Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/66/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201855 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201855.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľky: U. H., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, I. XX R. - P. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 8020/2013 zo dňa 18.10.2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. 8020/2013 zo dňa 18.10.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. 8020/2013 zo dňa 18.10.2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o žiadosti navrhovateľky ako žiadateľky o poskytnutie právnej pomoci doručenej 30.09.2013 rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z.z.“). Odporca o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodol s odôvodnením, že žiadateľka nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1, 2, § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. v spojení s § 4 písm. i/ a § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov zistil, že žiadateľka mala spolu s manželom (spoločne posudzovaná osoba) v posudzovanom období marec 2003 až september 2013 započítateľný príjem v sume 790,20 Eur mesačne (starobný dôchodok žiadateľky v sume 298,10 Eur a starobný dôchodok manžela žiadateľky v sume 492,10 Eur). Žiadateľka a jej manžel ako spoločne posudzovaná osoba majú tiež príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy v celkovej sume 10,87 Eur/ ročne. Keďže započítateľný príjem žiadateľky a jej manžela presahuje výšku 1,4-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 470,79 Eur (do 30.júna 2013 to bola suma 462,45 Eur) a tiež 1,6-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 538,05 Eur (do 30. júna 2013 to bola suma 528,51 Eur) v mesiaci podania žiadosti - september 2013 a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t.j. počas celého posudzovaného obdobia, žiadateľka nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca so splnením ďalších podmienok nezaoberal. V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka proti napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom žiadala, aby bolo rozhodnutie odporcu zrušené a aby bol navrhovateľke ustanovený bezplatný právny zástupca. Zároveň požiadala o odpustenie všetkých poplatkov za podanie odvolania a náhradu trov konania. Poukázala na to, že odporca jej nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žiadateľka a jej manžel s ohľadom na svoje príjmy nesplnili jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádzajú sa v stave materiálnej núdze v zmysle zák. č. 327/2005 Z.z. a odporca nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 2 cit. zákona. Odporca sa však nezaoberal tým, že navrhovateľka s manželom sú ťažko zdravotne postihnutí, čo významne zvyšuje ich životné náklady na primerané hmotné zabezpečenie v starobe v zmysle čl. 39 Ústavy SR, alebo v zmysle čl. 40 Ústavy SR na právo k ochrane zdravia zabezpečením bezplatnej zdravotnej starostlivosti, nákupu liekov, resp. doplácania na tieto nákupy a platieb za lekárske ošetrenie aj v prípade využitia LPP, čo uvedený zákon nezohľadňuje. Tieto skutočnosti však zohľadnili súdy v iných konaniach, napr. Krajský súd v Žiline v Uznesení č. 8Co/347/05 z 30.05.2005 a Najvyšší súd SR v Uznesení č. 5Sžo/219/2010 zo dňa 26.10.2010, podľa ktorého rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Týmito pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové, rodinné, sociálne a zdravotné, ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo požadovať. Navrhovateľka namietala, že odporca rozhodol v zmysle zák. č. 327/2005 Z.z., ktorý je zameraný na to, ako práva priznané Ústavou SR, Európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. Všeobecnou deklaráciou ľudských práv obchádzať a nie dodržiavať. Navrhovateľka poukázala na to, že za 12 rokov porušovania ich práv zo strany spoluobčanov, obce, štátnych a správnych orgánov činných v trestnom konaní, ako aj súdov na všetkých stupňoch boli navrhovateľka a jej manžel viackrát oslobodení od súdnych poplatkov a boli im súdmi prideľovaní právni zástupcovia. V tejto súvislosti poukázala navrhovateľka na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu a Okresného súdu v Žiline. Navrhovateľka namietala, že konanie a rozhodovanie odporcu považuje za protiprávne, protiústavné a v rozpore s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. (Správneho poriadku), podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správne orgány majú dbať na to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo 06.12.2013 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených, pričom odporca postupoval v súlade so zák. č. 327/2005 Z.z. a po preskúmaní podmienok podľa § 6 a § 6a cit. zákona dospel k záveru, že žiadateľka nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok na poskytnutie právnej pomoci má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Vzhľadom na uvedené žiadal odporca napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., preskúmal zákonnosť opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ako aj jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vydané v súlade so zákonom. Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporcu o poskytnutie právnej pomoci žiadosťou doručenou 30.09.2013, pričom vyplnila dotazník o jej rodinnej, príjmovej a majetkovej situácii. Odporcu požiadala o poskytnutie právnej pomoci vo veci „náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom“. Žiadateľka žiadala o poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na obnovu konania č. k. 2C/155/2002 vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 14C/9/2009. Na preukázanie príjmovej situácie žiadateľky si odporca zo spisu č. 6919/2013 vyhotovil fotokópie dokumentov príjmovej situácie žiadateľky a jej manžela E.N. ako spoločne posudzovanej osoby, a to Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 06.12.2012, ktorým sa starobný dôchodok žiadateľke od 01.01.2013 zvýšil na sumu 298,10 Eur, kópiu Zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely medzi vlastníkom pozemku U. H. ako prenajímateľkou a užívateľom pozemku Poľnohospodárskym družstvom J. (nájomcom) z 28.11.2011, pričom celková čiastka ročného nájmu za prenajaté pozemky predstavuje 3,64 Eur. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 06.12.2012 vyplýva, že starobný dôchodok manžela žiadateľky p. E. H. sa od 01.01.2013 zvýšil na sumu 492,10 Eur mesačne. Z kópie Zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely uzatvorenej medzi vlastníkom pozemku E. H. ako prenajímateľom a užívateľom pozemku Poľnohospodárskym družstvom J. ako nájomcom zo dňa 01.08.2011 vyplýva, že celková čiastka ročného nájmu za prenajaté pozemky predstavuje 7,23 Eur. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku, ktorý jej bol naposledy zvýšený Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 06.12.2012 na sumu 298,10 Eur. Manžel navrhovateľky ako spoločne posudzovaná osoba je poberateľom starobného dôchodku na základe Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 06.12.2012, ktorý bol od 01.01.2013 zvýšený na sumu 492,10 Eur mesačne. Z predložených Zmlúv o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely, ktoré boli vyššie špecifikované vyplýva, že celkový príjem žiadateľky a jej manžela ako spoločne posudzovanej osoby z prenájmu poľnohospodárskej pôdy predstavuje 10,87 Eur ročne. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu 1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 10 ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z. rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Preskúmaním veci v medziach a z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, pričom odvolacie dôvody súd nepovažoval za také, ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, súd konštatuje, že záver odporcu o tom, že navrhovateľka nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci zo strany odporcu - stav materiálnej núdze, je správny, pretože čistý započítateľný príjem žiadateľky a jej manžela ako spoločne posudzovanej osoby v posudzovanom rozhodnom období marec 2013 až september 2013 predstavoval starobný dôchodok navrhovateľky v sume 298,10 Eur mesačne a starobný dôchodok jej manžela v sume 492,10 Eur, t. j. celkový započítateľný príjem prestavoval sumu 790,20 Eur mesačne. Súčasne navrhovateľka a jej manžel ako spoločne posudzovaná osoba majú príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy v celkovej sume 10,87 Eur ročne. Z uvedeného vyplýva, že započítateľný príjem navrhovateľky a jej manžela ako spoločne posudzovanej osoby presahuje výšku 1,4-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 470,79 Eur (do 30. júna 2013 sumu 462,45) ako aj 1,6-násobok životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 538,05 Eur (do 30. júna 2013 sumu 528,51 Eur) a to v mesiaci podania žiadosti (september 2013) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t. j. počas celého posudzovaného obdobia. Súd poukazuje na to, že podľa § 2 zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime 1,4-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby predstavoval do 30.06.2013 sumu 462,45 Eur a k 30.09.2013 sumu 470,79 Eur a 1,6-násobok životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby do 30.06.2013 predstavoval sumu 528,51 Eur a k 30.09.2013 sumu 538,05 Eur. Pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti sa podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. vyžaduje splnenie nasledovných podmienok: príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Obdobne pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou sa podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. vyžaduje splnenie podmienky, že príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima, avšak nepresahuje súčasne 1,6-násobok uvedenej sumy a táto fyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Vyššie uvedené podmienky musia byť v jednotlivých prípadoch splnené súčasne (kumulatívne). Nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok má preto za následok negatívne rozhodnutie o návrhu na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ teda správny orgán zistil, že navrhovateľka - žiadateľka, nesplnila podmienku, že jej príjem (do ktorého sa započítava podľa § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z. príjem jej manžela ako spolu posudzovanej osoby) nepresahuje 1,4 resp. 1,6-násobok sumy životného minima, rozhodol v súlade so zákonom, ak navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Vzhľadom na to, že navrhovateľka nesplnila jednu z troch podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktoré musia byť splnené súčasne, odporca nepostupoval v rozpore so zákonom, ak splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok už neskúmal. Navrhovateľka v odvolaní nenamietala záver odporcu, že nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci - stav materiálnej núdze. Namietala však, že odporca sa nezaoberal tým, že navrhovateľka a jej manžel sú ťažko zdravotne postihnutí, čo zvyšuje ich životné náklady, ktorú skutočnosť zák. č. 327/2004 Z. z. nezohľadňuje, avšak tieto skutočnosti zohľadnili súdy v iných konaniach, keď navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a boli jej v iných konaniach pridelení právni zástupcovia. Z uvedeného navrhovateľka vyvodila, že odporca rozhodoval v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, ako aj s § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2012 došlo k zmene právnej úpravy, t. j. aj pravidiel pre ustanovovanie právneho zástupcu v súdnom konaní. Zatiaľ čo do 31.12.2011 rozhodoval o pridelení právneho zástupcu súd, od 01.01.2012 táto právomoc prešla na Centrum právnej pomoci (odporcu). Okrem zmeny subjektu rozhodujúceho o priznaní práva na poskytnutie právnej pomoci došlo aj k zmene podmienok, za ktorých sa právna pomoc priznáva a to v zák. č. 327/2004 Z. z. Kým Občiansky súdny poriadok nešpecifikoval, ako má súd posudzovať pomery žiadateľa o ustanovenie právneho zástupcu, zákon č. 327/2004 Z. z. vo svojich ustanoveniach (§ 6 ods. 1, § 6a ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. i/) presne tieto podmienky špecifikuje, pričom vymedzuje hornú hranicu príjmu žiadateľa (vrátane spoločne posudzovanej osoby), pre možnosť priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc, resp. právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľa. Odporca ako správny orgán môže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odporcovi zák. č. 327/2004 Z. z. stavuje povinnosť, ktoré konkrétne skutočnosti má zisťovať za účelom posúdenia, či je žiadateľ osobou v materiálnej núdzi (tento pojem je v § 4 ods. 1 písm. i/ cit. zákona presne špecifikovaný) a zároveň ustanovuje odporcovi presné medze, resp. limity (§ 6, § 6a, § 7 cit. zákona). Na rozdiel od právnej úpravy stanovenej v § 138 O.s.p., podľa ktorého súd prihliada na pomery žiadateľa o oslobodenie od súdneho poplatku (majetkové, osobné, zdravotné a pod.), odporca zo zákona prihliada len na majetkové pomery žiadateľa t. j. na príjmy žiadateľa, resp. príjmy spolu posudzovanej osoby, nie však na prípadné zvýšené výdavky žiadateľa z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu, potrebe nákupu liekov, prípadne ku skutočnosti, že žiadateľ alebo spoločne posudzovaná osoba je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Zákonodarca v zák. č. 327/2004 Z. z. upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť správneho orgánu pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Cit. zákon sa vzťahuje na sociálne odkázané fyzické osoby, ktoré sa za splnenia podmienok stanovených zákonom nachádzajú v takej sociálnej, finančnej a majetkovej situácii, ktorá im neumožňuje zabezpečenie právnej pomoci. Pokiaľ odporca v konaní o žiadosti navrhovateľky zistil, že príjmy žiadateľky a s ňou spoločne posudzovanej osoby (manžela) presahujú hranicu príjmu ustanovenú v § 6, ako aj § 6a zák. č. 327/2004 Z. z. (t. j. 1,4- násobok, resp. 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom) postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľke z dôvodu, že táto nesplnila požiadavku materiálnej núdze ako jedného z predpokladov pre poskytnutie právnej pomoci podľa cit. zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd námietku, že v minulosti súdy oslobodili navrhovateľku od platenia súdnych poplatkov a ustanovili jej zástupcu z radov advokátov (a to navyše na základe odlišnej právnej úpravy), považoval vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu za právne irelevantnú. Pokiaľ sa navrhovateľka domnievala, že postup odporcu bol v rozpore s Ústavou, súd poukazuje na čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy, v ktorých sú upravené možnosti obmedzenia základných práv a slobôd. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom, pričom zákonné obmedzenia musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (čl. 13 ods. 3 Ústavy). Podľa ods. 4 cit. čl. 13 Ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Úmyslom zákonodarcu bolo v tomto prípade zabezpečiť reálny prístup k Ústavou SR deklarovaným právam fyzických osôb a harmonizovať právo SR s právom EÚ všetkým fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi a to bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode. Cieľom právnej úpravy poskytovania právnej pomoci zák. č. 327/2004 Z. z. bolo o. i. určenie medzí pre posudzovanie pomerov žiadateľov o bezplatnú právnu pomoc, resp. právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľa, pričom v zákone bola ustanovená horná hranica príjmu pri priznanie nároku na túto bezplatnú právnu pomoc, resp. právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľa. Zákonodarca teda cit. zákonom ustanovil kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc tak, aby zabezpečil uplatnenie práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci v obmedzených prípadoch a to osobám v materiálnej núdzi, t.j. nie všetkým osobám. Pokiaľ odporca postupoval pri rozhodovaní o návrhu žiadateľky v súlade s relevantnými ustanoveniami zák. č. 327/2004 Z. z., nemohol súd námietku navrhovateľky o nezákonnosti takéhoto postupu považovať za dôvodnú. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že odporca nepostupoval v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, súd uvádza, že ani túto námietku nemohol považovať za dôvodnú. Odporca v rámci skúmania podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc zisťoval príjmovú situáciu navrhovateľky a jej manžela ako spoločne posudzovanej osoby a dospel k záveru, že navrhovateľka sa nenachádza v stave hmotnej núdze, pretože jej príjem a príjem spoločne posudzovanej osoby v rozhodnom období prevyšuje výšku 1,4 resp. 1,6-násobku životného minima. Uvedená skutočnosť nebola napokon medzi účastníkmi konania sporná. Súd má za to, že odporca zistil skutkový stav veci spoľahlivo a dostatočne na to, aby takéto zistenie skutkového stavu odôvodňovalo záver, že u žiadateľky nebola splnená jedna z podmienok stanovených zákonom na priznanie právnej pomoci a pokiaľ odporcu navrhovateľke nárok nepriznal, takýto záver je výsledkom správneho právneho posúdenia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu. K tvrdeniu navrhovateľky, že odporca postupoval v rozpore so Správnym poriadkom, podľa ktorého správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach alebo podobných prípadoch rozhodovali rovnako, súd uvádza, že aj s poukazom na už vyššie uvedené skutočnosti, že zákonné podmienky stanovené v O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2011 na ustanovovanie advokátov a rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. súdmi boli odlišné od zákonných podmienok, ktoré pre posudzovanie a rozhodovania o žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci ustanovuje zák. č. 327/2004 Z. z. pre odporcu. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. 3Sžo/9/2013, 3Sžo/40/2014), ktorými boli obdobné rozhodnutia odporcu vo veci nepriznania nároku na právnu pomoc navrhovateľke zrušené, súd poukazuje na to, že iné senáty Najvyššieho súdu SR (napr. 5Sžo/17/2013, 6Sžo/54/2012) zaujali iný právny názor a rozhodnutia odporcu v obdobných prípadoch potvrdili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľke - odvolateľke náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ navrhovateľka požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov, súd o predmetnej žiadosti rozhodol samostatným uznesením č. k. 27Sp/66/2013-36 zo dňa 16.07.2014 tak, že navrhovateľke oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal. Navrhovateľka proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie, preto súd v tomto rozhodnutí nerozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, hoci v konaní nebola úspešná. (V takomto prípade sa neúspešný účastník konania stáva poplatníkom podľa § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). O prípadnej poplatkovej povinnosti bude rozhodnuté s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o podanom odvolaní. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.