Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/61/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201649 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201649.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa Q. V., nar. XX. X. XXXX, bytom B. č. XXX, XXX XX B. - S. proti odporcovi správnemu orgánu Centrum právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 4N 943/12 (1198/2013) zo dňa 12. septembra 2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Centra právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Kancelária Žilina, Národná 34, O11 00 Žilina sp. zn. 4N 943/12 (1198/2013) zo dňa 12. septembra 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods.2, písm. a) a e) O. s. p.. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 77,122 Eur a zaplatiť ich do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. septembra 2013 nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5, zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Odporca rozhodnutie odôvodnil tým, že jeho predchádzajúce rozhodnutie sp. zn. 943/12 zo dňa 3. apríla 2012, ktorým nebol navrhovateľovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že nesplnil podmienku na poskytnutie právnej pomoci a to, že sa nenachádzal v stave materiálnej núdze, bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/9/2013 zo dňa 16. mája 2013 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odporca v konaní zistil, že navrhovateľ spolu s manželkou mal v mesiacoch september 2011 až december 2011 započítateľný príjem v sume 743,20 Eur mesačne a v mesiacoch január 2012 až marec 2012 v sume 767,80 Eur mesačne a to starobný dôchodok navrhovateľa a starobný dôchodok manželky navrhovateľa. Ďalej, že má príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy 7,23 Eur ročne a jeho manželka z prenájmu pozemku poľnohospodárskej pôdy 3,64 Eur ročne. Ďalej poberali aj peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ten však predstavuje nezapočítateľný príjem. Z toho je zrejmé, že príjem navrhovateľa a jeho manželky presahuje výšku 1,4násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, čo je suma 451,15 Eur a tiež l,6násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, čo je 515,60 Eur a to v mesiaci podania žiadosti, ktorým bol marec 2012 a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch. Navrhovateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Ďalej poukázal na to, že v zrušujúcom rozsudku Najvyšší súd SR uviedol, že „Osoba, ktorá nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze definovanej na účely zákona č. 327/2005 Z. z. v § 4 ods. 1, písm. i) sa môže nachádzať v takej situácii, že nie je sama schopná si zaplatiť advokáta“. V prejednávanej veci odporca (centrum) nezohľadnil celkovú sociálnu situáciu navrhovateľa (žiadateľa), keď vychádzal z toho, že iné skutočnosti ako príjem žiadateľa, nie je povinný skúmať. V zmysle tohto právneho názoru odporca uviedol, že skúmal existenciu primeraných okolností na priznanie právnej pomoci ako to ustanovuje § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. a za tým účelom vyzval navrhovateľa, aby predložil preukázateľné výdavky na bývanie a s tým spojené náklady za posudzované obdobie september 2011 až marec 2012, výdavky na exekúciu, úvery a pôžičky za posudzované obdobie september 2011 až marec 2012 a ďalšie nevyhnutné výdavky, predovšetkým preukázateľné výdavky na zdravotnú starostlivosť za posudzované obdobie september 2011 až marec 2012. Ďalej uviedol, že sa zaoberal povahou sporu, v ktorom žiadateľ žiadal o priznanie právnej pomoci a to zastupovanie v konaní o sťažnosti pred Ústavným súdom, pričom podľa § 35 zákona č. 38/1993 Zb. ide o konanie, ktoré nepodlieha súdnym poplatkom a právne zastúpenie advokátom by podľa § 11 ods.4 a § 14 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 predstavovalo dva úkony právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd, čo podľa tarifnej odmeny predstavovalo čiastku 254,32 Eur. Podľa odporcu navrhovateľ je vzhľadom na predpokladanú cenu právneho zastúpenia schopný tieto náklady uhradiť zo svojho príjmu. Bral pritom do úvahy aj skutočnosť, že rozhodnutím centra sp. zn. 4N 1508/12 zo dňa 18. 5. 2012 nebol žiadateľovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci „nezákonné osvedčenie spoluvlastníckych podielov“, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím krajského aj Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/59/2012 zo dňa 20. marca 2013. Žiadosť v tejto veci a žiadosť, o ktorej bolo rozhodnuté potvrdzujúcim rozsudkom boli podané v krátkom časovom rozmedzí 27. 3. 2012 a 10. 5. 2012, pričom príjmová situácia žiadateľa bola takmer totožná. Poukázal na znenie § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. a vyvodil z neho, že pre odporcu z tohto ustanovenia vyplýva, aby pri obdobných prípadoch rozhodoval tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely. Poukázal tiež na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorý opakovane judikoval, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní rovnakých podmienok, bola daná rovnaká odpoveď. Podľa odporcu navrhovateľ pri svojej sociálnej situácii a predpokladaných výdavkoch v konaní o sťažnosti pred Ústavným súdom je schopný zo svojho príjmu uhradiť náklady spojené s týmto konaním, a preto dospel k záveru, že nespĺňa pre svoj príjem jednu z podmienok na poskytovanie právnej pomoci a nenachádza sa v stave materiálnej núdze a zároveň nezistil také okolnosti, ktoré odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z.. Navrhovateľ podaním odvolania voči vyššie uvedenému rozhodnutiu namietol nezákonnosť spočívajúcu v tom, že odporca sa zaoberal len otázkou, že navrhovateľ nesplnil jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci a to, že sa nenachádza v stave materiálnej núdze v zmysle zák. č. 327/2005 Z. z.. Ďalšími podmienkami sa už nezaoberal. Nezaoberal sa tým, že je ťažko zdravotne postihnutý ako aj jeho manželka, čo zvyšuje jeho náklady na primerané hmotné zabezpečenie v starobe v zmysle § 39 Ústavy SR alebo v zmysle článku 40 Ústavy SR na právo k ochrane zdravia. Poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 26.10.2010 sp. zn. 5Sžo/219/2010, podľa ktorého pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné, ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník nemôže (celkom alebo sčasti) splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo požadovať. Namietal tiež, že odporca odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že je viazaný právnym názorom NS SR v ďalšom konaní a to vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 23C 57/01, v ktorom bolo odmietavé rozhodnutie odporcu 4N 1508/12 zo dňa 10.5.2012 potvrdené tak rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 27Sp/16/2012 zo dňa 31.8.2012 ako aj rozsudkom NS SR 6Sžo 59/2012 zo dňa 20.3.2013. Namietal, že v tomto konaní bolo rozsudkom NS SR 3Sžo 9/2013 zo dňa 16.5.2013 zrušené rozhodnutie odporcu aj rozsudok 26Sp/13/2012 zo dňa 15.10.2012 a vrátená vec na nové konanie a týmto názorom bol odporca takisto viazaný, ale sa ním neriadil napriek tomu, že bol novšieho dáta. Ďalej v opravnom prostriedku namietal nesúlad zákona č. 327/2005 Z. z. s Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Všeobecnou deklaráciou ľudských práv. Poukázal na to, že v predchádzajúcich konaniach bol viackrát oslobodený od platenia súdnych poplatkov a bolo mu súdmi prideľované bezplatné právne zastúpenie a to dokonca aj Ústavným súdom SR a to za tých istých podmienok, pretože jeho majetok, teda majetok jeho a jeho manželky sa nemení a príjmy sa zvyšujú len zákonom stanoveným percentom, čo vlastne nepokrýva ani infláciu. Takéto konanie považoval za rozporné s § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní č. 71/1967 Z. z., keďže podľa tohto ustanovenia musí rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a poukázal na to isté, čo v odôvodnení odporca, že k základným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj právna istota, ktorj súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní rovnakých podmienok dala rovnaká odpoveď. Žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutiu a aby mu bolo ustanovené bezplatné právne zastupovanie. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 28. januára 2014 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s listinami: žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci doručenou centru 27.3.2012, ktorou navrhovateľ žiadal o právnu pomoc v konaní pred Ústavným súdom SR. O žiadosti bolo rozhodnuté 3. apríla 2012 rozhodnutím 4N 943/2012, ktoré bolo na základe odvolania navrhovateľa zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR 3Sžo/9/2013. Ďalej výzvou na doplnenie údajov a dokladov k podanej žiadosti, dokladmi predloženými navrhovateľom o prebiehajúcich exekučných konaniach o poskytnutých pôžičkách a o výdavkoch, napadnutým rozhodnutím sp. zn. 4N 943/12 (1198/2013) zo dňa 12. septembra 2013 a podaným opravným prostriedkom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že príjem navrhovateľa spoločne s posudzovanou osobou, teda príjem navrhovateľa s príjmom manželky presahuje tak 1,2násobok životného minima ako aj 1,6násobok životného minima. Medzi účastníkmi bolo sporné to, či na strane navrhovateľa existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, kedy navrhovateľ môže aj pri takomto príjme poskytnúť právnu pomoc bez finančnej účasti oprávnených osôb ako aj to, či odporca rozhodol v súlade s právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, keď považoval za potrebné, aby jeho rozhodnutie bolo súladné s inými rozhodnutiami. Podľa § 6 ods. l, 2 zákona č. 327/2005 Z. z. (1) fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. (2) Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona (1) ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. (2) Za podmienok podľa odseku 1 sa oprávnená osoba podieľa aj na úhrade odmeny mediátora, ktorá by mu patrila podľa osobitného predpisu, 5b) ak by sa uzavrela dohoda, ktorá je výsledkom mediácie. (3) Výšku finančnej účasti oprávnenej osoby pre konanie na súde v prvom alebo vyššom stupni podľa odseku 1 a výšku finančnej účasti oprávnenej osoby podľa odseku 2 určuje centrum rozhodnutím vydaným bezodkladne po tom, čo nastane dôvod na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona; súčasťou rozhodnutia môže byť aj splátkový kalendár. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (4) Oprávnená osoba uhrádza výšku finančnej účasti na účet advokáta, mediátora alebo centra, a to podľa formy poskytovanej právnej pomoci. Povinnosť úhrady finančnej účasti oprávnenej osoby zaniká splnením, a to aj pre prípad zmeny v osobe advokáta alebo mediátora podľa § 5d ods. 2. Podľa § 6b ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona (1) ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. (2) Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona (1) na účely tohto zákona je a) právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie 1ab) spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených, b) cezhraničným sporom 1. spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, a súd, ktorý vo veci koná (ďalej len „príslušný súd“), má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike, alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej únie, 2. spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike a príslušný súd je v Slovenskej republike, alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike, c) azylovou vecou konanie, v ktorom fyzická osoba žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona je 1. žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, 1b) 2. azylant, 1c) 3. cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, 1d) 4. cudzinec v konaní o odovzdaní do iného štátu, 1da) d) konaním o administratívnom vyhostení konanie podľa osobitného predpisu, 1) e) členským štátom členský štát Európskej únie okrem Dánska, f) oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorej bol po preukázaní splnenia podmienok podľa tohto zákona priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím Centra právnej pomoci, g) zahraničnou oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore a tento nárok jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím Centra právnej pomoci, h) tuzemskou oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a žiada o poskytnutie právnej pomoci v inom členskom štáte, v ktorom príslušný súd koná o cezhraničnom spore, i) materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona (1) za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu 6) po odpočítaní a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb. 6) Z citovaného § 6b zák. č. 327/2005 Z. z. je zrejmé, že zákon zveril odporcovi, aby v rámci voľnej úvahy rozhodol o poskytnutí právnej pomoci s finančnou účasťou oprávnenej osoby v tých prípadoch, keď je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že odporca nemá zákonom danú povinnosť v týchto prípadoch poskytnúť právnu pomoc. Naopak správna úvaha, na základe ktorej správny orgán môže rozhodnúť o poskytnutí právnej pomoci v daných prípadoch je limitovaná len tým, že existujú okolnosti žiadanej právnej pomoci, ktoré je možné posúdiť tak, že k nim je primerané poskytnúť právnu pomoc oprávnenej osobe aj v prípade, že jej príjmy prevyšujú hranicu materiálnej núdze. Podľa navrhovateľa takouto okolnosťou je to, že tak on, ako aj jeho manželka sú zdravotne ťažko postihnuté osoby, čo tak zvyšuje náklady, že im to znemožňuje zabezpečiť si právnu pomoc z vlastných zdrojov. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré vyslovil v tomto konaní, teda v konaní o žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci v konaní pred Ústavným súdom, Najvyšší súd zistil, že odporca vychádzal z nesprávneho právneho názoru. Pretože právny rámec rozhodovacej činnosti odporcu nie je tvorený iba zákonnou právnou úpravou ale aj Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý ako pramene práva tvoria základný rámec rozhodovacej činnosti odporcu vo veciach poskytnutia právnej pomoci a zabezpečenia prístupu k súdu osobám, ktorým to materiálne podmienky neumožňujú. Najvyšší súd zrušovacie rozhodnutie v tejto veci ďalej odôvodnil tým, že cit. „Zabezpečenie prístupu k súdu priamo vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na súdnu a inú právnu ochranu) a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie). Prístup k súdu je vždy individuálnou záležitosťou a nemôže byť limitovaný normatívnymi podmienkami zákonnej právnej úpravy (§ 6 - § 8 zák. č. 327/2005 Z.z.). To znamená, že prístup k súdu nemôže byť ponímaný kogentne „........iba za podmienok a v rozsahu ustanovenom zákonom“. Zákon nemôže obsiahnuť všetky modality právne relevantných vzťahov. Zákonodarca normatívne upravil generálnu klauzulu zabezpečujúcu súlad s Dohovorom v § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z.. V osobitných situáciách je nevyhnutné postupovať aj s priamou aplikáciou Dohovoru a odporca nemôže argumentovať, že ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom ako ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu SR vo veciach sťažností Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, II. ÚS 163/2010-70 zo dňa 18.4.2012, IV. ÚS 118/2010-94 zo dňa 12.4.2012 a iné, z ktorých právne významným záverom bolo, že dbať nad materiálnym zabezpečením prístupu k súdu musia súdy bez ohľadu na to, či to ustanovuje zákon alebo iný prameň práva. Obrana správnych orgánov i súdov s poukazom, že pri rozhodovaní mohli konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) nebola akceptovaná ako súladná s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Osoba, ktorá nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze definovanej na účely zákona č. 327/2005 Z. z. v § 4 ods. 1, písm. i) sa môže nachádzať v takej situácii, že nie je sama schopná si zaplatiť advokáta. V prejednávanej veci odporca nezohľadnil celkovú sociálnu situáciu navrhovateľa, keď vychádzal z toho, že iné skutočnosti ako príjem žiadateľa, nie je povinný skúmať. Navrhovateľ v štádiu odvolacieho konania predložiť fotokópiu preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím spolu s pokladničnými dokladmi za nákup liekov. Súčasne predložil fotokópiu uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III 121/2010-5 zo dňa 23.10.2010, ktorým mu bol ustanovený v konaní zástupca advokát JUDr. Mgr. Štefan Bucha. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ poberal starobný dôchodok vo výške 457,20 Eur a jeho manželka 272,70 Eur, spolu 729,90 Eur. Uvedené sumy presahujú limit podľa § 6 ods. 1, písm. a) zák. č. 327/2005 Z. z.. Súčasne predložil fotokópiu uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 4C 58/2010-189 zo dňa 19.12.2001, ktorým navrhovateľovi bolo ustanovené Centrum právnej pomoci ako zástupca pre súdne konanie. Najvyšší súd preto konštatuje, že z hľadiska priameho dodržiavania Dohovoru by bol ťažko obhájiteľný platný právny stav v Slovenskej republike, keď v časovo predchádzajúcom období tá istá sociálna situácia, tých istých osôb bola vyhodnotená viacerými súdmi, vrátane ústavného súdu ako odôvodňujúca priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci a následne odporca vychádzajúc z dikcie neskoršieho zákona zamietne nárok na poskytnutie právnej pomoci. Odporca v ďalšom konaní musí posúdiť a odôvodniť vec i z hľadiska súladnosti s Dohovorom a Ústavou SR (čl. 152 ods. 4), ktoré majú aplikačnú prednosť pred dikciou zákona“. Na základe vyššie uvedeného bolo predchádzajúce zamietavé rozhodnutie odporcu zrušené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odporca sa právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR neriadil a svoje rozhodnutie vo vzťahu k tomuto právnemu názoru napriek tomu, že mu to bolo nariadené, nijakým spôsobom neodôvodnil. Konštatoval len to, že doplnil konanie o zisťovanie nákladových položiek na strane navrhovateľa a o zistenie, že tarifná odmena advokáta pred Ústavným súdom predstavuje takú čiastku, ktorú je navrhovateľ zo svojho príjmu schopný zaplatiť. Odporca sa právnym názorom vyjadreným v zrušovacom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR neriadil napriek tomu, že tento jasne a zrozumiteľne uviedol, že z hľadiska priameho dodržiavania Dohovoru by bol ťažko obhájiteľný taký stav, keď v časovo predchádzajúcom období tá istá sociálna situácia tej istej osoby bola vyhodnotená viacerými súdmi a to vrátane Ústavného súdu SR ako odôvodňujúca priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci a následne odporcovi vychádzajúc z dikcií neskoršieho zákona žiadosť o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci zamietne. Preto prikázal Najvyšší súd SR odporcovi znovu posúdiť vec a žiadosť o poskytnutie právnej pomoci odôvodniť aj z hľadiska súladnosti s Dohovorom a Ústavou Slovenskej republiky, ktoré majú aplikačnú prednosť pred dikciou zákona. Odporca bol v zmysle § 250j ods. 7 O. s. p. viazaný právnym názorom súdu. Vec nesprávne právne posúdil, keď ju neposúdil aj z hľadiska súladnosti s Dohovorom a Ústavou SR, článok 152 ods. 4, ktoré majú aplikačnú prednosť pred dikciou zákona a opätovne nezobral do úvahy celkovú sociálnu situáciu žiadateľa a skutočnosť, že navrhovateľ bol viacerými súdmi vrátane Ústavného súdu vyhodnotený ako osoba odôvodňujúca priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci, pričom jeho situácia sa nezmenila. Tým zároveň zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia. Súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, pričom jeho úlohou bude dôsledne sa v ďalšom konaní riadiť právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý bol v tejto veci vyslovený. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľovi priznal náhradu všetkých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto súdnym konaním, a ktoré si uplatnil. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z cestovných náhrad za cestu osobným motorovým vozidlom z miesta bydliska na súdne pojednávanie a späť za prejdených 300km pozostávajúcich zo základnej náhrady za prejdených 300km po 0,183 Eur za 1km a z ceny spotrebovaných pohonných hmôt za 14,62 litra, t.j. vo výške 22,222 Eur, spolu 77,122 Eur. Podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. ZAI/OPČ/SOC/2013/59273 zo dňa 13. 12. 2003 je navrhovateľ ťažko zdravotne postihnutou osobou, ktorý je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.