Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/89/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711213664 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711213664.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa VOLKSBANK Slovensko, a.s., Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Zámocká č. 22, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti odporcovi O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, J., zastúpený JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, Tehelná 189, Zvolen, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 12C/173/2011 - 116 zo dňa 01. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh na určenie, že darovacia zmluva, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. J., obec J., okres J., zapísaná na LV Správy katastra J. pod č. LV XXXX, a to byt č. XX, piate poschodie, vchod č. XX, v bytovom dome na ulici G. so súp. č. XXXX postavenom na pozemkoch parcely registra „C" č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7201/612066 M. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, J., ako darkyne na odporcu ako obdarovaného, ktorý vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra J., v konaní vedenom pod č. V 2643/2010, je voči navrhovateľovi neúčinná, zamietol. Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 391,40 eur na účet JUDr. Radka Petruňa, advokáta do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 42a ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že odporca v čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy ani netušil, že jeho matka je navrhovateľovou dlžníčkou. Darovací úkon nemal súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z iného majetku patriaceho odporcovej matke a vzhľadom na fakt, že navrhovateľ nie je v danom prípade záložným veriteľom, ktorým je Slovenská sporiteľná, a. s. k prípadnej exekúcii záloh musí mať oprávnený od záložného veriteľa súhlas. Navrhovateľ nepreukázal, že by takýmto súhlasom disponoval k tomu, aby mohol uskutočniť výkon exekúcie a to postihnutím bytu, ktorý je predmetom odporovaného právneho úkonu. Samotný zmysel a účel odporovacieho návrhu je absolútne popretý. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal ho zmeniť tak, že jeho návrhu bude vyhovené a odporca bude zaviazaný nahradiť mu aj trovy konania. Rozhodnutie okresného súdu podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z dokazovania vykonaného okresným súdom, a to zo zápisnice z pojednávania zo dňa 14. 12. 2001 vyplýva, že odporca v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nezisťoval, či zmenková dlžníčka má dlhy, t. j. nevynaložil žiadnu aktivitu na to, aby si overil, či týmto úkonom nedôjde k ukráteniu (prípadných) veriteľov. Okresný súd na základe skutočností, ktoré podľa neho vyplynuli z výpovede odporcu a svedkýň, konštatoval, že odporca sa odporovacej žalobe úspešne ubránil. Úplne opomenul vôľu zákonodarcu kompenzovať dôkaznú núdzu na strane veriteľa prenesením bremena dokazovania na osobu dlžníkovi blízku (§ 42a ods. 3 písm. a/ veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). Vynaloženie náležitej starostlivosti na preukázanie, že osoba dlžníkovi blízka nevedela o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa predpokladá, že táto osoba vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovaného právneho úkonu, z jej výsledkov poznala. Zákon teda od osoby dlžníkovi blízkej vyžaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom náležite presvedčila, že týmto úkonom neukracuje jeho veriteľov. Tento postup je pri prevodoch majetku medzi blízkymi osobami (v rodine) typický a ex lege nevyhnutný. Ak tak neučiní, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku nadobudnutého na základe odporovateľného právneho úkonu od dlžníka. Samotné tvrdenie odporcu, že o úmysle ukrátiť navrhovateľa nevedel a ani nemohol vedieť, nie je bez ďalšieho spôsobilé privodiť u neho úspech vo veci, keďže nepredložil na jeho preukázanie žiadne relevantné dôkazné prostriedky. Výpoveď osôb blízkych odporcovi, u ktorých je minimálne predpoklad, že vypovedajú nezaujato a pravdivo, už vôbec nemožno považovať v konaní za určujúcu. Pri uzatváraní darovacej zmluvy odporca nevenoval dostatočnú pozornosť dôsledkom odporovanej darovacej zmluve na strane jej účastníkov, najmä následným zmenám v pomeroch zmenkovej dlžníčky a neuvažoval ani o tom, či prevod nehnuteľnosti neohrozí zmenkovú dlžníčku v plnení záväzkov, a či tak odporovaným právnym úkonom nedôjde k ukráteniu jej veriteľov. Poškodený žalobca nemôže niesť zodpovednosť za pasivitu a nedostatočnú odbornú starostlivosť odporcu pri darovaní predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a to sp. zn. 30Cdo/808/2004 zo dňa 01. 10. 2004, sp. zn. 21Cdo/313/2001 zo dňa 23. 01. 2002 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/109/2007 zo dňa 27. 05. 2008, ktorý je súčasťou odvolania, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/137/2006 zo dňa 23. 04. 2008, ktorý je tiež súčasťou odvolania. Poukázal na to, že argumentácia okresného súdu, že matka odporcu, ako štátna zamestnankyňa Daňového riaditeľstva s čistým príjmom 650,- eur môže uspokojiť pohľadávku navrhovateľa, je nereálna, pretože mesačný príjem vo výške 650,- eur bez odpočítania jej nevyhnutných nákladov absolútne nepostačuje na uspokojenie jeho pohľadávky vo výške 45.249,65 eur s príslušenstvom. Prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo zmenkovej dlžníčky na odporcu jednoznačne došlo k takému zmenšeniu jej majetku, že v súčasnosti sa navrhovateľ nemôže úspešne domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky z jej zvyšného majetku. Opätovne poukazuje na to, že exekúciu možno viesť aj na záloh, a to za podmienok ustanovených v § 61a zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov aj bez súhlasu prednostného záložného veriteľa, ktorým je Slovenská sporiteľna, a. s. (uznesenie ÚS SR sp. zn. 1ÚS/324/2010). Výsledok hodnotenia dôkazov podľa jeho názoru nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 132 až 135 O. s. p. pretože odporca a svedkovia sa vo svojich výpovediach nezhodli na dôvode darovania, ich výpovede a výpovede svedkov sa následne líšili v tom, kedy k tejto dohode došlo. Navzájom si odporovali aj v tom, či a do akej miery boli informovaní o dlhoch zmenkovej dlžníčky. Ani rok a pol po prevode sa zmenková dlžníčka z bytu neodsťahovala, hoci to „plánovala". Pri hodnotení jednotlivých svedeckých výpovedí nezohľadnil pomer svedkov k odporcovi. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné abstrahovať myšlienkový postup súdu, resp. logické úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní vo veci riadil. Navyše navrhovateľ navrhol v konaní, aby súd v zmysle § 129 ods. 2 O. s. p. uložil príslušnej správe katastra, aby predložila darovaciu zmluvu súdu a aby bol dôkaz touto listinou riadne vykonaný. Súd sa s týmto návrhom nevysporiadal. Navrhovateľ k odvolaniu pripojil aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/81/2012 zo dňa 23. 05. 2012. Odporca žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Je toho názoru, že dostatočne v konaní preukázal, že odporovacia žaloba je dôvodná. Tvrdí, že uzavretím predmetnej darovacej zmluvy nesledovala jeho matka úmysel ukrátiť tým svojho veriteľa. Vykonané dokazovanie potvrdilo, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel jeho matky ako dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa. V čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy ani len netušil, že jeho matka je navrhovateľovou dlžníčkou, pretože sa mu o tom nikdy nezmienila, ani o tom, že bol otcovi poskytnutý kontokorentný úver. Nemal vedomosť o tom, že matka sa na základe zmenky zaručila pre zaplatenie dlhu. Rodičia sa mu nikdy nezmienili o tom, že sa proti nim vedie súdne konanie. Prvýkrát sa o týchto skutočnostiach dozvedel až z obsahu predmetnej odporovacej žaloby dňa 06. 10. 2011. Matka ho neinformovala nielen vzhľadom na jeho vek, ale logicky ho nechcela „zaťahovať" do svojich problémov. Nemal vedomosť ako osoba blízka o tom, že jeho matka má vôbec nejakého veriteľa, a teda tobôž nie o navrhovateľom tvrdenom úmysle jeho matky ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa. V čase, keď bola zmluva o úvere spolu so zmenkou podpísaná, mal iba 13 rokov. Všetky písomnosti týkajúce sa podstaty celého sporu boli doručované do vlastných rúk jeho rodičom. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že o finančných problémoch jeho matky vedela jedine ona sama a jej sestra. Nemal na základe čoho prísť na myšlienku, že jeho matka má veriteľa, aby sa tak zaujímal, či uzavretím predmetnej zmluvy náhodou neukracuje uspokojenie jej veriteľa. So svojim otcom nekomunikuje už niekoľko rokov. Pokiaľ by lustroval v katastri nehnuteľností, pýta sa, aké konkrétne informácie týkajúce sa navrhovateľa by tým zistil. V danom prípade, aj keby navrhovateľ s úspechom predmetnej darovacej zmluve odporoval, nemohlo by sa v rámci exekučného konania uspokojiť postihnutím bytu, ktorý je predmetom odporovaného právneho úkonu, bez súhlasu Slovenskej sporiteľne, a. s., ako prednostného záložného veriteľa. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vracia na ďalšie konanie. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu (I ÚS 327/2010 a ďalšie) je požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu, garantovaného článkom 46 ods. 1 Ústavy, či čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Dodržiavanie povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 157 ods. 2 O. s. p. má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutia súdov a tým vylúčiť svojvôľu pri rozhodovaní, lebo len vecne správne (zákonom celkom zodpovedajúce) rozhodnutie, náležite t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené a spravodlivé napĺňa ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" - ústavné a zákonné kritériá vyplývajúce preň z citovaných článkov Ústavy, Dohovoru, či Občianskeho súdneho poriadku. Súd musí v konaní prihliadať k vzájomným vzťahov jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov zo strany účastníkov konania a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť, s ohľadom na špecifiká danej kauzy a nie ich aplikovať izolované a ešte aj mechanicky, či dokonca formalisticky. Predmetom konania v danej veci je odporovacia žaloba podľa § 42a ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa navrhovateľ domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, a to darovacej zmluvy. Z dôvodov rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, ako sa okresný súd konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými okolnosťami a právnymi skutočnosťami, ktoré sú vo veci podstatné a právne významné pre rozhodnutie akými logickými úvahami sa pri rozhodovaní vo veci riadil. Napadnuté rozhodnutie obsahuje v podstate len poukaz na vyjadrenia účastníkov. Okresný súd, i keď vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, neuviedol, aké skutkové zistenia z každého vykonaného dôkazu vyvodil a ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil. Rozhodnutie okresného súdu je podľa názoru odvolacieho súdu pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Okresným súd správne apl.ikoval ust. § 42a ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, ktoré uvádza podmienky, za ktorých veriteľ môže právnym úkonom dlžníka odporovať. Pretože je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľa, postačuje, aby dlžník sledoval svojím konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa. Pre uplatnenie odporu je významné len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku, a že dlžník vykoná právny úkon v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie, t. j. že svojím právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak „druhou stranou" sú osoby dlžníkovi blízke (napríklad osoby uvedené v ust. § 116 Občianskeho zákonníka; úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v dobe právneho úkonu nemohli a ani pri náležitej starostlivosti poznať. Ak ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo o právny úkon vykonaný dlžníkom v prospech osoby jemu blízkej, nemusí žalujúci veriteľ tvrdiť, ani preukazovať, že odporcovi musel byť úmysel dlžníka odporovaným pruvnym úkonom skrátiť veriteľa známy. Úspešná obrana žalovanému blízkej osoby podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva nielen vojeho tvrdení, že je v úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula „starostlivosť" k poznaniu tohto úmyslu dlžníka a išlo o „náležitú starostlivosť". Zákon požaduje od osoby dlžníkovi blízkej, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník vykonal v jej prospech presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa - dlžníka a vedie ju to k tomu, aby nekonala právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľovho dlžníka. V danej veci je nesporné, že odporca je synom zmenkovej dlžníčky a tento vzťah v súlade s § 116 Občianskeho zákonníka ako vzťah blízkych osôb úmysel zmenkovej dlžníčky ukrátiť navrhovateľa a vedomosť odporcu o tejto skutočnosti v zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zo zákona predpokladá. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je preto podmienkou odporovateľnosti. Je preto na osobách dlžníkovi blízkych, v tomto prípade na odporcovi, aby preukázal, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať. Odporca sa bráni, že v čase, keď bola zmluva o úvere spolu so zmenkou podpísaná, mal iba 13 rokov. Rozhodujúca v danej veci je však tá skutočnosť, kedy zmenková dlžníčka previedla na odporcu darovacou zmluvou predmet tejto zmluvy, teda kedy bol vykonaný právny úkon, ktorému možno odporovať. Tento právny úkon mal byť vykonaný dňa 11. 01. 2010, darovacia zmluva bola zavkladovaná pod č. Z., ako je uvedené na LV č. XXXX, . kde je pod por. č. 26 uvedený odporca ako vlastník bytu č. XX, vchod XX piate poschodie nachádzajúceho sa na G. ulici súp. č. XXXX, J.. Odporca je narodený dňa XX. XX. XXXX, teda v čase vykonania právneho úkonu, a to darovania, mal 18 rokov, bol plnoletý. Aj z uvedeného vyplýva, že odporca už zrejme nemohol vedieť o úmysle zmenkovej dlžníčky ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa. Právne posúdenie veci okresným súdom, ktorý zaujal právny záver, že odporca, či už v čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy, ani len netušil, že jeho matka je navrhovateľovou dlžníčkou, a že z jej správania nemohol a nemal ako vyvodiť záver, že uzavretím predmetnej darovacej zmluvy jeho matka ukrátila svojho dlžníka na plnení, podľa názoru odvolacieho súdu je predčasné. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a najmä preto, že rozhodnutie okresného súdu nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože z neho nevyplýva záver, na základe čoho dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, obsahuje len konštatáciu tvrdení účastníkov. Odvolací súd musel napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vracia na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd sa už bude zaoberať len zistením, či odporca v čase uzatvorenia darovacej zmluvy vynaložil náležitú starostlivosť k poznaniu úmyslu zmenkovej dlžníčky - jeho matky - ukrátiť týmto právnym úkonom jej veriteľa. Osoba dlžníkovi blízka sa môže podľa ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu a šlo o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť, aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol dobe odporovateľného právneho úkonu z jeho výsledkov poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva na odporcovi. Po zrušení veci odvolacím súdom okresný súd vo veci znova rozhodne a rozhodne aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.