Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/42/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201079 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014201079.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Banská Štiavnica, katastrálny odbor, Križovatka 4, 969 01 Banská Štiavnica za účasti: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Z. XXXX/XX, XXX XX N. S., prechodne bytom R. XX, XXX XX N. S. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-325/2014-26 zo dňa 16.07.2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. V-325/2014-26 zo dňa 16.07.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-325/2014-26 zo dňa 16.07.2014. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na správny orgán návrh na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ uzavretej dňa 11.04.2014 medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a záložcom M. O., N. S. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX evidované v k. ú. O.. Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu a príloh zistil, že nie sú splnené podmienky na povolenie vkladu záložného práva z nasledovných dôvodov: - dohoda o splnomocnení bola vyhotovená ako formulárová dohoda, do ktorej boli ručne dopísané údaje a obsahuje splnomocnenie na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložného práva sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom LV ako formy zabezpečenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, - dohodu o splnomocnení ktorú M. O. podpisoval dňa 26.02.2013 v N. S. podpisoval A. O. ako predseda združenia ProHelp v ten istý deň v Bratislave. Zmluva o úvere bola M. O. podpisovaná v ten istý deň, ako dohoda o splnomocnení, t. j. 26.02.2013, - finančné prostriedky v sume 250,- Eur boli J. O. poskytnuté pracovníčkou spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. v rovnaký deň, ako podpísal dohodu o splnomocnení v prospech ProHelp, pričom v rovnaký deň podpisoval J. O. aj zmluvu o úvere, z čoho mal odporca za preukázané, že poskytnutie úveru a vyplatenie finančných prostriedkov bolo podmienené podpísaním dohody o splnomocnení v prospech ProHelp, ktorú mu predložila pracovníčka spoločnosti Pohotovosť, s. r. o., čo je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, - časti zmluvy o zriadení záložného práva sú vyhotovené zoskenovaním výpisov z LV vyhotovených z verejne prístupnej webovej stránky www.katasterportal.sk. Záložný veriteľ a zástupca ProHelp nepreukázali, že takéto podklady predložil záložca záložnému veriteľovi a či vôbec vedel o tom, že tieto podklady záložný veriteľ použije na to, aby zabezpečil svoju pohľadávku. Z vyjadrenia J. O. je potvrdené, že žiadne údaje o nehnuteľnostiach nikomu neposkytoval a ani ich nikto od neho nepožadoval, - postup združenia pri uzatvorení záložnej zmluvy je v rozpore s cieľmi združenia, keďže neochraňuje záujmy účastníka, ale záujmy spoločnosti Pohotovosť, s. r. o., - dohoda o splnomocnení je vyhotovená formou predtlače (formulár), do ktorej sú rukou dopísané údaje o nehnuteľnostiach; nie je zrejmé kedy a kto tieto údaje do predtlače dopisoval. Dlžník údaje nevypisoval, v čase, keď listinu podpisoval, údaje vypísané neboli. Dlžníkovi M. O. ako splnomocniteľovi teda nemohol byť známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia na nakladanie s nehnuteľnosťami. - rukou písané záhlavie dohody o splnomocnení zrejme písala iná osoba, ako údaje o nehnuteľnostiach, jedná sa viditeľne o rôzne typy písma. - za prekážku povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností považuje odporca skutočnosť, že záložnú zmluvu za záložcu podpísala osoba, ktorú presadil záložný veriteľ Pohotovosť, s. r. o., Bratislava. Splnomocnenec ProHelp je na dohode na plnej moci uvedený v predtlači, teda určenie splnomocnenca má podobu zmluvnej podmienky, takže záložca (dlžník) ako splnomocniteľ nemal možnosť ovplyvniť výber osoby, ktorá ho má v takej závažnej veci, ako je podpísanie záložnej zmluvy, zastupovať. Pri takomto koncipovaní splnomocnenia, keď bol vopred vypísaný jediný variant zástupcu, zakomponovaný priamo do už vopred pripravenej dohody o splnomocnení, nemožno pri zvolení si splnomocneného zástupcu hovoriť o slobodnej vôli splnomocniteľa. Splnomocniteľovi (dlžníkovi) bolo podľa odporcu takto odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Odporca v odôvodnení ďalej uviedol, že dohoda o splnomocnení bola splnomocniteľom (dlžníkom) podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere, čo naznačuje, že konanie združenia ProHelp a Pohotovosť s. r. o. sú konaniami v zhode a na úkor J. O., čo spochybňuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Naopak, skutočnosť, že splnomocnený zástupca, ktorý mal hájiť záujmy záložcu J. O., za neho bez jeho vedomia podpísal zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá je výlučne v prospech záložného veriteľa, potvrdzuje to, že splnomocnenec konal v zhode so záujmami záložného veriteľa a proti záujmom záložcu J. O.. Aj z dojednaných vopred vypísaných podmienok dohody o splnomocnení (bod 3 piata veta) vyplýva, že účelom konania na základe splnomocnenia je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, čo je ďalší argument spochybňujúci konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Z uvedených skutočností odporca vyvodil, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatnou pre jej rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), pretože záujmy ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sú v zrejmom rozpore so záujmami zastúpeného. Odporca poukázal na vyjadrenie ďalšieho účastníka - M. O., ktoré je obsahom úradného záznamu zo dňa 16.07.2014, v ktorom potvrdil, že sa nikdy nestretol so žiadnym zástupcom združenia občiansko-právnej pomoci ProHelp, ani s nikým z tohto združenia nebol v žiadnom kontakte, zástupca ProHelp pri podpisovaní dohody o splnomocnení nebol a jeho podpis na dohode v čase podpisovania na dohode o splnomocnení nebol. Údaje o nehnuteľnostiach v predtlači dohody o splnomocnení v čase podpisovania tejto dohody J. O. vyplnené vôbec neboli. Dohodu o splnomocnení v prospech ProHelp J. O. predložila pracovníčka spoločnosti Pohotovosť s. r. o. ako neúplne vyplnené tlačivo bez uvedenia nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva. O možnosti zriadenia záložného práva ho nikto neoboznámil a on by s tým nikdy nebol súhlasil. Ďalší účastník ako dlžník sa s veriteľom dohodol, že úver bude splácať formou mesačných splátok, tento úver už splatil a splátky úveru odovzdával osobne pracovníčke spoločnosti Pohotovosť s. r. o. Táto ju zrejme neodvádzala na účet spoločnosti, a preto podá trestné oznámenie na túto pracovníčku. Ďalší účastník považoval dohodu o splnomocnení a všetky následné úkony za neplatné a žiadal, aby odporca návrh na vklad záložného práva zamietol. Z vyjadrenia M. O. vyplýva, že konanie spoločnosti Pohotovosť s. r. o. považuje za protiprávne a dohodu o splnomocnení a zmluvu o zriadení záložného práva považuje za neplatné, lebo boli uzavreté podvodne. Z vyššie uvedených okolností je podľa odporcu zrejmé, že splnomocnenie nebolo udelené platne, nemohli preto nadobudnúť právne účinky ani neskoršie úkony uskutočnené splnomocnencom na základe takéhoto splnomocnenia a neplatná je preto i Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/ XXXX-RAČ zo dňa 11.04.2014. Odporca poukázal na to, že dohoda o splnomocnení i zmluva o úvere sú uzavreté ako tzv. typové zmluvy, ktoré sa používajú vo viacerých prípadoch, pričom zmluva o úvere obsahuje Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú napísané drobným písmom a pre bežného klienta nie sú dostatočne zrozumiteľné. Podmienky poskytnutia úveru neboli individuálne dohodnuté a dlžník M. O. ich nemohol ovplyvniť. Záložca ako spotrebiteľ nemôže byť teda zaviazaný zo zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú osobne neuzavrel a z ktorej mu hrozí nenapraviteľná ujma spočívajúca v možnej strate nehnuteľného majetku, o možnosti ktorej nebol riadne oboznámený ani pri uzatváraní zmluvy o úvere, ani dohody o splnomocnení. Na základe úkonov záložného veriteľa a splnomocnenca, ktorí konali v zhode, sa mohlo stať, že o tom, že na nehnuteľnosti bolo zriadené právo v prospech záložného veriteľa sa záložca (dlžník) dozvie až doručením rozhodnutia správneho orgánu o povolení vkladu záložného práva. Dôsledky možného výkonu záložného práva záložca nemohol dostatočne zvážiť, pretože s nimi v čase poskytnutia úveru vôbec nebol oboznámený a zo žiadnych listín nie je zrejmé, že by záložný veriteľ alebo ProHelp niekedy o tejto možnosti M. O. oboznámil. Rovnako zo žiadnej listiny nie je preukázané, že prijatie splnomocnenia v prospech ProHelp niekto M. O. oznámil. Odporca poukázal na to, že obdobný postup veriteľa Pohotovosť, s. r. o., Bratislava pri uzatváraní dohody o splnomocnení, v ktorých ako splnomocnenec vystupuje osoba, ktorú presadil záložný veriteľ a záložných zmlúv, ktoré za spotrebiteľov podpísala táto osoba, ktorá bola predformulovaná a v dohode o splnomocnení uvedená na návrh Pohotovosti, s. r. o., Bratislava už bol predmetom preskúmavania súdom a poukázal napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/136/2012 vo veci preskúmania rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/10/2012 z 26.07.2012. Pohotovosť s. r. o. má teda vedomosť o tom, že súdy považujú dohodu o splnomocnení a zmluvy o zriadení záložného práva za neprijateľné a absolútne neplatné. Odporca ďalej poukázal na ustanovenia zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a na to, že odporcu je potrebné považovať v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ cit. zákona za štátny orgán, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka a do zák. č. 250/2007 Z. z. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca s poukazom na § 39 OZ dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení a Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ sú absolútne neplatné, pričom na absolútnu neplatnosť musí odporca prihliadať ex offo. Vzhľadom na to odporca návrh na vklad s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Rozhodnutie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Odvolateľ bol toho návrhu, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Odporca sa nestotožnil ani s námietkou odporcu ohľadne neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení a poukázal na to, že platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatváraní záložnej zmluvy osobné náležitosti pre obsah takejto dohody. V tomto prípade z textu splnomocnenia je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenej ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Text nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Rozsah splnomocnenia vo vzťahu k predmetu zálohu je podľa názoru odvolateľa dostatočne určitý. Odvolateľ sa nestotožnil ani s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukázal na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 OZ, t. j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré správny orgán odkazuje v napadnutom rozhodnutí. Argumentácia odporcu, že v zmluve o zriadení záložného práva sú niektoré časti týkajúce sa identifikácie nehnuteľností vyhotovené zoskenovaním výpisov listov vlastníctva vyhotovených z verejne prístupnej webovej stránky www.katasterportal.sk je absolútne irelevantná a v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad záložného práva v zmysle predmetnej záložnej zmluvy. Pokiaľ je ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záver správneho orgánu o nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva a tento nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými mravmi, takéto odôvodnenie považuje odvolateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku. Naviac správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ust. § 39 OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Odvolateľ napokon namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.08.2014 uviedol, že dôvody uvedené odvolateľom považuje za účelové a nič nemeniace na skutočnosti, že na základe neplatného právneho úkonu nemôže odporca povoliť vklad záložného práva. Niektoré časti odôvodnenia odvolania navyše nezodpovedajú odôvodneniu rozhodnutia odporcu (zrejme ide o odôvodnenie k iným obdobným konaniam). Odporca trvá na odôvodnení svojho rozhodnutia o zamietnutí návrhu a k dôvodom uvedeným v odvolaní uviedol, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nekonalo tak, ako by mal konať splnomocnený zástupca, teda v prospech záujmov svojho klienta. Zopakoval dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu a ktoré odporcu viedli k záveru, že dohoda o splnomocnení je neplatná z dôvodu, že je v rozpore s § 22 ods. 2 a § 34 a nasl. OZ. Zdôraznil, že odvolanie je zrejme vyhotovené pre viacero obdobných konaní, alebo ide o vyjadrenie k inému konaniu, keďže odôvodnenie odvolania v niektorých častiach vôbec nezodpovedá dôvodom uvedeným v rozhodnutí odporcu o zamietnutí návrhu na vklad č. k. V-325/2014. Odporca uviedol, že zo všetkých dôkazov, ako aj z vyjadrenia M. O., ktoré bolo vyhotovené vo forme úradného záznamu a je súčasťou úradného spisu, je zrejmé, že dohodu o splnomocnení podpisoval záložca len v prítomnosti pracovníčky spoločnosti Pohotovosť s. r. o. a údaje o nehnuteľnostiach v nej neboli vypísané. So zástupcom ProHelp sa nikdy nestretol, nie je s ním v žiadnom kontakte a uviedol, že podpis zástupcu ProHelp na dohode o splnomocnení v čase, keď túto podpisoval, nebol uvedený. Pracovníčka spoločnosti Pohotovosť s. r. o. ho nikdy neinformovala, že by malo byť zriadené záložné právo na nehnuteľnosti. Podľa dohody mal úver splácať formou mesačných splátok, tieto splátky úveru osobne nosil pracovníčke Pohotovosti s. r. o., ale táto ich neodvádzala na účet spoločnosti, ale ponechávala si ich pre svoju potrebu. Túto skutočnosť má odporca preukázanú aj z iných konaní, kde účastníci podali trestné oznámenie na pracovníčku spoločnosti Pohotovosť s. r. o. O. A.. Platnosť dohody o splnomocnení a zmluvy o zriadení záložného práva ďalší účastník spochybnil, keďže podľa neho boli uzavreté podvodne a konanie spoločnosti Pohotovosť s. r. o. považuje za protiprávne. Aj údaje na listinných dôkazoch - dátumy podpisovania dohody o splnomocnení svedčia o tom, že M. O. dohodu o splnomocnení podpisoval v N. S. dňa 26.02.2013 a zástupca ProHelp podpisoval tú istú listinu síce v rovnaký deň, avšak v Bratislave. Samotné vyplatenie finančných prostriedkov pracovníčkou Pohotovosti s. r. o. v deň podpísania zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení potvrdzuje aj skutočnosť (bez prítomnosti splnomocnenca ProHelp), že vyplatenie finančných prostriedkov bolo podmienené podpísaním splnomocnenia v prospech ProHelp, čo je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň bolo preukázané, že zástupca ProHelp nebol pri podpisovaní najzávažnejších listín napriek tomu, že podľa dohody o splnomocnení mal M. O. poskytnúť právnu pomoc. Odporca poukázal na to, že ProHelp nijakým spôsobom nepreukázal, že prijatie splnomocnenia oznámil J. O. a je oprávnená pochybnosť o tom, či dohoda o splnomocnení vôbec platne vznikla. Nesporne sa však vzhľadom na predložené listiny jedná o konanie, ktoré je v záujme spoločnosti Pohotovosť s. r. o., a teda proti záujmom J. O.. Odporca sa v rozhodnutí nezaoberal výškou poplatku, výškou úrokov a rovnako neskúmal rozpor úverovej zmluvy s dobrými mravmi. Odporca zároveň vo svojom rozhodnutí neuviedol, že považuje dohodu o splnomocnení za spotrebiteľskú zmluvu, takže tieto argumenty sa nemôžu vzťahovať na toto konanie. Odporca poukázal na skutočnosť, že všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že splnomocniteľ J. O. si splnomocnenca nemohol vybrať sám, lebo tento bol predformulovaný v dohode o splnomocnení a je zrejmé i to, že zástupca ProHelp nebol prítomný pri podpise dohody o splnomocnení ani zmluvy o úvere. Predtlač dohody o splnomocnení bola vypísaná ručne, ide o viditeľne rozdielne typy písma a nie je zrejmé kto a kedy údaje vypisoval. Navyše poukázal na skutočnosť, že predmetom záložnej zmluvy je byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a manželka sa o poskytnutí úveru dozvedela až následne. Odporca opakovane poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/130/2012 z 15.02.2013, ktorý v obdobnej veci potvrdil Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/102012 zo dňa 26.07.2012. Odporca mal preukázané, že právne úkony záložného veriteľa Pohotovosť s. r. o. a splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (dohoda o splnomocnení a zmluva o zriadení záložného práva) sú v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné, keďže svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú, alebo sa priečia dobrým mravom. Keďže podmienky na povolenie vkladu záložného práva podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona neboli splnené, odporca ako štátny orgán realizujúci záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 návrh na vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-RAČ zamietol, keďže na absolútnu neplatnosť musí prihliadať ex offo, a preto navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O. s. p., v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, dohodu o splnomocnení, napadnuté rozhodnutie, výpis z registra organizácií Štatistického úradu SR, stanovy združenia ProHelp, Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 26.02.2013, úradný záznam zo dňa 16.07.2014 spísaný s M. O.. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 07.05.2014 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 11.04.2014, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a záložcom M. O., N. S. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX nachádzajúce sa v k. ú. O.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.02.2013. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom M. O. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná dňa 26.02.2013 v Banskej Štiavnici vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 26.02.2013 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 26.02.2013 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom dňa 26.02.2013 v Banskej Štiavnici. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka zo dňa 16.07.2014 vo forme úradného záznamu vyhotoveného odporcom, kde ďalší účastník uviedol, že dohodu o splnomocnení podpisoval na pobočke spoločnosti Pohotovosť s. r. o. u pracovníčky spoločnosti sl. A., pričom zmluvu o úvere a dohodu o splnomocnení, ktorá bola čistým tlačivom, na ktorom nebolo nič vypísané, podpisoval tak, že pri podpisovaní listín bola len pracovníčka spoločnosti sl. A.. Uviedol, že zo združenia ProHelp sa nikdy s nikým nestretol, nikoho nepozná a žiadnu pomoc mu nikdy neposkytovali. Nikto mu neoznámil ani skutočnosť, že ProHelp prijal splnomocnenie, nikto zo združenia ho nikdy nekontaktoval. V bode 4 dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručne dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve splnomocniteľa, pričom tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma ako záhlavie predmetnej dohody. Z výpovede ďalšieho účastníka vyplýva, že dohoda o splnomocnení v tejto časti v čase, keď túto podpisoval, bola čistým tlačivom a nebola teda vypísaná. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 26.02.2013, t. j. v rovnaký deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z overenej fotokópie zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, ako aj z výpovede ďalšieho účastníka zo dňa 16.07.2014. Záhlavie dohody o splnomocnení a zmluvy o úvere je vyplnené evidentne rovnakým druhom písma a to mandatárkou veriteľa Pohotovosť s. r. o. sl. A., ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpovede ďalšieho účastníka. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzatvorená neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je o. i. aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dôsledne riadil citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v N. S. dňa 26.02.2013 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava ako veriteľom a M. O. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísaná síce v ten istý deň 26.02.2013, avšak v Bratislave, ako aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise tejto dohody v N. S. dňa 26.02.2013. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľa M. O. dňa 26.02.2013), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t. j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotného dlžníka, ktoré je obsiahnuté v správnom spise, je nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom uviedol, že takýto subjekt nepozná, s nikým z uvedeného združenia sa nestretol, žiadnu pomoc mu neposkytovali, nekontaktovali sa s ním, pričom dohodu o splnomocnení mu dala podpísať mandatárka spoločnosti Pohotovosť s. r. o. sl. A.. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžník nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, nemohol odoslať ním podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorý subjekt podľa vyjadrenia splnomocniteľ ani nepozná, bolo podľa zistených okolností uzavretia zmluvy predložené pracovníčkou - mandatárkou záložného veriteľa (odvolateľa), ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil s tým, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t. j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktoval, nekomunikovali spolu, pričom dlžník podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby zástupcu združenia ProHelp, resp. jeho predsedu vôbec poznal. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola táto listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody, ako aj na obsah výpovede ďalšieho účastníka). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto mu možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, bola obmedzená, resp. odňatá. Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Odporca správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. § 52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a to mandatárkou veriteľa (navrhovateľa), nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že návrh na vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi. Súd poukazuje navyše na skutočnosť, že niektoré odvolacie dôvody odvolateľa uvedené v podanom odvolaní nekorešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.