KAUZIS.SKTestovacia prevádzka

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/9/2014 z 2. 4. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 2. apríla 2014, sp. zn. 24Sp/9/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200100.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/9/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200100
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200100.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaním pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej
veci navrhovateľa: Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica,
proti odporcovi: MESTO Revúca, Námestie slobody 13/17, 050 80 Revúca, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu č.sp.: 1852/2013-2 zo dňa 02.12.2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu č.sp. : 1852/2013-2 zo dňa 02. decembra 2013 z r u š u j e podľa §
250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

II/ Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím z 02.12.2013 č.sp. 1852/2013-2 uložilo Mesto Revúca navrhovateľovi pokutu 3000 Eur
podľa § 13 ods. 9 písm. b/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení za to, že ním vlastnené
nehnuteľnosti v zastavanom území mesta Revúca - parcela KN-C č. XXX/X a XXX/X ponecháva
dlhodobo neudržiavané, zanedbané, špinavé, s porozbíjanými sklenenými výplňami a znečistené
komunálnym odpadom, a to aj napriek tomu, že bol zo strany Mesta Revúca na daný stav viackrát
upozornený.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Mesto Revúca na základe vlastného zistenia pri miestnej
ohliadke vykonanej dňa 07.11.2013 začalo správne konanie vo veci uloženia pokuty voči navrhovateľovi,
o čom bol navrhovateľ upovedomený listom č. 28663/13 z toho istého dňa a zároveň bol vyzvaný, aby
svoje prípadné námietky, či pripomienky k predmetnej veci uplatnil najneskôr do 7 dní. Navrhovateľ sa k
predmetnej veci nevyjadril. Odporca citoval znenie ustanovenia § 13 ods. 9 písm. b/ zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení, v zmysle ktorého obec môže právnickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť
pokutu do 6638 Eur, ak neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku, alebo na inej nehnuteľnosti
a tým naruší vzhľad alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo, alebo odkladá veci
mimo vyhradených miest. Konštatoval, že pri určení výšky pokuty správny orgán zohľadnil závažnosť,
spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odporcu odvolanie, v ktorom namietal najmä tieto
skutočnosti:

1. Výška pokuty nekorešponduje so závažnosťou vzniknutej situácie, ako aj vzhľadom na spôsob, dobu
trvania uvádzaného protiprávneho stavu a jeho následkami. Rozhodnutie je neprimerane prísne a žiadal
zohľadniť, že



- navrhovateľ po obdržaní upozornenia na dodržiavanie čistoty dňa 24.05.2012 zareagoval jednak
písomne listom, ale aj okamžitou nápravou protiprávneho stavu, keď prostredníctvom svojej
dodávateľskej firmy vyčistil nehnuteľnosti,

- navrhovateľ do času začatia konania o správnom delikte vykonal viaceré úkony za účelom
udržiavania primeraného stavu na predmetných nehnuteľnostiach. Napriek tejto skutočnosti v dôsledku
konania zapríčineného tretími osobami - neprispôsobivými občanmi došlo k vytvoreniu nelegálnych
skládok odpadu na pozemku navrhovateľa, ako aj v interiéri objektu, pričom toto nie je zapríčinené
konaním zamestnancov navrhovateľa. Neprispôsobiví obyvatelia lokality jednak úmyselne ničia majetok
navrhovateľa a takisto narúšajú vzhľad a prostredie mesta. Sklené výplne navrhovateľ menil v roku 2013
desaťkrát, čo je evidované aj políciou.

2. V súčasnej dobe prebieha o časti pozemku pod budovou súdny spor, v dôsledku čoho nie je možné
začať s dlhodobo pripravovanou komplexnou rekonštrukciou objektu, vrátane priľahlých pozemkov.

3. Navrhovateľ má záujem o nápravu opísanej situácie, preto na vlastné náklady vykoná vyčistenie
pozemku od nelegálnych skládok, exkrementov a komunálneho odpadu, zabezpečí provizórne
oplotenie, poskytne súčinnosť v rámci umiestnenia kamerového systému zo strany Mesta s napojením
na políciu, čím by bolo možné zamedziť trestnej činnosti v lokalite, zabezpečí pravidelnú letnú a zimnú
údržbu objektu, zabezpečí pravidelné ohliadky objektu svojim referentom.

4. Žiadal prihliadnuť na skutočnosť, že navrhovateľ je spoločnosťou so 100%-nou majetkovou účasťou
štátu, poskytujúcou služby pre všetkých obyvateľov mesta.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Mesto Revúca predložilo odvolanie Okresnému úradu Revúca, odbor starostlivosti o životné prostredie,
ako príslušnému orgánu štátnej správy, na konanie o opravnom prostriedku.

Okresný úrad Revúca postúpilo podanie listom č. OU-RA-OSZP-2014/00085-002-Do zo dňa 22.01.2014
Krajskému súdu v Banskej Bystrici podľa § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, zastávajúc
právny názor, že s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu obce, pokiaľ rozhoduje pri výkone samosprávy, rozhoduje súd.

Mesto Revúca v písomnom stanovisku k odvolaniu zo dňa 31.03.2014 trval na zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a odvolanie považovalo za nedôvodné. Odporca ďalej uviedol, že odvolateľ nespochybnil
skutkový základ, ani právnu kvalifikáciu správneho deliktu tak, ako bol uvedený vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia. Protiprávny stav pretrváva dlhodobo, pričom k splneniu povinnosti
navrhovateľa, ako vlastníka a užívateľa nehnuteľností, udržiavať čistotu a poriadok, nedošlo ani
napriek osobným, telefonickým a písomným výzvam zo strany Mesta Revúca. Napriek vydanému
rozhodnutiu o pokute sú predmetné nehnuteľnosti naďalej v zanedbanom stave, na dôkaz čoho pripojil
fotodokumentáciu. Výška pokuty bola určená s prihliadnutím na zákonné kritériá uvedené v § 13
ods. 10 zákona č. 369/1990 Zb. a nepredstavuje ani polovicu z možnej sankcie. Uložená sankcia za
spáchaný správny delikt nevybočuje z bežného rámca správnej úvahy a táto sankcia spĺňa zákonné
kritériá pre jej uloženie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný, podľa § 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a
ods. 3 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postup správneho orgánu, ktorý
predchádzal vydaniu rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov námietok uvedených v opravnom prostriedku
podľa § 250l a nasl. O.s.p. a napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a zároveň pre nedostatočné odôvodnenie, čo neumožnilo prijať záver ani o správnom
právnom posúdení veci.



Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa zástupca odporcu napriek riadnemu
predvolaniu nedostavil a požiadal písomne o ospravedlnenie neúčasti, majúc za to, že v predmetnej veci
nie je potrebná jeho účasť na pojednávaní.

Zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom odvolaní, na tom, aby súd zrušil napadnuté
rozhodnutie a vec vrátil odporcovi, alternatívne aby súd v prípade, ak by dospel k záveru, že pokuta bola
uložená odôvodnene, aby pokutu primerane znížil. Na pojednávaní predložil listinné dôkazy ohľadom
zasklievania poškodených okien, ako aj

faktúry z vykonania údržby - upratovacích služieb za čistenie exteriéru, kosenie a ďalšie práce v súvislosti
s údržbou predmetnej nehnuteľnosti.

Primárne sa súd zaoberal otázkou, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na rozhodovanie
o opravnom prostriedku, resp. je príslušným orgán štátnej správy Okresný úrad Revúca, odbor
starostlivosti o životné prostredie, ktorému Mesto aj postúpilo opravný prostriedok na rozhodnutie a ktorý
správny orgán postúpil podanie súdu podľa § 20 správneho poriadku.

Krajský súd v Banskej Bystrici zaujal stanovisko, že nie je kompetenčný konflikt, pretože súd sa v
podstate stotožnil so stanoviskom Okresného úradu Revúca, že rozhodovanie o opravnom prostriedku
navrhovateľa patrí do právomoci súdu s poukazom na § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení. V dôsledku neexistencie negatívneho kompetenčného konfliktu preto súd nepovažoval
za potrebné takéto podanie vrátiť správnemu orgánu za účelom vyvolania sporu o právomoc (v
zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Rks/2/2013 zo dňa
11.07.2013), keď formálne nesprávne predloženie veci súd nepovažoval za relevantnú skutočnosť.
Postup podľa § 20 správneho poriadku, na ktorý sa odvoláva Okresný úrad Revúca, odbor starostlivosti
o životné prostredie, nie je právny, pretože podľa tohto ustanovenia môže postúpiť vec správny orgán
inému príslušnému správnemu orgánu, nie súdu. Súd majúc za to, že v danej veci neexistuje spor o
právomoc medzi krajským súdom a orgánom štátnej správy, nevidel dôvod vyvolávať spor o právomoc,
preto nevrátil vec správnemu orgánu v dôsledku formálne nesprávneho predloženia veci, a ani sám súd
nepovažoval za potrebné predkladať vec Najvyššiemu súdu SR podľa § 8a O.s.p. v spojení s § 104
ods. 1 O.s.p..

Pri posudzovaní otázky, či je daná právomoc na konanie o odvolaní krajského súdu alebo správneho
orgánu, súd vychádzal z obsahu enunciátu napádaného rozhodnutia odporcu. Je nesporné, že
predmetom napadnutého rozhodnutia bolo uloženie pokuty navrhovateľovi podľa § 13 ods. 9 písm.
b/ zákona o obecnom zriadení. Z ničoho nevyplýva, že by za protispoločenské konanie odporca
sankcionoval navrhovateľa podľa iného právneho predpisu, napríklad podľa zákona č. 223/2001 Z.z. o
odpadoch, keď podľa § 72 písm. a/ obec vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva prejednáva
priestupky v odpadovom hospodárstve a ukladá za ne pokuty. Mesto vo výroku napadnutého rozhodnutia
si definovalo legálny prameň, zákonné splnomocnenie určujúce mu právomoc na uloženie pokuty podľa
§ 13 ods. 9 písm. b/ zákona o obecnom zriadení.

Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení; obec môže právnickej osobe alebo
fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6638 eur, ak

a) poruší nariadenie,

b) neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku alebo na inej nehnuteľnosti, a tým naruší vzhľad
alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci mimo vyhradených
miest,



c) nesplní v určenej lehote bez vážneho dôvodu povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú pomoc
alebo vecnú pomoc počas odstraňovania a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo pri inej
mimoriadnej udalosti.

Podľa § 13 ods. 10 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení; pokutu možno uložiť do jedného roka
odo dňa, keď sa obec dozvedela o tom, kto sa konania podľa odseku 8 dopustil, najneskôr však do troch
rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti podľa odseku 8 písm. c). Pri ukladaní pokút
sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Na konanie o
uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Výnos pokút je príjmom obce.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení; na konanie, v ktorom o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone
samosprávy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; 15) o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis 18c) neustanovuje inak.

Pre posúdenie, ktorý orgán je oprávnený rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce,
bolo preto nevyhnutné vyriešiť otázku, či išlo o rozhodnutie vydané pri prenesenom výkone štátnej
správy alebo pri výkone samosprávy. V prípade pochybností o tejto otázke je potrebné vychádzať z
pravidla obsiahnutého v § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov
štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, podľa ktorého ak zákon pri úprave pôsobnosti obce
neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej
pôsobnosti obce.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie; okresný úrad
v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov.
Podľa odseku 2 písm. a/ citovaného zákona okresný úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu
starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec.

Podľa § 72 písm. a/ zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch; obec vo veciach štátnej správy odpadového
hospodárstva prejednáva priestupky v odpadovom hospodárstve (§ 80 ods. 3 písm. a/) a ukladá pokuty
za priestupky.

Osobitným predpisom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. je (okrem iných) aj zákon č. 223/2001
Z.z. o odpadoch. Z napadnutého rozhodnutia však jednoznačne vyplýva, že obec neuložila pokutu za
priestupok v odpadovom hospodárstve, ale uložila pokutu podľa §

13 ods. 9 písm. b/ zákona o obecnom zriadení, ktorý si zvolila ako legálny prameň na sankcionovanie,
a preto potom pri určení právomoci na rozhodnutie o opravnom prostriedku je potrebné vychádzať z
ustanovenia § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení. Súd si osvojil k posúdeniu tejto otázky právny
názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí 4Rks/3/2012 zo dňa 20.08.2013.

Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, s vyjadreniami účastníkov konania súd má za
to, že toto konanie, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ mohlo Mesto posudzovať aj podľa zákona
o odpadoch ako priestupok v konaní na úrovni preneseného výkonu štátnej správy podľa zákona
o odpadoch a mohlo uložiť pokutu podľa tohto zákona. Ak by obec postupovala takto, potom by v
druhom stupni prichádzalo do úvahy konanie Okresného úradu Revúca, odboru starostlivosti o životné
prostredie, čím by sa zabezpečila dvojinštančnosť v správnom konaní, ktorá sa predpokladá najmä pri
ukladaní správnych sankcií. Právna úprava preskúmavaných správnych rozhodnutí (osobitne rozhodnutí
sankčnej povahy) je vybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Na preskúmanie
rozhodnutia je povolaný zásadne orgán druhého stupňa, výnimky z tohto pravidla ustanovuje buď
správny poriadok alebo osobitný zákon, v danom prípade je to ustanovenie § 27 ods. 2 zákona o
obecnom zriadení.



Súd poukazuje tiež na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 2Sžo/9/2012 zo dňa
19.09.2012, z ktorého vyplýva záver, že procesný postup preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej
správy o uložení sankcie za správny delikt, musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak
by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania. Právna úprava vylučuje postavenie obce ako
samosprávneho orgánu, ak zákonom ustanovuje postavenie obce v konaní o priestupkoch a v konaní
o správnych deliktoch, ako správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy. Z uvedeného
rozhodnutia tiež vyplýva záver, že pri prejednávaní priestupku a iného správneho deliktu vystupuje obec
v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o priestupku a inom správnom
delikte má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, i keď by to jednotlivé
zákony upravujúce iné správne delikty výslovne neurčovali.

Keďže súd uznal svoju právomoc (vychádzajúc zo záverov Najvyššieho súdu SR vyslovených v
rozhodnutí 4Rks/3/2012 zo dňa 20.08.2013, ale aj v rozsudku XSžo/XXX/XXXX zo dňa 18.01.2011)
posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.. Súd
v rámci správneho súdnictva zisťuje, či správny orgán aplikoval správne príslušné hmotnoprávne a
procesné predpisy.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p.; pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p.; pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Navrhovateľ namietal, že pokuta je neprimerane vysoká, nezodpovedajúca okolnostiam veci. Obec má
povinnosť pri ukladaní pokút podľa § 13 ods. 9 zákona o obecnom zriadení prihliadať v zmysle § 13 ods.
10 tohto zákona najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Aj keď
rozhodnutie o uložení pokuty je rozhodnutím na základe správneho uváženia, neznamená to, že by v
rámci posudzovania skutočnosti, či správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk zákona, nebolo možné
sa zaoberať vyhodnotením podmienok pre stanovenie výšky pokuty. Je zrejmé, že pokuta bola uložená
v medziach zákona, avšak nie je z rozhodnutia vôbec zrejmé, ako správny orgán prihliadol na hľadiská,
kritériá určujúce pre výšku pokuty, uvedené v predmetnom zákonnom ustanovení. Je nedostatočným
odcitovať len znenie právnej normy, pretože z toho nevyplýva, ako správny orgán vyhodnotil tieto
hľadiská, v akom rozsahu na ne prihliadal. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné
odôvodnenie, keďže z neho nie je možné zistiť správnu úvahu pri posudzovaní kritérií pri ukladaní výšky
pokuty. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje zákon o správnom konaní, ktorý presne určuje, aké
náležitosti má mať rozhodnutie (§ 47 ods. 3), pričom tieto splnené nie sú.

Súd sa pri rozhodovaní tiež zaoberal posúdením obsahu výroku napadnutého rozhodnutia Mesta vo
vzťahu k základným zákonným atribútom, ktoré má rozhodnutie o uložení pokuty spĺňať. Súdy judikovali,
že aj v správnom trestaní je nutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj princíp
zákonnosti (legality), ktorý je spojený s uplatnením zásady „žiadny trestný čin bez zákona“ a „žiadny trest
bez zákona“, z ktorej tiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech páchateľa. Podmienky trestnej



(aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a
páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon. Súdy tiež judikovali (napr.
rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008) náležitosti výrokov rozhodnutí o správnych
deliktoch, keď vo výroku musí byť s presnou určitosťou vymedzený skutok, za ktorý je ukladaná sankcia,
miesto, čas (trvanie) a spôsob jeho spáchania, pričom okolnosti

musia byť popísané tak, aby bolo zabezpečené, že nedôjde k zameniteľnosti s iným protispoločenským
konaním, ako aj k opakovanému trestaniu (postihu) za to isté konanie. V predmetnej veci skutok
nie je takto popísaný, nemôže ho nahradiť citovanie textu zákona, konkrétne ustanovenia § 13 ods.
9 písm. b/ zákona o obecnom zriadení. Skutok musí byť popísaný tak, aby bolo bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, čoho sa porušovateľ ako páchateľ správneho deliktu dopustil, kde, kedy, akým
konkrétnym spôsobom konania, resp. opomenutím konania, v čom spočíva spáchaný delikt, k naplneniu
akej skutkovej podstaty, akým protispoločenským konaním, upravenej akým zákonom došlo. Vyžaduje
sa určenie konkrétneho ustanovenia zákona, pod ktorý možno subsumovať Mestom zistený skutok ako
zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok alebo iný správny
delikt zákonom aj označené. Vyžaduje sa konkrétne určenie ustanovenia zákona, podľa ktorého sa
sankcia za zistený skutok ukladá.

Súd pri rozhodovaní prihliadol na podstatné vady vydaného rozhodnutia, pre ktoré bolo potrebné
toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Mestu Revúca na ďalšie konanie. Súd pri riešení otázky svojej
právomoci tiež prihliadol na povahu veci a závažnosť zistených nedostatkov v napadnutom rozhodnutí,
pričom považoval za efektívne a spravodlivé prihliadnuť na túto skutočnosť, sledujúc záujem na čo
najrýchlejšom odstránení závažného stavu a zjednania potrebnej nápravy. Súd opiera svoje stanovisko
tiež o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/111/2010 zo dňa 18.01.2011, v ktorom rozhodnutí
odvolací orgán (Najvyšší súd SR) nevytkol prípadnú vadu krajskému súdu, ak konal podľa tretej
hlavy piatej časti O.s.p. a preskúmal rozhodnutie Mesta na základe odvolania proti jeho rozhodnutiu,
pričom Mestom bola uložená pokuta podľa § 19 ods. 3 zákona o obecnom zriadení za to, že
došlo k vyvážaniu drobného stavebného odpadu, k jeho nelegálnemu uloženiu a porušeniu okrem
všeobecne záväzného nariadenia (VZN), aj zákona o odpadoch, pričom správny orgán nesprávne
právne kvalifikoval preskúmavanú vec a pri ukladaní pokuty mal síce postupovať podľa zákona o
odpadoch, avšak aplikoval na vec platné a účinné ustanovenie zákona č. 369/1990 Zb.. Najvyšší súd SR
zmenil rozhodnutie krajského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie správneho orgánu a zrušil rozhodnutie
Mesta s tým, že mu uložil zistiť dostatočne skutkový stav a na vec aplikovať relevantný právny predpis.

Krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov vyššie uvedených. V
ďalšom konaní, po doplnení dokazovania ohľadom náležitého zistenia skutkového stavu veci, odporca
bude na vec aplikovať ten právny predpis, pod ktorý bude možno subsumovať ním zistený skutok
ako protispoločenské konanie s tým, že vydá rozhodnutie so zákonom stanovenými náležitosťami a
za dodržania vyššie uvedených zásad administratívneho trestania. Ak zistený skutok naplní skutkovú
podstatu priestupku v odpadovom hospodárstve, uloží obec pokutu v rámci konania pri prenesenom
výkone štátnej správy odpadového hospodárstva, ako príslušný správny orgán konajúci v prvom stupni
(§ 72 písm. a/ zákona č. 223/2001 Z.z.), pričom o opravnom prostriedku by následne rozhodoval Okresný
úrad Revúca, odbor starostlivosti o životné prostredie (§ 5 ods. 2 zákona

č. 525/2003 Z.z.) čím by došlo k naplneniu právnych záverov v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2Sžo/9/2012.

Navrhovateľovi, ktorý v konaní mal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov
konania neuplatnil (§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Podobné rozhodnutiaZhoda citovaných ustanovení