KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica16. 9. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/85/2012 z 16. 9. 2014

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. októbra 2015, sp. zn. 3Sžo/99/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6012200794.1 (05. 10. 2015). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. septembra 2014, sp. zn. 23S/85/2012, ECLI:SK:KSBB:2014:6012200794.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/85/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200794
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6012200794.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíra Mikulajovej a členov
JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: V. J., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom: O. XXX/XX, XXX XX Z. P., t.č. ÚVTOS Leopoldov, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, zast.
advokátom JUDr. Peter Peružek, so sídlom Radlinského 1, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Ústav
na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: ÚVTOS-10-166/21-2012 zo dňa 11. apríla 2012,
takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č.: ÚVTOS-10-166/21-2012 zo dňa 11.04.2012, ako aj
rozhodnutie prvostupňového orgánu (pedagóg žalovaného) č.: ÚVTOS-10-166/21-2012 zo dňa
02.04.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Petra Peružeka v sume 522,57 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: ÚVTOS-10-166/21-2012 zo dňa 11.04.2012 potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu (pedagóg žalovaného) č.: ÚVTOS-10-166/21-2012 zo dňa 02.04.2012 o uložení
disciplinárneho trestu žalobcovi ako odsúdenému, a to: „Pokarhanie“. Podľa odôvodnenia rozhodnutia
disciplinárne previnenie odsúdeného je preukázané písomným záznamom o disciplinárnom previnení.
Disciplinárny trest je úmerný závažnosti spáchaného priestupku. Pedagógom nebola prekročená
disciplinárna právomoc. Odsúdený voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal dňa 02.04.2012
sťažnosť. Druhostupňové rozhodnutie žalovaného č.: ÚVTOS-10-166/21-2012 zo dňa 11.04.2012 bolo
žalobcovi ako odsúdenému toho istého dňa oznámené ústnym vyhlásením.

Podľa záznamu o disciplinárnom previnení, ku ktorému sa vyjadril aj odsúdený, spísaného dňa
14.03.2012 npor. E. L., odsúdený V. J. dňa 21.02.2012 o 14:30 hod. v práčovníckom komplexe
ÚVTOS na výzvu X.. L. na odovzdanie kabátu pre odsúdených, ktorého používanie v danom čase
nebolo povolené rozhodnutím riaditeľa ÚVTOS, reagoval slovami: „Ja Vám ho nedám, lebo mi ho povolil
nosiť ústavný lekár“, keď táto skutočnosť sa následným preverením u lekára v zdravotníckom zariadení
ÚVTOS nepotvrdila, a teda odsúdený sa svojím tvrdením snažil uviesť X.. L. do omylu. Odsúdený svojim
konaním porušil § 24 ods.1, písm. a), ods.2 , písm. b) ÚP a § 39 písm. b) zákona č.475/2005 Z.z.

Žalobca sa žalobou (datovanou dňom 08.06.2012) podanou v zákonnej lehote, (podaná na poštovú
prepravu dňa 11.06.2012, doručená na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 12.06.2012 /ďalej aj
ako „žaloba zo dňa 08.06.2012“/ domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného, keď v podstate



tvrdil, že predmetného skutku opísaného v disciplinárnych rozhodnutiach sa nedopustil a zároveň
namietal nedostatky správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu veci. Navrhoval preto vykonanie
dôkazných prostriedkov, ktoré popísal v žalobe. Žiadal aby súd zrušil ako prvostupňové, tak aj
druhostupňové rozhodnutie žalovaného. Konaniu, na základe predmetnej žaloby, bola pridelená spisová
značka 23S/59/2012.

Konanie vo veci 23S59/2012 krajský súd uznesením č.k. 23S/59/2012-10 zo dňa 12.07.2012 zastavil,
avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dňa 21.08.2012 rozhodnutím sp. zn.
4Sžo/42/2012 zo dňa 18.09.2012 zrušil toto uznesenie a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie
s vysloveným právnym názorom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu
podľa V. časti O.s.p (Správne súdnictvo).

Uznesením č.k. 23S/59/2012-30 zo dňa 28.05.2013, právoplatným dňa 27.06.2013, Krajský súd v
Banskej Bystrici zastavil konanie 23S/59/2012 podľa § 104 ods. 1 O.s.p. z dôvodu dodatočne zistenej
prekážky konania v zmysle § 83 O.s.p , ktorou je v tej istej veci skôr začaté súdne konanie vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 23S/85/2012, riadiac sa vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sžo/3/2013 zo dňa 28.03.2013.

Na Krajský súd v Žiline bola doručená v zákonnej lehote, dňa 10.05.2012 žaloba žalobcu (datovaná
dňom 30.04.2012) /ďalej aj ako „žaloba zo dňa 30.04.2012“/, v ktorej sa domáhal preskúmania
rozhodnutí žalovaného (č.: ÚVTOS-10-166/21-2012 zo dňa 11.04.2012, č.: ÚVTOS-10-166/21-2012 zo
dňa 02.04.2012). Táto žaloba bola odoslaná od odosielateľa E. Y., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v ÚVTOS
Želiezovce, bola podpísaná žalobcom ako aj E. Y., ktorý bol v nej taktiež uvedený ako vedľajší účastník
popri žalobcovi. Žalobca označil ako žalovaného v tejto žalobe vedúceho oddelenia výkonu trestu
H.. H.. K. L., Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica- Kráľová. Krajský súd v Žiline
uznesením č.k. 21S/40/2012-14 zo dňa 11.07.2012, právoplatným dňa 19.07.2012, postúpil podľa §
250d ods.2 O.s.p. danú vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako miestne príslušnému súdu. Daná vec
bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručená dňa 16.08.2012 a bola jej pridelená spisová značka
23S/85/2012.

V žalobe zo dňa 30.04.2012 oproti žalobe zo dňa 08.06.2012, žalobca naviac uviedol, že žalovaný
v plnom rozsahu odignoroval dôvody sťažnosti, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie je nezrozumiteľné
a nepreskúmateľné, čo do dôvodov. Prvostupňové rozhodnutie žalovaného spočívalo na nesprávnom
právnom posúdení merita deliktu, ktorý bol neúplne zistený a nesprávne kvalifikovaný, ak sa vôbec
jednalo o protiprávny delikt, previnenie. Žalovaný nesprávne hodnotil dôkazy, nesprávne aplikoval
dôkazné bremeno na ujmu žalobcu a neaplikoval ústavne konformný výklad. Nesprávne právne
posúdenie veci spočívalo aj v nesprávnom výklade a aplikácii procesných, ale najmä príslušných
hmotnoprávnych ustanovení zákona č.475/2005 Z.z. Žalobca namietal, že disciplinárny trest mu bol
uložený oneskorene, a to po uplynutí 30 dňovej lehoty, keďže ÚV TOS sa o jeho delikte dozvedel
dňa 21.02.2012, ako to vyplýva zo záznamu o disciplinárnom previnení. Žalobca popiera spáchanie
skutku aj jeho protiprávnosť, pričom sa jedná o účelové a šikanózne rozhodnutie žalovaného. V danej
veci neexistujú žiadne dôkazy proti žalobcovi a záznam o disciplinárnom treste zo dňa 14.03.2012
predstavuje nedostatočný dôkaz na preukázanie viny. V danej veci bolo porušené základné právo na
spravodlivý proces, riadne kvalifikované rozhodnutia o disciplinárnom treste a na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods.1 v spojení s čl. 1 ods.1 a čl.2 ods.2,3 Ústavy Slovenskej republiky. Oproti žalobe z
08.06.2012 navrhoval naviac prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť
vec späť na ďalšie konanie podľa § 250j ods.3 O.s.p., poprípade podľa § 250j ods.2 písm. a), b), c), d),
e) O.s.p., podľa § 250c ods.1 O.s.p. odložiť vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí a taktiež žalobcovi
v plnom rozsahu priznať oslobodenie od súdnych poplatkov. Vedľajší účastník (E. Y.) vidí právny záujem
v danej veci, že sa podľa § 534 Občianskeho zákonníka (pristúpenie k záväzku) zaviazal zaplatiť za
žalobcu akékoľvek trovy konania do 100,-Eur žalovanému, čím je daný jeho objektívny hmotnoprávny
záujem na výsledku konania a výroku o trovách.

Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 5Sžo/3/2013-38 zo dňa 28.03.2013 zrušil uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 23S/85/2012-22 zo dňa 16.10.2012, ktorým súd zastavil konanie podľa § 104
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 83 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vychádzajúc zo zistení, že
konanie vedené na súde pod sp.zn. 23S/59/2012, v ktorom už súd konal, je konaním začatým po tom,
ako sa už začalo iné konanie o tej istej veci. Zároveň uložil tunajšiemu súdu rešpektovať právny názor



vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení z 18.09.2012, sp.zn. 4Sžo/42/2012, podľa ktorého podlieha
súdnemu prieskumu aj rozhodnutie vydané v takom konaní, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní. Tiež vyslovil názor, že v záujme zachovania procesných práv žalobcu bude potrebné
zabezpečiť, aby sa v konaní o skôr podanej žalobe, ktorá bude prebiehať, zohľadnili aj žalobné námietky
v neskoršie podanej žalobe, čo je potrebné považovať za rozšírenie skoršej žaloby (§ 250h ods. 1 O.s.p.),
ak obe žaloby boli podané v zákonnej lehote podľa § 250d ods. 1 O.s.p.. Krajský súd preto v ďalej
prebiehajúcom konaní vedenom pod sp.zn. 23S/85/2012, po právoplatnom zastavení konania vedenom
pod sp.zn. 23S/59/2012, zohľadňoval žalobné námietky podané v oboch žalobách.

Predseda senátu nevyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, o čom
bol žalobca upovedomený oznámením zo dňa 28.05.2013 v zmysle § 250c ods. 1 O.s.p.. O žiadosti
na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súd nerozhodoval, nakoľko žalobcovi bol rozhodnutím
Centra právnej pomoci, Kancelária Hlohovec sp.zn. 5755/2013 zo dňa 25.06.2013 priznaný nárok na
právnu pomoc podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. na konanie v predmetnej veci. Právna pomoc
bola priznaná bez finančnej účasti žiadateľa. Podľa § 138 ods. 4 O.s.p. takéto rozhodnutie má účinky
oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/85/2012-80 zo dňa 01.10.2013 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/69/2013-97 zo dňa 01.07.2014 nepripustil vedľajšieho účastníka E.
Y. na strane žalobcu v konaní vedenom pod sp.zn. 23S/85/2012.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.06.2012 poukázal na nedostatok oprávnenia súdu
preskúmavať predmetné rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení V. časti O.s.p., pričom poukázal
na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/53/2011 z 20.03.2012. K veci samej uviedol,
že v konaní bolo preukázané, že skutok sa stal a výška trestu, vzhľadom na závažnosť previnenia,
je primeraná. Na základe dôkazných prostriedkov, ktorými boli vlastné zistenie príslušníka, výpoveď
odsúdeného, oznamovateľa X.. E. L., svedka odsúdeného H. H., ako aj potvrdenia lekára zo dňa
15.03.2012, boli objasnené všetky okolnosti a vina bola žalobcovi preukázaná. Oznamovateľ X.. E. L. sa
dňa 14.03.2012 dozvedel o tom, že odsúdený V. J. sa dňa 21.02.2012 dopustil disciplinárneho previnenia
podľa § 24 ods. 2 písm. b/ Ústavného poriadku pre odsúdených v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, a to
tým, že uviedol nesprávny a neúplný údaj príslušníkovi zboru za účelom získania neoprávnenej výhody
a podľa § 39 písm. b/ zákona č. 475/2005 Z.z., keď odsúdený je povinný zachovávať zásady slušného
správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku. Na základe uvedených skutočností
mal oznamovateľ za to, že žalobca nemal potrebné povolenie používať kabát pre odsúdených, čím
sa dopustil disciplinárneho previnenia. Odsúdený si dňa 15.03.2012 zadovážil potvrdenie od lekára o
povolení používať kabát pre odsúdených, na základe toho, že bol vyrozumený o vypísanom zázname
o disciplinárnom previnení.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie v súlade s § 250g O.s.p.. Súd konajúci o predmetnej
žalobe je súdom právnym, nie skutkovým, teda dokazovanie vykonáva, len ak je to potrebné pre
preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi bol rozhodnutím CPP ustanovený zástupca z radov
advokátov. Súd preto predvolanie na pojednávanie doručil len tomuto zástupcovi, ktorý je oprávnený
na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Súd v predmetnom konaní nemienil samotného
žalobcu na pojednávaní vypočuť, nepovažoval jeho osobnú účasť na pojednávaní za potrebnú, preto
predvolanie na pojednávanie nedoručoval aj priamo žalobcovi (doručoval iba advokátovi), a to na
nariadené pojednávanie na deň 27.08.2014, aj na deň 17.09.2014. Z rovnakého dôvodu súd nežiadal
ani o eskortovanie žalobcu na predmetné pojednávania. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa
17.09.2014 v neprítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, pričom doručenie predvolania na pojednávanie mal preukázané (§ 250g ods. 2 O.s.p., §
101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p.).

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol vyhovieť žalobe, keď namietal najmä
nepreskúmateľnosť rozhodnutí vydaných v oboch stupňoch, ktoré považoval za nezrozumiteľné a
nedostatočne odôvodnené. K odôvodneniu prvostupňového rozhodnutia uviedol, že správny orgán sa
odvoláva na výpoveď svedka odsúdeného H. H., avšak súčasťou administratívneho spisu je záznam
z vypočutia svedka V. Z.. Tvrdil, že nebolo preukázané, že sa skutok stal, keď dôkazy skôr vyznievajú
v prospech odsúdeného. Namietal, že vina odsúdenému nebola dostatočne preukázaná. Poukázal
na to, že to bol práve X.. E. L., ktorému odsúdený odpovedal dňa 21.02.2012 odmietavo na výzvu



odovzdať kabát s tým, že mu ho mal povoliť nosiť ústavný lekár, a teda spochybnil záver o tom, že
X.. L. sa mal dozvedieť o disciplinárnom previnení neskôr. Nesúhlasil s tým, ako sa správny orgán
vyporiadal s overovaním spornej skutočnosti u lekára, pretože lekár písomne dňa 15.03.2012 uviedol,
že zo zdravotných dôvodov doporučuje nechať žalobcovi kabát natrvalo. Tvrdil nepreskúmateľnosť aj
druhostupňového rozhodnutia, nakoľko v ňom nie je uvedené ani číslo prvostupňového rozhodnutia,
proti ktorému sťažnosť odsúdeného smeruje a je nezrozumiteľné pre neuvedenie dôvodov rozhodnutia.
Namietal nedodržanie 30 dňovej lehoty pre uloženie disciplinárneho trestu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a to v rozsahu a z
dôvodov žalobných námietok uvedených v žalobách zo dňa 08.06.2012 a zo dňa 30.04.2012, pričom
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvého stupňa,
je potrebné zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.).

Podľa § 39 písm. b/ zákona č. 475/2005 Z.z. (vždy v znení platnom v čase spáchania skutku, ak nie
je uvedené inak); odsúdený je povinný plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru,
zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku.

Podľa § 52 ods. l zákona č. 475/2005 Z.z.; odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne
previnenie.

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z.; disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo
porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného
poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa
osobitných predpisov.

Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z.z.; za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto
disciplinárne tresty:
a) pokarhanie,
b) zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,
c) zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších
potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
d) umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 20 dní,
e) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 20 dní,
f) umiestnenie do samoväzby až na dobu 20 dní,
g) prepadnutie veci.

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z.; ak tento zákon neustanovuje inak, všeobecný predpis o
správnom konaní sa použije pri rozhodovaní o
a) zavinených trovách a zvýšených trovách výkonu trestu,
b) náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu,
c) zhabaní veci,
d) zhabaní veci.

Podľa § 57 zákona č. 475/2005 Z.z.; právo udeliť disciplinárnu odmenu a uložiť disciplinárny trest
odsúdenému má v rozsahu ustanovenej právomoci riaditeľ ústavu, vedúci otvoreného oddelenia, vedúci
oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a pedagóg.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z.; o disciplinárnom previnení odsúdeného sa pred uložením
disciplinárneho trestu spíše záznam na predpísanom tlačive. Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o
disciplinárnom previnení, najmä označenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, okolnosti, za ktorých
bolo disciplinárne previnenie spáchané. Záznam o uložení disciplinárneho trestu sa po jeho vykonaní
založí do osobného spisu odsúdeného. Uloženie disciplinárneho trestu, jeho druh, dôvod a dátum
uloženia sa zaznamená do osobnej karty odsúdeného.



Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z.; pred uložením disciplinárneho trestu musia byť objasnené
okolnosti spáchania disciplinárneho previnenia a preukázaná vina odsúdeného. Odsúdenému sa pred
uložením disciplinárneho trestu musí umožniť, aby sa k veci vyjadril.

Podľa § 58 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z.; pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada
najmä na povahu a závažnosť disciplinárneho previnenia, spôsob jeho spáchania, následky a okolnosti,
za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a doterajší postoj odsúdeného k plneniu povinností.

Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 475/2005 Z.z.; disciplinárny trest možno odsúdenému uložiť do 30 dní
odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek príslušník zboru alebo zamestnanec
zboru v ústave, najneskôr však do jedného roka odo dňa jeho spáchania. Ustanovenie tohto odseku sa
nepoužije na konanie o ukladaní sankcie za konanie, ktoré má znaky priestupku; vtedy sa postupuje
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 59a zákona č. 475/2005 Z.z.; v konaní o disciplinárnom previnení je dôkazným prostriedkom
všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutku, najmä vlastné zistenia príslušníka zboru alebo
zamestnanca zboru, výpoveď odsúdeného alebo inej osoby, vec, listina a obhliadka. Dôkazy musia
byť označené konkrétne, a to takým spôsobom, aby ich bolo možné preveriť. Ak je dôkazným
prostriedkom výpoveď svedka, uvedie sa stručný obsah výpovede s jeho vlastnoručným podpisom. Ak je
to potrebné na objasnenie skutku, príslušník zboru je oprávnený zaistiť vec alebo listinu na nevyhnutne
potrebnú dobu. Priznanie odsúdeného nezbavuje príslušníkov zboru povinnosti preskúmať a dostupnými
prostriedkami preveriť všetky okolnosti skutku.

Podľa § 59c ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z.; opravným prostriedkom proti rozhodnutiu o uložení
disciplinárneho trestu je sťažnosť.

Podľa § 59c ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z.; odsúdený má právo do troch dní odo dňa oznámenia
rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu podať proti nemu sťažnosť. Odkladný účinok má len
sťažnosť proti disciplinárnemu trestu prepadnutia veci a ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 59c ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z.; o sťažnosti rozhodne do piatich pracovných dní od jej
podania najbližšie nadriadený toho, kto sťažnosťou napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa § 59e ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z.; ak je sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho
trestu podaná v lehote podľa § 59c ods. 2, príslušník zboru, ktorý je oprávnený rozhodnúť o sťažnosti
proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, je povinný preskúmať najmä, či sa disciplinárne
previnenie stalo, či ho spáchal odsúdený, či skutok je disciplinárnym previnením. Súčasne preskúma, či
nebola prekročená disciplinárna právomoc príslušníka zboru, ktorý disciplinárny trest uložil.

Podľa § 59e ods. 2 písm. b/ zákona č. 475/2005 Z.z.; zamietne sťažnosť, ak je spáchanie disciplinárneho
previnenia odsúdeným a jeho zavinenie preukázané a uložený disciplinárny trest je úmerný závažnosti
spáchaného disciplinárneho previnenia.

Podľa § 104a ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení platnom od 01.01.2014 (prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 01.01.2014); disciplinárne konanie, konanie o zvýšených a zavinených trovách
výkonu trestu, konanie o náhrade škody a konanie súvisiace so zhabaním veci začaté pred 1. januárom
2014 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.

Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 14.03.2012 bol spísaný záznam o disciplinárnom previnení
č. ÚVTOS-10-166/21-2012, ktorý spísal X.. E. L.. Podľa záznamu došlo k disciplinárnemu previneniu,
ktorého sa dopustil žalobca dňa 21.02.2012, a to na základe popisu skutku tak, že menovaný
bol v práčovníckom komplexe ústavu vyzvaný na odovzdanie kabátu pre odsúdených, ktorého
používanie nebolo v tej dobe povolené. Na výzvu reagoval odmietavo vetou: „Ja vám ho nedám,
lebo mi ho povolil nosiť ústavný lekár.“. Po overení uvedenej informácie u lekára sa jeho tvrdenie
nepotvrdilo. Za zistené disciplinárne previnenie bol žalobcovi rozhodnutím o disciplinárnom previnení č.
ÚVTOS-10-166/21-2012 zo dňa 02.04.2012 uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a/ zákona
č. 475/2005 Z.z. - pokarhanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že hlavným dôkazným prostriedkom
na rozhodnutie bolo najmä vlastné zistenie príslušníka zboru, rozhodnutie však bolo vydané aj na



základe záznamu o disciplinárnom previnení, výpovedí svedkov a poukazu zo zdravotného strediska.
Trestaný porušil § 39 písm. b) zákona a § 24 ods. 2 písm. b) ústavného poriadku pre ÚVTOS Banská
Bystrica - Kráľová. Nezachovával zásady slušného vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do
styku a zároveň uviedol nesprávny alebo neúplný údaj pred príslušníkom zboru. K druhu disciplinárneho
trestu uviedol, že je úmerný závažnosti spáchania disciplinárneho previnenia.

Súčasťou administratívneho spisu je zažurnalizovaná výpoveď svedka Z. V. zo dňa 26.03.2012, z ktorej
vyplýva, že svedok uviedol: „Odsúdený J. sa vyjadril príslušníkovi, že mu ju nedá, nakoľko ani vedúci
oddelenia výkonu trestu s tým nemá problém. Príslušník mu na to odpovedal, že vedúci OVT o tom
nerozhoduje, ale on alebo lekár. Na to J. uviedol, že sa bude sťažovať a odovzdal mu bundu.“. Súčasťou
administratívneho spisu je aj výmenný list - poukaz, z ktorého vyplýva, že bol vystavený lekárom H.. J. D.
dňa 15.03.2012, v ktorom je uvedené, že zo zdravotných dôvodov doporučuje vydať riflovú bundu trvale.
Zo záznamu o disciplinárnom previnení je zrejmé, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu bolo
odsúdenému doručené dňa 03.04.2012, nakoľko odsúdený žiadal písomné vyhotovenie rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu o disciplinárnom treste podal dňa 02.04.2012 odsúdený sťažnosť.

Podľa vypísaného záznamu o disciplinárnom previnení rozhodnutie o sťažnosti proti rozhodnutiu o
uložení disciplinárneho trestu v predmetnej veci vydal vedúci oddelenia výkonu trestu mjr. H.. K. L.,
ktorým rozhodnutím podľa § 59e ods. 2 písm. b/ zákona č. 475/2005 Z.z. sťažnosť bola zamietnutá
a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu potvrdené. Rozhodnutie o sťažnosti bolo odôvodnené
tým, že spáchanie disciplinárneho previnenia bolo preukázané pisateľom záznamu o disciplinárnom
previnení. Disciplinárny trest je úmerný závažnosti disciplinárneho previnenia. Pedagógom nebola
prekročená disciplinárna právomoc. Rozhodnutie o sťažnosti bolo vydané dňa 11.04.2012.

V zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. (v znení platnom do 31.12.2013) správne
orgány postupovali v konaní podľa Správneho poriadku len pri rozhodovaní v konaniach v zákone
vymenovaných. Je zrejmé, že na predmetné konanie sa Správny poriadok neaplikoval. Pre konanie
o disciplinárnych previneniach platila osobitná právna úprava, upravujúca postup správnych orgánov
podľa § 57 - § 61 zákona č. 475/2005 Z.z. ako špeciálna úprava konania vo vzťahu k Správnemu
poriadku. Súd poznamenáva, že s účinnosťou od 01.01.2014 novelou zákonom č. 370/2013 Z.z. došlo k
zmene zákona o VOTS tak, že podporné použitie Správneho poriadku na akékoľvek konania vo veciach
súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody bolo vylúčené. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že
použitie Správneho poriadku bolo nevyhovujúce, nie vždy v dostatočnej miere zabezpečujúce účinné
a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti. Zmena právnej úpravy je však pre posudzovanie zákonnosti
napadnutých rozhodnutí irelevantná.

V zmysle ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. (v znení platnom do 31.12.2013) musia
byť pred uložením disciplinárneho trestu objasnené okolnosti spáchania disciplinárneho previnenia a
musí byť preukázaná vina odsúdeného. V zmysle ustanovenia § 59a citovaného zákona v konaní o
disciplinárnom previnení je dôkazným prostriedkom všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutku, najmä
vlastné zistenia príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, výpoveď odsúdeného alebo inej osoby, vec
zistená a ohliadka. Dôkazy musia byť označené konkrétne, a to takým spôsobom, aby ich bolo možné
preveriť. V súlade s ustanovením § 58 ods. 5 citovaného zákona disciplinárny trest možno odsúdenému
uložiť do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek príslušník zboru alebo
zamestnanec zboru v ústave, najneskôr však do jedného roka odo dňa jeho spáchania. Zákon teda
stanovuje 30-dňovú subjektívnu lehotu, ktorá začína plynúť od momentu, keď sa dozvie ktorýkoľvek
príslušník zboru o disciplinárnom previnení. Zároveň stanovuje objektívnu jednoročnú lehotu, v ktorej
je možné uložiť disciplinárny trest, ktorá začína plynúť odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
Je zrejmé, že objektívna lehota dodržaná bola, avšak spornou sa stala subjektívna 30-dňová lehota,
nedodržanie ktorej namietal žalobca.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia 30-dňovej lehoty, v ktorej možno odsúdenému uložiť
disciplinárny trest, je to, že o disciplinárnom previnení sa dozvedel ktorýkoľvek príslušník zboru. V
predmetnej veci sa mal disciplinárneho previnenia dopustiť žalobca dňa 21.02.2012, a to vo vzťahu k X..
E. L., ktorému na jeho výzvu reagoval odmietavo, že mu nevydá kabát, ktorý mu povolil nosiť ústavný
lekár, v čom správny orgán videl porušenie povinnosti odsúdeného stanovenej v ustanovení § 39 písm.
b/ zákona č. 475/2005 Z.z.. a § 24 ods. 1, písm. a), ods. 2, písm. b) ústavného poriadku. V zázname,
spísanom dňa 14.03.2012, síce X.. E. L. uvádza, že po overení uvedenej informácie u lekára sa tvrdenie



odsúdeného nepotvrdilo, avšak o tomto absentuje akýkoľvek záznam v administratívnom spise. Takýto
záznam je významný práve pre posúdenie začiatku plynutia 30-dňovej subjektívnej lehoty na uloženie
trestu. V spise sa nachádza len výmenný list - poukaz vydaný lekárom 15.03.2012, predložený žalobcom,
ktorý je rozporný s tým, čo je uvedené v zázname o disciplinárnom previnení spísanom X.. E. L.. To,
či je možné konanie odsúdeného kvalifikovať za také, že porušil ustanovenie § 39 písm. b/ zákona
o VTOS, ako aj ústavný poriadok, je významné poznať stanovisko lekára. Pre dodržanie 30-dňovej
lehoty na uloženie disciplinárneho trestu je významný dátum, kedy lekár zaujal stanovisko k tvrdeniu
žalobcu. Pokiaľ by totiž lekár tvrdenie žalobcu nepotvrdil pri overovaní žalobcom tvrdenej informácie
v období od 21.02.2012 do 02.03.2012 a disciplinárny trest by bol uložený 02.04.2012, evidentne by
sa tak stalo po uplynutí lehoty. Zo spisu, zo žiadnych vyjadrení žalovaného nevyplýva, kedy sa lekár
k tvrdeniu žalobcu vyjadroval, a teda nie je možné zistiť okamih, kedy sa o disciplinárnom previnení,
za ktoré bol odsúdený trestaný, dozvedel príslušník zboru. To, že záznam bol spísaný dňa 14.03.2012
neosvedčuje skutočnosť, že v tento deň sa o disciplinárnom previnení aj dozvedel príslušník zboru.
Podľa § 59a zákona č. 475/2005 Z.z. je dôkazným prostriedkom najmä vlastné zistenie príslušníka,
avšak aj takýto dôkaz musí byť označený konkrétne, a to takým spôsobom, aby ho bolo možné preveriť.
Významným pre posúdenie dodržania 30-dňovej lehoty je práve vlastné zistenie príslušníka zboru, ktorý
overoval tvrdenú informáciu odsúdeného u lekára, avšak kedy k tomu došlo a s akým výsledkom, nie
je uvedené konkrétne, takže tieto vlastné zistenia nie je možné preveriť. Z dôvodov vyššie uvedených
sú zistenia príslušníka významné práve pre posúdenie dodržania 30-dňovej lehoty. Navyše stanovisko
lekára je relevantné len k zisteniu skutku o uvádzaní nesprávneho a neúplného údaju príslušníkovi zboru.
Pokiaľ bol uložený trest za porušenie zásad slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými
odsúdený prichádza do styku, tak o tomto previnení sa preukázateľne dozvedel príslušník zboru dňa
21.02.2012, voči ktorému reagoval na jeho výzvu odsúdený odmietavo.

Z dôvodu nedodržania 30-dňovej lehoty, v ktorej bolo možné uložiť disciplinárny trest, keďže nebolo
možné zistiť, kedy sa o disciplinárnom previnení dozvedel príslušník zboru, s prihliadnutím na
skutočnosť, že k disciplinárnemu previneniu došlo dňa 21.02.2012 a k uloženiu trestu dňa 02.04.2012,
súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie,
pre porušenie ustanovenia § 58 ods. 5 zákona č. 475/2005 Z.z. v znení platnom do 31.12.2013. S
účinnosťou od 01.01.2014 možno v zmysle § 52a ods. 4, prvá veta, zákona č. 475/2005 Z.z. za
disciplinárne previnenie uložiť disciplinárny trest do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení
dozvedel ktorýkoľvek príslušník zboru s disciplinárnou právomocou. Zákon teda po novele spája
začiatok plynutia 30-dňovej subjektívnej lehoty s nadobudnutím vedomosti o disciplinárnom previnení až
príslušníkom zboru s disciplinárnou právomocou, čo je ovšem pre posudzovanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného v predmetnej veci irelevantné.

Z dôvodov vyššie uvedených súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žiadne z
ďalších žalobných námietok súd nepovažoval za dôvodné. Súd musel zrušiť napadnuté rozhodnutia pre
námietku zmeškania 30-dňovej subjektívnej lehoty.

Vychádzajúc zo súdnej praxe, a to že nesprávne označenie žalovaného ako správneho orgánu nebráni
súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej
žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sži 2/2010 zo dňa 11.08.2010), krajský súd
označil ako žalovaného v uznesení, oproti jeho uvedeniu v žalobe zo dňa 30.04.2012 len Ústav na výkon
trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, čo napokon korešponduje s označením žalovaného
v žalobe zo dňa 08.06.2012.

Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p..
V súlade s § 149 ods. 2 O.s.p., ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci
náhradu trov právneho zastúpenia upravuje zákon č. 327/2005 Z.z..

Súd žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyúčtovaných
v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Základná tarifná odmena v zmysle § 11 ods. 4 druhá veta cit.vyhl.
bola v roku 2013 vo výške 60,08 Eur a v roku 2014 vo výške 61,87 Eur (1/13-ina výpočtového základu).

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z:



1. Odmena za jednotlivé úkony právnej služby:
A/ prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a písm. a/ cit.vyhl.) ....................60,08 Eur
režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) ......................................................7,81 Eur
B/ podanie vo veci 25.11.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit.vyhl.) ...............60,08 Eur
režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) ......................................................7,81 Eur
C/ porada s klientom 14.08.2014 (§ 13a ods. 1 písm. b/ cit.vyhl.) ............61,87 Eur
režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) ......................................................8,04 Eur
D/ účasť na pojednávaní 17.09.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit.vyhl.) ......61,87 Eur
režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) .......................................................8,04 Eur
Odmena s režijnými paušálmi spolu ........................................................275,60 Eur
2. Náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 cit.vyhl.):
A/ náhrada za stratu času stráveného cestou z Hlohovca do Leopoldova
a späť dňa 14.08.2014, 2 x 13,40 Eur ..................................................26,80 Eur
B/ náhradu za stratu času stráveného cestou z Hlohovca do Banskej Bystrice a
späť dňa 17.09.2017, 10 x 13,40 Eur ..................................................134,00 Eur
Náhrada za stratu času spolu ...................................................................160,80 Eur
3. Náhrada cestovných výdavkov (§ 16 ods. 4 cit.vyhl., § 7 ods. 2 a 4 zákona č. 283/2002 Z.z. a Opatrenie
č. 632/2008 Z.z.):
A/ dňa 14.08.2014, Hlohovec - Leopoldov a späť t.j. 10 km,
spotreba 5,5 l/ 100 km, cena PHM 1,479 Eur / 1 l
- základná náhrada 10 x 0,183 ...........................................................1,83 Eur
- náhrada za spotrebované PHM 1,479 x 5,5 x 0,1 ............................ 0,81 Eur
Spolu .......................................................................................................2,64 Eur
B/ dňa 17.09.2014, Hlohovec - Banská Bystrica a späť t.j. 316 km,
spotreba 5,5 l/ 100 km, cena PHM 1,479 Eur / 1 l
- základná náhrada 316 x 0,183 ........................................................57,83 Eur
- náhrada za spotrebované PHM 1,479 x 5,5 x 3,16 .........................25,70 Eur
Spolu .....................................................................................................83,53 Eur
Náhrada cestovných výdavkov spolu .........................................................86,17 Eur
Priznané trovy právneho zastúpenia spolu .................................................. 522,57 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6012200794

  1. 16. 9. 2014Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/85/2012 z 16. 9. 2014 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 5. 10. 2015Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/99/2014 z 5. 10. 2015

Podobné rozhodnutiaZhoda citovaných ustanovení