Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/110/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711218280 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711218280.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov 1/ Y. W., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX XX V., 2/ E. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Y. XXX/ XX, XXX XX A., 3/ I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Y. XXX/XX, XXX XX A., 4/ Y. Q., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. M. U. XXX/XX, XXX XX A., 5/ Y. T., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX A. a 6/ Y. Q., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX A., navrhovatelia 1/ až 6/ právne zastúpení JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Tŕnie č. 134, 962 34, s adresou pracoviska kancelárie Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, proti odporcom 1/ T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. W. XXX/XX, XXX XX A., 2/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. W. XXX/XX, XXX XX A., odporcovia 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 146/13, 960 01 Zvolen, P. O. BOX 146, v konaní o zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške 261,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/218/2011-70 zo dňa 23. 01. 2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľom 1/ až 6/ povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia spoločne a nerozdielne nahradili odporcom 1/ a 2/ trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 86,24 Eur, na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivany Gajdošíkovej, advokátky, Advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 146/13, 960 01 Zvolen, p o t v r d z u j e . Navrhovateľom 1/ až 6/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd uznesením zo dňa 23. 01. 2013 konanie o návrhu navrhovateľov 1/ až 6/, ktorým sa voči odporcom 1/ a 2/ domáhali náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške 261,37 Eur s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zastavil (prvý výrok). Tento procesný postup odôvodnil tým, že navrhovatelia 1/ až 6/ vzali návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, skôr než sa začalo pojednávanie vo veci samej. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom 1/ až 6/ uložil povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia spoločne a nerozdielne nahradili odporcom 1/ a 2/ trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 86,24 Eur, na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivany Gajdošíkovej, advokátky, Advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 146/13, 960 01 Zvolen (druhý výrok). V odôvodnení rozhodnutia o trovách konania uviedol, že vychádzal z ustanovenia § 146 ods. 2, vety prvej O. s. p. a keďže zastavenie konania procesne zavinili navrhovatelia 1/ až 6/, vznikla im solidárna povinnosť nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania, ktoré v tomto prípade predstavujú trovy ich právneho zastúpenia. Na základe tejto skutočnosti zaviazal navrhovateľov 1/ až 6/ k solidárnej povinnosti nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania predstavujúce trovy ich právneho zastúpenia vo výške 86,24 Eur, za štyri (v odôvodnení rozhodnutia) presne špecifikované úkony právnej služby, pričom pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vychádzal z hodnoty sporu (261,37 Eur), pričom postupoval podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 1 písm. a), b), § 14 ods. 4 písm. a), § 14 ods. 5 písm. b) a § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov (ďalej len „vyhláška“, event. „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) a keďže v prípade odporcov 1/ a 2/ sa jednalo o právne zastupovanie spoločnou právnou zástupkyňou (resp. právna zástupkyňa odporcov 1/ a 2/ zastupovala v konaní dve osoby), i s použitím § 13 ods. 2 vyhlášky. Zároveň okresný súd navrhovateľom 1/ až 6/ vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,87 Eur s tým, že uvedenú sumu vyplatí špecifikovaný daňový úrad po právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok). Proti tomuto uzneseniu podali odporcovia 1/ a 2/ (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadli výrok uznesenia okresného súdu, ktorým im bola priznaná náhrada trov prvostupňového konania (len) vo výške 86,24 Eur (druhý výrok). Žiadali, aby odvolací súdu rozhodnutie okresného súdu v tejto časti zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby rozhodnutie okresného súdu v tejto časti zmenil a priznal im náhradu trov prvostupňového konania, predstavujúcich náhradu trov ich právneho zastúpenia v pôvodne vyčíslenej výške, t.j. v sume 114,15 Eur. V odôvodnení odvolania de facto namietali nesprávne právne posúdenie veci, ktoré malo spočívať v tom, že okresný súd si nesprávne vykladá ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky. Podľa ich názoru, za úkony právnej služby pri zastupovaní jedného klienta patrí advokátovi odmena vo výške tarifnej odmeny za úkony právnej služby. Vo vzťahu k druhému, prípadne ďalším klientom v tej istej veci, sa tarifná odmena za druhého, resp. ďalšieho klienta znižuje o 50 % tarify v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky. Za úkony zastúpenia dvoch klientov v jednom konaní podľa ich názoru patrí advokátovi tarifná odmena vo výške 1,5-násobku tarifnej odmeny. Konštatovali, že pri výklade ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky uskutočnenej prvostupňovým súdom, zníženie tarifnej odmeny pri zastupovaní ďalšieho klienta stráca opodstatnenosť. Pri zastupovaní dvoch klientov by bola základná sadzba tarifnej odmeny rovnaká ako pri zastupovaní jedného klienta. Záverom poukázali na to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je v rozpore s inými rozhodnutiami Okresného súdu Zvolen v obdobných veciach (kde im jednotlivé senáty - 12C, 13C, 16C a 6C) priznali trovy konania v súlade s ich vyúčtovaním, podľa zásad ktoré prezentujú v tomto odvolaní. Zároveň poukázali na to, že i Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutiach sp. zn. 16Co/268/2012 a 16Co/269/2012 priznal právo na náhradu trov konania spôsobom, akého sa dožadujú v tomto odvolaní. Navrhovatelia 1/ až 6/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ uviedli, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia odporcov 1/ a 2/ podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom odvolania odporcov 1/ a 2/ je spôsob postupu okresného súdu pri určovaní odmeny právnej zástupkyne (advokátky), ktorá v tomto konaní súčasne zastupovala dve osoby (odporcov 1/ a 2/), v mene ktorých urobila štyri úkony právnej služby (ktorých účelnosť a opodstatnenosť nebola zo strany súdu alebo druhej procesnej strany spochybnená). Konkrétne odvolatelia (odporcovia 1/ a 2/) namietali, že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnej interpretácii a aplikácii ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Tarifná odmena advokáta sa podľa § 9 ods. 1 vyhlášky stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška ustanovuje inak. Základnú sadzbu tarifnej odmeny možno znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených vo vyhláške (§ 9 ods. 2). Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby sa podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. určuje z tarifnej hodnoty veci, ak je predmet konania oceniteľný peniazmi. Zvýšenie alebo zníženie tarifnej odmeny upravuje § 13 vyhlášky. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Znenie § 13 ods. 2 vyhlášky je jednoznačné a v súdnej praxi nespôsobuje výkladové problémy. Prvostupňový súd si správne vyložil uvedené ustanovenie, z ktorého jasne vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % u každej zastupovanej osoby, ak ide o spoločné úkony. Vyúčtovanie odmeny za spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb spôsobom uvádzaným odporcami 1/ a 2/ v odvolaní nemá oporu v uvedenej právnej norme. Vo viacerých rozhodnutiach určili súdy odmenu advokáta podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. rovnakým spôsobom ako odvolací súd v tomto konaní, napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Sžo 205/2010 z 31. 08. 2010, kde odmenu za úkon právnej služby pri zastupovaní dvoch, následne troch klientov krátil u každej zastupovanej osoby o 20, resp. 50 % podľa aktuálneho znenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 14Co/205/2012-198 zo dňa 18. 06. 2012, ktorý k odvolacej námietke spochybňujúcej postup súdu pri určení odmeny advokáta za zastupovanie dvoch a viacerých osôb uviedol: „Pri určení odmeny advokáta za zastupovanie dvoch a viacerých účastníkov konania je nutné vychádzať z dikcie ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Zo slovného, logického, ani systematického výkladu znenia tohto ustanovenia nemožno vyvodiť výklad, ktorého aplikácie sa odvolateľ domáha. Postup, ktorý zvolil okresný súd, keď rozhodol, že v prípade zastupovania viacerých účastníkov advokátom, patrí advokátovi tarifná odmena za zastupovanie všetkých zastúpených po jej znížení o 50 %, pričom takto znížená odmena sa násobí počtom zastúpených osôb v konaní, zodpovedá jednak zneniu citovaného ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky a jednak zodpovedá aj zaužívanej súdnej praxi (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 105/2007 zo dňa 04. 04. 2007). Zo žiadneho z ustanovení vyhlášky nemožno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť oprávnenosť súdu na postup, ktorého sa odvolateľ dovoláva, teda pri vyčíslení odmeny advokáta za zastupovanie viacerých osôb sčasti aplikovať ustanovenie § 10 vyhlášky (pri prvom zastúpenom) a až následne pri ostatných zastúpených už postupovať podľa ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky.“ . Interpretácia a aplikácia ustanovení vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/205/2012-198 zo dňa 18. 06. 2012 bola predmetom skúmania Ústavného súdu Slovenskej republiky v dôsledku sťažnosti účastníka vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa článku 20 ods. 1 a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd práve z dôvodu, že odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový súd priznal trovy právneho zastupovania pri zastupovaní štyroch osôb tým istým advokátom podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške tarifnej odmeny zníženej o 50 % (hoci podľa sťažovateľa, základná sadzba tarifnej odmeny za právny úkon mala byť pri prvej osobe zastúpenej tým istým právnym zástupcom určená podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ advokátskej tarify v nezníženej výške). Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 510/2012-9 z 09. 10. 2012 sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti po konštatovaní, že v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/205/2012 obsiahnutú interpretáciu a aplikáciu príslušných ustanovení vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov nemožno považovať za arbitrárnu, ani zjavne neodôvodnenú. Ústavný súd poukázal aj na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej pri výpočte náhrady trov konania vzniknutých v konaní pred ústavným súdom z titulu právneho zastúpenia viacerých osôb advokátom tiež určil výšku základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov ako zníženú u všetkých spoločne zastupovaných osôb o 50 %. Len pre úplnosť odvolací súd záverom uvádza, že tejto veci nie je viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/268/2012 zo dňa 08. 11. 2012 a 16Co/269/2012 zo dňa 08. 11. 2012. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia odporcov 1/ a 2/ je v súlade s aktuálnou právnou úpravou aj ustálenou rozhodovacou praxou, a preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovatelia 1/ až 6/ boli v odvolacom konaní úspešní a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd im trovy odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.