Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/254/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6906211331 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6906211331.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členiek senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci navrhovateľov 1/ W.. S. V., nar. X.XX.XXXX, bytom K., T. XXX/XX, 2/ J.. H. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K., T. XXX/XX, 3/ D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., T. XXX/XX zastúpení JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom so sídlom K., V. X proti odporcovi Cirkevný zbor Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, Rimavská Sobota, Hlavné nám. 16/A, IČO: 319 23 011 zastúpeného JUDr. Arpádom Édesom, advokátom, so sídlom H. XX, K., o zaplatenie 23 458,33 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 6C/117/2006-185 zo dňa 24.5.2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov domáhajúcich sa voči odporcovi zaplatenia 23 458,33 Eur, titulom odmeny za právne zastupovanie odporcu v súdnom konaní. Okresný súd rozhodnutie zdôvodnil tým, že zmluva o právnej pomoci, ktorú právny predchodca navrhovateľov uzavrel s odporcom je neurčitá, nezrozumiteľná, pretože ak aj je v nej uvedená výška podielovej odmeny a to 5%, zmluvnými účastníkmi nebola ustálená hodnota veci, ktorá bola predmetnom súdneho konania. Súd dospel k záveru, že v zmysle § 37 ods. 1 O.z. je predmetná zmluva o právnej pomoci neplatná a to v časti dohodnutej podielovej odmeny s poukazom na § 41 O.z.. Podľa rozhodnutia okresného súdu odporca správne postupoval ak pôvodnému navrhovateľovi - právnemu predchodcovi terajších navrhovateľov z vyfakturovanej odmeny 1 030 205,60 Sk vyplatil sumu 323 500,- Sk vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom J.. Z. D.. Ak teda odporca uhradil za svoje právne zastúpenie odmenu ešte pred podaním návrhu resp. v priebehu konania okresný súd vzhľadom na horeuvedené považoval návrh terajších navrhovateľov za nedôvodný a v plnom rozsahu ho zamietol. Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil tým, že navrhovatelia sú vlastne právnymi nástupcami pôvodného navrhovateľa, ktorí ani neboli právnymi účastníkmi zmluvy a ďalej v tom, že odporca neuvádzal skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktoré mu patrili a jeho právny zástupca so značným časovým odstupom po prevzatí zastupovania na základe splnomocnenia zo dňa 18.9.2008 až vo vyjadrení dňa 28.1.2010 uvádzal relevantné skutočnosti a dôkazy. Tieto skutočnosti okresný súd zhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovatelia v odvolaní uviedli, že konajúci súd nedostatočne zistil skutkový stav a jednotlivé dôkazy riadne nezaznamenal a následne aj nesprávne vyhodnotil celú dôkaznú situáciu. Namietali chybnú protokoláciu svedeckej výpovede Q.. E. B., ktorá okrem iného uviedla aj tú skutočnosť, že na druhej strane zmluvy o poskytovaní právnej pomoci bolo pred jej podpisom uvedené aj poučenie o ust. § 11 vyhl. č. 240/1990 Zb. v rámci, ktorého je uvedená aj hodnota spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti vo výške 20 000 000,- Sk. Z uvedenej výpovede teda bolo zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bolo jasné ako sa vypočíta výška podielovej odmeny pôvodného navrhovateľa ako právneho zástupcu a tak isto bolo zrejmé, z akej sumy sa uvedená podielová odmena vypočíta. Zo strany odporcu, ktorý spochybňoval znalosť tejto dohody pred jej podpisom ide len o účelové tvrdenie, ktoré táto svedkyňa vyvrátila a potvrdila tvrdenia pôvodného navrhovateľa. Okresný súd pochybil ak uvedenú svedeckú výpoveď nevzal do úvahy pri rozhodovaní a preto súd pri tvorbe právnej úvahy, ktorá sa mala premietnuť do výrokovej časti rozsudku nevychádzal z vykonaného dokazovania, čo má za následok aj nesprávne právne posúdenie veci. Navrhovatelia majú za to, že pôvodný navrhovateľ sa s odporcom riadne dohodol na výške podielovej odmeny i spôsobe jej výpočtu. Pri určení hodnoty nehnuteľnosti, od ktorej sa odvíjala výška podielovej odmeny bolo treba vychádzať z hodnoty, ktorú vec mala v čase skončenia zastupovania odporcu pôvodným navrhovateľom, teda keď rozsudok v tom konaní nadobudol právoplatnosť t.j. 26.3.2003 a preto cena nehnuteľnosti mala byť stanovená podľa znaleckého posudku J.. H. W.. v sume 39 000 00,- Sk. Podľa navrhovateľov okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu týkajúcu sa znaleckých posudkov a aplikoval tak nesprávny znalecký posudok. Navrhovatelia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal odporcu zaplatiť im 23 458,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5% z dlžnej sumy od 4.11.2003 do zaplatenia, 12,5% zo sumy 2 439,75 Eur od 4.11.2003 do 11.10.2007 a nahradiť všetky trovy konania. Alternatívne navrhli rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny a preto ho navrhol potvrdiť. Výpoveď svedkyne Q.. E. B. namietal, lebo pri uzatvorení zmluvy sa zmluvné strany fakticky nedohodli na výške odmeny resp. na tom, z čoho sa má odmena vypočítať. Takáto snaha existovala len zo strany navrhovateľa, avšak jeho konanie nebolo v súlade s dobrými mravmi. Pri podpise odporca nedostal ani jeden exemplár zmluvy, dodnes má k dispozícii len faxom dodatočne odoslaný exemplár a preto podľa odporcu svedkyňa nemohla vidieť vyplnenú časť zmluvy pred jej uzavretím. V konaní bolo preukázané, že pôvodný navrhovateľ pri podpise zmluvy poučil odporcu o tom, že trovy konania v prípade úspešnosti hradí štát. K zaplateniu časti odmeny došlo len po skončení sporu, keď navrhovateľ si uplatnil nárok na podielovú odmenu a to v snahe nekonfliktne riešiť danú nepredvídanú situáciu a kauzu okolo odmeny. Konanie navrhovateľa bolo v rozpore s § 10 vyhl. č. 240/1990 Zb. platnej v čase podpísania zmluvy. Tvrdenie navrhovateľov o účelovosti postoja odporcu je nedôvodné, nakoľko len raz v priebehu konania zmenil svoj postoj, lebo vyšli najavo nové skutočnosti ohľadom uzavretia zmluvy, ktoré mali zásadný význam pre právne posúdenie veci. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny, aj keď z iných právnych dôvodov. Pred rozhodnutím vo veci odvolací súd podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov, aby ja vyjadrili k inému právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom, lebo s právnym posúdením zmluvy o právnom zastúpení okresným súdom sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Na výzvu súdu sa vyjadril len odporca s tvrdením, že pri podpise zmluvy nedošlo k dohode o zmluvnej odmene, právny úkon nie je určitý, lebo zmluvné strany sa fakticky nedohodli z akej hodnoty sa má vypočítať podielová odmena 5%. K uznaniu platnosti zmluvy zo strany odporcu nedošlo, presbytérium cirkvi sa rozhodlo v snahe vyriešiť kauzu okolo odmeny až dodatočne tým, že určitú sumu navrhovateľovi zaplatili v snahe nesporovo vyriešiť vec. Pre odporcu bol vždy smerodajný znalecký posudok J.. Z. D., na základe ktorého aj v prospech navrhovateľa plnil, preto s právnym posúdením veci odvolacím súdom sa odporca v tejto časti stotožnil. Navrhovateľmi bol uplatnený nárok na zaplatenie odmeny za právne zastúpenie odporcu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6C 2003/1999. Zastúpenie tak ako to upravuje ust. § 23 O.z. vzniká aj na základe dohody o plnomocenstve, ktorá je dvojstranným právnym úkonom o poverení splnomocnenca a prijatí zastupovania splnomocniteľom a o rozsahu tohto zastupovania. Dohoda o plnomocenstve môže byť obsahom ktorejkoľvek zmluvy, ktorou sa zakladá priamy vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Najčastejšie vzťah takýchto subjektov sa zakladá vo vlastnej príkaznej zmluve, ktorá tvorí základ pri zastupovaní advokátom. V tom prípade príkazná zmluva upravuje vnútorný vzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Predmetom príkaznej zmluvy je vykonanie určitej právnej činnosti vymedzenej v zmluve, bez ohľadu na dosiahnutý výsledok, nakoľko riziko v tomto prípade nesie zásadne zastúpený. Zákon nepredpisuje výslovne formu takejto zmluvy, takže môže byť uzavretá i konkludentne za dodržania podmienky, že musia byť nepochybne určené zmluvné strany a predmet záväzku príkazníka t.j. advokáta. Príkazná zmluva môže byť odplatná ale i bezodplatná. Podľa § 24 ods. 1,4 Zák. č. 586/2003 Z.z. advokát poskytuje právne služby buď za odmenu, alebo za zníženú odmenu, alebo bezplatne za podmienok tam uvedených. Povinnosť zaplatiť odmenu advokátovi za poskytovanie právnej pomoci teda vyplýva jednoznačne z dohody týchto zmluvných účastníkov. Pre posúdenie platnosti dohody o poskytnutí právnej pomoci advokátom a z nej vyplývajúceho nároku na odmenu bolo nutné vychádzať z ustanovení vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci platnej v čase uzatvárania dohody. Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci uzavreli účastníci dňa 26.1.2000. Účastníci sa dohodli a odporca sa zaviazal zaplatiť podielovú odmenu za zastupovanie vo výške „5% z hodnoty spoluvlastníckeho podielu klienta“. Dohodu o takto stanovenej výške odmeny uznal aj samotný odporca v odpore z 15.10.2007, v ktorom doslova uviedol: „ podľa zmluvy o právnej pomoci uzavretej medzi navrhovateľom a zástupcom odporcu, odmena advokáta, p. navrhovateľa bola určená z 5% hodnoty spoluvlastníckeho podielu klienta z nehnuteľnosti, - budova X. s príslušenstvami v T. B. -, ktoré nehnuteľnosti v 1/2 -ci patria do vlastníctva nášho cirkevného zboru“. Na strane 2 uvedeného podania odporca konštatuje: „Zo strany Presbytéria nášho cirkevného zboru bola hodnota nehnuteľnosti určená v znaleckom posudku p. J.. Z. D. odsúhlasená. V zmysle tohto posudku hodnota nášho spoluvlastníckeho podielu činí 5 865 830,- Sk a taktiež vychádzajúc z 5% z tejto hodnoty boli odsúhlasené trovy nášho právneho zastúpenia v prospech pána navrhovateľa v sume 293 291,50 Sk + vyčíslené ďalšie jeho náklady“. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že účastníci uzavreli dohodu, v zmysle ktorej vyplynula odporcovi povinnosť zaplatiť advokátovi odmenu vo výške 5% z hodnoty spoluvlastníckeho podielu odporcu v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu. Pretože určenie hodnoty nehnuteľnosti bolo a je objektívne zistiteľnou kategóriou, právny záver okresného súdu, že zmluva je v tejto časti neplatná pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť neobstojí. Odmena advokáta sa v danom prípade odvodzovala od hodnoty nehnuteľnosti, ktorú táto mala v čase uzavretia zmluvy o právnej pomoci t.j. v januári 2000. Podľa znalca J.. Z. D. budova X. v T. B. v tom čase mala hodnotu 11 731 660,- Sk v prepočte 389 419,77 Eur a preto hodnota spoluvlastníckeho podielu odporcu predstavovala 194 709,88 Eur (5 860 829,80 Sk). Z uvedenej sumy 5% predstavuje 9 735,50 Eur (293 291,47 Sk). V konaní bolo preukázané, že odporca zaplatil titulom odmeny za právne služby celkove 10 738, 23 Eur (323 500,- Sk). Svedeckú výpoveď Q.. E. B. bolo potrebné vyhodnotiť ako účelovú, nielen pre blízky vzťah k pôvodnému navrhovateľovi, ale aj z dôvodu, že hodnota veci, uvádzaná na druhej strane zmluvy o právnej pomoci, z ktorej navrhovatelia odvodzujú nárok bola zaznamenaná len ich právnym predchodcom bez toho, aby sa na takejto hodnote účastníci dohodli. Z uvedeného dôvodu, preto aj faktúru odmeny a výdavkov za advokátske úkony vystavenú právnym predchodcom navrhovateľov dňa 3.10.2003 nebolo možné považovať za opodstatnenú. Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľov zamietol potvrdil, aj keď z iných právnych dôvodov. Právnemu predchodcovi navrhovateľov vznikol na základe dohody o právnom zastúpení nárok na zaplatenie odmeny len vo výške 5% spoluvlastníckeho podielu odporcu v nehnuteľnosti, ktorú táto mala v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí právnej pomoci. Predmetom súdneho konania, v ktorom právny predchodca navrhovateľov zastupoval odporcu boli reštitučné nároky uplatnené len k spoluvlastníckemu podielu, ktorý mu prináležal. Odvolacia námietka navrhovateľov, že odmenu bolo treba určiť z hodnoty nehnuteľnosti, ktorú mala v čase skončenia súdneho sporu, v ktorom ich právny zástupca poskytoval právne služby, t.j. k 26.3.2003 je nedôvodná, lebo výsledky vykonaného dokazovania tomu nenasvedčovali. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté postupom podľa § 214 ods. 5 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.