. H., podpisy overené dňa 27. 02. 1968.

Odvolací súd z notárskej zápisnice N 139/2005, NZ 44581/2005, NCRls 43991/2005 zistil, že táto bola
napísaná na Notárskom úrade JUDr. Pavla Zubáka, notára so sídlom v Banskej Bystrici dňa 26. 09.
2005, kde sa osobne dostavila navrhovateľka 1/, ktorá zastupovala aj navrhovateľa 4/, navrhovateľ
2/, 3/ a 5/ a na základe ich vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam bolo
napísané osvedčenie horeuvedeným notárom, ktoré malo slúžiť ako podklad, na základe ktorého bude
vykonaný zápis v katastri nehnuteľností k pozemkom parcelné číslo C-KN XXXX/X o výmere XXXX
m2, č. XXXX/X o výmere XXX m2, č. XXXX/X o výmere XXX m2, č. XXXX o výmere XXX m2, rodinný
dom súpisné číslo XXX (pôvodné súpisné číslo XXX) postavený na parcele C-KN č. XXXX/X, všetko
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. U. P. Z. (terajšie katastrálne územie S.) a to každý po 1/5,
pričom nehnuteľnosti boli vytvorené geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX-XX, overený dňa 12. 12.
1990 Strediskom geodézie Lučenec. Notár osvedčil v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. vyhlásenie
účastníkov G. B., D. H., D. H., G. H. a H. H., že splnili podmienky v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka
na vydanie osvedčenia vlastníckeho práva titulom vydržania k nehnuteľnostiam. Notárska zápisnica
doručená Správe katastra E. bola vrátená navrhovateľke 1/, čo súd zistil z listu Správy katastra E. zo
dňa 30. 11. 2007 z dôvodu, že podľa pozemno-knižnej zápisnice č. XXXX z k. ú. U. P. Z., z ktorej
bol riešený právny stav geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX, bolo zistené, že v tejto pozemno-
knižnej zápisnici je prevedený zápis konfiškácie podľa zákona č. 104/45 Sb., Čd. 71/43 všetkého majetku
v nej zapísaného na vlastníčku zapísanú pod B XX T. P., rod. U. v 1/1. Vzhľadom na túto skutočnosť
listina a to notárska zápisnica č. NZ 44581/2005, NCRls 43991/2005 neobsahuje vyjadrenie právnickej
osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať
s nehnuteľnosťami podľa predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady.

Žalobcovia v priebehu súdneho konania doložili do spisu čestné prehlásenia viacerých osôb a to G. U., D.
J., I. D., N. H., A. U., G. U. a T. U., pričom z formy vyhotovenia týchto čestných prehlásení je nepochybné,
že tieto boli vopred pripravené, sú rovnakého textu a u jednotlivých osôb, ktoré čestné prehlásenie
podpisovali je doplnené len meno osoby, dátum jeho narodenia, bydlisko, dátum, číslo občianskeho
preukazu a podpis. V čestných prehláseniach je uvedené, že vdova G. U. predala manželom H. dom
s pozemkami v obci S., B. D., ktoré mali vykolíkované a plotom ohradené tak, ako tieto pozemky
užívala, tak ich aj predala U. a G. H., ktorí tieto nehnuteľnosti od tej doby tak ako ich kúpili, pokojne
užívali až do smrti. V prehláseniach je tiež uvedené, že sa osoby oboznámili s geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XXX/XXXX a tento súhlasí s tým, čo manželia H. kúpili. Odvolací súd uvádza, že
napriek názoru odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v uznesení č. k. 14Co/218/2012 zo dňa 04. 06. 2012
sa v ďalšom priebehu súdneho konania pred prvostupňovým súdom a tiež pred odvolacím súdom
nepodarilo preukázať žiadne okolnosti prípadnej dobromyseľnosti predávajúcej G. U. alebo jej právnych
predchodcov vo vzťahu k vydržaniu vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré táto užívala. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva
po nebohom G. H., teda určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré G. U. užívala, čo bolo
preukázané aj výpoveďami svedkov.

V konaní bolo preukázané, že G. U. ako predávajúca a G. H. spolu s manželkou uzavreli neperfektnú
kúpnu zmluvu vo vzťahu k predmetu sporu, keď tento právny úkon nie je určitý a v súlade s ustanovením
§ 37 Občianskeho zákonníka odvolací súd ho vyhodnocuje v zhode s okresným súdom ako právny
úkon neplatný. Treba prisvedčiť žalobcom, že aj na základe neplatného právneho úkonu možno
nadobudnúť vlastnícke právo a to vydržaním, odvolací súd však uvádza, že v konaní bolo preukázané
a to výpoveďami svedkov A. U. a G. U. jednak pred prvostupňovým súdom ako aj pred odvolacím
súdom, že právni predchodcovia žalobcov nemohli byť dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi sporných
nehnuteľností; u týchto jednoznačne neexistovala dobromyseľnosť v čase vstupu do držby a nebola
preukázaná dobromyseľnosť ani v ďalšom priebehu ich držby. Držba spochybnená žiadnym spôsobom
nebola. Odvolací súd poukazuje, že obidvaja svedkovia a to A. U. a G. U., ktorí jediní z vypočúvaných
svedkov boli priamo prítomní pri uzatváraní zmluvy potvrdili, že predmetom kúpny boli len rodinný
domček a hospodárske budovy, nie pozemky, pričom z výpovede tiež je zrejmé, že predmetom kúpy
objektívne nemôžu byť pozemky z dôvodu, že tieto sú vo vlastníctve rodiny P..

Hoci v zmluve označenej ako dočasná kúpna zmluva sú uvedené aj pozemky bez bližšej špecifikácie,
z výpovede horeuvedených svedkov a to predovšetkým z výpovede A. U. vyplýva, že právni



predchodcovia žalobcov mali v čase uzatvárania zmluvy vedomosť, že pozemky nemá G. U.
vysporiadané, že tieto sú vo vlastníctve inej osoby - rodiny P.. Nič na tom nemení ani skutočnosť,
že pri spisovaní zmluvy bolo tvrdené, že pozemky sú vo vlastníctve rodiny P., hoci v tom čase
z dôvodu konfiškácie boli už vo vlastníctve štátu. Je však nepochybné, že právni predchodcovia
žalobcov v čase uzatvárania zmluvy mali vedomosť, že nemôžu platne nadobudnúť vlastnícke právo k
pozemkom od G. U.. Za takejto situácie nemohli nadobudnúť vlastnícke právo ani vydržaním, pretože
nebola splnená jedna zo základných podmienok vydržania a to dobromyseľnosť. V súdenej veci
teda nemohla byť aplikovaná ani právna domnienka, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je
oprávnená. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že práve kúpna zmluva zo dňa 27. 02. 1968 je objektívnou
okolnosťou, ktorá založila u kupujúcich subjektívny pocit, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, práve
výpoveďami horeuvedených svedkov ich dobromyseľnosť bola vyvrátená. Odvolací súd ďalej poukazuje
práve aj na obsah kúpnej zmluvy, z ktorej nepochybne je zrejmé, že zmluvné strany teda aj právni
predchodcovia žalobcov si boli vedomí toho, že pre majetkoprávne vysporiadanie je potrebné ďalšie
konanie v pozemkovej knihe, keď v bode 4 sa dohodli, že poplatky vyplývajúce z pozemno-knižného
usporiadania si budú kupujúci hradiť sami. Teda kupujúci nemohli byť dobromyseľní v tom, že len
uzavretím kúpno-predajnej zmluvy nadobudli nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v kúpno-predajnej zmluve
do vlastníctva, hoci nepochybne z obsahu zmluvy vyplýva, že mali vedomosť o tom, že pre pozemno-
knižné usporiadanie je potrebné aj ďalšie konanie. Objektívne vedeli, že pozemky nie sú vysporiadané
a objektívne teda nemohli byť dobromyseľní v tom, že pozemky na základe kúpnej zmluvy nadobudli do
svojho vlastníctva. Odvolací súd teda ustálil, že v súdenej veci nebolo v konaní pred súdom preukázané
splnenie podmienky v zmysle § 130 ods. 1 zákona č. 40/64 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) podľa
ktorého, ak je držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere v tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená. V konaní nebolo
preukázané, že právni predchodcovia žalobcov by boli držiteľmi oprávnenými a z tohto dôvodu nebolo
možné aplikovať ani ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého oprávnený držiteľ
sa stáva vlastníkom, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva (vrátane vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti). V prípade splnenia zákonom určených podmienok týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu
držby a vydržacej doby dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené
tak, že musia byť splnené kumulatívne; to znamená, ak z nich nie je splnená čo i len jedna podmienka,
nedochádza k vydržaniu. Minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. 12.
1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ale i súčasnou
právnou úpravou (§ 134 Občianskeho zákonníka v znení od 01. 01. 1992) je oprávnenosť držby jednou
z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky vec
ovláda. Pri oprávnenej držby musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať
s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav
držiteľa. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je v dobrej viere, treba vždy hodnotiť objektívne
a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, pritom vždy treba brať
do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej opatrnosti), ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za
ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu vzniku vlastníctva). V
súdenej veci, tak ako je už uvedené vyššie, bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov nemohli
byť za žiadnych okolností dobromyseľní, že na základe kúpnej zmluvy z roku 1968 nadobudli vlastnícke
právo k pozemkom, ktoré sú predmetom súdneho sporu, čo už odvolací súd vyhodnotil vyššie.

Je treba prisvedčiť námietke žalovaného Slovenská republika, za ktorú konajú Lesy Slovenskej
republiky, štátny podnik ohľadom označenia žalovaného - žalovaných; s prihliadnutím na predmet sporu
vychádzajúc z pripojených listov vlastníctva je nepochybné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu
sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a teda účastníkom na strane žalovaného je Slovenská republika,
za ktorú konajú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica v rozsahu nehnuteľností,
ktoré majú vo svojej správe a Slovenský pozemkový fond v rozsahu nehnuteľností, ktoré tento fond
spravuje. Podľa odvolacieho súdu sa však nejedná o takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávnosť
rozhodnutia, pričom odvolací súd v priebehu pojednávania pred odvolacím súdom dňa 10. 06. 2014
túto vadu označenia účastníka na strane žalovaného odstránil tak, že správne označenie žalovaného v



súdnom konaní je Slovenská republika, za ktorú konajú v časti Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik
a v časti Slovenský pozemkový fond. Vo vzťahu k námietke Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik
Banská Bystrica v podanom odvolaní, kde namietal opomenutie vlastníckeho práva manželky G. H. a U.
H. a obchádzanie dedičského konania po nej podaním žaloby odvolací súd konštatuje, že pokiaľ by bolo
preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 02. 1968
U. H. ku dňu svojej smrti nemohla vydržať vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam pre neuplynutie
10 ročnej vydržacej doby vzhľadom k ustanoveniam zákona č. 509/1991 Zb. a v tomto smere právny
názor okresného súdu je správny.

Keďže v súdenej veci neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku okresného súdu ani na jeho
zrušenie, odvolací súd v súlade s ustanovením § 220 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný
bol v konaní úspešný, uplatnil trovy konania titulom trov právneho zastúpenia JUDr. Pavla Halaja,
advokáta, ktorý zastupoval žalovaného, za ktorého v konaní konali Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik Banská Bystrica, uplatnil trovy konania a v zákonom stanovenej lehote tieto aj vyčíslil. Odvolací
súd ustálil hodnotu predmetu sporu vo vzťahu k pozemkom v k. ú. S. identifikované geometrickým
plánom G. N. č. plánu XXXXXXXX/XXXX ako nehnuteľnosti na LV č. XXX parcelné číslo C-KN XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Jednotková cena
trvalých trávnych porastov je 0,0166 Eur za 1 m2 podľa prílohy č. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., jednotková
cena zastavaných plôch, záhrad a ostatných plôch pre obec S. (obec s 1 200 obyvateľmi) je 1,85 Eur
za 1 m2 podľa prílohy č. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.. Predmetom sporu boli trvalé trávne porasty o
rozlohe 4 191 m2, čo pri jednotkovej cene 0,0166 Eur za 1 m2 je suma 69,57 Eur, zastavané plochy,
záhrady a ostatné plochy vo výmere X XXX m2 v jednotkovej cene 1,85 Eur za 1 m2 predstavuje čiastku
3 244,9 Eur, spolu potom hodnota sporu predstavovala 3 314,47 Eur. Aplikujúc ustanovenie § 10 ods. 2
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. súd určil tarifnú hodnotu za cenu práva, ktoré bolo predmetom súdneho sporu
v hodnote 3 314,47 Eur. Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za 1
úkon právnej služby je 121,17 Eur. Súd priznal odmenu za úkony právnej služby a to prevzatie a príprava
právneho zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 07. 03. 2012, odvolanie voči rozsudku okresného súdu
zo dňa 17. 04. 2012, účasť na pojednávaní dňa 12. 10. 2012 za dva úkony v súlade s ustanovením §
14 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky, keďže pojednávanie presahovalo dĺžku dvoch hodín, účasť na
pojednávaní dňa 16. 11. 2012, odvolanie voči rozsudku okresného súdu zo dňa 27. 12. 2012, vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 27. 12. 2012, účasť na výsluchu svedkov dňa 21. 05. 2014, ktorý bol vykonaný v
meste E., účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 10. 06. 2014, spolu za 10 hlavných úkonov
vo výške 1.211,70 Eur + 7x režijný paušál za úkony vykonané v roku 2012 po 7,63 Eur a 2x režijný
paušál za úkony vykonané v roku 2014, spolu režijný paušál vo výške 69,49 Eur, spolu 1.281,19 Eur.
Odvolací súd priznal aj cestovné a náhradu za stratu času na pojednávanie dňa 07. 03. 2012 Z. - O. a
späť, náhradu za stratu času za 6 polhodín 1 polhodina po 12,72 Eur, spolu 76,32 Eur a cestovné vo
výške 44,4 Eur, spolu 120,72 Eur; za pojednávanie dňa 12. 10. 2012 Z. - O. a späť za 6 polhodín náhrada
straty času za 1 polhodinu 12,72 Eur, spolu 76,32 Eur, cestovné 44,44 Eur, spolu cestovné a náhrada
straty času 120,76 Eur, za pojednávanie dňa 16. 11. 2012 na Okresnom súde Lučenec cesta Z. - O.
a späť náhrada za 6 polhodín straty času, 1 polhodina po 12,72 Eur, spolu 76,32 Eur, cestovné spolu
44,19 Eur, spolu cestovné a náhradu straty času 120,51 Eur, účasť na výsluchu svedkov v meste E.
dňa 21. 05. 2014 cesta Z. - E. a späť za 6 polhodín náhradu za stratu času po 13,4 Eur, spolu 80,40
Eur, cestovné 33,64 Eur, spolu cestovné a náhrada straty času 114,04 Eur, účasť na pojednávaní pred
odvolacím súdom v Banskej Bystrici dňa 10. 06. 2014 cestovné Z. - Banská Bystrica a späť náhradu
stratu času za 8 polhodín po 13,4 Eur, spolu 107,20 Eur, cestovné 48,05 Eur, spolu cestovné a náhradu
za stratu času vo výške 155,25 Eur, celkom cestovné a náhrada za stratu času vo výške 631,28 Eur.
Trovy konania celkom vo výške 2.294,96 Eur, ktoré sú žalovaní 1/ až 7/ povinní zaplatiť spoločne a
nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Pavla Halaja, advokáta v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právny zástupca žalovaného JUDr. Halaj v písomnom vyúčtovaní
trov právneho zastúpenia uviedol účet právneho zástupcu č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6611209767

  1. 7. 12. 2012Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/113/2011 z 7. 12. 2012zmenené
  2. 9. 6. 2014Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/73/2013 z 9. 6. 2014 (toto rozhodnutie)zrušené
  3. 25. 10. 2016Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/362/2014 z 25. 10. 2016
  4. 30. 1. 2017Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/581/2016 z 30. 1. 2017