Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/65/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201825 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201825.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica za účasti: K. C., XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX A. R. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica č. V 1517/2012 zo dňa 25.09.2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Správy katastra Banská Bystrica č. V 1517/2012 z 25.09.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica (ďalej aj „správny orgán“) č. V 1517/2012 zo dňa 25.09.2013. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu s poukazom na § 31 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že v konaní o povolení vkladu záložnej zmluvy uzavretej dňa 13.03.2012 medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava a K. C. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava bolo zistené, že zmluva nebola platne uzavretá. Zmluvu podpísal za záložcu N. K., predseda ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnej moci udelenej záložcom - dlžníčkou K. C. v dohode o splnomocnení dňa 29.06.2011. Záložkyňa uzavrela v ten istý deň zmluvu o úvere, na základe ktorej si požičala 350,- Eur a zaviazala sa splatiť i poplatok vo výške 346,- Eur. Dlžníčka podľa plnej moci splnomocnila splnomocnenca uzavrieť záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré boli do dohody dopísané ručne, pričom dohoda je vyhotovená tak, že je možné do nej dodatočne dopisovať ďalšie nehnuteľnosti. Predmetom záložnej zmluvy je spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti - dom zapísaný na LV č. XXX, k.ú. N.. Napriek tomu, že záložkyňa sa napriek výzve odporcu na správny orgán nedostavila, odporca rozhodol vo veci, keďže ide o prípad, ktorý je zhodný s podobnými prípadmi, kde záložcovia vypovedali, že si neboli vedomí toho, že podpisujú plnú moc a boli presvedčení, že osvedčovali podpis na úverovej zmluve. Z uvedeného pre odporcu vyplynulo, že je dôvodná pochybnosť o tom, že záložkyňa skutočne udelila plnú moc, teda záložná zmluva nebola uzavretá podľa jej vôle. Zástupca nekonal podľa jej pokynov a vôle, hájil záujmy druhej strany (veriteľa), ktorá vo forme predtlače na dohode vnútila záložcovi - dlžníkovi osobu zástupcu, pričom možno usudzovať, že využila jeho nepozornosť a neskúsenosť, keďže záložkyňa - dlžníčka zmluvu o úvere uzatvárala vo finančnej tiesni. Takto uzavretá záložná zmluva je podľa odporcu neplatná pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi a neplatná je i zmluva o úvere, ktorá obsahuje ustanovenia rozporné so zákonom a dobrými mravmi. Správny orgán poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý pri rozhodovaní v identickom prípade v rozsudku č. 24Sp/10/2012-24 z 26.07.2012, ktorý bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012, označil takú istú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (OZ). Správny orgán poukázal na odôvodnenie predmetných rozhodnutí s tým, že sa s nimi stotožňuje, pričom takáto dohoda o splnomocnení je neplatná z dôvodu, že vlastník nehnuteľností nemal možnosť slobodného výberu zástupcu. Záujem zástupcu je v rozpore so záujmami dlžníka, čo je neprípustné s poukazom na § 22 ods. 2 OZ, zástupca je opakovane uvádzaný v záložnej zmluve veriteľa. Podľa správneho orgánu ďalším dôvodom neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi spočívajúci v tom, že dlžník sa zaviazal za poskytnutý úver splatiť aj neprimerane vysoký poplatok, čo je všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám chovania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi. V rozpore s dobrými mravmi je aj, keď veriteľ zneužije tieseň, neskúsenosť, rozrušenosť (dlžník uzatvára úverovú zmluvu spravidla v ťaživej finančnej situácii). Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 31 Katastrálneho zákona, § 22, § 37, § 39, § 52, § 53 a § 53a OZ. Z vyššie uvedených skutočností vyvodil záver, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu, a preto bolo potrebné návrh na vklad zamietnuť. Pri rozhodovaní odporca vychádzal aj zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti a činnosti súdov, ktoré netreba dokazovať podľa § 34 ods. 6 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), dohoda o splnomocnení je neplatná, dlžníčka nemala možnosť sa sama rozhodnúť, kto ju bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísala dohodu o splnomocnení, nebol by jej vôbec poskytnutý úver. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa udelená riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami záložcu. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na to, že správny orgán nezistil spoľahlivo skutkový stav veci a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha podľa odvolateľa nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí reagovať na dva okruhy problémov a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Z skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje posúdenie, nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Predmetná námietka je podľa odvolateľa čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. Odvolateľ sa nestotožnil ani s právnym názorom správy katastra, podľa ktorého považuje dohodu o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 OZ, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, za absolútne neplatnú. Vyslovil názor, že uvedenú dohodu o plnomocenstve nie je možné posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, a teda sa na ňu nevzťahujú ani ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Odvolateľ napokon namietal, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné. Odporca vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 26.11.2013 a 20.02.2014 uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a žiadal ho potvrdiť. Poukázal na to, že pri vydávaní rozhodnutia prihliadal na rozhodovaciu prax súdov, pričom poukázal najmä na Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojený návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, zmluvu o zriadení záložného práva, napadnuté rozhodnutie, dohodu o splnomocnení a zmluvu o úvere. Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle § 2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozhodnutie je potrebné zrušiť vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 04.04.2012 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 13.03.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom K. C., A. R. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k. ú. N.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.06.2011. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z administratívneho spisu súd zistil, že bola predložená overená fotokópia dohody o splnomocnení medzi splnomocniteľkou K. C., A. R. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený vo formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola podpísaná splnomocniteľkou dňa 29.06.2011 vo Zvolene vyplýva, že „ďalší účastník za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 13.03.2012 v Bratislave, t.j. cca o 9 mesiacov po podpise predmetnej dohody splnomocniteľkou. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 29.06.2011 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou vo Zvolene. V bode 4 dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručne dopísané nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľky, pričom tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma, ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľky podpísaná dňa 29.06.2011, t.j. v rovnaký deň ako zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.06.2011, ktorá skutočnosť vyplýva z overenej fotokópie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Z predloženej zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení vyplýva, že záhlavie obidvoch zmlúv je vypísané evidentne rovnakým typom písma a to mandatárom spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. D.. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Odporca ako orgán verejnej moci uplatňoval pri vydávaní rozhodnutia svoju kompetenciu v zmysle Katastrálneho zákona. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje, či predložená zmluva obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a zároveň skúma, či takáto zmluva bola uzavretá v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ týkajúcimi sa platnosti právnych úkonov, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10 OZ (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že splnomocniteľka K. C. dňa 29.06.2011 vo Zvolene podpísala dohodu o splnomocnení, ktorou navrhovateľ preukazoval existenciu právneho vzťahu zastúpenia na účely uzatvorenia záložnej zmluvy podľa § 552 OZ medzi splnomocniteľkou a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci zastúpeným predsedom občianskeho združenia N. K.. Z obsahu predloženej dohody o plnomocenstve vyplýva účel splnomocnenia a to naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa na základe žiadosti o bezplatné zastupovanie splnomocniteľky pri uskutočňovaní právnych úkonov uvedených v predmetnej dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX. Napriek tomu, že predmetná zmluva o úvere je súčasťou administratívneho spisu a správny orgán vzhľadom na vecnú a časovú súvislosť mohol posudzovať dohodu o splnomocnení v súvislosti so zmluvou o úvere, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca neuviedol žiadne skutkové zistenia ani úvahu, ktorou sa spravoval pri vyslovení záveru, že sa jedná o obdobný prípad, ako v prípadoch, ktoré boli predmetom rozhodnutí všeobecných súdov SR (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a rozsudok Najvyššieho súdu SR citovaný v napadnutom rozhodnutí), ktoré podľa tvrdenia odporcu posúdili obdobnú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú podmienku uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ). Bez vyhodnotenia konkrétnych skutkových okolností prejednávaného prípadu odporca konštatoval, že s názorom uvedeným vo vyššie cit. rozhodnutiach sa odporca stotožnil a v odôvodnení svojho rozhodnutia naň poukázal konštatujúc, že vychádzajúc z rozhodovania v obdobných prípadoch zistil, že z výpovedí iných záložcov v týchto konania vyplynulo, že si neboli vedomí toho, že podpisujú plnú moc, pričom nemali možnosť slobodného výberu zástupcu a bolo konštatované, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmami dlžníka, čo je neprípustné s poukazom na § 22 ods. 2 OZ. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach podaného odvolania dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie v odôvodnení neobsahuje náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku a odôvodnenie rozhodnutia nie je zrozumiteľné, určité a presvedčivé. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najmä neuviedol, z ktorých skutkových zistení vyvodil skutkové závery a absentuje v ňom akékoľvek vysvetlenie úvahy správneho orgánu v súvislosti s oboznámenými skutočnosťami a použitými, resp. v ňom citovanými právnymi predpismi. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také, aby účastník (ako aj každá tretia osoba, ktorá sa s ním má možnosť oboznámiť) si mohol utvoriť z odôvodnenia rozhodnutia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí. Na to, aby rozhodnutie správneho orgánu bolo náležite odôvodnené sa vyžaduje, aby v odôvodnení po opísaní podstaty veci nasledoval rozbor dôkazov a ostatných podkladov podstatných pre rozhodnutie, pričom v odôvodnení je potrebné reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a je potrebné vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Správny orgán je následne povinný uviesť záver o tom, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené, posúdi ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a odôvodní použitie právnej normy citovanej v predmetnom rozhodnutí. V predmetnom prípade správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, z ktorých dôkazov vyvodil skutkové závery. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu zástupcu a konštatoval, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmami dlžníka, čo je neprípustné s poukazom na § 22 ods. 2 OZ. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom takéhoto záveru, keďže chýbajú skutkové zistenia, ako aj správna úvaha, na základe ktorej k takému záveru dospel. V tomto prípade nie je splnením požiadavky na riadne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odkaz správneho orgánu na rozhodnutia v obdobných veciach, prípade rozhodnutia v identických prípadoch, nepostačuje ani odkaz na vydané rozhodnutia, konkrétne rozhodnutia vydané krajským, resp. najvyšším súdom. Bez vyhodnotenia predloženej konkrétnej úverovej zmluvy, s ktorou vecne súvisí tak dohoda o splnomocnení, ako aj predložený návrh na vklad záložného práva spolu s predloženou záložnou zmluvou, nemôže správny orgán vyhodnotiť situáciu tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. O návrhu na vklad bolo teda rozhodnuté na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, s poukazom na nedostatočne odôvodnený rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, právnu kvalifikáciu predloženej dohody, ako aj zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako právny záver odporcu, že dohoda o splnomocnení je neplatná, keďže dlžníčka nemala možnosť sa sama rozhodnúť, kto ju bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísala dohodu o splnomocnení, nebol by jej vôbec poskytnutý úver, nemá poklad v zistenom skutkovom stave a rozhodnutie ani v tejto časti nie je dostatočne odôvodnené. Z predloženej dohody o splnomocnení vyplýva, že dlžníčkou bola podpísala vo Zvolene dňa 29.06.2011, avšak splnomocnenec túto dohodu podpísal až cca o 9 mesiacov neskôr v Bratislave dňa 13.03.2012. Z uvedenej listiny nie je zrejmé, či dlžníčka disponovala ďalšou kópiou dohody o plnomocenstve, či urobila úkony potrebné na odoslanie, t.j. adresovanie návrhu dohody o splnomocnení adresovaného druhej zmluvnej strane, ktorá evidentne nebola prítomná pri podpise návrhu dohody, ani to, či splnomocnenec prijal návrh zmluvy ešte v čase, keď bola dlžníčka svojím návrhom viazaná, kedy mu bol návrh dohody doručený dlžníčkou a ani to, či prijatie návrhu splnomocnenec doručil dlžníčke. Nie je zrejmá ani skutočnosť, či jeho prijatie návrhu dohody o splnomocnení nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c OZ. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú ani okolnosti uzatvorenia dohody o plnomocenstve vo vzťahu k zistenej skutočnosti, že táto dohoda bola podpísaná v deň podpisu úverovej zmluvy, pričom zo záhlavia uvedených zmlúv vyplýva, že tieto boli vypísané rovnakým typom písma, podľa údajov uvedených v zmluve o úvere mandatárom Pohotovosti s.r.o. p. D.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že o predmetnom návrhu na vklad bolo rozhodnuté obdobným spôsobom ako v ďalších konaniach, kde bol podaný obdobný návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam a v ktorých konaniach bolo zistené, že záložcovia nevedeli o podpise plnej moci a nemali možnosť zvoliť si slobodne svojho zástupcu. Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že odporca rozhoduje o množstve podobných návrhov, a preto otázku právneho vyhodnotenia považuje za vyriešenú vzhľadom na už konštantnú judikatúru súdov. Súd zároveň akceptuje aj povinnosť správneho orgánu, aby v obdobných veciach rozhodoval tak, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely (§ 3 Správneho poriadku). Poukazuje však na povinnosť správneho orgánu zabezpečiť si pre rozhodnutie všetky relevantné podklady a na základe v konaní preukázaných konkrétnych skutočností v konkrétnom prípade zákonným spôsobom odôvodniť myšlienkovú úvahu, ktorou v danej konkrétnej veci dospel k relevantnému rozhodnutiu. Z nedostatočného zistenia skutkového stavu v tomto prípade vyplynulo nedostatočné konkrétne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktorá skutočnosť bola dôvodom pre to, aby súd postupom v zmysle § 250l O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu s tým, že vec bude vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Bude úlohou správneho orgánu, aby vec znovu posúdil podľa § 31 Katastrálneho zákona s tým, že svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, ako to vyžaduje § 47 Správneho poriadku. Je povinnosťou správneho orgánu uviesť, ktoré skutočnosti má za zistené a z akých dôkazov vychádzal, ako aj to, ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri tom spravoval. Ďalej je potrebné, aby správny orgán z predložených listín posúdil, či vôľa prejavená splnomocniteľkou v zmluve o dohode o splnomocnení dohodnúť sa s občianskym združením ProHelp na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy bola vážna v zmysle § 37 OZ, či bola prejavená voči druhej strane v súlade s § 43a OZ a či vôbec, resp. za akých okolností došlo k uzatvoreniu takejto dohody o plnomocenstve a to všetko vzhľadom na obsah predložených listín. Súčasne správny orgán vyhodnotí predmetnú zmluvu o úvere najmä vo vzťahu jej prípadného posúdenia v súvislosti s predloženou dohodou o splnomocnení a záložnou zmluvou v intenciách ust. § 52 OZ a nasl., ako aj vzhľadom na ustálenú rozhodovaniu činnosť súdov v obdobných veciach (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012). Procesne úspešnému navrhovateľovi v zmysle § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. nebola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.