Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/661/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112205131 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112205131.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcom: 1/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. Q., L. K.. XX, 2/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. Q., L. K.. XX, a 3/ R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. Q., B. č. X, za účasti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, ako vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcov, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov č. 163/66, za účasti Združenie bratislavských spotrebiteľov, IČO: 30790735, so sídlom v Bratislave, Stavbárska č. 60, ako vedľajšieho účastníka 2/ na strane odporcov, zastúpeného JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom so sídlom v Bratislave, Karloveská č. 3154/32, za účasti HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, IČO: 42305675, so sídlom vo Zvolene, J. Bánika č. 2009/2, ako vedľajšieho účastníka 3/ na strane odporcov, o zaplatenie 1870,70 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/320/2012-119 zo dňa 15.05.2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) z r u š u j e vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcov a vec v r a c i a okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie voči odporcom 1/ a 3/ (prvý výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v časti o zastavení konania voči odporcom 1/ a 3/ (druhý výrok). Výrok o trovách konania odôvodnil okresný súd len tým, že „v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené“. Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku o trovách konania (druhý výrok) podal vedľajší účastník 1/ včas odvolanie. Navrhol zmenu napadnutého výroku a priznanie náhrady vyčíslených trov konania včítane trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že z výroku ani odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či sa rozhodnutie týka aj vedľajšieho účastníka. Vyjadril názor, že späťvzatím návrhu proti odporcom 1/ a 3/ zavinil navrhovateľ zastavenie konania a okresný súd mu mal priznať náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ktoré súčasne vyčíslil. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania potvrdiť. Poukázal na to, že vedľajší účastník ako právnická osoba s predmetom činnosti ochrana práv spotrebiteľov má byť zo svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľom v súdnom konaní a nemá sa dávať zastupovať advokátom. Vyjadril názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne. Odporcovia 1/, 2/ a 3/ ani vedľajší účastník 2/ na strane odporcov sa k odvolaniu nevyjadrili. Vedľajší účastník 3/ na strane odporcov vstúpil do konania až v odvolacom konaní. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcov podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcom 1/, 2/ a 3/ domáha zaplatenia sumy 1.870,70 € spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 440,90 €, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.594,29 € od 04.02.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nesplateného úveru podľa zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2003 a dohody o ručení zo dňa 03.09.2003. V priebehu konania doručili vedľajší účastníci 1/ a 2/ okresnému súdu písomné podania, ktorými oznámili svoj vstup do konania na strane odporcov. O návrhu navrhovateľa rozhodol okresný súd platobným rozkazom, proti ktorému podali odporcovia 1/ a 3/ ako aj vedľajší účastník 1/ na strane odporcov včas odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom vzniesli najmä námietku premlčania uplatneného nároku. Navrhovateľ po doručení odporov na vyjadrenie vzal návrh späť v časti o zaplatenie dlžnej sumy proti odporcom 1/ a 3/. Následne okresný súd napadnutým uznesením rozhodol o zastavení konania a trovách konania. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu; výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný; prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Na podanie odvolania proti rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, tento súhlas podporovaného účastníka nepotrebuje, pretože takéto rozhodnutie vyznieva priamo v jeho neprospech. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva samostatné procesné postavenie vedľajšieho účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a procesným povinnostiam. Zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov; pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Súd je povinný každé svoje rozhodnutie náležite odôvodniť; z odôvodnenia musí byť dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k rozhodnutiu formulovanému vo výrokovej časti; nestačí len odkazovať na určité zákonné ustanovenia; úlohou súdu je vysvetliť účastníkom konania ako relevantné právne normy aplikoval na posudzovaný prípad; toto vysvetlenie má byť pokiaľ možno stručné, ale najmä logické a zrozumiteľné. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu však vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého výroku o trovách konania nie je zrejmé a zrozumiteľné, ako okresný súd dospel k rozhodnutiu o trovách konania vedľajšieho účastníka formulovanému vo výroku napadnutého uznesenia. Len všeobecné poukázanie na citáciu zákonného ustanovenia nepostačuje na riadne odôvodnenie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia. S poukázania okresného súdu na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. by sa mohlo javiť, že dôvodom nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi 1/ bolo zastavenie konania. Aplikácia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. (na ktoré poukázal okresný súd) pri rozhodovaní o trovách konania prichádza v sporovom konaní do úvahy len v prípade, že zavinenie na zastavení konania (§ 146 ods. 2 O.s.p.) nemožno pripísať žiadnemu z účastníkov konania. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorí z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy; ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Súdna prax je jednotná v tom, že prípade späťvzatia návrhu, procesné zavinenie na zastavení konania v zásade stíha navrhovateľa (§ 146 ods. prvá veta O.s.p.); procesné zavinenie na zastavení konania možno pripísať odporcovi len s poukazom na jeho konkrétne správanie po podaní návrhu na začatie konania na súd (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Z odôvodnenia napadnutého výroku uznesenia okresného súdu nie je zrejmé, z akého konkrétneho dôvodu nemožno zavinenie na zastavení konania pripísať žiadnemu z účastníkov konania a z akého dôvodu nebola vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcov priznaná uplatnená náhrada trov konania (vedľajší účastník 1/ uplatnil náhradu trov konania v podanom odpore). Keďže takéto odôvodnenie napadnutého výroku uznesenia okresného súdu vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcov absentuje, možno rozhodnutie okresného súdu v tomto smere označiť za arbitrárne (svojvoľné), ktoré odníma vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred súdom, t.j. možnosť dozvedieť sa dôvody súdneho rozhodnutia a zvážiť svoj ďalší procesný postup v prípade nestotožnenia sa s týmito dôvodmi (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Potvrdenie nepreskúmateľného výroku rozhodnutia okresného súdu by predstavovalo odňatie možnosti vedľajšieho účastníka konať pred súdom zo strany odvolacieho súdu, pretože by mu odňalo možnosť argumentovať proti skutočným dôvodom nepriznania trov (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/39/2011 zo dňa 26.01.2012); aj keď rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania nepredstavuje prekvapivé rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/112/2013 zo dňa 01.10.2013), zmena napadnutého nepreskúmateľného výroku rozhodnutia okresného súdu by predstavovala porušenie princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (potreba vyrovnať sa s argumentáciou vedľajšieho účastníka v podanom odvolaní) a súčasne odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom v prípade priznania náhrady trov priamo odvolacím súdom (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/145/2004 zo dňa 01.11.2005, sp. zn. 2Cdo/199/2007 zo dňa 26.02.2008, ďalej uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/158/2009 zo dňa 07.10.2009); z uvedených dôvodov preto prichádzalo do úvahy len zrušenie napadnutého nepreskúmateľného výroku uznesenia okresného súdu vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcov. Napadnutým výrokom rozhodoval okresný súd aj o trovách konania navrhovateľa, odporcov 1/ a 3/ ako aj vedľajšieho účastníka 2/ na strane odporcov, títo však proti tomuto výroku samostatné odvolanie nepodali, preto súd napadnutý výrok vo vzťahu k nim ponechal nedotknutý. Keďže vedľajšie účastníctvo je formou účastníctva v konaní, odvolací súd formuláciu napadnutého výroku, ktorou okresný súd právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, vztiahol aj na vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcov a preto nebolo potrebné v tomto smere uznesenie okresného súdu doplniť (§ 166 ods. 1 O.s.p.). Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok uznesenia okresného súdu vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcov v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd uznesením (§ 167 ods. 1 O.s.p.) rozhodne o trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a vedľajší účastník 1/ na strane odporcov; svoje rozhodnutie primeraným spôsobom stručne odôvodní v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Pred rozhodnutím o veci samej sa okresný súd neopomenie procesne vysporiadať s podaním navrhovateľa zo dňa 12.12.2013 (č.l. 136 spisu). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.