Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25Sp/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201004 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Škvarka ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201004.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Škvarkom v právnej veci navrhovateľky: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX O., zast. JUDr. Milanom Španírom, Hlavná 63, 941 11 Palárikovo, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 1N 3102/12 zo dňa 12.09.2012, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. 1N 3102/12 zo dňa 12. septembra 2012 p o t v r d z u j e . II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. III./ Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 33,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán nepriznal navrhovateľke podľa § 10 ods. 5 a 6 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov nárok na poskytnutie právnej pomoci. O poskytnutie právnej pomoci požiadala navrhovateľka žiadosťou doručenou odporcovi dňa 07.09.2012 vo veci zastupovania v rámci dovolacieho konania proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 13C/236/2005, vo veci jej ochrany osobnosti. Odporca odôvodnil rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6, § 6a zákona č. 327/2005 Z.z., § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime s tým, že navrhovateľka nespĺňa podmienku materiálnej núdze. Jej priemerný čistý započítateľný príjem v posudzovanom období (marec 2012 až september 2012) predstavuje výšku 400,20 Eur, ktorý príjem presahuje výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu samostatne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu (sumu 303,73 Eur platnú od 01.01.2012 do 30.06.2012 a sumu 311,33 Eur, platnú od 01.07.2012). Podľa odporcu nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Proti rozhodnutiu odporcu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala aby súd zvážil mimoriadne dôvody a aby jej bol priznaný nárok na právnu pomoc. Podľa navrhovateľky odporca sa dopustil vážnej chyby, keď zatajil pred ňou ustanovenie § 3 zákona dotýkajúce sa znenia, že ak príjmy žiadateľa prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže priznať právnu pomoc, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa navrhovateľky existujú v jej prípade primerané dôvody poskytnutia právnej pomoci, pretože a) od smrti manžela žije viac rokov osamelo v starom rodinnom dome, čo si žiada pravidelné náklady na údržbu, b) je nútená z príjmu šetriť na nový plynový kotol a radiátory, c) je držiteľkou preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a v tejto súvislosti má mimoriadne náklady na sprievodcu, odkázaná je na invalidný vozík, má embóliu pľúc, lieči sa na cukrovku, vysoký krvný tlak, na presuny k lekárovi sa musí voziť autom. Sama nedokáže variť, ale musí, nevie sa okúpať, musí za to tiež platiť. Platiť musí aj za ďalšie úkony, ako je pedikúra, kaderníčka a pod. Uviedla ďalej výšku nákladov za elektrinu a plyn ročne - 3.000,- Eur. Za lieky mesačne cca 285,-Eur a má aj ďalšie výdavky na stravu, odvoz smetí a telefón. Advokáta potrebuje vo veci právneho zastupovania v súvislosti s podaným dovolaním na Najvyšší súd SR, keď sudca Okresného súdu v Nových Zámkoch jej neuznal, že ju môže zastupovať a podať v jej mene dovolanie syn, ktorý je absolvent Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Zástupca navrhovateľky na pojednávaní opísal skutočnosti, pre ktoré bolo podané dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 13C 236/2005. Týmto rozhodnutím bolo podľa výpovede zástupcu rozhodnuté tak, že navrhovateľka sa má písomne ospravedlniť M.. Z. M., advokátskemu koncipientovi. Toto konanie na ochranu osobnosti M.. Z. bolo vedené z dôvodu, že navrhovateľka - matka, oznámila komore advokátov Slovenska, že bola M.. Z. napadnutá na Okresnom súde v Nových Zámkoch v rámci pojednávania, v ktorej JUDr. Španír zastupoval spoločnosť UNICO TRADE ako odporcu a M.. Z. bol navrhovateľom. V rámci tohto pojednávania na chodbe napadol M.. Z. navrhovateľku verbálne a fyzicky a napadol aj jeho, tak že po tomto napadnutí zostal práceneschopný. O tomto napadnutí rozhodoval Okresný súd Komárno v konaní č.k. 2T 120/2008, pričom dňa 27.02.2013 rozhodol rozsudkom tak, že obžalovaný M.. Z. bol uznaný vinným. Navrhovateľka si po právoplatnosti rozhodnutia vo veci ochrany osobnosti 13C 236/2005 splnila povinnosti a písomne sa ospravedlnila M.. Z.. Proti rozsudku okresného ako aj krajského súdu vo veci ochrany osobnosti však podala včas dovolanie, a to dňa 12.03.2011. K veci neposkytnutia právnej pomoci zástupca navrhovateľky uviedol, že pri rozhodovaní odporcu došlo ku chybe najmä v tom, že správny orgán zatajil ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z.z. V danom prípade mal podľa ich názoru odporca priznať právnu pomoc po zohľadnení všetkých okolností. Primerané dôvody, pre ktoré požaduje priznanie pomoci sú najmä vek a zdravotné dôvody navrhovateľky, ktorá v čase podania návrhu proti odporcovi mala 84 rokov a predtým podstúpila z operácie bedrových kĺbov, lakťového kĺbu a zároveň jej bola zistená pľúcna embólia. V tejto súvislosti poukazuje na to, že toto liečenie si vyžadovalo značné finančné výdavky, ktoré však neboli v pôvodnej žiadosti zahrnuté. Taktiež mala výdavky na bývanie, ktoré síce boli uvedené v odvolaní, avšak je pravdou, že pri podaní žiadosti tieto neboli uvedené. Na otázku súdu zástupca navrhovateľky uviedol, že rozsudok 2T 120/2008, ktorý bol vyhlásený dňa 27.02. 2013 mu nebol doručený, a preto ho nemôže predložiť. Žiada však, aby táto skutočnosť bola zohľadnená. Žiadal, aby súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.10.2012 zotrvával v celom rozsahu na svojom rozhodnutí. K námietke navrhovateľky o zatajení ustanovenia znenia § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. odporca uviedol, že v zmysle obsahu usúdil, že predmetné znenie ustanovuje § 6b ods. 2 zákona 327/2005 Z.z. Rozhodnutie podľa odporcu spĺňa zákonom stanovenú formu a neabsentujú v ňom žiadne obsahové ani formálne náležitosti. Znenie § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. nie je podstatnou a zákonom vyžadujúcou časťou rozhodnutia, a preto tvrdenia navrhovateľky považuje za neopodstatnené. Správny orgán posudzuje, či sú naplnené aj podmienky § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., avšak v nárokovom konaní dospeli k záveru, že nie je možné priznať právnu pomoc navrhovateľke, pričom poučenie obsahuje aj možnosť podať žiadosť opätovne, ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Odporca poukázal aj na text čl. III. usmernenia centra právnej pomoci č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012 k postupu pri priznávaní právnej pomoci z dôvodov hodných osobitného zreteľa. K výdavkom spomínaným v odvolaní odporca uviedol, že tieto sa zakladajú len na tvrdeniach navrhovateľky, pričom nepredložila žiadne potvrdenia o pravidelných mesačných platbách. Mesačnými výdavkami navrhovateľky sa nezaoberal, nakoľko v zmysle zákona na posúdenie priznania právnej pomoci sa berie čistý príjem, neznižovaný o mesačné výdavky, a preto tieto výdavky ani nebral do úvahy. Nakoľko v sledovanom období mala navrhovateľka príjem prevyšujúci príjem na priznanie právnej pomoci a nejde o naplnenie podmienok čl. I a čl. III usmernenia č. 1/2012, nesplnila podmienku materiálnej núdze. Odporca sa písomne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu účasti všetkých právnikov na povinnom pracovnom stretnutí v Omšení. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) na riadnom pojednávaní v neprítomnosti účastníka (§ 250g O.s.p.) a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"). Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 6b ods. 1 citovaného zákona, a k je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. Podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ citovaného zákona, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu po odpočítaní a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona, Za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj a) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom, c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom, d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení platnom do 30.06.2012, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 189,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 132,42 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 86,65 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2012, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 194,58 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu, b) 135,74 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 88,82 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. V danom prípade navrhovateľka namietala najmä skutočnosť, že odporca sa dopustil vážnej chyby, keď pri rozhodovaní poskytnutia právnej pomoci vo veci podrobne popísanej v odvolaní, ako aj vo vyjadrení jej zástupcu na pojednávaní jej bolo zo strany odporcu zatajené ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z.z. (znenie do 31.01.2012, od 01.01.2012 § 6b zákona č. 327/2005 Z.z.). Tvrdila, že odporca mal zohľadniť predovšetkým právo navrhovateľky na spravodlivý proces vo veci jej dovolania s poukazom aj na to, že M.. Z. bol rozsudkom Okresného súdu v Komárne zo dňa 27.02.2013 uznaný vinným z trestného činu vo veci ujmy na zdraví a výtržníctva. Taktiež v odvolaní, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní bolo poukázané aj na ďalšie primerané dôvody (náklady na bývanie, osobné náklady, náklady na liečenie). Krajský súd sa stotožnil so závermi odôvodnenia rozhodnutia odporcu, ktorý zistil, že započítateľný príjem navrhovateľky presahuje 1,6 násobku životného minima pre jednu fyzickú osobu (zároveň logicky presahuje aj výšku 1,4 násobku), a preto navrhovateľka nespĺňa jednu z podmienok stanovených pre priznanie bezplatnej právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., ale ani podmienku priznania právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona. Odporca zistil z dokladov predložených navrhovateľkou (rozhodnutie sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku), že navrhovateľka mala v posudzovanom období (posledných šesť mesiacov pred podaním žiadosti) priemerný čistý započítateľný mesačný príjem vo výške 400,20 Eur. Zistil zároveň aj to, že suma 1,6 násobku životného minima predstavovala u navrhovateľky v posudzovanom období do 30.06.2012 sumu 303,73 Eur (§ 2 zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení do 01.07.2012) a v čase od 01.07.2012 do septembra 2012 sumu 311,33 Eur (podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení od 01.07.2012). Započítateľný mesačný príjem navrhovateľky (400,20 Eur) takto nesporne a preukázateľne presahoval výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu samostatne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu. K námietke navrhovateľa, že centrum môže priznať právnu pomoc aj v prípade, ak príjmy žiadateľa prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze podľa § 6 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z.z. (od 01.01.2012 § 6b ods. 2 citovaného zákona) súd uvádza, že odporca v danom prípade rozhodoval o žiadosti navrhovateľky zo dňa 07.09.2012. Na základe tejto žiadosti začalo konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 zákona č. 327/2005 Z.z. Podľa citovaného ustanovenia (ods. 1, konanie sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze nesmú byť staršie ako 3 mesiace. Odporca teda v danom prípade rozhodoval na základe žiadosti navrhovateľky, ako aj podkladov, ktoré navrhovateľka doložila k žiadosti, prípadne ich zadovážil správny orgán - odporca. Navrhovateľka v žiadosti, ani v samotnom konaní až do času vydania rozhodnutia neuvádzala skutočnosti, ktoré uviedla v odvolaní, a pre ktoré by odporca mal postupovať v jej prípade podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení od 01.01.2012, t.j. poskytnúť právnu pomoc z finančnou účasťou, aj keď jej príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, a to vtedy, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Primerané okolnosti, ktoré ma na mysli citované ustanovenie zákona o právnej pomoci sú bližšie popísané v usmernení riaditeľky Centra právnej pomoci č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012. Aby však bolo možné rozhodovať o priznávaní právnej pomoci z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa citovaného usmernenia, je nevyhnutné všetky primerané okolnosti poskytnutia právnej pomoci uviesť už v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, prípadne uviesť v čase do vydania rozhodnutia správneho orgánu. Navrhovateľka takto nepostupovala a existenciu primeraných dôvodov uviedla a rozpísala iba v odvolaní proti rozhodnutiu odporcu, pričom tieto skutočnosti ani nijako nepreukazovala. Odporca preto nemohol konať a posudzovať o primeraných dôvodoch pre poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods.2 zákona č. 327/2005 Z.z. Okrem toho súd poukazuje aj na to, že podľa citovaného ustanovenia ide iba o možnosť takúto právnu pomoc poskytnúť a nie povinnosť. Taktiež navrhovateľkou uvádzané trestné konanie 2T 120/2008 nebolo v čase konania pred správnym orgánom ešte právoplatne ukončené. Pokiaľ teda odporca pri vydávaní odvolaním napadnutého rozhodnutia neskúmal podmienky podľa ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. a prvotne skúmal a zistil, že započítateľný príjem navrhovateľky presahuje výšku 1,4 násobku životného minima a tiež aj 1,6 násobku životného minima postupoval v súlade so zákonom. Odporca nebol povinný za daného stavu ako to bolo uvedené vyššie skúmať žiadne iné kritériá. Podmienka dosiahnutia príjmu v rozsahu 1,6 násobku sumy životného minima je jednou zo základných podmienok pre kladné rozhodnutie centra právnej pomoci v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, a to či už bezplatnej alebo čiastočne hradenej, ktorá podmienka je zakotvená v ustanovení § 6 ods. 1, § 6a ods. 1 a § 4 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z.z. Nesplnenie uvedenej podmienky má za následok rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, nakoľko je poplatníkom, keďže podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebolo úspešná. Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ konania neupravuje vecné ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 citovaného zákona). V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona, je od poplatku oslobodený iba ten účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.