Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/180/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812201151 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6812201151.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Miroslava Galla, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej M. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. č. XXX, U. o zaplatenie 1.051,08 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 10. 05. 2012, č. k. 6C/12/2012 - 42, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v I. a II. výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj v III. výroku, ktorým rozhodol o trovách konania, p o t v r d z u j e. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 719,28 € do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,013 % denne zo sumy 647,07 € do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 23,80 € do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17. 10. 2011 domáhal zaplatenia 1.061,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,013% denne z tejto sumy odo dňa 25. 03. 2009 až do zaplatenia. Tvrdil, že dňa 10. 12. 2007 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 25.000,- Sk. Keďže úver riadne nesplácal, vyzval ju výzvou zo dňa 24. 03. 2009 na splatenie celého dlhu vo výške 1.108,08 eur, pričom žalovaná do podania žaloby zaplatila iba 40,- eur, čomu zodpovedá pôvodne žalovaná suma 1.061,08 eur. V podaní zo dňa 14. 03. 2012 žalobca zobral žalobu späť o zaplatenie 10,- eur, pretože suma bola dňa 28. 11. 2011 žalovanou zaplatená a súd podľa § 96 ods. 1 O. s. p. v tejto časti zastavil. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci dňa 10. 12. 2007 uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 25.000,- Sk, ktorý mala splácať v 36 mesačných splátkach po 1.129,- Sk. Spolu mala tak zaplatiť 40.644,- Sk, t. j. 1.349,13 eur. Žalovaná uhradila splátky č. 1 - 7 a čiastočne aj splátku č. 8, kde zostala dlžná 1,64 eur. Vo výzve žalobcu žalovanej s dátumom vyhotovenia 24. 03. 2009 vyzval žalovanú na splatenie celého úveru vo výške 1.101,08 eur a stanovil jej lehotu 15 dní. Výzva bola odoslaná žalovanej dňa 27. 03. 2009. Preukázanie tohto listu nemal súd preukázané a vychádzal z toho, že išlo o vnútroštátnu prepravu a bol preto doručený tretí deň od jeho odoslania, teda dňa 30. 03. 2009. V zmysle zmluvných podmienok dňom 30. 03. 2009 žalovanej vznikla povinnosť splatiť celý čerpaný úver naraz do 15 dní odo dňa doručenia listu, pričom súd túto lehotu počítal odo dňa doručenia daného listu, v zmysle § 565 povinnosť zaplatiť dlh vznikla dňom 14. 04. 2009. Žalobca vysvetlil počas konania uplatňovaný nárok, ktorý pozostáva z nezaplatených celých splátok ako aj to, že pokiaľ zmluva uvádza zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, toto nie je možné úplne považovať za pokutu v pravom zmysle slova, ale ide o vyčíslenie ušlého úroku po zosplatnení. Na výzvu súdu žalobca podaním zo dňa 03. 05. 2012 uviedol, že suma 1.051,08 eur predstavuje nesplatenú 8 mesačnú splátku vo výške 1,64 eur a neuhradené splátky č. 9 - 36 v celkovej výške 1.049,44 eur. Pri rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal z úverových zmluvných podmienok, ako aj z ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že výška úroku predstavuje 15.644,- Sk (konečná suma úveru 40.644,- Sk a čerpaný úver 25.000,- Sk). Zo splátky 1.129,- Sk predstavovala istinu suma 694,44 Sk a úrok 434,56 Sk. Keďže k zospoplatneniu úveru a straty výhody splátok došlo dňom 30. 03. 2009, žalovaná podľa hlavy VII. § 3 ÚSZ bola povinná celý čerpaný úver zaplatiť do 15 dní. Poukázal na to, že v hlave VII. § 3 ÚZP si účastníci dohodli, že v prípade predčasného zosplatnenia úveru klient je povinný splatiť „celý čerpaný úver.“ Konštatoval, že čerpaným úverom bola suma 25.000,- Sk, ako to vyplýva z bodu 36 úverovej zmluvy, a pri predčasnom zospoplatnení úveru žalovaná bola povinná splatiť iba istinu, nie však aj úrok z tejto istiny. Súd postup žalobcu na zaplatenie celých splátok úveru č. 9 - 36 vrátane úroku považoval za nesprávny, pretože forma splatenia úrokov bola v úverovej zmluve pre prípad predčasnej splatnosti pretavená do formy zmluvnej pokuty. Zároveň poukázal na ust. § 506 Obchodného zákonníka, pričom konštatoval, že rovnaký cieľ (vrátenie úveru spolu s úrokmi) možno dosiahnuť aj dohodou o predčasnom spoplatnený úveru, pričom v takomto prípade zmluva o úvere zostáva v platnosti. V zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka účastníci vôľu vyjadrili v zmluve tak, že dlžník je povinný vrátiť iba čerpaný úver a nie aj úroky z neho. Poukázal na § 153 ods. 2 O. s. p., keď súd je viazaný návrhom (výškou uplatneného nároku, ale aj jeho skutkovým základom). Nemohol preto plnenie úverovou zmluvou dojednané ako zmluvná pokuta priznať vo forme celých splátok, ako to požadoval žalobca, pretože vrátenie nesplateného úveru a zaplatenie zmluvnej pokuty sú nárokmi so samostatným skutkovým základom. Taktiež konštatoval, že zmluvná pokuta je dojednaná neplatne, pretože podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka táto musí byť dojednaná nepodmienene (rozhodnutia NS ČR sp. zn. 23Cdo/2575/2010). Zaplatenie zmluvnej pokuty musí byť dohodnuté pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a bez potreby splnenia ďalších podmienok. Z hlavy VII. § 6 ÚZS však vyplynulo, že zmluvná pokuta bola dojednaná podmienene, teda zákonom neprípustným spôsobom, lebo bola viazaná na zosplatnenie úveru, ktoré však nenastávalo priamo porušením zmluvnej povinnosti, ale bolo viazané na požiadanie spoločnosti. Zmluvná pokuta nebola dojednaná pre prípad oneskorenia sa s platením aspoň dvoch dávok alebo s oneskorením s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, ale bola dojednaná pre prípad porušenia tejto povinnosti iba vtedy, ak jej dôsledkom bola povinnosť predčasného splatenia úveru, ktorá však bola podmienená žiadosťou spoločnosti. Návrhu preto vyhovel v rozsahu 719,28 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, keďže žalobca požadoval nižší úrok, ako je zákonom dovolené, návrhu vyhovel. Úrok z omeškania priznal zo sumy istiny, pretože úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvom. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 druhej vety O. s. p. a § 142 ods. 2 O. s. p. Proti rozhodnutiu sa odvolal žalobca, v podaní zo dňa 05. 06. 2012 došlom okresnému súdu dňa 07. 06. 2012 uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva odvolanie. Následne ho súd výzvou vyzval na odstránenie vád podania, keďže toto nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti. Následne žalobca podaním zo dňa 25. 06. 2012 došlým súdu dňa 27. 06. 2012 uviedol, že žiada zmeniť napadnutý rozsudok okresného súdu tak „že návrhu navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12. 10. 2011 v celom rozsahu vyhovie“. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. , keď namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že s odôvodnením rozhodnutia nesúhlasí, lebo žalobca postupoval v súlade s dohodnutými úverovými podmienkami spoločnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a postup bol v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Poukázal na ust. § 565 Občianskeho zákonníka ako aj na § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na úverovú zmluvu, kde v bode 39 je „konečná výška úveru“, t. j. suma poskytnutá žalovanej spolu s úrokom zmluvne dohodnutým. Suma, v splátkovom kalendári uvedená ako pokuta, vznikla z toho dôvodu, že žalovaná nesplácala úver v pravidelných mesačných splátkach a celý dlh sa stal zročný. Pokutu predčasného splatenia úveru nie je možné považovať za inštitút zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka ani podľa Obchodného zákonníka, pretože ide o vyčíslenie ušlého úroku, ktorý by bol pri riadnom splácaní započítaný v mesačných splátkach. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správy podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vyčerpávajúcim spôsobom vykonal dokazovanie, správne aplikoval príslušné právne normy, preto jeho rozhodnutie netrpí žiadnou z vytýkaných vád uvedených v odvolaní. Z tohto dôvodu odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. len konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza niektoré ďalšie skutočnosti. Navrhovateľ sa v petite odvolania domáhal zmeny rozhodnutia rozsudku okresného súdu tak, že návrhu navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu súd vyhovie. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade sa aplikuje ust. § 172 os. 1 O. s. p., kedy súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa vydať platobný rozkaz. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ žiadal vo veci rozhodnúť skrátenou formou, vydaním platobného rozkazu. Je vecou úvahy súdu, či pri splnení zákonných predpokladov platobný rozkaz vydá alebo nariadi vo veci pojednávanie. Podľa ods. 3 ak súd nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie. Súd uvážil, že nie je na miestne v danej veci rozhodovať v skrátenom konaní, zjavne aj s prihliadnutím na potrebu ochrany slabšieho účastníka v spore, a preto vec riadne prejednal. Ak už súd vo veci pojednával, teda nerozhodol v skrátenom konaní, nemožno vyhovieť takému návrhu žalobcu, ktorým by súd opätovne rozhodol formou skráteného rozhodnutia, platobného rozkazu. Odvolanie žalobcu však odvolací súd vzhľadom na obsah posúdil v širšom kontexte. Žalobca ako odvolací dôvod uviedol § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. v zmysle ktorého súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobcom namietaný odvolací dôvod je daný v prípade pochybenia zistenie skutkového stavu veci, spočívajúci v tom, že skutkové zistenie, ktoré je podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je vadné, nakoľko z vykonaných dôkazov nevyplynulo. Z odvolania nevyplýva, že by žalobca poukazoval na iný odvolací dôvod, napríklad ust. § 205 ods. 2 písm. f), na základe ktorého by namietal správnosť právneho posúdenia. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne zistil skutkový stav a správne ho aj logicky vyhodnotil. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi nepochybne vyplýva, že v bode 36 je uvedená výška úveru 25.000,- Sk, následne bude 37 mesačná splátka 1.129,- Sk, počet splátok 36 a konečná výška úveru 40.644,- Sk. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovanej bol poskytnutý úver 25.000,- Sk, nie 40.644,- Sk. Z hlavy VII. § 3 nepochybne vyplýva, že žalovaná bola povinná celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti, žalovaná čerpala úver 25.000,- Sk. Prvostupňový súd správne v rozhodnutí poukázal na to, aká je výška úveru, aké úroky bola povinná žalovaná splatiť a aká bola konečná suma, ktorú bola dlžná žalobcovi. Celková pohľadávka žalobcu predstavovala 40.644,- Sk, tá pozostávala z čerpaného úveru a úroku. Odvolací súd poukazuje aj na hlavu IV. Úverových zmluvných podmienok, kde v § 1 je nepochybne uvedené, že úver je klientovi poskytnutý v okamihu obdržania finančnej čiastky v hotovosti v danej výške. Daná úprava potvrdzuje, že úver je poskytnutý v čase, keď reálne klient obdrží finančnú čiastku . V skutočnosti však klient obdrží, ako v danom prípade, len 25.000,- Sk, neobdrží sumu 40.644,- Sk. V súvislosti s poskytnutím úveru vo výške 25.000,- Sk vzniká povinnosť klientovi splácať mesačné splátky, ktoré pozostávajú z výšky čerpaného úveru a z toho vypočítaných úrokov. O tom svedčí aj znenie § 2 hlava III, ktorý hovorí, že klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru až od doby, kedy spoločnosť poskytne klientovi úver, až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom. Zároveň odvolací súd dodáva, že tak písmo v úverovej zmluve, ako aj úverové zmluvné podmienky sú tlačené minimálnou veľkosťou písma, zle čitateľné, pričom obsahujú veľké neprehľadné množstvo práv a povinností, ktoré už vo svojej podstate znevýhodňujú klienta, pretože existuje reálne možnosť a pochybnosť o tom, či vôbec sa klientka s danou zmluvou oboznámila a bola schopná ju prečítať a vôbec pochopiť, keď v mieste pre podpis klientky táto nie je ani riadne podpísaná a jej meno je uvedené len tlačeným veľkým písmom. Treba povedať, že takáto zmluva predstavuje nekalú praktiku, ktorá podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Naviac treba uviesť, že aj keď v úverovej zmluve je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky, tieto sa nachádzajú až za podpisom klientky, čo spochybňuje skutočnosť, či bola s takýmito podmienkami oboznámená a či boli individuálne s ňou vyjednané. Všeobecný odkaz na to, že úverové podmienky sú súčasťou zmluvy, nie je akceptovateľný, nepostačuje ani text, ktorý drobným písmom odkazuje na to, že klient potvrdzuje, že bol oboznámený s úverovými podmienkami spoločnosti, pretože vzhľadom na písmo, obsah, právnu zložitosť, ktorá robí zmluvu o všeobecnosti chaotickú a neprehľadnú, sa nemožno reálne domnievať, že by klient takúto zmluvu bol schopný bez problémov prečítať a porozumieť jej. Z hľadiska judikačnej praxe a poznatkov súdom z rozhodovania v daných spotrebiteľských veciach je zrejmé, že v prevažnej miere spotrebiteľ ani nie je schopný pochopiť obsah zložitej právnej terminológie, naviac nečitateľný. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že tým, že žalovaná nesplácala úver, celý jej dlh sa stal zročným, treba poukázať na predložené úverové podmienky, z ktorých z hlavy VII. bodu 6 vyplýva, že ak nastanú tam uvedené skutočnosti, klientovi vzniká povinnosť uhradiť celý poskytnutý úver. Žalovanej nebol poskytnutý úver vo výške, ktorá v sebe zahŕňa aj úroky, ktoré má ešte len splácať alebo by ich mala splatiť v ďalších mesačných splátkach. Pokiaľ žalobca namieta, že pokutu predčasného splatenia úveru nie je možné považovať za inštitút zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka, nie podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd poukazuje na výslovné znenie daných podmienok, z ktorých vyplýva, že klient je povinný uhradiť súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu, pričom následne je upravená aj výška tohto úroku a spôsob výpočtu. Z hľadiska tvrdenia žalobcu by bolo možné dôjsť k záveru, že aj ide o zmluvnú pokutu, aj nejde o zmluvnú pokutu, pričom úverové podmienky jednoznačne daný právny pojem, ktorému možno priradiť jednoznačný význam, obsahuje. Žalobca narába z pojmami, právnou terminológiou, následne však tvrdí, že to, čo je uvedené, nie je v skutočnosti to, čo je tam uvedené, ale treba tomu dať iný význam. Na základe daného tvrdenia uvedeného aj v odvolaní odvolací súd len zdôrazňuje vyššie uvedený záver ohľadom aplikácie úverových zmluvných podmienok k obsahu, vo vzťahu k bežnému priemernému spotrebiteľovi. Odvolací súd stotožniac sa so skutkovými, ako aj právnymi závermi prvostupňového súdu, poukazujúc aj na ďalšie aspekty daného vzťahu, rozhodnutie okresného súdu považuje v napadnutej časti za správne a preto ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1, v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, trovy odvolacieho konania nenavrhla nahradiť, preto je ich súd nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov odvolacieho senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.