Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/26/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200286 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6012200286.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: D.. O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX F., zast. JUDr. Svetozár Juran, advokát, so sídlom L. C.. 9, X.XX, XXX XX B., proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom ul. Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti: 1/ SEPRO spol. s r.o., so sídlom Brezovská č. 19, 831 03 Bratislava, zast. JUDr. Marek Horník, advokát, Advokátska kancelária, so sídlom P. X, XXX XX B., 2/ KARMA Český Brod, a.s., Zborovská 693, 282 31 Český Brod, Česká republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PÚV 256-98/ÚV 2156-II/27-2012 zo dňa 02. februára 2012, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Dňa 10.02.1999 bol do registra úžitkových vzorov zapísaný úžitkový vzor č. XXXX s právom prednosti od 20.08.1998 s týmto znením nároku na ochranu: plynový radiátor na vykurovanie bytových alebo úžitkových priestorov, ktorého vykurovacie médium je plyn, vyznačujúci sa tým, že pozostáva z prívodu plynu (6), ktorý je napojený na plynovú armatúru (8), na ktorú je napojený rozvod plynu (7), ktorý je pripojený k horáku (4), upevneného na nosiči horáka (5), na plynovú armatúru je ďalej napojený prívod plynu pre zapaľovací horáčik (9), nad horákom (4) je umiestnená spaľovacia komora (1), ktorá je oddelená od telesa rozvodu vzduchu (2) pre prívod vzduchu z koaxiálneho dymovodu a prívodu vzduchu (10) izoláciou (3). Dňa 20.10.2009 bol na základe návrhu navrhovateľa Sepro, spol. s r.o., Brezovská 19, Bratislava, doručený návrh na výmaz úžitkového vzoru č. XXXX s názvom „X. J.“, č.spisu PÚV 256-98 z registra úžitkových vzorov. Navrhovateľ výmazu podal návrh na výmaz predmetného úžitkového vzoru z dôvodu, že bol do registra úžitkových vzorov zapísaný v rozpore s § 4 zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. z dôvodu, že technické riešenie v ňom opísané nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici č. PÚV 256-98/ÚV 2156-1/35-2010 zo dňa 14.05.2010 bol úžitkový vzor č. XXXX vymazaný z registra. Rozhodnutie bolo v podstate zdôvodnené tým, že odborník v danom odbore mohol z analyzovaného stavu techniky bez akejkoľvek tvorivej úrovne odvodiť taký plynový radiátor a jeho účinky, ako je predmetom ochrany napadnutého úžitkového vzoru. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že predmet ochrany napadnutého úžitkového vzoru nebol v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis podľa ustanovenia § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal v zákonnej lehote rozklad žalobca D.. O. B. a na základe podaného rozkladu rozhodovala ako druhostupňový správny orgán predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, ktorá rozhodnutím č. PÚV 256-98/ÚV 2156-II/27-2012 zo dňa 02.02.2012 rozklad zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zn. PÚV 256-98/ÚV 2156-I/35-2010 zo dňa 14.05.2010 potvrdila. Z rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu - žalovaného vyplýva, že pri analyzovaní stavu techniky je pre odborníka zrejmé navrhnutie takého riešenia, ako je definované znením jediného nároku na ochranu ÚV 2156, pretože ohrievač B. X tvoriaci stav techniky obsahuje všetky časti, ktoré sú uvedené v nároku na ochranu ÚV XXXX s výnimkou izolácie. Tieto časti sú navzájom spojené tak, ako je to definované v nároku na ochranu ÚV XXXX. Použitie izolácie v mieste, kde si to určitý typ zariadenia vyžaduje, nepredstavuje u odborníka v danej oblasti žiadne vynálezcovské úsilie, pričom použitie tepelnej izolácie pri podobných zariadeniach je známe aj z dôkazov označených ako príloha 3 a príloha 4. Je možné preto konštatovať, že majiteľ v rozklade nevyvrátil opodstatnenosť podaného návrhu na výmaz a priložených dôkazov a správnosť ich posúdenia prvostupňovým orgánom, t.j. neboli vyvrátené dôvody, pre ktoré bolo riešenie podľa ÚV XXXX považované za nespĺňajúce podmienku § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov. Proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu - žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhoval rozhodnutie predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo dňa 02.02.2012 sp.zn. PÚV 256-98/ÚV 2156-I/27-2012, ktorým sa zamietol rozklad proti rozhodnutiu sp.zn. PÚV 256-98/ÚV 2156-I/35-2010 zo dňa 14.05.2010, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne zhodnotil predložené dôkazy a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z dôvodov žaloby vyplýva, že odlišnosť konštrukčných znakov vo vzore XXXX voči ohrievaču BETA 5 ja zrejmá na priložených fotografiách a v dokumente úžitkový vzor č. XXXX/PÚV 256-98. Žalovaný sám na strane šesť napadnutého rozhodnutia uznáva, že aj optimalizáciou už známeho zariadenia je možné dosiahnuť splnenie podmienky podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb., napr. výberom vhodných typov súčastí, ich novou konštrukciou a výberom vhodných materiálov. Ak žalobca práve tieto skutočnosti uviedol v doterajších podaniach týkajúcich sa tejto veci, tak sa to stalo preto, aby bolo vidieť, v čom okrem iného spočívala tvorivá činnosť konštruktérov a technických pracovníkov pri vývoji nového výrobku a tým preukázal, že toto riešenie presahuje rámec prostej odbornej schopnosti. Uvedené konštrukčné znaky sú práve rozhodujúce a určujúce úžitnú a ekologickú kvalitu výrobku a tieto vlastnosti má výrobok práve z dôvodu danej konštrukcie a technického riešenia. Žalobca tvrdil, že aj vlastnosti každého výrobku z hľadiska dosahovaného vyššieho účinku sú rozhodujúce pre zápis do registra úžitkových vzorov na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Súčasťou prihlášky na zápis bola aj výkresová dokumentácia identifikujúca konštrukčné riešenie, usporiadanie jednotlivých častí práve z dôvodu zabezpečenia ochrany tohto riešenia plynového radiátora PR ako úžitkového vzoru. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný už aj v rozhodnutí sp.zn. PÚV 256-98/ÚV 2156-I/150-2007 zo dňa 19.12.2007, v ktorom zamietol návrh navrhovateľa Sepro na výmaz úžitkového vzoru XXXX z dôvodu, že technické riešenia plynového radiátora nie je nové, sám úrad priemyselného vlastníctva v tomto rozhodnutí novosť plynového radiátora úžitkový vzor XXXX uznal a nikdy ju doteraz nespochybnil. Je tu rozpor s rozhodnutím PÚV 256-98/ÚV 2156-II-2012 z 02.02.2012. Konštrukčné riešenie výrobku B. X a úžitkového vzoru č. XXXX je rozdielne z hľadiska umiestnenia a funkcie jednotlivých konštrukčných prvkov. Práve odlišným konštrukčným vyhotovením, ktoré predstavuje úžitkový vzor sa dosahuje vyššieho účinku. Na odlišnosť jednotlivých znakov vyhotovenia žalobca poukázal v odôvodnení podaného rozkladu. Vytvorenie nového výrobku ako je plynový radiátor PR, ktorý bol chránený úžitkovým vzorom č. XXXX vzhľadom na uvedené skutočnosti, presahuje rámec odbornej schopnosti jeho pôvodcu. Výrobok plynový radiátor ako taký z hľadiska jeho prevádzky musí spĺňať najprísnejšie predpisy z hľadiska bezpečnosti prevádzky. Preto pri konštrukcii takéhoto zariadenia rozhodujú i navonok zdanlivé malé, ale konkrétne definované konštrukčné rozdiely medzi jednotlivými výrobkami rôznych výrobcov, čo sa prejavuje v rozdielnosti úžitkových vlastností výrobku. Zámerne je obchádzaná podstatná odlišnosť jednotlivých dôležitých konštrukčných prvkov plynového radiátora PR od ohrievača B.. Konštrukcia telesa, rozvodu vzduchu, dymovodu a usporiadanie plynového rozvodu plynového radiátora PR je odlišná od B.. Žalovaný neprihliadol na všetky jeho vyjadrenia v predmetnej veci, nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne zhodnotil predložené dôkazy a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto žalobca trval na zrušení napadnutého rozhodnutia. Na pojednávaní dňa 14.11.2012 zástupca žalobcu ďalej k veci uviedol, že v danom prípade bola reakcia spoločnosti SEPRO, s.r.o. na výmaz úžitkového vzoru z toho dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava I sa vedie žaloba pre porušenie práv duševného vlastníctva práve k úžitkovému vzoru číslo XXXX, ako aj o nekalú súťaž. Vo veci boli podané dva znalecké posudky. Žalovaný zdôrazňuje výmaz úžitkového vzoru č. XXXX tým, že žalobca nesplnil podmienku uvedenú v § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch. Dôvody druhostupňového rozhodnutia ohľadom technického riešenia úžitkového vzoru, sú zaťažené subjektívnym názorom posudzovateľa a veľmi ťažko sa hodnotí kritérium prekročenia rámca prostej odbornej spôsobilosti technikom, ktorý v danej oblasti nikdy nepracoval. Na plynovom radiátore číslo ÚV XXXX pracoval počas devätnástich mesiacov tím odborníkov. Zástupca žalobcu bol prekvapený z toho, že pri rozhodovaní bol porovnávaný s obrázkami a fotografiami zariadenia B. X, na ktorom je staré opotrebované zariadenie, ktoré sa na vyobrazeniach z hľadiska konštrukčného usporiadania v ničom nepodobá úžitkovému vzoru č. XXXX. K žalobe bola priložená rozsiahla fotografická a výkresová dokumentácia, ktorá má preukázať rozdielnosť usporiadania jednotlivých konštrukčných prvkov. Dokumentácia mala preukázať, že na vytvorenie zariadenia, ktoré reprezentuje úžitkový vzor, bolo skutočne potrebné prekročiť rámec prostej odbornej schopnosti zo strany pôvodcu. Zariadenie B. X neobsahuje nosič horáka (5), na ktorom je upevnený horák (4). Na túto skutočnosť bolo poukázané aj v odôvodnení rozkladu voči rozhodnutiu ÚVP SR č.k. 256/98/ÚV 2156-I/35-2010. Osobitne poukazoval na fotočíslo 3a, prílohu k rozkladu, kde je uvedené vyobrazenie uchytenie zapaľovacieho horáčika, ako aj rôzne usporiadanie hlavných horákov. Konštrukčné vyhotovenie radiátora ÚV 2156 je vzhľadom na zásadné rozdiely iné, vykazuje prekročenie rámca prostej odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 478/1992 Zb. a preukazuje aj to, že je výsledkom vynálezcovskej činnosti podľa § 4 zákona č. 517/2008 Z.z. o úžitkových vzoroch. Argumentoval známym výrobkom - motorom automobilov a túto argumentáciu uviedol aj vo svojom vyjadrení. Žalovaný nepostupoval tak, že by pri svojom rozhodovaní bral do úvahy okrem nárokov na ochranu, aj opis a najmä dva výkresy. V prípade, že by sa porovnali konštrukčné výkresy zariadenia B. X s výkresmi ÚV č. XXXX, jednoznačne by sa preukázala odlišnosť týchto riešení s poukazom, že došlo k prekročeniu prostej odbornej spôsobilosti pri ÚV č. XXXX. Zástupca žalobcu sa domnieva, že podávateľ návrhu na výmaz zámerne predložil len fotografickú dokumentáciu napriek tomu, že vzhľadom na kontakty s výrobcom zariadenia B. X by ju mal možnosť získať a v návrhu na výmaz použiť, ale potom pri porovnaní by žalovaný dospel k inému záveru. Zástupca žalobcu ďalej uviedol, že pokiaľ ide o zápis priemyselných práv, tento má len relatívny charakter, platia do toho času, pokiaľ toto právo nie je zrušené. Žalovaný ani v súčasnom období nerobí prieskum ohľadom toho, či ide o novosť výrobku, alebo či ide o priemyselné využitie. V prípade, že sú splnené formálne podmienky, zápis sa vykoná. V súčasnosti sa robia rešerše. Zisťuje sa možnosť daného riešenia, známosť a využiteľnosť. Pokiaľ ide o nosič horáku, tento je tiež súčasťou nároku na ochranu. Je uvedený aj na výkrese. Pre posúdenie veci boli dôležité aj samotné výkresy. Pokiaľ uviedol skutočnosti už po podanej žalobe, tieto uvádzal z toho dôvodu, že považoval rozhodnutie úradu priemyselného vlastníctva za nesprávne, keď vychádzalo z fotografií, samotné fotografie nie sú rozhodujúce na to, aby mohlo dôjsť k výmazu. Námietky, ktoré uvádzal na pojednávaní, a ktoré uviedol aj vo vyjadrení, neboli zapracované do žaloby, stalo sa tak aj z toho dôvodu, aby objasnil rozdiel medzi výrobkom, ktorý je predmetom sporu a pokiaľ ide o výrobok B. X. Majiteľ napadnutého priemyselného vzoru D.. O. B. k veci uviedol, že považuje za prekvapujúce, keď len na základe fotografií bol vymazaný úžitkový vzor č. XXXX, a to na základe podkladov, ktoré majú nulovú vypovedaciu hodnotu. Nemožno len na základe jednoduchého porovnania výrobku Beta 5 s úžitkovým vzorom č. XXXX dospieť k záveru, že je tu dôvod na výmaz. Osobitne zdôrazňoval, že pokiaľ ide o horáky, tieto nie sú identické s výrobkom B. X. U priemyselného vzoru je tu odlišné umiestnenie, je lepšie zabezpečená bezpečnosť, spoľahlivosť, tichý chod a podobne. U úžitkového vzoru č. XXXX je iné konštrukčné riešenie. Spoločnosť SEPRO výrobok nevytvorila, z jej strany sa jedná len o subjektívne tvrdenie. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že v súlade s § 14 ods. 1 v spojení s § 60 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch je rozsah ochrany vyplývajúci z úžitkového vzoru určený znením nárokov na ochranu, pričom ÚV XXXX bol do registra zapísaný s jediným nárokom na ochranu, ktorý znel: plynový radiátor na vykurovanie bytových alebo úžitkových priestorov, ktorého vykurovacie médium je plyn, vyznačujúci sa tým, že pozostáva z prívodu plynu (6), ktorý je napojený na plynovú armatúru (8), na ktorú je napojený rozvod plynu (7), ktorý je pripojený k horáku (4) upevneného na nosiči horáku (5), na plynovú armatúru je ďalej napojený prívod plynu pre zapaľovací horáčik (9), nad horákom (4) je umiestnená spaľovacia komora (1), ktorá je oddelená od telesa rozvodu vzduchu (2) pre prívod vzduchu z koaxiálneho dymovodu a prívodu vzduchu (10) izoláciou (3). Úrad v druhostupňovom rozhodnutí jasne zdôvodnil, prečo neobstojí obrana žalobcu, ako ju uviedol v rozklade. V konaní bol jednoznačne preukázaný zásadný skutkový záver a žalobca to nijako nespochybňuje, práve naopak, v žalobe uvádza, že stav techniky reprezentovaný zariadením B. X obsahuje všetky znaky uvedené v nároku na ochranu ÚV XXXX s výnimkou použitia izolácie (3), pričom jednotlivé konštrukčné časti sú v oboch riešeniach navzájom prepojené rovnako. Samotné použitie tepelnej izolácie na zabránenie úniku tepla u podobných typov zariadení nie je nijako inovačné a technické riešenie chránené ÚV XXXX ako celok teda nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti. Odborník v danej oblasti by s cieľom zabrániť prestupu tepla v určitej časti zariadenia nesporne inklinoval k tomu, aby použil tepelnú izoláciu, ktorá sa bežne používa v podobných tepelných zariadeniach. Predmetom nároku na ochranu ÚV XXXX nie sú ani zvolené materiály, ani typy použitých častí a ani ich konkrétna konštrukcia. Bez právneho významu je aj poukaz žalobcu na potrebu splnenia bezpečnostných predpisov. V druhostupňovom rozhodnutí (str. 6)sa v súvislosti s možnosťou právnej ochrany optimalizovaného už známeho zariadenia uvádza aj to, že takáto optimalizácia musí byť jednoznačne definovaná optimalizovanými znakmi zariadenia v nárokoch na ochranu, čo v danom prípade splnené nebolo. Pri posudzovaní spôsobilosti úžitkového vzoru na zápis do registra sa posudzuje splnenie každej z podmienok § 1 zákona č. 478/1992 Z. samostatne a oddelene. Neplatí pritom pravidlo, že pokiaľ je posudzovaný predmet nový, automaticky presahuje aj rámec prostej odbornej schopnosti. Takýto žalobcov výklad zákona nemá oporu ani v texte zákona, ani v jeho systematike a odporuje aj základnému účelu zákonnej ochrany výsledkov tvorivej, vynálezcovskej činnosti úžitkovým vzorom alebo patentom. Žalovaný ďalej konštatoval, že ústredným dôvodom a motívom celej žaloby je argumentácia žalobcu, že plynový radiátor vyrobený podľa ÚV XXXX má lepšie technické parametre (napr. vyššia účinnosť, znížený obsah oxidu uhoľnatého v spalinách), ktoré majú byť poskytnuté odlišnou konštrukciou zariadenia. Žalovaný k tomu poznamenáva, že konštrukčné vyhotovenie jednotlivých častí radiátora nie je predmetom ochrany ÚV XXXX a nie je popísané ani v opisnej časti ÚV XXXX. Preto na odlišnosti v konštrukčnom vyhotovení nebolo možné v konaní o návrhu na jeho výmaz prihliadnuť. Vzhľadom na uvedené skutočnosť žalovaný konštatuje, že v druhostupňovom rozhodnutí náležite a logicky v rámci svojej voľnej úvahy odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podstatné, a ktoré viedli k záverom vyjadreným v napadnutom rozhodnutí. Argumenty, ktorými sa žalobca v podanej žalobe snaží spochybniť postup a závery úradu, nepovažuje žalovaný za opodstatnené. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.11.2012 ďalej k veci uviedol, že pokiaľ ide o zápis úžitkového vzoru č. XXXX, postupovalo sa podľa zákona č. 478/1992 Zb., pri výmaze sa už vychádzalo z nového platného zákona o úžitkových vzoroch. V čase zápisu sa podrobne neskúmali podmienky na zápis úžitkového vzoru. Pri výmaze sa vychádzalo z konkrétneho návrhu na výmaz a z dôvodov a dôkazov, ktoré boli uvedené v návrhu. Ďalej odkázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžhúv 3/2009, z ktorého tiež vyplýva, že zápisom úžitkového vzoru sa zabezpečuje len podmienečná ochrana a pri preskúmavaní súd preskúmava len správnu úvahu. Pre žalovaného boli podstatné skutočnosti, ako bola formulovaná samotná ochrana úžitkového vzoru. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sa vedie konanie na Okresnom súde Bratislava I, toto konanie nie je pre rozhodnutie veci významné, pretože sa tu rozhoduje o iných skutočnostiach. Nespochybnil, že na úžitkovom vzore žalobcu mohol pracovať tím pracovníkov devätnásť mesiacov, ktorí mohli splniť podmienky pre tento druh výrobku, ktorý vyrobili, ale pokiaľ ide o ochranu priemyselného vzoru, táto je zabezpečená len v takom rozsahu, ako je zapísaná do registra úžitkových vzorov. Ďalej priznal, že pre zápis úžitkového vzoru podľa staršieho zákona sa nevyžadovali také striktné podmienky, ako je to v prípade nového zákona. V súvislosti s porovnaním výrobku žalobcu a českého výrobku B. X, je dôležité porovnať ochranu, ktorá je zabezpečená týmto výrobkom. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii, fotografie, návody na obsluhu a ďalšie skutočnosti, ktoré sú uvádzané aj v samotnom napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ žalobca uvádza na pojednávaní, ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe nové skutočnosti, tieto skutočnosti už v súčasnom období nepovažuje za dôležité. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie pribratý účastník SEPRO, spoločnosť s.r.o., v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. K veci ďalej uviedol, že tvrdenie navrhovateľa k žalobe nemajú oporu v platných zákonoch a považuje ju za účelovú. Považuje za nepopierateľné, že technické zariadenie s názvom „B. X“ od výrobcu KARMA, a.s., obsahovalo ešte pred podaním prihlášky navrhovateľa na zápis úžitkového vzoru všetky znaky, ktorými navrhovateľ odôvodňuje oprávnenosť na ochranu svojho úžitkového vzoru ÚV XXXX s výnimkou prvku „izolácia“. Jednotlivé konštrukčné časti sú v oboch riešeniach navzájom prepojené rovnako. Jedinú skutočnú odlišnosť v oboch technických riešeniach predstavuje izolácia, ktorú je s ohľadom na bežnú technickú prax potrebné posudzovať, ako štandardný prvok, ktorý v obdobných zariadeniach nepredstavuje inovatívne riešenie. Predmetné technické riešenie posudzované ako celok, nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti, čo nakoniec správne konštatoval vo svojich rozhodnutiach aj odporca. Akékoľvek zlepšenie vlastnosti zariadenia v porovnaní „so stavom techniky“ je pre potreby posudzovaného rozhodnutia možné teoreticky vziať do úvahy len vtedy, ak by navrhovateľ takéto zlepšenie vlastnosti mohol preukázateľne odvodiť od iných znakov, ako napr. spomínaných konovektorových plôch, prieduchov, konštrukcie horáka a iných znakov, ktorým môže byť prakticky pripisovaná zásluha na kvalitatívnom zlepšení celého technického riešenia. Žiaden zo spomínaných znakov nebol zahrnutý do nároku na ochranu ÚV XXXX a rovnako tieto znaky absentujú aj v jeho opisnej časti. Nie je preto možné odvolávať sa ani na fotografické a iné obrazové prílohy, ktoré poukazujú na znaky, ktoré nie sú chránené v zmysle ÚV XXXX. Na pojednávaní dňa 14.11.2012 zástupca pribratého účastníka ďalej uviedol, že v danom prípade sa uplatňuje koncentračná zásada. Povinnosťou súdu je skúmať napadnuté rozhodnutie len v takom rozsahu, ako je uvedené v žalobe. Iné dôvody, ktoré boli podané už po dvojmesačnej lehote, sú irelevantné. Ďalej tvrdil, že žalobca prenáša zodpovednosť na žalovaného, pokiaľ ide o rozsah ochrany priemyselného vzoru. Túto povinnosť mal práve žalobca pri zápise priemyselného vzoru do registra, keď si mal zabezpečiť ochranu v širšom rozsahu. U priemyselného vzoru ÚV XXXXX nebolo možné brať do úvahy iné skutočnosti než tie, ktoré sú predmetom ochrany. Taktiež sa stotožňoval so závermi, ktoré boli vyslovené už aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžhúv 3/2009. Povinnosťou súdu je v danom prípade zaoberať sa len otázkou správnej úvahy, či táto nevybočila z určitého rámca, ktorý je pre túto správnu úvahu daný. Držiak horáka nebol vymedzený v ochrane priemyselného vzoru, považoval preto za bezpredmetné, aby sa súd touto otázkou zaoberal. Odkaz žalobcu na spaľovacie motory je len všeobecný a jeho výpovedná hodnota je nulová. Zápis priemyselného vzoru do registra mal v čase zápisu len registračný charakter. Automaticky sa zapisoval každý vzor podľa prihlášky a až v ďalšom konaní, keď bol podaný návrh na výmaz, skúmali sa podrobnejšie podmienky, či bol priemyselný vzor zapísaný v súlade so zákonom alebo nie. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/26/2012-103 zo dňa 14.11.2012 bolo rozhodnuté tak, že krajský súd žalobu žalobcu zamieta a žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/26/2012-103 zo dňa 14.11.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/26/2012-116 zo dňa 09.12.2012, zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že úžitkový vzor č. XXXX bol zapísaný do registra úžitkových vzorov v čase platnosti zákona č. 478/1992 Zb.. Poukázal na to, že nikdy netvrdil, že jednotlivé konštrukčné časti sú v oboch riešeniach navzájom rovnako prepojené. Konštrukčné riešenie výrobku BETA 5 a úžitkového vzoru č. XXXX je rozdielne z hľadiska umiestnenia a funkcií jednotlivých konštrukčných prvkov. Novosť, ako jedno z troch kritérií pre zápis výrobku do registra úžitkových vzorov, bola rozhodnutím žalovaného č. PÚV 256-98/ÚV 2156-I/150-2007 priznaná a doposiaľ nikým nespochybnená. Účinnosť nemôže byť podľa zákona č. 511/2007 Z.z. predmetom žiadnej formy ochrany duševného vlastníctva. Podľa názoru žalobcu žalovaný tým, že v napadnutom rozhodnutí o rozklade neprihliadal na všetky jeho vyjadrenia vo veci, nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne zhodnotil predložené dôkazy a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní pred správnym orgánom sa rozhodovalo aj o ďalšej podmienke potrebnej na priznanie ochrany úžitkovým vzorom, a to či riešenie podľa napadnutého úžitkového vzoru presahuje rámec prostej odbornej schopnosti. Žalobca uviedol, že nie je možné posudzovať dve technické riešenia tak, že na jednej strane bude ako dôkazný materiál fotografická dokumentácia a na druhej strane technické výkresy a opis s nárokmi na ochranu. V podanom rozklade žalobca predložil vlastnú fotodokumentáciu zariadenia X. J. PR podľa úžitkového vzoru č. XXXX a výrobku B. X, ktorý bol použitý ako hlavný namietaný dôkazový materiál. Z týchto fotografií bol rozdiel v celkovom konštrukčnom usporiadaní týchto zariadení zreteľne viditeľný. Zástupca žalovaného na uskutočnenom pojednávaní uviedol, že správny orgán rozhodoval nielen na základe predložených fotografií, ale aj iných dôkazov, a to aj na základe dôkazného materiálu „Návod k obsluze a instalaci plynového topidla“ k zariadeniu Beta, pritom tento dôkazný materiál sa v ničom netýka konštrukcie plynového ohrievača ako zariadenia, ale iba popisuje jeho inštaláciu a obsluhu zariadenia. V žalobe, ako aj v priebehu súdneho konania, sa žalobca snažil vysvetliť aj pomoci údajov technického charakteru, že riešenie podľa úžitkového vzoru prekročilo zo strany jeho pôvodcu rámec prostej odbornej schopnosti a tieto skutočnosti by sa nemali považovať za návrhy idúce nad rámec žaloby. Podľa názoru žalobcu v napadnutých administratívnych rozhodnutiach absentuje riadne preskúmateľné odôvodnenie v kontexte ustanovenia § 44 ods. 4 zákona č. 511/2007 Z.z., t.j. „Výmaz možno vykonať i po zániku úžitkového vzoru podľa § 27, ak navrhovateľ preukáže právny záujem.“. Zmienka o tom, že medzi stranami prebieha konanie o ochrane práv proti nekalej súťaži porušovaním práv úžitkového vzoru bez ďalšieho bližšieho spresnenia predmetu konania, resp. bližšieho uvedenia vzťahu tohto konania k návrhu na výmaz úžitkového vzoru, resp. jeho dopad na toto konanie, nie je podľa názoru žalobcu dostačujúce. Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 3SŽhuv/2/2013-143 zo dňa 06.11.2013 Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/26/2012-103 zo dňa 14.11.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/26/2012-116 zo dňa 19.12.2012, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR takto rozhodol v podstate z toho dôvodu, že prvostupňový súd i napriek tomu, že do konania pribral spoločnosť KARMA Český Brod, a.s., tohto účastníka o novom termíne pojednávania neupovedomil, a ani mu nebol doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a následne ani odvolanie žalobcu. Najvyšší súd SR prihliadal na túto procesnú vadu z úradnej povinnosti a rozsudok Krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 17.01.2014 bolo doručené krajskému súdu podanie žalobcu zo dňa 15.01.2014, v ktorom žalobca aj naďalej zotrvával na všetkých dôvodoch podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca v podaní citoval z dôvodovej správy k zákonu č. 57/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch: technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak spĺňa kritérium tzv. tvorivej úrovne. Podľa doterajšej úpravy musí ísť o také technické riešenia, ktoré presahujú rámec tzv. prostej odbornej schopnosti. Aj keď definícia prostej odbornej schopnosti neexistuje, v porovnaní s ochranou poskytovanou patentovým právom, by sa automaticky ponúkal názor, že pri úžitkových vzoroch postačuje nižšia úroveň tvorivej invencie. No ako bolo uvedené, za približne 15 rokov existencie inštitútu úžitkového vzoru na Slovensku, sa nepodarilo jasne definovať pojem „prostej odbornej schopnosti“, ako aj rozdiel medzi vynálezcovskou činnosťou (kritérium patentovateľnosti podľa patentového zákona) a tvorivou úrovňou - presah rámca prostej odbornej schopnosti (kritérium spôsobilosti na ochranu úžitkovým vzorom). Z uvedených dôvodov návrh zákona opúšťa doterajšiu konštrukciu tvorivej úrovne (tzn. technické riešenie, ktoré presahuje rámec prostej odbornej schopnosti) a nahrádza ju konštrukciou novou, osvedčenou a korešpondujúcou s vynálezcovskou činnosťou v zmysle patentového zákona (tzn. technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky). Podľa interpretácie uskutočnenej Európskym patentovým úradom sa pojem „zrejmý spôsob“ vykladá ako niečo zjavné, čo nie je vybočením alebo skokom z normálneho technologického vývoja, vyplýva z doterajšieho stavu techniky, teda nevyžaduje mimoriadne schopnosti alebo inovačné nadanie nad rámec schopností, ktoré možno u odborníka predpokladať. Pod pojmom odborník treba rozumieť osobu, ktorá je v zásade informovaná o všetkom, čo patrí k všeobecnému stavu vedomostí v príslušnom odbore alebo osobu s kvalifikáciou obvyklou pre riešenie úloh v určitej oblasti techniky. Žalobca ďalej v podaní uviedol, že očakáva, že krajský sa bude zaoberať postupom žalovaného pri posudzovaní dôkazného materiálu predloženého navrhovateľom výmazu na výmaz úžitkového vzoru č. XXXX. Podľa jeho doteraz prezentovaného názoru nie je možné na jeho základe rozhodnúť o tom, či pri napadnutom úžitkovom vzore bol prekročený rámec prostej odbornej spôsobilosti. Vedú ho k tomu aj skutočnosti, že predmetný úžitkový vzor bol na ÚPV SR na návrh spoločnosti SEPRO, s.r.o. podrobený v dvojstupňovom konaní posudzovaním novosti a v tomto smere bolo rozhodnuté, že spĺňa kritérium novosti. Novosť technického riešenia a presiahnutie rámca prostej odbornej schopnosti sú dve rozdielne a nevyhnutné podmienky spôsobilosti úžitkového vzoru na zápis. Vychádza z predpokladu, že ak je technické riešenie nové, priemyselne využiteľné a dosahuje vyššie účinky ako technické riešenia známe podľa stavu techniky, musí spĺňať aj kritérium presiahnutie prostej odbornej schopnosti, čo sa dá dokumentovať najmä jeho účinkami, ktoré nie sú predmetom ochrany, ale v danom prípade preukazujú splnenie podmienky presiahnutie rámca prostej odbornej schopnosti. Z uvedeného dôvodu ho prekvapilo rozhodnutie žalovaného, že podľa namietaného materiálu technické riešenie podľa úžitkového vzoru pri zápise nesplnilo kritérium, presiahnutie rámca prostej odbornej schopnosti, a že odborník v danom odbore mohol z analyzovaného stavu techniky bez akejkoľvek tvorivej úrovne odvodiť plynový radiátor a jeho účinky, ako je predmetom úžitkového vzoru. V nesprávnom posúdení predložených dôkazov a nedostatočnom zistení skutkového stavu vidí dôvod na oprávnenosť podania žaloby. Žalobca preto opätovne navrhoval, aby rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.02.2012 bolo v celom rozsahu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR vytýčil nový termín pojednávania na 29.01.2014, pribratí účastníci SEPRO, s.r.o., Bratislava, ako aj ďalší pribratý účastník KARMA Český Brod, a.s., Český Brod, Česká republika, sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali vykázané. Spoločnosť SEPRO, s.r.o. súhlasila s pojednávaním v ich neprítomnosti. Súd pojednával v neprítomnosti pribratých účastníkov konania. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.01.2014 k veci ďalej uviedol, že je toho názoru, že pokiaľ ide o žalovaného, tento na základe podkladov, ktoré mal k dispozícii, nemal rozhodnúť o výmaze úžitkového vzoru. Pred tým, ako bol daný návrh na výmaz úžitkového vzoru, už prebehlo jedno konanie na úrade priemyselného vlastníctva a v tom čase bol návrh zamietnutý. Návrh navrhovateľa úžitkového vzoru SEPRO, s.r.o. považuje za účelový. Žalobca D.. O. B. k veci na pojednávaní uviedol, že v roku 1998, keď bol úžitkový vzor prijatý a zapísaný, spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžadoval zákon. Nie je možné, aby po 10 rokoch úrad priemyselného vlastníctva teraz tvrdil, že úžitkový vzor mal byť chránený v širšom rozsahu, než ako bol zapísaný. Kriticky sa vyjadril k rozhodovaniu žalovaného pri rozhodovaní o návrhoch na výmaz úžitkových vzorov. Poukázal na nesprávny postup v súvislosti s konaním ohľadom úžitkového vzoru plynového ohrievača Flamengo, ohľadom tohto úžitkového vzoru sa rozhodovalo aj na okresnom súde, bolo nariadené aj znalecké dokazovanie a ohľadom tohto konania predložil aj podrobné stanovisko zo dňa 28.01.2014. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala aj naďalej na vyjadreniach a podaniach, ktoré boli doručené v predmetnej veci. Tvrdila, že bol dostatočne zistený skutkový stav. Poukázala na § 14 ods. 1 druhá veta zákona o úžitkových vzoroch. Pre posúdenie veci výkresy neboli podstatné. Pokiaľ ide o posudzovanie novosti, táto bola dostatočne zdôvodnená, odkázala na dôvody, ktoré boli uvádzané už aj v samotných rozhodnutiach. Pokiaľ žalobca poukazoval na ďalšiu vec, o ktorej rozhodoval úrad priemyselného vlastníctva, ide o vec, ktorá s predmetnou vecou nesúvisí a nie je dôvodom, aby sa súd touto vecou zaoberal. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. pri aplikácii zákonnej výluky prieskumu rozhodnutia žalovaného v zmysle § 248 písm. b/ O.s.p., v tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka posúdenia technického stavu, súd preskúmaval zákonnosť procesného postupu správnych orgánov, t.j. či v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia boli zachované základné pravidlá správneho konania vzťahujúce sa aj konanie pred úradom priemyselného vlastníctva a pred jeho orgánmi. Ide najmä o ustanovenie § 3 ods. 1 až ods. 4, § 33 a § 34 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok). I napriek tomu, že z § 248 písm. b/ O.s.p. vyplýva, že súdy nepreskúmavajú rozhodnutia týkajúce sa technického stavu veci, proces supsumcie zisteného technického stavu pod zákonné ustanovenie vždy vyžaduje vykonať správnu úvahu, a preto je preskúmateľný na princípoch preskúmania správneho uváženia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p.. Úrad priemyselného vlastníctva disponuje zákonom povolenou úvahou týkajúcou sa posúdenia technického stavu, ktorej rozsah súdneho prieskumu je obmedzený podľa § 245 ods. 2 O.s.p.. Zápisom úžitkového vzoru do registra dochádza len k „podmienečnej“ ochrane. Posúdenie otázky technického stavu a priemyselnej využiteľnosti patrí do kompetencie žalovaného. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pre rozhodnutie, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Posúdenie technického stavu veci je kvalifikované ako správne uváženie (odborná stránka veci) spojená s procesom aplikácie právnych noriem, a to procesných i hmotnoprávnych. Správa úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti úradu priemyselného vlastníctva, je zákonnou kompetenciou úradu priemyselného vlastníctva, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť ani znalca. Podľa § 44 ods. 1 písm. f/ zákona č. 517/2007 Z.z. - zákon o úžitkových vzoroch, na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra, ak neboli splnené podmienky na zápis úžitkového vzoru do registra podľa predpisov platných v čase jeho zápisu. V čase zápisu ÚV XXXX do registra upravoval podmienky na zápis úžitkových vzorov zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov sa mohli úžitkovými vzormi chrániť technické riešenia, ktoré sú nové, a ktoré presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné. Súd v postupe správnych orgánov nezistil, že by pri posudzovaní rámca prostej odbornej schopnosti na základe správnej úvahy došlo na strane správnych orgánov k pochybeniu, ktoré by vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, alebo logickému postupu. Navrhovateľ výmazu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, dostatočným spôsobom preukázal, že riešenie zakomponované do úžitkového vzoru č. XXXX s názvom „X. J.“ nepredstavuje novosť, ktorá by presahovala rámec prostej odbornej schopnosti ku dňu, keď bol úžitkový vzor č. XXXX zapísaný do registra dňa 10.02.1999. Žalobca v žalobe zdôrazňuje predovšetkým osobitnosť konštrukčných znakov úžitkového vzoru č. XXXX. Zameriava sa na technickú stránku veci, posudzovanie technickej stránky je však podľa § 248 písm. b/ O.s.p. vylúčené z prieskumnej činnosti súdu. Predmetom ochrany ÚV XXXX nie sú však konkrétne konštrukčné znaky, preto nemôže byť ani predmetom ochrany. Pokiaľ žalobca ďalej v žalobe poukazoval na optimalizáciu už známych zariadení pri ÚV XXXX, optimalizácia by bola významná v prípade, že by bola definovaná optimalizovanými znakmi aj v samotnom predmete nároku na ochranu ÚV XXXX, čo sa však nestalo. Pokiaľ žalobca poukazoval na úspornosť, resp. vyššiu účinnosť ÚV XXXX, táto by mohla byť významná v prípade, že bola aj predmetom ochrany ÚV XXXX. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie úradu priemyselného vlastníctva zn. PÚV 256-98/ÚV 2156- I/150-2007 zo dňa 19.12.2007, súd sa týmto rozhodnutím nezaoberal, pretože nebolo predmetom prieskumu. Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu, podľa ktorej sudca nejde nad návrhy strán uvedených v žalobe. Preto súd na nové skutočnosti žalobcu prednesené na pojednávaní dňa 14.11.2012, dňa 29.01.2014 a v podaní zo dňa 15.01.2014 už nemohol prihliadať. Napriek tomu, že žalobca v konečnom dôsledku v samotnej žalobe netvrdí, že by zo strany správnych orgánov bol v predmetnej veci použitý nesprávny postup, resp. že by rozhodnutia správneho orgánu vybočovali z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (správna úvaha), súd sa zaoberal preskúmavaním postupu správnych orgánov, nedospel však k záveru, že by zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu zákona, preto žalobu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p.. Pribratý účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade, ak realizuje svoje práva na právne zastúpenie v tomto postavení, je povinný si náklady spojené s týmto zastúpením si znášať sám. Súd ďalej k veci uvádza, že nie je možné postupovať podľa § 142 O.s.p., pretože podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie sú tieto konania sporové v zmysle tretej hlavy O.s.p.. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov a výsledok kauzy závisí od toho, či správny orgán zákon dodržal alebo nie. Ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. je vo vzťahu k pribratému účastníkovi potrebné vykladať tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka byť informovaný o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením rozhodnutia správneho orgánu. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v štyroch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.